Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. august 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413205394
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6413205394.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Martiny Holecovej v
právnej veci žalobcu RESTAX s.r.o., so sídlom Vlčie hrdlo 20, 821 07 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 46 118 454, v konaní zastúpený AK JUDr. Margita Lonská, spol. s r.o., Kalinčiakova 25, 851 04
Bratislava,IČO:36862282protižalovanémuMestoNováBaňa,Námestieslobody1,96826NováBaňa,
IČO: 00 320 897, zastúpenému AK SOUKENÍK-ŠTRPKA, spol. s r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava,
IČO: 36 862 711, o zaplatenie 239.246,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 9Cb/32/2013-686 zo dňa 27.09.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Cb 32/2013-686 zo dňa 27. septembra 2022 p
o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 67.018,43 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania odo dňa 11.05.2012 do
zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Druhou výrokovou vetou priznal žalobcovi
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,62 %.

2. V odôvodnení uviedol, že pôvodný žalobca (právny predchodca Trading Universal Services, s.r.o.
Kysucký Lieskovec) sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 170.232,64 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 11.05.2012 do zaplatenia z titulu náhrady škody. Uplatňoval
nárok na náhradu skutočnej škody v rozsahu 85.399,18 Eur a tiež nárok na náhradu škody z titulu ušlého
zisku vo výške 84.833,46 Eur. Počas konania súd pripustil zmenu žaloby, v zmysle ktorej sa žalobca
domáhal zaplatenia celkovo sumy 239.246,45 Eur s príslušenstvom, neskôr v priebehu prejednávania

veci pred súdom žalobca vzal žalobu čiastočne späť v rozsahu uplatňovaného nároku na zaplatenie
69.013,81 Eur s príslušenstvom a uplatňoval ďalej nárok na náhradu škody v pôvodnej výške, t. j.
170.232,64 Eur s príslušenstvom.

3. Z dôvodu hospodárnosti súd prvej inštancie vo veci najprv rozhodol medzitýmnym rozsudkom
dňa 20.10.2016 sp. zn. 9Cb/32/2013-234 tak, že uplatňovaný nárok žalobcu na náhradu škody voči
žalovanému je daný. Rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom rozsudkom Krajského súdu v

Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/121/2017-259 zo dňa 31.01.2018.

4.Následnerozsudkomsp.zn.9Cb/32/2013-555zodňa04.05.2021rozhodolvoveciokresnýsúdtak,že
konanievčastiozaplateniesumy69.013,81Eurspolus9%úrokomzomeškaniaododňa11.05.2012dozaplatenia zastavil (v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu), žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi sumu 56.078,55 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 11.05.2012 do
zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému

priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,12 %.

5. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 43Cob/57/2021-636 zo dňa
30.03.2022 rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 9Cb/32/2013-555 zo
dňa 04.05.2021 v napadnutej tretej výrokovej vete v časti, v ktorej žalobu o zaplatenie 47.135,66 Eur

titulom skutočnej škody zamietol, potvrdil a v časti, v ktorej žalobu o zaplatenie 67.018,43 Eur titulom
ušlého zisku zamietol, zrušil a v tejto časti vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V nadväznosti
odvolací súd zrušil aj výrok rozsudku o nároku trov konania.

6. Odvolací súd uložil povinnosť okresnému súdu vec opätovne prejednať a posúdiť nárok žalobcu na
uplatnenú náhradu škody titulom ušlého zisku a pri rozhodovaní o tomto nároku dostatočným spôsobom

rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné.

7. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že po doručení písomného rozhodnutia odvolacieho súdu
žalobcovi a žalovanému, určil termín pojednávania na deň 28.06.2022. Žalobca aj žalovaný zotrvali na
svojich skutkových tvrdeniach, ako i právnej argumentácii vo vzťahu k uplatňovanému nároku žalobcu

na náhradu škody z titulu ušlého zisku v časti, kde súd prvej inštancie žalobu žalobcu na priznanie ušlého
zisku vo výške 67.018,43 Eur zamietol. Neoznačovali žiadne ďalšie dôkazy v rámci prejednávania veci a
nenavrhovali ani vykonať, resp. doplniť už realizované dokazovanie. Zhodne požiadali súd o poskytnutie
primeranej lehoty za účelom urovnania sporu uzavretím mimosúdnej dohody a súčasne právny zástupca
žalobcu oznámil súdu zváženie podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) voči rozsudku

odvolacieho súdu v časti, ktorým rozsudok sp. zn. 9Cb/32/2013-555 zo dňa 04.05.2021 potvrdil.

