Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. august 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121539452
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:6121539452.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jána Burika, v spore žalobcu: Privatbanka, a.s., so sídlom
Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 31 634 419, proti žalovanému: Senar s. r. o., so sídlom Dončova
9, 034 01 Ružomberok, IČO: 44 903 715, zastúpenému zástupcom ULC Čarnogurský s.r.o., so sídlom
Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, IČO: 35 975 016, o zaplatenie 8.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/7/2022-147 zo dňa 07.09.2022

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/7/2022-147 zo dňa 07.09.2022 z r u š u j
e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. žalobu žalobcu zamietol. O nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania rozhodol výrokom II. tak, že žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v

rozsahu 100 %, ktoré mu je žalobca povinný zaplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným
rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku v odsekoch 1., 2., 3., 4., 6., 7., 8., okresný súd poukázal na
žalobu žalobcu a jej odôvodnenie, vydaný platobný rozkaz Okresným súdom Banská Bystrica sp.zn.
42Up/1347/2021 zo dňa 27.01.2022, odpor žalovaného, vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného, na

následné vyjadrenia žalobcu a žalovaného.

3. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, a to v odsekoch 9., 10. a 11. okresný súd
poukázal na nariadené pojednávanie, vykonané dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán
sporu, listinnými dôkazmi, z ktorého zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4. Žalobca je poskytovateľom platobných služieb spoločnosti YVEX, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/
A, Bratislava, IČO: 36 369 420 (ďalej len „YVEX, s.r.o.“). Z výpisu z obchodného registra YVEX, s.r.o.
vyplývalo, že má dvoch konateľov, ktorí konajú v jej mene spoločne. Dňa 16.08.2021 jeden z konateľov
spoločnosti YVEX, s.r.o. O.. M. R. na pobočke Privatbanky, a.s. (žalobcu) podpísal v mene spoločnosti
päť príkazov na úhradu, každý na sumu 4.000,- Eur, ktorými poukázal v prospech účtu žalovaného
celkovú sumu vo výške 20.000,- Eur. Uvedené platby boli zrealizované s cieľom uhradiť existujúci

záväzok YVEX, s.r.o. voči žalovanému. Nakoľko podľa platného podpisového vzoru majiteľa účtu -
YVEX, s.r.o. konajú voči žalobcovi ako banka obaja konatelia tejto spoločnosti spoločne, pričom vyššie
uvedené príkazy na úhradu podpísal len jeden konateľ, jednalo sa o neautorizovanú platobnú operáciu,
ktorá nemala byť zrealizovaná (§ 8 ods. 2 zákona č. 492/2009 Z.z.). Žalobca bezodkladne po tom,
ako zistil, že uvedené prevodné príkazy nemali byť spracované a došlo k chybe na jeho strane, v
súlade s § 11 ods. 1 veta prvá zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách dňa 17.08.2021 vrátil

z vlastných zdrojov na účet spoločnosti YVEX, s.r.o. všetky finančné prostriedky, ktoré boli predmetom
neautorizovanej platobnej operácie (5 x 4.000,- Eur). Následne žalobca postupom podľa § 22 zákonao platobných službách požiadal o bankové storná banku M.., t.j. banku príjemcu platieb - žalovaného.
Na základe bankového storna boli spoločnosti YVEX, s.r.o. vrátené finančné prostriedky len vo výške
12.000,- Eur, nakoľko zvyšných 8.000,- Eur sa už nenachádzalo na účte žalovaného.

5. Okresný súd skonštatoval, že uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné, pričom v konaní
neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v dôsledku čoho predstavovali okruh skutočností,
z ktorých vychádzal podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP.

6. Okresný súd ďalej poukázal na to, že žalobca dňa 11.10.2021 vyzval žalovaného na vrátenie sumy
vo výške 8.000,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil ani
časť pohľadávky žalobcu.

7. Okresný súd uviedol, že žalovaný v rámci procesnej obrany namietal nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu s tvrdením, že žalobca nemá hmotnoprávny nárok voči žalovanému, nakoľko

finančné prostriedky na účte vedenom v Privatbanke, a.s. patria YVEX, s.r.o. a nie Privatbanke, a.s..
Ďalej poukázal na to, že v danom prípade nemožno hovoriť o neautorizovanej platobnej operácii, keď na
vykonanie prevodného príkazu bol daný súhlas štatutárneho zástupcu YVEX, s.r.o., ktorému prináleží
dispozičné právo k účtu a právo viesť hotovostnú pokladňu. Oprávnenia štatutárneho orgánu vyplývajú
z Obchodného zákonníka a tieto nie je možné zmluvne obmedziť alebo vylúčiť. S poukazom na ust. §

133 ods. 3 Obchodného zákonníka žalobca ako tretia osoba nemôže obmedziť oprávnenia štatutárneho
orgánu konať za YVEX, s.r.o.. Konateľ spoločnosti O.. M. R. konal pri prevode finančných prostriedkov v
záujme uhradiť existujúci záväzok, ktorý mala YVEX, s.r.o. voči žalovanému. Žalovaný tvrdil, že v danom
prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane YVEX, s.r.o., a teda v spore nie je daná ani jeho
pasívna legitimácia.

8. Okresný súd na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, 9 Obchodného
zákonníka, § 451 ods. 1 ,2, § 454, § 456, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 8 ods. 1, 2, § 11
ods. 1, § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách (ďalej len ,,zákon č. 492/2009
Z.z.“) a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju zamietol.

9. Okresný súd poukázal na to, že primárnou otázkou, ktorou sa zaoberá pri riešení jednotlivých sporov,
je otázka vecnej legitimácie strán sporu, ktorú je povinný skúmať zo zákona. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania.

10. Po vykonaní dokazovania na základe zisteného skutkového stavu okresný súd dospel k záveru, že
žalovaný nie je v danom spore pasívne vecne legitimovaný.

