Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 38Cb/86/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723202342
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5723202342.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: NIKOL Martin, s.r.o., so sídlom Škultétyho 14, 036 01 Martin,
IČO: 36 389 803, právne zastúpený: Mgr. Peter Baláž, advokát, so sídlom Volgogradská 10964/19,
Martin 038 61, proti žalovaným v rade 1/: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. XXX XX, E. F.
G. H. XX, XXXXX D., I.: XX XXX XXX, v rade 2/: J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. XXX
XX, v rade 3/: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. XXX XX, o nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 01.08.2023, doplnený podaním zo
dňa 08.08.2023 voči žalovanému v rade 1/ a 2/ z a m i e t a .

Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 01.08.2023, doplnený podaním zo
dňa 08.08.2023 voči žalovanému v rade 3/ o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania vo veci návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia n e p r i z n
á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia (ďalej v texte rozhodnutia označený v súlade s obsahom
návrhu ako „žalobca“) podaním doručeným Okresnému súdu Martin dňa 03.08.2023, doplneným

podaním doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 08.08.2023, navrhol nariadiť zabezpečovacie
opatrenie, ktorým by súd zriadil v prospech žalobcu záložné právo k nehnuteľnosti vo výlučnom
vlastníctve žalovaného v rade 3/ nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., obec D., okres F., zapísanej
na liste vlastníctva č. XXXX ako stavba postavená na parcelnom čísle XXXX/X, druh stavby XX, rodinný
dom, súpisné číslo XXX, k nehnuteľnostiam v rozsahu 1 spoluvlastníckeho podielu žalovaného rade
3/ nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., obec D., okres F., zapísaných na liste vlastníctva č.

XXXX ako pozemok parcely registra C parcelné č. XXXX/X , K. o výmere XXX m2, pozemok parcely
registra C parcelné č. XXXX/X K. G. A. L. o výmere XX m2, pozemok parcely registra C parcelné č.
XXXX/X, K. G. A. L. o výmere XXX m2, pozemok parcely registra C parcelné č. XXXX, K. o výmere XXX
m2, pozemok parcely registra C parcelné č. XXXX, K. o výmere XXX m2, pozemok parcely registra C
parcelné č. XXXX/X, K. o výmere XX m2, pozemok parcely registra C parcelné č. XXXX/X, K. o výmere
XX m2, k nehnuteľnostiam v bezpodielovom vlastníctve X/X žalovaného v rade 1/ a žalovaného v rade

2/ nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., obec D., okres F., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX
ako pozemok parcely registra C parcelné č. XXXX/X, K. G. A. L. o výmere XXX m2, pozemok parcely
registra C parcelné č. XXXX/X, K. o výmere XXX m2, stavby postavenej na parcelnom čísle XXXX/
X, druh stavby XX, rodinný dom, súpisné číslo XXXX, k nehnuteľnostiam v podielovom vlastníctve X/
X žalovaného v rade 1/ nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., obec D., okres F., zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parcely registra E parcelné č. XXXX/X, J. G. o výmere XX m2,

pozemok parcely registra E parcelné č. XXXX/X, J. G. o výmere XXXX m2, pozemok parcely registraE parcelné č. XXXX/X, J. G. o výmere XXXX m2, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu z titulu
náhrady škody.

2. Na odôvodnenie podaného návrhu žalobca uviedol, že žalovaný v rade 1/ ako
podnikateľ poskytoval žalobcovi na základe ústnej zmluvy o dielo účtovnícke a iné administratívne
služby a to v období od roku 2010 do začiatku roka 2023. V rámci poskytovania týchto služieb žalovaný
v rade 1/ disponoval s platobnou kartou žalobcu s oprávnením vyberať finančné prostriedky z jeho
podnikateľského účtu č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v M. C. N. B. A. E., A., pobočka

zahraničnej banky. Za obdobie od roku 2015 do roku 2023 uskutočnil žalovaný v rade 1/ bez súhlasu
žalobcu z predmetného bankového účtu výbery v celkovej sume minimálne XXX.XXX,- eur. Za roky
2020 až 2023 v sume XXX.XXX,- eur.