8. Okresný súd ďalej skonštatoval, že na ďalšom pojednávaní konanom dňa 27.09.2022 žalobca bez
toho, aby označil ďalšie dôkazy, odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43Cob/57/2021 zo dňa 30.03.2022 s tým, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí pokiaľ zrušil rozsudok

súdu prvej inštancie v časti nepriznaného nároku na náhradu škody z titulu ušlého zisku, sám konštatuje,
že ušlý zisk v zmysle ustanovenia § 381 Obchodného zákonníka predstavuje abstraktný ušlý zisk,
teda hypotetický a pokiaľ v predchádzajúcom rozhodnutí rozhodol okresný súd tak, že pri vyčíslení
tohto zisku realizoval tzv. spriemerovanie žalobcovej ziskovosti za určité časové obdobie, daný postup
nemá oporu v hmotnom práve. Odkázal na znalecký posudok, ktorý v rámci dokazovania predložil, kde

jasným a zrozumiteľným spôsobom výška vyčísleného ušlého zisku (abstraktného) bola stanovená tak,
že zohľadňovala všetky kritériá v zmysle hmotnoprávneho ustanovenia § 381 Obchodného zákonníka a
pri vyčíslení takéhoto abstraktného ušlého zisku znalecká organizácia zohľadnila to, že sa jedná o zisk
spravidla opakovaný a dosahovaný dlhodobý a preukázateľný v konkrétnom odvetví.

9. Žalovaný zotrval tiež na skutkových tvrdeniach a právnom zdôvodnení, preto považuje žalobu žalobcu
v časti uplatneného nároku na priznanie náhrady škody z titulu ušlého zisku vo výške 67.018,43 Eur za
nedôvodnú. Odkazoval na ním predložený znalecký posudok a zopakoval svoje tvrdenia o tom, že aj
zo záverov znaleckého posudku ním predloženého je zrejmé, že na strane žalobcu nedošlo k žiadnej
škode z titulu ušlého zisku, keďže žalobca nesprávne nastavil cenu diela a pokiaľ by dielo aj realizoval,

nebol by ziskový. Podľa názoru žalovaného abstraktný zisk nie je možné určovať priemerom výpočtu
dlhodobej podnikateľskej ziskovosti žalobcu, ale je nutné prihliadať na konkrétne dielo s tým, že cena
určená žalobcom ako zhotoviteľom diela by nepokryla ani náklady na jeho obstaranie a z tohto dôvodu
nemôže na strane žalobcu dochádzať ani k vzniku škody z titulu ušlého zisku.

10. V odôvodnení rozsudku poukázal okresný súd na znalecké posudky predložené žalobcom a
žalovaným a uviedol, že sa v rámci dokazovania neuspokojil len s predloženými znaleckými posudkami,
ale realizoval aj výsluch znalkyne, ktorá bola autorkou a zhotoviteľkou znaleckého posudku žalobcu za
znaleckú organizáciu EXPERT GROUP pod číslom 7/2019 v osobe T.. N. P. a vypočul tiež T.. Q. I.,
znalca, ktorý vyhotovoval znalecký posudok predložený v konaní žalovaným, Znaleckou poradenskou

kanceláriou, spol. s r.o. Banská Bystrica pod číslom 1/2020. Výsluch oboch znalcov je zachytený v ods.
12 napadnutého rozhodnutia okresného súdu.11. Súd ďalej skonštatoval, že v rámci konania k otázke preukazovania výšky uplatňovaného nároku na
náhradu škody z titulu ušlého zisku (abstraktného ušlého zisku) boli predložené dva znalecké posudky.
Znalecký posudok predložený žalobcom určil výšku náhrady škody z titulu abstraktného ušlého zisku