11. Okresný súd poukázal na to, že žalobca odvodzoval svoj nárok voči žalovanému titulom

bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť tým, že žalovaný nevrátil žalobcovi sumu, ktorá mu
bola poukázaná na účet zo strany YVEX, s.r.o. v dôsledku chybne vykonanej platobnej operácie. Chyba
spôsobená žalobcom ako poskytovateľom platobných služieb spočívala v tom, že umožnil realizáciu
prevodných príkazov vo výške 20.000,- Eur v prospech účtu žalovaného, ktoré boli autorizované len
jedným konateľom YVEX, s.r.o. napriek tomu, že podľa platného podpisového vzoru k účtu takéto

platobné operácie musia autorizovať obaja konatelia spoločne.

12. Okresný súd konštatoval, že medzi stranami nebol sporný zistený skutkový stav, sporným
bolo právne posúdenie, či v dôsledku chyby žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane
žalovaného.

13. Okresný súd poukázal na to, že bezdôvodné obohatenie je v ust. § 451 Občianskeho zákonníka
konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. V odseku 1 je vyjadrená všeobecná zásada,
že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. V odseku 2 tohto
ustanovenia je vymedzený pojem bezdôvodného obohatenia. Zákon v tomto ustanovení uvádza štyri

formy bezdôvodného obohatenia, piata je obsiahnutá v § 454 Občianskeho zákonníka. Podstatou
bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný.
Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušeniainého právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Záväzkový právny vzťah z
bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými
sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania

bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou
inej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu
bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí,
že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/92/2010 zo dňa

19.01.2012).

14. Podľa okresného súdu, v danej veci z listinných dôkazov síce vyplynulo, že na strane žalobcu došlo
k ujme na jeho majetku, čo zakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore, avšak okresný súd nemal
preukázané, že práve žalovaný je tým subjektom, ktorý ujmu žalobcovi spôsobil a na jeho úkor sa
bezdôvodneobohatil.Vtejtosúvislostipoukázalnato,žežalobca(banka)zrealizovalapríkazynaúhradu

v celkovej sume 20.000,- Eur v prospech účtu žalovaného na základe požiadaviek zadávateľa platby
- konateľa YVEX, s.r.o.. V konaní nebolo sporné, že žalovaný a YVEX, s.r.o. sú v obchodnom vzťahu
a že tieto finančné prostriedky boli určené na úhradu existujúcich záväzkov, ktoré mala YVEX, s.r.o.
voči žalovanému. Na strane žalovaného sa teda nejednalo o majetkový prospech, ktorý by žalovaný
získal plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ani majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Zároveň považoval
okresný súd za potrebné uviesť, že peňažná suma, ktorej zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha,
bola uhradená z účtu YVEX, s.r.o., teda nie z vlastných zdrojov samotného žalobcu. Tieto platby teda
žiadnym spôsobom neovplyvnili majetkovú sféru žalobcu. Skutočnosť, že nemali byť zrealizované z
dôvodu, že neboli autorizované oboma konateľmi YVEX, s.r.o. tak, ako to vyplývalo z podpisového vzoru

majiteľa účtu a žalobca musel pristúpiť k vráteniu celej sumy neautorizovanej platobnej operácie YVEX,
s.r.o., bola chybou žalobcu, ktorý uvedený prevod finančných prostriedkov umožnil, nezaložila však
možnosť domáhať sa ich vrátenia od žalovaného.

15. Okresný súd poukázal na ust. § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v dôsledku ktorej úpravy

je rozsah oprávnenia štatutárneho orgánu konať v mene právnickej osoby neobmedzený, čo patrí
k pojmovým znakom štatutárneho orgánu. Obchodný zákonník síce v niektorých prípadoch pripúšťa
možnosť obmedzenia konania štatutárneho orgánu, zároveň však uvádza, že takéto obmedzenie je
neúčinné voči tretím osobám (§ 133 ods. 3 Obchodného zákonníka). Toto obmedzenie má preto iba
vnútornú povahu a jeho porušenie neznamená, že by konanie, pri ktorom k nemu došlo, právnickú osobu

nezaväzovalo. Z uvedeného, ak aj pri uzatvorení zmluvy o účte medzi žalobcom a YVEX, s.r.o. bolo
dohodnuté, že obaja konatelia YVEX, s.r.o. musia disponovať s účtom spoločne, takéto obmedzenie je
voči žalovanému neúčinné. Žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť za porušenie povinnosti žalobcu
pri poskytovaní platobných služieb ani za porušenie povinnosti konateľa YVEX, s.r.o. pri zadávaní
predmetných platobných príkazov.

16. Okresný súd dospel k záveru, že pokiaľ aj došlo k majetkovej ujme na strane žalobcu, táto nenastala
v dôsledku protiprávneho konania žalovaného ani v dôsledku toho, že žalobca plnil za žalovaného to,
čo podľa práva mal plniť žalovaný sám (§ 454 Občianskeho zákonníka). Táto ujma tiež nesúvisí s
plnením, ktoré žalovaný získal od YVEX, s.r.o.. Žalovaný nie je so žalobcom v žiadnom právnom vzťahu,

a teda voči nemu nemá žiadne práva a povinnosti. Žalovaný na úkor žalobcu nezískal žiadny majetkový
prospech, ktorý by mu mal vydať. Ak niekto bezdôvodne získal majetkový prospech na úkor žalobcu,
tak je to YVEX, s.r.o., ktorej žalobca vrátil na účet celú sumu chybne vykonanej platobnej operácie vo
výške 20.000,- Eur a následne na základe bankového storna u banky žalovaného mu boli vrátené aj
finančné prostriedky vo výške 12.000,- Eur.

17. Nakoľko žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v spore ide, teda nie je pasívne
vecne legitimovaný, okresný súd žalobu žalobcu zamietol.

18. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol s poukazom na § 255

ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal v spore úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu100%stým,žeovýšketrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia
osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.19. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Žalobca uviedol, že pre toto súdne konanie a rozhodnutie v danej
veci nie je relevantné, či finančné prostriedky boli určené na úhradu existujúcich záväzkov, ktoré mala

YVEX, s.r.o. voči žalovanému. Žalobca ani nedokáže posúdiť relevantnosť týchto záväzkov, nakoľko v
danej veci prebieha súdny spor na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 26Cb/8/2022 a oprávnenosť
týchto nárokov zo strany žalovaného môže posúdiť len súd, ktorý koná v danej veci. To nič nemení na
skutočnosti, že žalobca považuje tento argument za irelevantný vo vzťahu k tomuto konaniu, nakoľko
išlo o prevod, ktorý bol uskutočnený na základe neplatného právneho úkonu. Žalobca poukázal na

ust. § 11 ods. 1 veta prvá zákona č. 492/2009 Z.z., ktoré jednoznačne uvádza, že žalobca musel
platbu vrátiť a docieliť stav, ako keby sa daná platobná operácia nevykonala. Ak žalovaný obdržal
platbu, pri ktorej sa má docieliť stav, ako keby sa vôbec nevykonala, je povinný túto platbu vrátiť,
pretože došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. Banka v súlade s týmto ustanovením plnila
svoju povinnosť namiesto žalovaného, a preto jej vzniklo bezdôvodné obohatenie proti žalovanému
podľa § 454 Občianskeho zákonníka. Záver okresného súdu, že „ustanovením § 20 ods. 1

Občianskeho zákonníka je upravené, že štatutárny orgán vykonáva právne úkony právnickej osoby vo
všetkých veciach“. V dôsledku tejto úpravy je rozsah oprávnenia štatutárneho orgánu konať v mene
právnickej osoby neobmedzený, čo patrí k pojmovým znakom štatutárneho orgánu. Obchodný zákonník
síce v niektorých prípadoch pripúšťa možnosť obmedzenia konania štatutárneho orgánu, zároveň však
uvádza, že takéto obmedzenie je neúčinné voči tretím osobám (§ 133 ods. 3 Obchodného zákonníka).

Toto obmedzenie má preto iba vnútornú povahu a jeho porušenie neznamená, že by konanie, pri ktorom
k nemu došlo, právnickú osobu „nezaväzovalo“, žalobca považoval za nesprávny. Prvostupňový súd
nevzal do úvahy § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, z ktorého dispozitívneho znenia je zrejmé, že v
prípade, ak má spoločnosť viac konateľov, je možné spoločenskou zmluvou spôsob konania konateľov
spoločnosti určiť tak, že budú uskutočňovať právne úkony, t.j. prejavovať vôľu spoločnosti na základe

vzájomnej súčinnosti. Žalobca dal do pozornosti, že je nevyhnutné odlišovať spôsob konania v mene
spoločnosti od obmedzenia konateľských oprávnení podľa § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka.
Podľa žalovaného okresný súd danú vec nesprávne posúdil, nakoľko v prípade YVEX, s.r.o. nešlo o
obmedzenie konateľských oprávnení, ale o určenie spôsobu konania v mene spoločnosti dohodnuté
spoločenskou zmluvou a zapísané v obchodnom registri, ktoré bolo určené tak, že v mene spoločnosti

konajú konatelia spoločne. Z výpisu z Obchodného registra YVEX, s.r.o. ako aj podpisového vzoru k účtu
YVEX, s.r.o. vyplýva, že „v mene spoločnosti sú oprávnení konať konatelia spoločne“. V tejto súvislosti
poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Cdo 695/2000, sp.zn. 29Odo 198/2002, ako
aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 31.01.2008. Žalobca mal za to, že bezdôvodné obohatenie na
strane žalovaného vzniklo z neplatného právneho úkonu (prevod finančných prostriedkov, ktorý nemal

byť nikdy uskutočnený). Predložený platobný príkaz nebol riadne vykonaný v mene právnickej osoby
(nebol podpísaný oboma konateľmi) a je potrebné naňho nazerať ako na neplatný právny úkon. Na
základe uvedeného mal žalovaný povinnosť vrátiť finančné prostriedky, ktoré mu boli pripísané na jeho
účet na základe neplatného právneho úkonu. Tým, že žalobca musel uplatniť postup podľa § 11 ods.
1 zákona o platobných službách, tak plnil za žalovaného to, čo mal žalovaný podľa práva plniť sám.

Na tomto základe vzniklo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného.
Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

20. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu v podaní
zo dňa 25.11.2022 (č.l. 168-173 spisu). Žalovaný popieral v celom rozsahu jednotlivé skutkové tvrdenia

žalobcu. Trval na tom, že nárok uplatnený žalobcom je nedôvodný a navrhol rozsudok okresného
súdu potvrdiť s priznaním náhrady trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Podľa žalovaného
práve posúdenie otázky, či finančné prostriedky boli určené na úhradu existujúcich záväzkov, ktoré
mal YVEX, s.r.o. voči žalovanému, zakladalo relevantnosť záveru o splnení podmienok pasívnej vecnej
legitimácie ako aj bezdôvodného obohatenia. Prevod finančných prostriedkov realizoval O. za účelom

úhrady existujúcich záväzkov, ktoré mala YVEX, s.r.o. voči žalovanému. Finančné prostriedky na účte
vedenom v Privatbanka, a.s. patria YVEX, s.r.o. a nie žalobcovi. Štatutárnemu orgánu spoločnosti
prináleží najmä dispozičné právo k účtu, teda právo s finančnými prostriedkami, ktoré sa na účte
nachádzajú, nakladať. Ak je z výpisu obchodného registra zrejmé, že v mene YVEX, s.r.o. podpisujú
konatelia spoločne, neznamená to porušenie povinnosti štatutárneho orgánu, ktorý sám previedol