3. Žalobca ďalej v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že žalovaný v rade
1/ uvedené finančné prostriedky neodovzdal žalobcovi a ani ich nepoužil na účel, ktorý by priamo

alebo nepriamo súvisel s jeho činnosťou alebo záväzkami. Z účtovných a iných dokladov má žalobca
preukázané, že žalovaný v rade 1/ výber časti týchto finančných prostriedkov účtovne podložil fiktívnymi
výdavkami vynaloženými v mene žalobcu na jeho podnikateľskú činnosť, ako napríklad nákup PHM do
vozidla používaného konateľom žalobcu. Konaním žalovaného v rade 1/ vznikla žalobcovi priama škoda
vo výške najmenej XXX.XXX,- eur. Žalobca vyzval žalovaného v rade 1/ na podpísanie dohody o uznaní

dlhu e-mailom zo dňa 27. 02.2023, prílohou ktorého bol návrh dohody o uznaní dlhu v sume XXX.XXX,-
eurajehosplatenívštyrochsplátkach.Žalobcauviedol,žezkameryumiestnenejpribankomatebankyje
žalovaný v rade 1/ zachytený pri výberoch. Konaním žalovaného v rade 1/ vznikla žalobcovi ďalšia škoda
v sume minimálne XX.XXX,XX eur v súvislosti s vyplácaním mzdy za fiktívnu prácu na základe fiktívnych
pracovnoprávnych vzťahov. Žalobca ďalej uviedol, že so žalovaným v rade 1/ ukončil spoluprácu a

zablokoval mu prístup k jeho bankovému účtu ako aj ku kontu zamestnávateľa na Sociálnej poisťovni.

4. Žalobca podal na žalovaného v rade 1/ trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania obzvlášť
závažného pokračovacieho zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 4 písm. a) Trestného zákona a
trestného činu podvodu. Predmetné trestné konanie je vedené na Krajskom riaditeľstve Policajného

zboru v H. pod č. k. O.:P./X-XXX-XX-XXXX, kam bolo postúpené z OR PZ F. z dôvodu vecnej príslušnosti
objasňovať obzvlášť závažné zločiny, kde bola spôsobená škoda veľkého rozsahu. Žalovaný v rade 1/
neuhradil zo sumy XXX.XXX,- eur ani časť. V dôsledku konania žalovaného v rade 1/ boli poskytnuté
verejnoprávnym inštitúciám – daňovému úradu a sociálnej poisťovni nepravdivé údaje o nákladoch
žalobcu, čo bude mať dopad na jeho daňovú a odvodovú povinnosť a vyústi to do vzniku ďalšej škody

v podobe pokút za opravné výkazy a daňové priznania vrátane povinnosti zaplatiť penále a doplatiť daň
z príjmu ako aj DPH.

5. Žalobca v doplnenom návrhu uviedol, že z LV č. XXXX je zrejmé, že vlastníkom rodinného domu
súpisnéčísloXXXjedcéražalovanéhovrade1/,ktorásastalavlastníčkoutejtonehnuteľnostinazáklade

darovacej zmluvy uzatvorenej so žalovaným v rade 1/ ako darcom a A. B. F.. ako obdarovanou (ďalej
v texte rozhodnutia označená ako „žalovaný v rade 3/“), pričom vklad darovacej zmluvy bol povolený
dňa 15. 05. 2023 pod Q. XXXX/XXXX. Rovnaké skutočnosti platia aj pre nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXXX, na ktorom sú zapísané pozemky, na ktorých je postavený rodinný dom súpisné číslo XXX.
Ideálny spoluvlastnícky podiel 1 -I. na týchto pozemkoch daroval žalovaný v rade 1/ rovnakou darovacou

zmluvou svojej dcére A. B. F.. (žalovanému v rade 3/). Z týchto skutočností vyplýva, že žalovaný v rade
1/ v čase, keď už mal splatný neuhradený záväzok voči žalobcovi v sume prevyšujúcej XXX.XXX,- eur
bezodplatne previedol na svoju dcéru najbonitnejšiu časť svojho majetku. Jeho právny úkon smeroval
voči blízkej osobe – dcére a bol bezodplatný, bez primeraného protiplnenia. Žalobca má za to, že
úmyslom žalovaného v rade 1/ pri darovacej zmluve nebolo obdarovať žalovaného v rade 3/ a previesť

naň vlastnícke právo k daru, ale zabrániť tomu, aby sa žalobca uspokojil z tejto časti jeho majetku.
Žalovaný v rade 3/ sa prijatím daru podieľal na zbavení sa majetku zo strany žalovaného v rade 1/ .

