Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8222201826
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8222201826.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. A JUDr. Eduarda valenčina v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, právne zastúpená Mgr. Matúš Macko, advokát, advokátska kancelária karpátska 804/10,
Svidník, proti žalovanej Tatra banka, a.s., so sídlom Bratislava, Hodžovo námestie 3, IČO: 00 686 930,
o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov č.k. 4Csp/53/2022 – 68 zo dňa 03.03.2023 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 100 eur
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanej s tým, že o výške
tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol takto:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 400 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobkyňa má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Prvoiunštančný súd tak rozhodol o žalobe žalobkyne, ktorá sa domáhala voči žalovanej zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 4.764,61 Eur a náhrady trov konania.
Prvoinštančný súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu v Bardejove sp. zn. 1Csp54/2018 z 17.10.2019
bolo určené, že zmluvné podmienky uvedené v čl. I Základné ustanovenia zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby zo dňa 08.07.2011 v znení: „spracovanie žiadosti
o úver ( spracovateľský poplatok ): 2% z výšky úveru minimálne 30 Eur, max 300 Eur, poplatok za

správu úveru: 2 Eura ( 60,25 SKK ) mesačne, upomienka pri omeškaní splátky úveru alebo plnenia iných
záväzkov zo zmluvy: 15 Eur ( 451,89 SKK )“ sú neprijateľné.
Súd zároveň žalovanú zaviazal vydať žalobkyni sumu 1.839,61 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia
s 5% úrokom z omeškania.
Prvoinštančný súd v odôvodnení tohto rozsudku konštatoval porušenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.
129/2010 Z.z.. Úver považoval za bezúročný a bez poplatkov.
Tento rozsudok prvoinštančného súdu bol odvolacím Krajským súdom v Prešove potvrdený ako vecne

správny.
Súdďalejvtomtosporeonáhraduprimeranéhofinančnéhozadosťučineniazistil,žežalobkyňasizobrala
v roku 2011 od žalovanej pôžičku vo výške 5.000 Eur. Splácala ju, aj keď nemala peniaze, pretožemanžel nechcel pracovať. Keďže pôžičiek mali viac, oslovila Združenie na ochranu spotrebiteľov, ktore
jej poradilo, že má právo na vrátenie úrokov.
Prvoinštančný súd zistil, že žalobkyni sa rozpadlo manželstvo, deti odišli z domu, zmenil sa jej

život. Všetko sa snažila vyriešiť sama. Lekársku pomoc nevyhľadala. Pomáhal jej otec aj súrodenci.
Absolvovala dosť veľa súdnych sporov, veľakrát nikto neprišiel, odročovalo sa. Súdne konanie prežívala
so stresom, nervozitou. Manžel si z toho nič nerobil.
Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
a podľa § 5 tohto zákona. Dospel k záveru, že v danom prípade na strane žalobkyne je daný základ

uplatňovaného nároku, pretože žalobkyňa si úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti voči
žalovanej, o čom svedčí rozsudok Okresného súdu v Bardejove sp. zn. 1Csp/54/2018 v spojení
s odvolacím rozsudkom. Bolo preukázané, že poskytnutý úver bol vyhlásený za bezúročný a bez
poplatkov, boli určené neprijateľné zmluvné podmienky. Preto žalobkyni bolo vydané bezdôvodné
obohatenie. Namietané porušenie povinnosti dodávateľa bolo spôsobilé privodiť žalobkyni ujmu. K tejto
ujmedošlotým,žežalobkyňavyplatilažalovanejsumu1.839,61Eurnavyše.Žalobkyňasavšakdomohla

úspešného konštatovania porušenia jej práva ako spotrebiteľky a preto základ nároku na primerané
finančné zadosťučinenie žalobkyni patrí.
Keďžezákladnárokuprvoinštančnýsúdvidelzadôvodný,uvažovalovýškepriznanianároku.Vychádzal
z trvania porušovania práva spotrebiteľa, z rozsahu dopadu tohto porušenia a následkov na žalobkyňu
a dospel k záveru, že primerané finančné zadosťučinenie je 400 Eur.