finančnéprostriedkyvzáujmespoločnosti.O.konalpriprevodefinančnýchprostriedkovvzáujmeuhradiť
existujúci záväzok, ktorý má YVEX, s.r.o. voči žalovanému. Žalobca nemá oprávnenie obmedziť aktivity,
ktorými YVEX, s.r.o. splnila svoj existujúci dlh. Skutočnosť, že štatutárny orgán YVEX, s.r.o. O.. R.
previedolfinančnéprostriedkyvmeneYVEX,s.r.o.azaplatilžalovanémudlžnúsumu,niejepochybenímzo strany štatutárneho orgánu. Za poskytnuté plnenia vystavoval žalovaný YVEX, s.r.o. faktúry, ktoré
YVEX, s.r.o. riadne a včas plnil do novembra 2020, následne ďalšie faktúry v roku 2021 neuhrádzal.
Žalovaný si neuhradené faktúry z roku 2021 uplatnil v samostatnom konaní vedenom na Okresnom

súde Bratislava II pod sp.zn. 26Cb/8/2022, ktoré nie je doposiaľ ukončené. Konanie štatutárneho
orgánu YVEX, s.r.o. O.. R. bolo v súlade s § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa žalovaného
okresný súd dostatočne, priamo a výstižne uviedol, prečo žalobe žalobcu na zaplatenie sumy 8.000,-
Eur nevyhovel s poukazom na odsek 25. odôvodnenia, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil. Podľa
žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného na úkor žalobcu. Žalovaný

nemôže trpieť za chyby, ktoré spravil žalobca tým, že dobrovoľne vydal peňažné prostriedky YVEX,
s.r.o., ktoré v skutočnosti predstavujú pohľadávku žalovaného voči YVEX, s.r.o.. Žalobca má pohľadávku
voči YVEX, s.r.o., a nie voči žalovanému. YVEX, s.r.o. iba splnila svoj dlh, ktorý má voči žalovanému.
Žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej zodpovednosti. Žalovaný právne úvahy žalobcu považoval
za zmätočné a nepresvedčivé, keď tento nepreukázal, že žalovaný je subjektom, ktorý by ujmu
žalobcovi spôsobil a na jeho úkor sa bezdôvodne obohatil. Peňažná suma, ktorej zaplatenia sa žalobca

domáha, bola uhradená z účtu YVEX, s.r.o., a teda nie z vlastných zdrojov samotného žalobcu. V
spore nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že konaním žalovaného alebo v príčinnej súvislosti s
konaním žalovaného vznikla akákoľvek škoda alebo bezdôvodné obohatenie žalovaného. Nedošlo k
bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu, ale došlo k bezdôvodnému obohateniu na
strane YVEX, s.r.o.. Tým, že na základe bankového storna došlo k vráteniu finančných prostriedkov

späť na účet YVEX, s.r.o. bez právneho dôvodu, jedine žalobca sa mohol bezdôvodne obohatiť.
Argumentácia žalobcu v odvolaní podľa názoru žalovaného neobstojí, pretože oprávnenia štatutárneho
orgánu vyplývajú predovšetkým z Obchodného zákonníka, ktoré nie je možné zmluvne obmedziť alebo
vylúčiť. Obmedzenie štatutárneho orgánu vyplývajúce z ust. § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka
platí iba dovnútra firmy, voči tretím osobám je neúčinné. Žalobca ako tretia osoba nemôže obmedziť

oprávnenia štatutárneho orgánu konať za spoločnosť YVEX, s.r.o.. Oprávnenie konateľa O.. R. na
prevod finančných prostriedkov vyplýva z funkcie konateľa, ktorý konal s odbornou starostlivosťou v
zmysle § 135a Obchodného zákonníka. O.. R. konal v súlade so záujmami YVEX, s.r.o.,
všetkých jej spoločníkov a postupoval s potrebnou odbornou starostlivosťou a v dobrej viere tak, aby
predchádzal vzniku škody na strane spoločnosti, ktorú riadi. V predmetnom prípade nešlo o neplatný

právny úkon, ako to nesprávne uvádza žalobca. O.. R. ako štatutárny orgán YVEX, s.r.o. môže
disponovať prostriedkami na účte YVEX, s.r.o. akokoľvek, napr. prevedenie finančných prostriedkov na
iné osoby a pod.. Jedine zmluva o bežnom účte ho môže obmedzovať vo vzťahu k žalobcovi, avšak nie
vo vzťahu k žalovanému. Skutočnosť, že O.. M. R. ako štatutárny orgán YVEX, s.r.o. previedol finančné
prostriedky v mene YVEX, s.r.o. a zaplatil žalovanému dlžnú sumu, nie je žiadnym pochybením zo strany

štatutárneho orgánu. Zmluva medzi žalobcom a YVEX, s.r.o. nemôže obmedziť práva O.. R., t.j. jeho
konateľské oprávnenia. Ing. R. nemá žiadnu zmluvu so žalobcom, a teda žiadnu zmluvu ani neporušil.
Disponovaním peniazmi, ktoré patria YVEX, s.r.o. O.. R. nič neporušil, pretože je štatutárny orgán a jeho
právo uhrádzať záväzky YVEX, s.r.o. nie je možné vo vzťahu k žalovanému ani iným tretím osobám
nejakoobmedziť.Žalovanýpoukázalnajudikátykobmedzeniukonateľskéhooprávnenia,atouznesenie

NS SR sp.zn. 8Sžf 89/2013, rozsudok Krajského súdu Nitra pod sp.zn. 25Co/71/2019. K nedostatku
pasívnejvecnejlegitimáciežalovanéhožalovanýuviedol,žežalobcavžalobeanivodvolanínepreukázal
existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a ani existenciu hmotnoprávneho
nároku žalobcu voči žalovanému. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie potvrdil aj konajúci súd z
vykonaného dokazovania a vyvodil správny právny záver. Žalovaný nie je so žalobcom v žiadnom

právnom vzťahu, nemá voči nemu žiadne práva a povinnosti, žalovaný na úkor žalobcu nezískal žiadny
majetkový prospech, ktorý by mu mal vydať. Žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť za porušenie
povinnosti žalobcu pri poskytovaní platobných služieb, ani za porušenie povinnosti konateľa YVEX,
s.r.o. pri zadávaní predmetných platobných príkazov. Keďže žalobca vrátil na účet YVEX, s.r.o. celú
sumu chybne vykonanej platobnej operácie vo výške 20.000,- Eur a následne na základe bankového

storna u banky žalovaného mu boli vrátené aj finančného prostriedky vo výške 12.000,- Eur, tak jediným
subjektom, ktorý sa v konaní bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, je YVEX, s.r.o.. K povinnosti tvrdenia
a nedostatku hmotnoprávnej legitimácie žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
7Cdo 214/2014, sp.zn. 4Cdo 1190/2015, sp.zn. 6Cdo 214/2011 a rozsudok Krajského súdu v Nitre
sp.zn. 8CoCsp/37/2020. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s priznaním nároku

na náhradu trov odvolacieho konania.

21. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 08.12.2022
(č.l. 181-182 spisu). Žalobca poukázal na to, že platbu musel vrátiť a docieliť stav, ako keby sa danáplatobná operácia nevykonala v zmysle § 11 ods. 1 veta prvá zákona č. 492/2009 Z.z.. Ak žalovaný
obdržal platbu, pri ktorej sa má docieliť stav, ako keby sa vôbec nevykonala, je povinný túto platbu vrátiť,
pretože došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. Podľa žalobcu, ak by bolo pre toto konanie

relevantné, či finančné prostriedky boli určené na úhradu existujúcich záväzkov, ktoré mal YVEX, s.r.o.
voči žalovanému, tak prvostupňový súd by mal prerušiť konanie a uplatniť postup podľa § 162 ods. 1
písm. a) CSP a počkať na to, kým Okresný súd Bratislava nerozhodne vo veci existujúcich záväzkov,
ktoré mala YVEX, s.r.o. voči žalovanému. Okresný súd však tak nekonal a v danej veci rozhodol bez
toho, že by bližšie posudzoval oprávnenosť pohľadávky žalovaného voči YVEX, s.r.o.. Ku konaniu

štatutárneho orgánu YVEX, s.r.o. O.. R. žalobca dal do pozornosti, že v danej veci došlo k nedodržaniu
účinného spôsobu konania spoločnosti podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca priznáva,
že ide o dosť špecifický prípad, ktorý môže pôsobiť neštandardne, a preto zvýraznil, že platobné príkazy,
ktoré vykonal Ing. R. v mene YVEX, s.r.o., boli neplatné právne úkony z dôvodu nedodržania spôsobu
konania v mene spoločnosti podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka. Bezdôvodné obohatenie
na strane žalovaného vzniklo teda z neplatného právneho úkonu (prevod finančných prostriedkov,

ktorý nemal byť nikdy uskutočnený). Na základe uvedeného mal žalovaný povinnosť vrátiť finančné
prostriedky, ktoré mu boli pripísané na jeho účet na základe neplatného právneho úkonu. Tým, že
žalobca musel uplatniť postup podľa § 11 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z.z., tak plnil za žalovaného to, čo
malžalovanýpodľaprávaplniťsám.Natomtozákladevznikložalobcoviprávonavydaniebezdôvodného
obohatenia zo strany žalovaného. Žalobca uviedol, že zákon o platobných službách ukladá banke ako

postupovať v danom prípade, avšak už nerieši, ako si má banka vymôcť toto finančné plnenie. Právny
výklad žalovaného, podľa ktorého by si mal vymôcť plnenie od osoby, YVEX, s.r.o., ktorej musel žalobca
podľa zákona o platobných službách plniť, považoval za zmätočný a iluzórny. Žalobca dal opätovne do
pozornosti, že je nevyhnuté odlišovať spôsob konania v mene spoločnosti (§ 133 ods. 1 Obchodného
zákonníka) od obmedzenia konateľských oprávnení podľa § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka. V

zmysle výpisu z obchodného registra YVEX, s.r.o. ako aj z podpisového vzoru účtu YVEX, s.r.o. vyplýva,
že „v mene spoločnosti sú oprávnení konať konatelia spoločne“. Pokiaľ žalovaný dal do pozornosti
vybrané judikáty k obmedzeniu konateľského oprávnenia podľa § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka,
tak žalobca tieto rozhodnutia v danom súdnom spore nepovažoval za relevantné.

22. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu v podaní
zo dňa 09.02.2023. Žalovaný trval na tom, že žalobca nepreukázal vznik a ani existenciu bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného, v ktorej súvislosti odkázal na závery vyjadrené v uznesení NS
SR sp.zn. 4Cdo 236/2020, uznesení NS SR sp.zn. 3Obdo 14/2016. Poukázal na to, že medzi ním
a žalobcom nie je a nebol žiaden zmluvný vzťah, z ktorého by bolo možné bezdôvodné obohatenie

odvodzovať. Uviedol, že k bezdôvodnému obohateniu dochádza v momente, keď sa plnilo, hoci na
to nebol žiaden právny dôvod. Tým, že na základe bankového storna došlo k vráteniu finančných
prostriedkov späť na účet YVEX, s.r.o. bez právneho dôvodu, jedine žalobca sa mohol bezdôvodne
obohatiť, nakoľko žalobca plnil YVEX, s.r.o. bez právneho dôvodu. Argumentácia žalobcu ohľadom
nedodržania určeného spôsobu konania spoločnosti neobstojí, pretože O.. R. konal s odbornou

starostlivosťou v zmysle § 135a Obchodného zákonníka, aby predišiel škodám, ktoré by mohli vzniknúť
jehonekonaním.Žalovanýmalzato,ženeexistujezákonnýdôvodnaprerušenietohtosúdnehokonania.
Prevod finančných prostriedkov realizoval O. R. za účelom úhrady existujúcich záväzkov, ktoré mal
YVEX, s.r.o. voči žalovanému, pričom finančné prostriedky na účte vedenom v Privatbanka, a.s. patria
YVEX, s.r.o. a nie žalobcovi. Tým, že žalobca plnil namiesto YVEX, s.r.o., pohľadávku má žalobca

