Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/72/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5923010208
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5923010208.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a sudcov JUDr.
Adriany Gallovej a JUDr. Štefana Tomáša, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom 31. augusta
2023 sťažnosť odsúdeného A. H., nar. XX.XX.XXXX v N., proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, č.k. RK-8Nt/37/2023-35 zo dňa 03.07.2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného A. H. z a m i e t

a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, č.k. RK-8Nt/37/2023-35 zo dňa 03.07.2023 podľa § 460 ods.
2 Tr. por. za použitia § 76 ods. 3 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil odsúdenému A. H. (v tom čase
vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ružomberok), ktorému bol uložený trest odňatia slobody v
trvaní 10 (desať) rokov nepodmienečne rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp.zn. 33T/157/2013 zo dňa

17.10.2016, právoplatný dňa 19.10.2016, pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.
1, ods. 2 písm. a), písm. d) Tr. zák. a iné, ochranný dohľad v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 77 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. zák. súd odsúdenému uložil povinnosť dostaviť sa k probačnému
a mediačnému úradníkovi Okresného súdu Prievidza do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody a zároveň povinnosť oznamovať probačnému a mediačnému úradníkovi potrebné
údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, hlásiť sa dvakrát za mesiac počas trvania

15 (pätnásť) mesiacov a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska.
Podľa § 77 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 4 písm. j), k) Tr. zák. súd uložil odsúdenému povinnosť v
rámci ochranného dohľadu podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom psychoterapii
alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, povinnosť zamestnať sa počas doby ochranného
dohľadu alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie na verejnom zasadnutí a po

oboznámení spisového materiálu, predovšetkým návrhu riaditeľa ÚVTOS Ružomberok (pozn. súdu: kde
odsúdenýnaposledyvykonávaluloženýtrestodňatiaslobody)nauloženieochrannéhodohľaduazneho
vyplývajúceho hodnotenia odsúdeného, sa okresný súd stotožnil s celým návrhom riaditeľa ÚVTOS na
uloženie ochranného dohľadu odsúdenému, pretože je zrejmé, že doterajší účel trestu u odsúdeného
A. H. nebol naplnený a nie je ani predpoklad, že v budúcnosti by viedol riadny život. Po podrobnom
hodnotení správania sa odsúdeného počas výkonu väzby a počas výkonu trestu odňatia slobody súd

skonštatoval, že odsúdený A. H. nepreukázal žiadne polepšenie, práve naopak, vzhľadom na jeho
nedisciplinované správanie sa počas doterajšieho celého výkonu trestu odňatia slobody nemožno
od neho očakávať, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život, a to s
poukazom na to, že doteraz bol 11x disciplinárne trestaný. Z návrhu riaditeľa ÚVTOS vyplynulo, že
odsúdený počas výkonu väzby v máji 2013 spoločne s ďalšími ubytovanými sa podieľal na príprave a
pokuse o útek z ústavu. Následne po začatí vykonávania trestu odňatia slobody jeho správanie bolo

tenzné, manipulatívne, až vyhrážajúce sa. Po opätovnom vzatí do väzby v roku 2013 evidujú neslušné
správanie a vystupovanie voči príslušníkovi zboru. Väzba trvala do 17.12.2013 a od tohto dátumu začalvykonávaťtrestodňatiaslobodyvovýmere10(desať)rokovuloženýOSNitra,sp.zn.33T/154/2013.Dňa
21.01.2014 bol premiestnený na ďalší výkon trestu do ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, pričom v tomto ústave
sa dopustil viacerých porušení platnej legislatívy. Dňa 03.02.2015 odsúdený bol premiestnený na ďalší

výkon do ÚVTOS Ružomberok, kde bol zaradený do „C“ diferenciačnej skupiny, kde boli zaznamenané
viaceré porušenia platných predpisov, a to za verbálny konflikt s iným odsúdeným, neslušné správanie v
ústavnej ambulancii, prechovávanie nepovoleného predmetu, viacnásobné porušenie časového rozvrhu
dňa, viacnásobné neslušné správanie k príslušníkom, poškodenie telesnej integrity (tetovanie), fyzický
kontakt s iným odsúdeným, neudržiavanie poriadku v osobných veciach a prechovávanie nepovoleného

predmetu. Počas celého výkonu trestu odňatia slobody odsúdený nebol disciplinárne odmenený.

Proti tomuto uzneseniu, hneď po jeho vyhlásení, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí, podal
odsúdený A. H. sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V písomnom
odôvodnení sťažnosti okrem iného uviedol, že v rámci vykonávaného dokazovania boli porušené jeho
práva na obhajobu, neboli bez primeraného zdôvodnenia zamietnuté, resp. nevykonané dôkazy, ktoré

navrhoval, a to konkrétne nebola zabezpečená karta odsúdeného, označená ako príloha č. 2, prípisy
PBS neboli úplné, chýba ich podstatná časť. Bol síce vypočutý zástupca ÚVTOS kpt. Mgr. V. V., ktorý
o.i. uviedol, že mu nikdy nebol pedagógom, naproti tomu bol mu zamietnutý výsluch p. F. W., ktorý ako
jediný by vedel upresniť okolnosti k jeho tzv. disciplinárnym trestom, ktorých závažnosť vo vzťahu k
povahe uloženia ochranného dohľadu by sa ukázala ako nepodložená. Jednalo sa o banálne previnenia,