6. Žalobca má za to, že možno dôvodne predpokladať, že žalovaný v rade 1/ sa v prípade
hrozby, že pohľadávka žalobcu môže byť vymáhaná voči nemu, pokúsi zbaviť tohto majetku

alebo inak sťažiť uspokojenie pohľadávky žalobcu z tohto majetku. Vzhľadom na značný rozsah
škody spôsobenej žalovaným v rade 1/ žalobcovi je potrebné, aby majetok, ktorého zaťažením
má byť zabezpečené uspokojenie pohľadávky na náhradu škody, dokázal pokryť predmetnúpohľadávku žalobcu. Žalobca preto navrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie aj na majetok, ktorý je
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (žalovaného v rade 1/ a žalovaného v rade 2/.

7. V závere návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že v prípade, ak
súd v tomto konaní predbežne posúdi uvedenú darovaciu zmluvu ako odporovateľný právny úkon,
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX A. O. XXXX budú vo vlastníctve žalovaného v rade 3/. V
takomto prípade pohľadávkou žalobcu voči žalovanému v rade 3/ je nárok na vydanie prospechu z
odporovateľného právneho úkonu, t.j. z toho, čo z majetku žalovaného v rade 1/ ušlo. Žalobca rozšíril

návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj voči A. B., nar. X. X. XXXX, trvale bytom C. XXXX/
XX, D., štátny občan SR ako žalovanému v rade 3/. Primárne má žalobca za to, že darovacia zmluva je
neplatný právny úkon, a preto navrhol, aby súd rozhodol v zmysle pôvodného návrhu zabezpečovacieho
opatrenia, a aby zriadil záložné právo iba voči žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ a to na
všetkých nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, O. 6335, O. XXX A. O. XXXX.

8.Vprílohežalobyanávrhunanariadeniezabezpečovaciehoopatreniaajehodoplnenížalobcapredložil
výpis z listu vlastníctva č. XXX - č.l. 6 a nasledujúce spisu, výpis z listu vlastníctva č. XXXX - č.l. 8,
výpis z listu vlastníctva č. XXXX - č.l. 9 a nasledujúce spisu, výpis z listu vlastníctva č. XXXX - č.l.
11 a nasledujúce spisu, e-mail zo dňa 27.02.2023 – č.l. 13, snímku platobnej karty – č.l. 14, výpis so
živnostenského registra žalovaného v rade 1/ - č.l. 15, prehľad výberov za roky 2020 – 2023 – č.l.

16 a nasledujúce spisu, trestné oznámenie – upovedomenie – č.l. 46, zrušenie prihlásenia a oprava
skončenia poistenia – č.l. 47.

9. Podľa ustanovenia § 343 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra.
Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym

rozhodnutím.

10. Podľa ustanovenia § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

11. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Ustanovenie § 324 ods. 1 CSP s použitím ustanovenia § 344 CSP upravuje prípady, v ktorých môže
súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalobcom v rámci návrhu

zabezpečovacieho opatrenia súd vyhodnocoval otázku, či žalobcom opísané skutočnosti a predložené
listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom.

13. Zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom
je zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní

nastať. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo
iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dôvodom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením
záložného práva.

14. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť
len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom
konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom
dokazovaní. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd skúma, či je návrh dostatočne

odôvodnený a či sú osvedčené skutočnosti, potrebné pre záver a pravdepodobnosť nároku, ktorému sa
môže poskytnúť predbežná ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení a
spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje
skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokejmiere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť
potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie žalobca s tým, že pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhom

žalobcovi poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a osvedčiť
skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia. Uvedenú povinnosť musí žalobca splniť aspoň v limitovanom rozsahu
zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš
pravdepodobné. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním

v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní a v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenie je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie.
Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako
je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné.

Výsledkom takého postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa
však nemôžu uplatniť v celom rozsahu s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany
práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli osvedčené a hodnoverne opísané

základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi
žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu
vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje ochranu, je nevyhnutným predpokladom
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o zabezpečovacom

opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia.

15. Druhou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie
skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Opodstatnenosť nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia je daná v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy,

že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Pre osvedčenie tvrdenej obavy
ohľadom hroziacej ujmy je potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol také
konkrétne správanie a konanie žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho
majetkové pomery do takej miery, že právo, resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený. Navrhovateľ
zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi

alebo faktickými úkonmi povinného, v dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo
kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadný
nútený výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený, sťažený alebo úplne znemožnený.

16. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia je požiadavka, aby obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje,
zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu. Poskytnutie ochrany zabezpečovacím
opatrením nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právneho postavenia osoby, v neprospech
ktorej bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia
uvedených podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len

v prípade súčasného naplnenia uvedených podmienok, čo je odôvodnené osobitou povahou a účelom
zabezpečovacieho opatrenia. V prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.

17. Súd preskúmal splnenie jednotlivých kumulatívne stanovených podmienok a to na základe listinných

dôkazov a vo väzbe na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia.

18. Na základe predložených dôkazov k návrhu, ktorými boli listy vlastníctva č. XXX, O. XXXX, O.
XXXX, O. XXXX, trestné oznámenie – upovedomenie, e-mail. Komunikácia a prehľad výberov, súd

nemal osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/. Žalobca súdu
nepredložil zmluvu, z ktorej by vyplývali práva a povinnosti zmluvných strán (žalobcu a žalovaného
v rade 1/). Z predloženého trestného oznámenia – upovedomenia o odstúpení spisového materiálu
na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru vyplýva, že spisový materiál bol odstúpený z dôvodu vecneja miestnej príslušnosti. Súd tak nemal žiadnym spôsobom osvedčené uplatnenie náhrady škody
žalobcom v tresnom konaní voči žalovanému v rade 1/. Z tvrdení uvedených v návrhu nevyplýva,
že by sa žalobca domáhal voči žalovanému zodpovednostného nároku v rámci súdneho konania, čo

v určitom rozsahu diskvalifikuje tvrdenia žalobcu o naliehavej úprave pomerov medzi stranami. Žalobca
k vzniku nároku z titulu náhrady škody nepredložil také dôkazy, ktorými by v potrebnom rozsahu osvedčil
existenciu základných podmienok vzniku tohto nároku .

19. V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

sa súd oboznámil ku dňu vydania uznesenia s aktuálnym výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre
katastrálne územie D., obec D., okres F.. Z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D. vyplýva,
že žalovaný v rade 1/ je ku dňu rozhodovania o návrhu na nariadene zabezpečovacieho opatrenia
bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností spolu so žalovaným v rade 2/. Z listu vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie D. vyplýva, že žalovaný v rade 1/ je podielovým vlastníkom predmetných
nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X. Z listov vlastníctva č. XXXX pre katastrálne

územie D. a LV č. XXXX pre katastrálne územie D. vyplýva, že podielovým vlastníkom nehnuteľností
evidovaných na listoch vlastníctva je žalovaný v rade 3/.

20. Žalobca súdu predložil ako dôkazy e-mailovú komunikáciu zo dňa 27.02.2023, z ktorej vyplýva
dopyt na žalovaného v rade 1/ o predloženie dokladov a ďalších dokumentov a požadovaná súčinnosť.

Žalobca súdu ďalej predložil výkazy platieb za rok 2020- 2023 bez ich ďalšej špecifikácie. K predloženým
výkazom platieb za rok 2020 - 2023 súd uvádza, že predložené dôkazy neosvedčujú, kým a za
akým účelom boli výbery uskutočňované. Iné dôkazy žalobca neoznačil a nepredložil. Rovnako nie
je zrejmé, kedy žalobca neoprávnené nakladanie s finančnými prostriedkami zistil, ak podľa tvrdení
žalobcu, uvedený stav pretrvával od roku 2020 do roku 2023, akým spôsobom bolo vykonávané vedenie

a kontrola účtovníctva.

21. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je rozhodujúce osvedčenie existencie právneho (nie iba
faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením obmedzený
a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje ochranu.

Splnenie tohto predpokladu žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia svojim návrhom
nepreukázal, ani neosvedčil. Žalobca neosvedčil existenciu a obsah zmluvného vzťahu so žalovaným
v rade 1/. Neosvedčil samotnú existenciu právneho nároku (pohľadávky z titulu náhrady škody),
ani okolnosti, z ktorých mala žalobcovi jeho pohľadávka vzniknúť. Dôkazné prostriedky predložené
žalobcom neumožňujú v potrebnom rozsahu prijať záver, že v danej veci bol splnený základný

a nevyhnutný predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Tvrdenia žalobcu osvedčované
predloženými dôkazmi neposkytujú súdu podklad pre prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti
v návrhu tvrdených skutočností, pričom uvedený nedostatok návrhu je potrebné zohľadniť v pomere
k navrhovanému zásahu do vlastníckeho práva osôb, proti ktorým návrh zabezpečovacieho opatrenia
smeruje. Súd preto prvým výrokom návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom

rozsahu voči žalovanému v rade 1/ zamietol. Vychádzajúc z tohto záveru nevzhliadol súd ani priestor
zaoberať sa skúmaním osvedčenia ďalších predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

22. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je povinný rešpektovať aj
vlastnícke právo žalovaného v rade 1/ a žalovaného v rade 2/ ako jeho oprávnenie svoj majetok držať,

užívať a disponovať ním na základe vlastnej úvahy a rozhodovania, ktoré síce môže byť nariadením
zabezpečovacieho opatrenia obmedzené, avšak iba v nevyhnutnej miere a za prísne zákonom
stanovených podmienok. Požadované zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach v podielovom
vlastníctve žalovaného v rade 1/ a v bezpodielovom vlastníctve so žalovaným v rade 2/ je výrazným
zásahom do vlastníckeho práva podliehajúcim ústavným a zákonným limitom.

23. Súd pri skúmaní vecnej legitimácie ako na strane žalobcu (aktívna legitimácia) tak na strane
žalovaného v rade 2/ (pasívna legitimácia) má z predložených listinných dôkazov a zo skutkových
tvrdení žalobcu za osvedčené, že žalovaný v rade 2/ je v manželskom vzťahu so žalovaným v rade 1/.
Zabezpečovacie opatrenie v zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP nerozlišuje, na aký majetok dlžníka

má byť zabezpečovacím opatrením zriadené záložné právo, t.j či ide o majetok, ktorý je vo výlučnom
vlastníctve, podielovom spoluvlastníctve alebo v bezpodielovom spoluvlastníctve dlžníka. Vzhľadom na
uvedené mohol žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia označiť žalovaného v rade
2/, aj keď žalovaný v rade 2/ nemá voči žalobcovi postavenie dlžníka (obdobne Uznesenie Krajskéhosúdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13 CoCsp/35/2021). Nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov patria do majetku dlžníka a spadajú do vymedzenia predmetu zabezpečovacieho opatrenia,
ktoré je možné zriadiť na veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka. Avšak z dôvodu , že žalobca

neosvedčil základný predpoklad na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k žalovanému
v rade 1/ , súd prvým výrokom návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom
rozsahu zamietol aj voči žalovanému v rade 2/ .

24. Podľa § 129 ods. 1, 2, 3, 4 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo
sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil,
aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

25. V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľnéa ako ho
treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak
pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do
uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto
uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

26. Podľa 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

27. Žalobca v podaní zo dňa 08.08.2023 na jednej strane tvrdí, že rozšíril návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia o žalovaného v rade 3/ a na druhej strane navrhol, aby súd zriadil záložné
právo iba voči žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ bez zriadenia záložného práva voči
žalovanému v rade 3/. Súd uvádza, že v tejto časti nie je návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia dostatočne určitý a zrozumiteľný, nakoľko nie je zrejmé, či sa žalobca domáha nariadenia

zabezpečovacieho opatrenia aj voči žalovanému v rade 3/ a ak áno, tak v akom rozsahu a na základe
akých skutkových a právnych dôvodov. Z návrhu žalobcu nie je zrejmé, či návrh voči žalovanému v rade
3/ žalobca opiera o postavenie žalovaného 3/ ako vlastníka nehnuteľností, na ktorých žalobca navrhuje
zriadenie záložného práva pre uspokojenie svojej pohľadávky z titulu náhrady škody, alebo svoj návrh
voči žalovanému v rade 3/ spája s predpokladom uplatnenia odporovacej alebo inej vlastníckej žaloby.

Nakoľko návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danom prípade nemá povahu podania vo
veci samej, keďže vykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej petitórnej ochrany, a nie
je priestor na výzvu na odstránenie vád v zmysle ustanovenia § 327 CSP v spojení s § 129 ods. 1 CSP,
súd druhým výrokom návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému v rade
3/ odmietol.

28. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

30. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s ustanovením § 262 ods. 1
CSP, podľa ktorého, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí. V prejednávanej veci súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ a k žalovanému v rade 2/ zamietol a vo vzťahu k žalovanému v rade 3/
odmietol, úspešnou stranou tak boli žalovaní. Nakoľko však v prípade zamietnutia/odmietnutia takéhoto
návrhu sa uznesenie žalovaným nedoručuje a žalovaným trovy tohto konania nemohli vzniknúť, súd
rozhodol o trovách žalobcu tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Žilina .

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).