voči YVEX, s.r.o., a nie voči žalovanému. YVEX, s.r.o. iba splnila svoj dlh, ktorý má voči žalovanému,
predmetom iného súdneho sporu sú ďalšie pohľadávky žalovaného voči YVEX, s.r.o. V tomto spore
nemal byť žalovaný Senar, s.r.o., pretože nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Podľa žalovaného
nedošlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu, ale k bezdôvodnému obohateniu na
strane YVEX, s.r.o.. Peňažná suma 8.000,- Eur, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha, bola uhradená

z účtu YVEX, s.r.o., teda nie z vlastných zdrojov samotného žalobcu. Žalovaný sa stotožnil s právnym
názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého tieto platby žiadnym spôsobom neovplyvnili majetkovú
sféru žalobcu. To, že nemali byť platobné príkazy realizované z dôvodu, že neboli autorizované oboma
konateľmi YVEX, s.r.o. tak, ako to vyplýva z podpisového vzoru majiteľa účtu a žalobca musel pristúpiť k
vráteniu celej sumy neautorizovanej platobnej operácie YVEX, s.r.o., je chybou žalobcu, nezakladá však

možnosťdomáhaťsaichvráteniaodžalovaného.Žalovanýnemôžetrpieťzachyby,ktoréspravilžalobca
tým, že dobrovoľne vydal peňažné prostriedky YVEX, s.r.o., ktoré v skutočnosti predstavujú pohľadávku
žalovaného voči YVEX, s.r.o.. K tzv. nedodržaniu spôsobu konania žalovaný poukázal na to, že aj ak pri
uzatvorení zmluvy o účte medzi žalobcom a YVEX, s.r.o. bolo dohodnuté, že obaja konatelia YVEX, s.r.o.musia disponovať s účtom spoločne, takéto obmedzenie je voči žalovanému neúčinné. V predmetnom
prípade nejde o neplatný právny úkon, ako to nesprávne uvádza žalobca. O. ako štatutárny orgán YVEX,
s.r.o. môže disponovať prostriedkami na účte YVEX, s.r.o. akokoľvek, napr. prevedením finančných

prostriedkov na iné osoby a pod.. Jedine zmluva o bežnom účte ju môže obmedzovať vo vzťahu
k žalobcovi, avšak nie vo vzťahu k žalovanému. Disponovaním peniazmi, ktoré patria YVEX, s.r.o.,
O.. R. nič neporušil, pretože je štatutárny orgán tejto spoločnosti. Žalovaný na úkor žalobcu nezískal
žiaden majetkový prospech, ktorý by mu mal vydať. Žalobca v tomto konaní neosvedčil existenciu
hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a ani existenciu akéhokoľvek hmotnoprávneho

nároku žalobcu voči žalovanému. Žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť za porušenie povinnosti
žalobcu. Žalovaný tak nie je pasívne vecne legitimovaný. Navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť.

23. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 14.02.2023 bolo vyjadrenie žalovaného doručené
žalobcovi (doručenka na č.l. 194 rub spisu).

24. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v
medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu zrušil
podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a podľa § 391 ods. 2 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3: 0.

25. Podľa ust. § 379 v spojení s § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný.

26. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení bol napadnutý rozsudok okresného súdu

preskúmavaný v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v podanom odvolaní zo dňa
11.10.2022 (č.l. 153 - 157 spisu). Žalobca vymedzil odvolacie dôvody v tom smere, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

27. Námietka žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, spočívala v tom, že pre toto súdne
konanie a rozhodnutie nie je relevantné, či finančné prostriedky boli určené na úhradu existujúcich
záväzkov, ktoré mala YVEX, s.r.o. voči žalovanému, pričom žalobca ani nedokáže posúdiť relevantnosť
týchto záväzkov, nakoľko v danej veci prebieha súdny spor na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn.

26Cb/8/2022 a oprávnenosť týchto nárokov zo strany žalovaného môže posúdiť len tento súd. V
námietke nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca poukázal na ust. § 11 ods. 1 veta prvá zákona
č. 492/2009 Z.z., § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď mal za to, že bezdôvodné obohatenie na
strane žalovaného vzniklo z neplatného právneho úkonu (prevod finančných prostriedkov, ktorý nemal
byť nikdy uskutočnený), pretože predložený platobný príkaz nebol riadne vykonaný v mene právnickej

osoby (nebol podpísaný oboma konateľmi) a je potrebné na neho nazerať ako na neplatný právny
úkon. Žalovaný mal tak povinnosť vrátiť finančné prostriedky, ktoré mu boli pripísané na jeho účet na
základe neplatného právneho úkonu. Tým, že žalobca musel uplatniť postup podľa § 11 ods. 1 zákona
o platobných službách, plnil za žalovaného to, čo mal žalovaný podľa práva plniť sám.

28. Pre posúdenie opodstatnenosti odvolacích dôvodov žalobcu bolo podstatné poukázať na žalobcom
v žalobe vyjadrený nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky voči žalovanému titulom bezdôvodného
obohatenia (§ 132 CSP), ktorý skutkovo vymedzil tvrdením, podľa ktorého vykonal platobné transakcie
v prospech účtu, ktorý je vedený pre žalovaného, ktoré platobné príkazy boli zadané neoprávnenou
osobou, ktorá konala v mene spoločnosti YVEX, s.r.o., so sídlom Bratislava, IČO: 36 369 420, teda

došlo zo strany žalobcu ku chybe, v dôsledku ktorej podľa § 22 zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov požiadal o bankové storno banku žalovaného a vrátil
všetky finančné prostriedky vo výške 20.000,- Eur klientovi. Na základe bankového storna boli žalobcovi
vrátené finančné prostriedky len vo výške 12.000,- Eur, nakoľko zvyšných 8.000,- Eur sa nenachádzalo
na účte žalovaného. Žalovaný sa tak na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, pretože obdržal platbu, pri

ktorej sa má docieliť stav, ako keby sa vôbec nevykonala, a preto je povinný túto platbu vrátiť.