ktoré vo svojom súhrne nemôžu dávať podklad k nariadeniu ochranného dohľadu z dôvodu jeho možnej
recidívy trestnej činnosti a s tým súvisiacej jeho úspešnej resocializácie. Skutočnosti, ktoré dali základ na
nariadenie „ochranného dohľadu“ podľa odsúdeného nemajú oporu v zákone - určite nemôžu smerovať
k záverom, že po prepustení z výkonu trestu nepovedie riadny život. Celé nariadenie „ochranného
dohľadu“ vrátane všetkých obmedzení považuje za kontraproduktívne. Reálne mu to prakticky znemožní

zamestnať sa na trvalý pracovný pomer v zahraničí, kde má sľúbenú trvalú prácu a bude nútený len
vykonávať opatrenia, ktoré mu boli uložené v rámci ochranného dohľadu, čo podľa neho nesplní svoj
cieľ. Navrhol zrušiť rozhodnutie o nariadení ochranného dohľadu, resp. vec vrátiť na nové prejednanie.

Krajský súd, nezistiac dôvody na zamietnutie sťažnosti odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. a), písm.

b) Tr. por. na podklade podanej sťažnosti, preskúmal na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2023 podľa
§ 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo
a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Okresný súd v posudzovanej veci vykonal zákonu zodpovedajúcim spôsobom všetky potrebné dôkazy

v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci, preto postupoval správne, keď podľa
§ 76 ods. 3 Tr. zák. v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. a postupom podľa § 460 ods. 2 Tr. por. uložil
odsúdenémuA.,ktorémuboluloženýtrestodňatiaslobodyvtrvaní10rokovnepodmienečne,rozsudkom
Okresného súdu Nitra, sp. zn. 33T/157/2013 zo dňa 17.10.2016, právoplatným dňa 19.10.2016, pre
zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a), d) Tr. zák. a iné, ochranný

dohľad v trvaní 15 mesiacov a súčasne podľa § 77 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. zák. odsúdenému uložil
povinnosť dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi Okresného súdu Prievidza do dvoch
pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ako i povinnosť oznamovať probačnému
a mediačnému úradníkovi potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
hlásiť sa dvakrát za mesiac počas trvania 15 mesiacov a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta

bydliska a tiež podľa § 77 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 4 písm. j), k) Tr. zák. povinnosť v rámci
ochranného dohľadu podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom psychoterapii alebo
zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, povinnosť zamestnať sa počas doby ochranného dohľadu
alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Z ustanovenia § 76 ods. 3 Tr. zák. vyplýva, že súd
môže na návrh prokurátora alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu uložiť odsúdenému pred skončením

výkonu trestu odňatia slobody ochranný dohľad aj bez splnenia podmienok uvedených v odseku 2, ak
vzhľadom na správanie počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nemožno od neho očakávať,
že po prepustení z výkonu trestu povedie riadny život.

Podľa § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.

Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že okresný súd pri rozhodovaní o uložení ochranného dohľadu
odsúdenému vychádzal z návrhu riaditeľa ústavu, z ktorého okrem iného vyplynulo, že z dôvodu
prehĺbenia účelu výkonu trestu bol odsúdený dňa 03.02.2015 premiestnený na ďalší výkon trestu doÚVTOS Ružomberok, kde najskôr absolvoval sériu prednášok a poučení v rámci nástupného oddielu
a následne pokračoval vo výkone trestu v rámci stredného stupňa stráženia a diferenciačnej skupiny
„C“. Adaptácia na podmienky v tomto ústave prebehla plynule. Postupne však úroveň plnenia povinností

mala klesajúci trend. Zaznamenané boli viaceré porušenia platných predpisov: verbálny konflikt s
iným odsúdeným, neslušné správanie v ústavnej ambulancii, prechovávanie nepovoleného predmetu,
viacnásobné porušenie časového rozvrhu dňa, viacnásobné neslušné správanie k príslušníkom,
poškodenie telesnej integrity (tetovanie), fyzický konflikt s iným odsúdeným, neudržiavanie poriadku v
osobných veciach a prechovávanie nepovoleného predmetu - svojpomocne vyrobeného strojčeka na

tetovanie, ďalšie prechovávanie nepovolených predmetov a ďalšie verbálne a fyzické konflikty s inými
odsúdenými. Odsúdený má aktuálne vykázaných 10 disciplinárnych trestov, disciplinárne odmenený
nebol. O spoločné aktivity v rámci ponuky v ústave prejavuje minimálny záujem. Do konca roku 2014
nebol pracovne zaradený z dôvodu zdravotného stavu a nedostatku pre neho vhodných pracovných
príležitostí. Celkovo možno konštatovať, že počas celej doby výkonu trestu odsúdený nespolupracuje
na plnení programu zaobchádzania, o čom svedčí opísaný priebeh výkonu trestu v návrhu riaditeľa