Prihliadol na možné útrapy vzniknuté žalobkyni tým, že sa bola nútená domáhať svojho práva voči
žalovanej súdnou cestou. Súd zistil, že navrhovateľka vystupuje v ďalších 18-tich spotrebiteľských
sporoch,ktorésúprávoplatneskončené.Počastrvaniamanželstvažalobkyňamalaviaceroúverovapod
ťarchou dlžôb sa jej manželstvo rozpadlo. Manžel zostal pasívny, prestal pracovať a pri splácaní úverov
žalobkyni nepomáhal. Žalobkyňa bola odkázaná na pomoc otca a súrodencov. Súd ďalej konštatoval,

že vedenie súdnych sporov jej spôsobovalo stres, zdravotné problémy tráviacej sústavy. Žalobkyňa
neostala pasívna, úver voči žalovanej splatila. Priznané finančné zadosťučinenie je dostatočnou
satisfakciou a zodpovedá kritériu primeranosti, povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne, ako aj
účelu finančného zadosťučinenia, ktoré len sekundárne má sankcionovať porušiteľa a odrádza ho od
ďalšieho obdobného konania. Žalobkyňa podľa prvoinštančného súdu v podanej žalobe neprodukovala

a ani nepreukázala žiadne ďalšie tvrdenia o konkrétnych dôsledkoch, ktoré mali vplyv na jej konanie
a postavenie, na jej psychický či fyzický stav vyvolaný predchádzajúcim súdnym konaním a ani to, ako
inak ju ešte takéto súdne konanie poškodilo. Prvoinštančný súd podotkol, že finančné zadosťučinenie
je nárok, ktorý je priznávaný spotrebiteľovi nad rámec skorším rozhodnutím reparovanej ujmy. Preto
prvoinštančný súd žalobu zamietol.

O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262
ods. 1 CSP a priznal úspešnej žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania. Vychádzal zo skutočností,
že nárok žalobkyne je v plnom rozsahu dôvodný čo do základu, pričom určenie výšky závisí od úvahy
súdu.
Súd určil lehotu na plnenie v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku a to proti vyhovujúcemu výroku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie
žalovaná. Žalovaná tvrdila, že vyhovujúci výrok je nesprávny, pretože súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
Žalovaná nespochybňuje právoplatné rozhodnutia, ktoré tvoria hmotnoprávny základ pre uplatnenie

primeraného finančného zadosťučinenia. Súhlasila so súdom prvej inštancie v tom, že takýmto
hmotnoprávnym základom bolo rozhodnutie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1Csp/54/2018 a jeho
následné potvrdenie odvolacím súdom sp. zn. 8CoCsp/12/2020.
Pri určení primeranosti zadosťučinenia však nebola zohľadnená skutočnosť, že úver bol nesprávne
určený ako bezodplatný. Na toto súd neprihliadol a tým okrem škody žalovanému, ktorú spôsobilo

rozhodnutie v rozpore s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky celkom neprimerane zaťažuje
žalovaného ďalšou povinnosťou. Konajúci súd mal tento hmotnoprávny základ vyjadriť v určení
primeranosti zadosťučinenia.
Pokiaľ ide o výšku primeraného zadosťučinenia, táto nemôže byť svojvoľná, je potrebné vychádzať zo
závažnosti porušenia práv, povinnosti, z okolností tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného,

je potrebné zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práv, povinností.
Žalovaný neporušil žiadne svoje povinnosti a v dôsledku konania sp. zn. 1Csp/54/2018 a sp. zn.
8CoCsp/12/2020, bol v rozpore s názorom Najvyššieho súdu SR, vystavený neprimeranej sankcii
v podobe bezodplatnosti úveru. S ohľadom na ustálenie judikatúry najvyšších súdnych autorítv predmetnej veci sa javí bezpredmetný satisfakčný ako aj prevenčný charakter zadosťučinenia.
Prvoinštančný súd mal priestor v tomto konaní takýto právny stav z časti napraviť tým, že by
žalobu zamietol. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia slúži nie na finančné obohatenie sa