29. V konaní pred okresným súdom a súčasne aj v odvolacom konaní nebolo sporné to, že žalovaný
nevrátil žalobcovi sumu, ktorá mu bola poukázaná na účet zo strany YVEX, s.r.o. v dôsledku žalobcomako poskytovateľom platobných služieb chybne vykonanej platobnej operácie, ktorou došlo k realizácii
prevodných príkazov vo výške 20.000,- Eur, ktoré boli autorizované len jedným konateľom spoločnosti
YVEX, s.r.o. napriek tomu, že podľa platného podpisového vzoru k účtu takéto platobné operácie musia

autorizovať obaja konatelia spoločne, v prospech účtu žalovaného.

30. Sporným v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní zostalo posúdenie, či v
dôsledku chybne vykonanej platobnej operácie žalobcom došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane
žalovaného.

31. Z napadnutého rozsudku okresného súdu bolo zrejmé, že v rámci právneho posúdenia okresný súd
dospel k záveru, že pokiaľ aj došlo k majetkovej ujme na strane žalobcu, táto nenastala v dôsledku
protiprávneho konania žalovaného, ani v dôsledku toho, že žalobca plnil za žalovaného to, čo podľa
práva mal žalovaný plniť sám a táto ujma nesúvisí s plnením, ktoré žalovaný získal od YVEX, s.r.o..
Peňažná suma, ktorej zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha, bola uhradená z účtu YVEX,

s.r.o., teda nie z vlastných zdrojov samotného žalobcu. Tieto platby teda žiadnym spôsobom neovplyvnili
majetkovú sféru žalobcu. Podľa okresného súdu žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť za porušenie
povinnosti žalobcu pri poskytovaní platobných služieb a ani za porušenie povinnosti konateľa YVEX,
s.r.o. pri zadávaní platobných príkazov, pretože ak aj pri uzatvorení zmluvy o bežnom účte medzi
žalobcom a YVEX, s.r.o. bolo dohodnuté, že obaja konatelia YVEX, s.r.o. musia disponovať s účtom

spoločne, takéto obmedzenie je voči žalovanému neúčinné (§ 133 ods. 3 Obchodného zákonníka).
Okresný súd skonštatoval, že žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti o ktorú v spore ide,
teda nie je pasívne vecne legitimovaný.

32. Krajský súd v rámci posudzovania odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h)

CSP, po oboznámení sa so spisovým materiálom, žalobou žalobcu a v nej uplatneným nárokom ako aj
obranou žalovaného, je toho názoru, že právny záver okresného súdu o nedostatku pasívnej legitimácie
žalovaného v spore je predčasný, pretože nemá základ v zistenom skutkovom stave, a tým v
dostatočnom právnom posúdení veci.

33. Odvolací súd poukazuje na to, že predpokladom zodpovednosti za získaný majetkový prospech,
ktorý sa musí vydať, je objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému
došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Z uvedeného vyplýva, že ku vzniku osobitného
záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa na strane obohateného nevyžaduje ani
existencia zavinenia (či vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti), ani existencia protiprávneho úkonu, ale

ani to, či sám o získaní bezdôvodného obohatenia vedel či nevedel. Stačí, že k obohateniu došlo bez
právom uznaného dôvodu. Nie je ani rozhodujúce, či plnenie spočívalo v peňažnom plnení či v inom
vecnom plnení, resp. vo vykonaní určitých prác. Pasívne legitimovaným subjektom, teda povinným k
vydaniu bezdôvodného obohatenia je ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil
alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, ak k nemu malo v súlade s právom dôjsť.

34. Z vyššie uvedeného vyplýva, že právny názor, z ktorého pri svojom rozhodovaní okresný súd
vychádzal, nemožno považovať za správny, v dôsledku čoho okresný súd dôsledne nezisťoval, či na
strane žalovaného objektívne vznikol stav obohatenia.

35. Krajský súd konštatuje, že odvolací dôvod žalobcu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP bol dôvodný.
Okresný súd vyslovil záver, že žalovaný a YVEX, s.r.o. sú v obchodnoprávnom vzťahu a že peňažné
prostriedky boli určené na úhradu existujúcich záväzkov, a to bez opory v zistenom skutkovom stave. V
tejto súvislosti krajský súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý
uviedol, že ...,,Žalovaný si uplatnil neuhradené faktúry z roku 2021 v samostatnom konaní vedenom

na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 26Cb/8/2022(uvedené konanie zatiaľ nie je ukončené)“
a žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že predmetný spor nemá súvis s daným konaním, pričom
okresný súd k otázke vzniku a existencie tvrdených záväzkov ani neviedol dokazovanie. Ďalej odvolací
súd uvádza, že ak zo skutkových zistení okresného súdu popísaných v odseku 13. odôvodnenia
napadnutého rozsudku vyplynulo, že žalobca po zistení chybne spracovaných prevodných príkazov

bezodkladne v súlade s § 11 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z.z. z vlastných zdrojov vrátil YVEX,
s.r.o. sumu 20 000,- Eur a na základe bankového storna bola bankou žalovaného žalobcovi vrátená
suma 12 000,- Eur, nakoľko zvyšných 8 000,- Eur sa na účte žalovaného nenachádzalo, potom
konštatovanie vyslovené v závere odseku 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého, akniekto bezdôvodne získal majetkový prospech na úkor žalobcu, tak je to YVEX, s.r.o., ktorej žalobca
vrátil na účet celú sumu chybne vykonanej platobnej operácie vo výške 20.000,- Eur a následne na
základe bankového storna u banky žalovaného mu boli vrátené aj finančné prostriedky vo výške 12 000,-

Eur, nemá relevantný skutkový základ.