ÚVTOSRužomberokzodňa18.05.2023.Účelvýkonutrestusaplnillenzhľadiskazamedzeniapáchania
trestnej činnosti, o úspešnej resocializácii hovoriť nemožno. Riziko recidívy trestnej činnosti je vysoké a
resocializačná prognóza odsúdeného je nepriaznivá. Neplnenie programu zaobchádzania a opakované
porušovanie zákona a skutočnosť, že odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody plnením svojich
povinností a svojim správaním nepreukázal polepšenie, neodôvodňuje záver, že po prepustení povedie

riadny život. V prípade uloženia ochranného dohľadu riaditeľ ÚVTOS Ružomberok navrhol ako súčasť
probačného dohľadu uložiť odsúdenému A. H. aj povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii
alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve so zameraním na nácvik sebaregulácie, zvládanie
impulzívnych a agresívnych tendencií a povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa
preukázateľne o zamestnanie.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že
odsúdenému je potrebné uložiť ochranný dohľad, keďže sú na takéto rozhodnutie splnené všetky
zákonné podmienky. Ochranný dohľad po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody je nevyhnutný na
dovŕšenie nápravy odsúdeného A. H., pričom výmera dohľadu na 15 mesiacov, spolu aj s uloženými

povinnosťami je primeraná.

Krajský súd sa nestotožnil so sťažnostnou námietkou odsúdeného, že mu bol zamietnutý výsluch p. F.
W., ktorý ako jediný by vedel upresniť okolnosti k jeho tzv. disciplinárnym trestom, ktorých závažnosť
vo vzťahu k povahe uloženia ochranného dohľadu by sa ukázala ako nepodložená. Poukazuje pritom

na skutočnosť, že návrh na uloženie ochranného dohľadu u odsúdeného podal riaditeľ ústavu, ale
súhlasné stanovisko ku spracovanému hodnoteniu podala komisia zložená z 5 členov, ktorú tvorili
vedúci oddelenia výkonu trestu, psychológ, vedúci skupiny PBS, sociálny pracovník a ďalší pedagóg.
Námietka odsúdeného, že kpt. Mgr. V. V., ktorý mal podľa odsúdeného okrem iného uviesť, že
mu nikdy nebol pedagógom a je potrebné vypočuť p. F. W., je preto irelevantná a vyhodnotenie

závažnosti disciplinárnych trestov vo vzťahu k povahe uloženia ochranného dohľadu je otázkou, ktorú je
príslušný posúdiť vo veci konajúci súd, ktorého povinnosťou je rozhodnúť o podanom návrhu. Tvrdenie
odsúdeného, že skutočnosti, ktoré dali základ na nariadenie „ochranného dohľadu“, nemajú oporu v
zákone a nemôžu smerovať k záverom, že po prepustení z výkonu trestu nepovedie riadny život, je jeho
subjektívny názor, na ktorý má právo, avšak tento nekorešponduje s obsahom na vec sa vzťahujúceho

spisového materiálu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie v posudzovanej veci.

Neobstojí ani ďalšia námietka odsúdeného, že nebola zabezpečená karta odsúdeného, označená ako
príloha č. 2, prípisy PBS neboli úplné, nakoľko osobná karta odsúdeného (príloha č. 2) je súčasťou spisu
odsúdeného a tento vrátane osobnej karty a doplnkovej dokumentácie podľa písomného vyjadrenia

riaditeľa ÚVTOS Ružomberok zo dňa 29.06.2023 bude prístupný k nahliadnutiu na verejnom zasadnutí.
Ako vyplýva zo Zápisnice o verejnom zasadnutí konanom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa
03.07.2023, odsúdený sa ani po výsluchu svedka kpt. Mgr. V. V. týchto nedožadoval a v návrhu na
doplnenie dokazovania trval len na výsluchu p. W. k okolnostiam uvedeným v návrhu.

Trest odňatia slobody je najprísnejším represívnym nástrojom, jeho výkon však musí smerovať nielen
k prevýchove odsúdeného, ale aj k ochrane spoločnosti po skončení výkonu trestu odsúdeného. V
prípade, že odsúdený svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody vedome odmieta napĺňať
výchovnú zložku trestu, t.j. keď v ústave na výkon trestu odňatia slobody neplní prevýchovný programzaobchádzania a je obava, že po skončení trestu bude vzhľadom na doterajší postoj k trestnej činnosti
(okrem iného opakovane sa už dopustil úmyselného trestného činu lúpeže), pokračovať v jej páchaní,
bol trestným poriadkom zriadený preventívny prostriedok, ktorého cieľom je ochrániť spoločnosť aj

po prepustení problematického odsúdeného z výkonu trestu - ochranný dohľad. Uloženie ochranného
dohľadu s uloženými povinnosťami je na mieste práve takému odsúdenému, ktorý počas výkonu trestu
odňatia slobody svojim správaním nepreukázal, že od neho možno očakávať, že po prepustení z výkonu
trestu povedie riadny život.

Zvyššieuvedenýchdôvodovrozhodolkrajskýsúdtak,akojeuvedenévovýrokovejčastitohtouznesenia
a sťažnosť odsúdeného A. H. zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., pretože je nedôvodná.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.