žalobcu a na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale mohol zostať na úrovni a vo funkcii účinného
a odradzujúceho prostriedku ochrany.
Žalovaná nesúhlasila s uloženou povinnosťou zaplatiť finančné zadosťučinenie, pričom dostatočná
je sankcia bezodplatnosti úveru a náhrada bezdôvodného obohatenia. S touto argumentáciou sa
prvoinštančný súd nevysporiadal. Žalovaná nevie, či prvoinštančný súd uplatnil zásadu primeranosti aj

vo vzťahu k týmto skutočnostiam, alebo sa nimi vôbec nezaoberal a prečo. Žalovaná tak spochybňuje
právny základ pre uplatnenie zadosťučinenia.

Vo vzťahu k výške súd neuviedol, aké právo žalobkyne bolo porušené a teda nie je možné určiť trvanie
tohto porušenia. Následky a teda ujmu súd identifikoval ako rozpad manželstva bez akejkoľvek opory
v dokazovaní. Okrem toho je zjavné, že ak by bol rozpad manželstva založený na ťarche dlžôb, čo

nebolo preukázané, tak toto zavinila žalobkyňa tým, že sa zadlžovala, nie žalovaný ako veriteľ. Je
nepresvedčivá predstava, že ujmu žalobkyni privodilo jej pôsobenie v 18 spotrebiteľských sporoch, keď
ani jeden tento spor nie je so žalovanou. Ak vedenie sporov spôsobovalo žalobkyni stres, nemusela ich
iniciovať. Súd pri určovaní primeraného finančného zadosťučinenia musí brať do úvahy povahu zásahu
do práv spotrebiteľa a primeranosť, ktorá musí byť posudzovaná z objektívnych hľadísk. Subjektívne

hľadiská nie sú určujúce.
Preto žalovaná žiadala, aby súd zmenil prvoinštančné rozhodnutie tak, že žalobu v plnom rozsahu
zamietne.

3. K odvolaniu sa žalobkyňa písomne nevyjadrila.

4. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP preskúmal napadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a násl. CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že prvoinštančné rozhodnutie čo do základu je
správne. K zmene bolo potrebné pristúpiť len čo do úvahy prvoinštančného súdu o výške primeraného

finančného zadosťučinenia priznaného žalobkyni.

5. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. posledná veta, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto

zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Účelomprimeranéhofinančnéhozadosťučineniajedovŕšiťochranuprávaspotrebiteľaakoslabšejstrany
v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným
predpokladom, ktorý citované zákonné ustanovenie vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod

úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinností treba rozumieť, že súd judikuje v prospech
spotrebiteľ konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinností, napr. nárok na náhradu škody alebo
nárok z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétnej vymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, aby bola spotrebiteľovi
priznaná konkrétna ujma zákon nevyžaduje. Dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa je ľahšie, odpadá

preukazovanie základu uplatneného nároku, postačuje tvrdenie a osvedčenie výšky uplatňovaného
nároku.

6. Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí vychádzal zo zistení, že žalobkyňa si úspešne uplatnila
porušenie práv samostatnou žalobou a to rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1Csp/54/2018

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8CoCsp/12/2020 zo dňa 29.04.2021,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.05.2021. V rámci tohto konania žalobkyňa jednak získala
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.839,61 Eur s príslušenstvom, a naviac bola
určená konkrétna zmluvná podmienka uvedená v čl. I základné ustanovenia zmluvy o poskytovaní
spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby z 08.07.2011 za neprijateľnú. Tieto okolnosti

samé o sebe postačujú, vzhľadom na právoplatnosť súdneho rozhodnutia, na potvrdenie základu
uplatňovaného nároku žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
V priebehu konania o priznanie finančného zadosťučinenia súd nie je oprávnený preskúmavať
dôvodnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu, ktoré je už právoplatné a inak prejudiciálne posúdiťzáklad uplatňovaného nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie. Právoplatný rozsudok
vovýrokujezáväzný,vykonateľnýadôvodyuvedenévtomtorozsudkusúdôvodmisvedčiacimioaktivite
žalobkyne úspešne domáhať sa svojich porušených práv voči žalovanej. Preto prvoinštančný súd

v konaní o priznaní nároku na primerané finančné zadosťučinenie už nemohol sa bližšie zaoberať
okolnosťami, pre ktoré bola žalobkyňa v pôvodnom konaní úspešnou.