36. Okresný súd ďalej vyslovil názor, že peňažná suma, ktorej zaplatenia sa žalobca v tomto konaní
domáha, bola uhradená z účtu YVEX, s.r.o., teda nie z vlastných zdrojov samotného žalobcu, a preto
tieto platby žiadnym spôsobom neovplyvnili majetkovú sféru žalobcu. Pri tomto závere však okresný

súd nevzal do úvahy ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej financie umiestnené na bežnom účte v
zmysle § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka sú majetkom peňažného ústavu (banky) a osobe, pre ktorú
je daný účet vedený, náleží voči príslušnej banke pohľadávka na výplatu predmetných prostriedkov.
Obchodný zákonník používa v ustanoveniach § 708 a nasl. termín „majiteľ účtu“ aj keď účet sám o sebe
nemá majetkovú hodnotu, a teda peňažné prostriedky na ňom uložené sú majetkom peňažného ústavu.
Za majiteľa účtu je treba z pohľadu ustanovení Obchodného zákonníka o bežnom a vkladovom účte

považovať osobu, pre ktorú peňažný ústav zriadil na základe zmluvy účet. Peňažný ústav je povinný
prijaťnaúčelpeňažnévkladyuskutočnenémajiteľomúčtualeboplatbyuskutočnenévjehoprospech.Pri
uskutočňovaní výplat z účtu sa peňažný ústav riadi výlučne pokynmi majiteľa účtu. Oprávnenie majiteľa
účtu, ako aj osôb majúcich k účtu dispozičné oprávnenie, spočíva v tom, aby na základe jeho príkazu
boli vyplácané peňažné prostriedky z účtu v peňažnom ústave, prijímané platby na tomto účte, teda jeho

oprávnenie predstavuje len pohľadávku z účtu v peňažnom ústave. Inak povedané nejde o ,,vec“, ale
o ,,nárok majiteľa účtu na výplatu peňažných prostriedkov (pohľadávka z účtu) z tohto účtu pri splnení
dohodnutých podmienok“.

37. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že prevodom peňažných prostriedkov sa rozumie postúpenie

pohľadávky, resp. prevzatie dlhu (ak sa nejedná o prevod v rámci jedného peňažného ústavu). To
znamená, že v prípade relevantne realizovanej platobnej operácie prevodom peňažných prostriedkov z
účtu platiteľa príjemcovi platby dochádza k prevodu pohľadávky, ktorú má platiteľ voči svojej banke, a
to s tým dôsledkom, že zaniká pohľadávka platiteľa z účtu voči banke a príjemca získava pohľadávku z
účtu voči svojmu peňažnému ústavu - banke. Ak v danom prípade nesporne došlo žalobcom k chybnej

platbe, jej následného bankového storna, pričom žalobca splnil právnu povinnosť vyplývajúcu mu z
ust. § 11 ods. 1 úpravy zákona č. 429/2009 Z.z., teda svoj nesprávny postup napravil tým, že YVEX,
s.r.o. vrátil sumu chybne vykonanej platobnej operácie z vlastných prostriedkov, bolo potrebné zo strany
okresného súdu zaoberať sa a posúdiť, či na strane žalovaného vo vzťahu k sume 8000,- Eur, ktorá
sa na jeho účte v rámci realizácie bankového storna už nenachádzala, objektívne nedošlo k vzniku

bezdôvodného obohatenia.

38. K názoru okresného súdu, ktorý konanie štatutárneho orgánu YVEX, s.r.o., v súvislosti s platobnými
príkazmi posudzoval za aplikácie ust. § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 133 ods. 3
Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že ak aj pri uzatvorení zmluvy o účte medzi žalobcom

a YVEX, s.r.o. bolo dohodnuté, že obaja konatelia YVEX, s.r.o. musia disponovať s účtom spoločne,
tak takéto obmedzenie je voči žalovanému neúčinné, krajský súd poukazuje na ust. § 133 ods. 1
Obchodného zákonníka, podľa ktorého štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov.
Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská
zmluva neurčuje inak v spojení s § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zapísané údaje sú

účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje,
je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín.
To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela.
Zapísaná osoba sa však nemôže na tieto údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do
15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby preukážu, že o nich nemohli vedieť. Z úplného výpisu

z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III, Oddiel: Sro, Vložka číslo 23369/B spoločnosti
YVEX, s.r.o., v čase príkazov na úhradu t.j. k 16.08.2021, vyplýval zápis štatutárneho orgánu: konateľov
O. a O.. D. P.. V časti „Konanie menom spoločnosti“ bolo zapísané, že „V mene spoločnosti sú oprávnení
konaťkonateliaspoločne.Vmenespoločnostikonateliapodpisujúspoločnetak,žepriprávnychúkonoch
vykonaných v písomnej forme pripoja konatelia k napísanému, resp. vytlačenému obchodnému menu

spoločnosti, svojmu menu a priezvisku svoj vlastnoručný podpis“. Uvedené údaje korešpondujú aj
obsahom údajov v listine ,,Podpisový vzor pre právnické a podnikateľské subjekty“, ktorý je súčasťou
spisového materiálu na č.l. 87 spisu datovaného 05.12.2013, boli tabuľkovo obsiahnuté údaje týkajúce
sa ,,Identifikácia majiteľa/ov účtu/ov (zmluvnej strany), a to YVEX, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 521 09 Bratislava, IČO: 36 369 420“ a ďalej ,,Identifikácia štatutárneho orgánu majiteľa/ov účtu/
ov, s uvedením identifikačných údajov a postavenia ,,konateľ“, a to 1. P. D., O.., 2. R. M., O.. s
určeným ,,Spôsob disponovania „B“, ktorý znamená B - spoločne vždy najmenej dve oprávnené osoby.

39. V novom konaní okresný súd primárne, za povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcu posúdi
žalobou uplatnený nárok, oproti čomu stojí nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkazná na strane
žalovaného. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie vychádzať z východísk vyjadrených krajským
súdom, a to za stavu, ak v novom konaní nenastane podstatná zmena skutkového a právneho stavu

oproti tej, z ktorej vychádzal aj krajský súd. Bude sa zaoberať tvrdeniami strán v priebehu sporu, vrátane
použitej argumentácie v odvolaní žalobcu a vyjadreniach sporových strán, keď nepochybne na strane
žalobcuinastranežalovanéhotietovkontexteposudzovanýchotázokdávajúprotichodnévyjadrenia,na
základe toho žalobou uplatnený nárok dôsledne posúdi a opätovne vo veci rozhodne, a to za dodržania
postupu podľa ust. § 220 CSP.

40. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

41. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.