7. Pri posudzovaní nároku žalobkyne čo do základu niet dôvodu, aby nebolo zohľadnené kritériom
primeranosti.

Kritériom primeranosti finančného zadosťučinenia sa aplikuje a je rozhodujúce pri určení jeho konkrétnej
výšky, ktorá sa určuje úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého prípadu.
Z vykonaného dokazovania pred prvoinštančným súdom nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 400 Eur.
Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné zohľadniť okolnosti, za ktorých
k porušeniu došlo, ich dosah na individuálnosť feru žalobkyne, závažnosť porušenia práv žalobkyne ako

spotrebiteľa. Je potrebné zohľadniť aj dôsledky, ktoré mali vplyv na žalobkyňu, na jej postavenie, na jej
psychický fyzický stav v dôsledku konania žalovanej.
Tuprvoinštančnýsúdtak,akomalvykonanédokazovanie,prihliadolnatvrdenémožnéútrapyžalobkyne,
ktoré mohla pociťovať v súvislosti so svojou aktivitou v spore sp. zn. 1Csp/54/2018 Okresného súdu
Bardejov. S uvedenou okolnosťou sa stotožňuje aj odvolací súd a je toho názoru, že aktívna účasť

v spore je stresujúcim prvkom a zasahuje do bežného chodu života ktoréhokoľvek z občanov naviac,
ak v kontexte so zlou rodinnou a finančnou situáciou sa snaží žalobkyňa sama bez podpory rodiny
riešiť vážny finančný problém. Z obsahu vykonaného dokazovania bolo totiž preukázané, že žalobkyňa
bola zúčastnená v 18 súdnych sporoch, kde aj voči iným veriteľom bola nútená brániť svoje finančné
spotrebiteľské práva. Účasť žalobkyne v ďalších spotrebiteľských sporoch s inými veriteľmi nemôže súd

zohľadniť vo vzťahu k žalovanej.
V priebehu konania však žalobkyňa netvrdila a ani nebolo preukázané, že v dôsledku konania žalobkyne
a práve pre spor so žalovanou vo veci sp. zn. 1Csp/54/2018 sa jej manželstvo rozpadlo. Odvolací
súd pripúšťa, že napätá finančná situácia v rodine mohla mať dopad na manželské spolužitie, avšak
v prejednávanej konkrétnej veci táto vec nebola preukázaná ako dôvod rozvratu manželstva.

Túto okolnosť odvolací súd len zohľadňuje v kontexte životnej situácie žalobkyne pri určovaní výšky
priznaného primeraného finančného zadosťučinenia. V tom istom kontexte odvolací súd prihliadol aj na
pasivitu jej manžela pri splácaní dlhov.
Vzhľadom na uvedené, keďže neboli zo strany žalobkyne predložené ďalšie dôkazy a ani len tvrdenia,
odvolací súd na rozdiel od prvoinštančného súdu dospel úvahou k záveru, že priznané finančné

zadosťučinenie v celkovej sume 100 Eur za toto konkrétne konanie je primerané a zodpovedajúce
kritériám určených v zákone a vyvažujúce nerovné postavenie žalobkyne a žalovanej pri uzatváraní
zmluvy o úvere.

8. Preto odvolací súd v prevyšujúcej časti nárok žalobkyne ako nedôvodný zamietol ( čo do 300 eur ).

9.Otrováchodvolaciehokonaniaakonaniavcelomrozsahurozhodolpodľa§396ods.2CSPspoužitím
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Čo do základu v plnom rozsahu bola žalobkyňa
úspešnou stranou sporu. Výška náhrady trov konania bude závisieť od priznanej istiny, ktorá bola
ustálená na základe úvahy súdu vo výške 100 eur.

O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením prvoinštančným súdom.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).