v rozsahu 12,57 % obstarávacej ceny diela. Znalecká organizácia vyčíslila výšku škody z titulu ušlého
zisku u žalobcu s prihliadnutím na jeho konkrétnu ziskovosť v identickom časovom období, kedy malo
dôjsť k realizácii diela. Odkázala na softvér CENKROS používaný na rozpočet stavebných materiálov
a prác s tým, že uvedený softvér zostavil stavebný rozpočet ako i súpis všetkých prác a položiek a
materiálov potrebných na realizáciu diela, ktoré bolo zmarené podľa databázy v roku 2010. Cenová

kalkulácia bola realizovaná prostredníctvom tohto softvéru, kde bola určená výsledná cena a bola
použitá tiež pre výpočet ziskovosti s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jedná o zisk dosahovaný
spravidla v identickom odvetví, štandardného charakteru a dlhodobý, keďže v obsahu znaleckého
posudku, znalecká organizácia preto zohľadnila i výsledky žalobcu za roky 2009 až 2011, avšak len s
prihliadnutím na výsledky hospodárenia z hospodárskej činnosti bez zohľadnenia takých činností, ako sú
tržby z predaja tovaru, náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru, tržby z predaja dlhodobého

majetku a predaného materiálu a ostatných výnosov z hospodárskej činnosti.

12.Znaleckýposudokpredloženýžalovanýmvosvojichzáverochkonštatuje,žekžiadnejčiužskutočnej
škode, resp. škode z titulu ušlého zisku (abstraktného) na strane žalobcu nedošlo, keďže stanovená
cena diela bola stanovená spôsobom, že by nepokryla ani všetky náklady zhotoviteľa (právneho

predchodcu žalobcu) na vyhotovenie diela, čím by nedošlo k žiadnemu zisku. Znalecký posudok
spochybňoval správnosť záverov znaleckého posudku predloženého žalobcom pri výpočte ušlého zisku
akýmsi spriemerovaním hospodárskych výsledkov za roky 2009 až 2011 a v tejto súvislosti poukázal na
celkové výnosy a hospodárenie žalobcu, avšak už za dlhšie časové obdobie, t. j. rokov 2008 až 2013
s konštatovaním rozkolísaných hospodárskych výsledkov so ziskovosťou od mínus 26,1 % do 14,1 %,

ktoré nasvedčujú tomu, že spriemerovanie takejto ziskovosti nemôže byť základom výpočtu ušlého zisku
žalobcu pri nerealizovaní konkrétneho diela.

13. Okresný súd ďalej skonštatoval, že samotné hodnotenie znaleckých posudkov z hľadiska ich
správnosti a presvedčivosti vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam v konečnom dôsledku hodnotí

spolu s ostatnými dôkazmi, ktoré v rámci prejednávania veci uskutočňuje. Na základe dokazovania
považuje za presvedčivejší a hodnovernejší za účelom určenia výšky ušlého zisku znalecký posudok
predložený žalobcom. Takto predložený znalecký posudok pri výpočte ušlého abstraktného zisku
zohľadňoval schopnosť žalobcu realizovať dielo pre objednávateľa v zmysle zmluvy o dielo, zohľadnil
výpočet ušlého zisku s prihliadnutím na tzv. normálny chod veci a tento vyčíslil s prihliadnutím na

prislúchajúce náklady, ako i výnosy zodpovedajúce konkrétnemu dielu z predmetnej zákazky pre prípad,
že by nedošlo k škodovej udalosti. I keď výška výnosov žalovaným bola spochybňovaná, znalecký
posudok žalobcu, tak aj znalecký posudok žalovaného vychádzali z cenotvorby a prostredia softvéru
CENKROS, v rámci ktorého ziskovosť v odvetví stavebníctva za obdobné realizácie je na úrovni 12
% - 15 % z ceny diela. Znalecký posudok predložený žalobcom abstraktný zisk vyčíslil na 12,57

% z obstarávacej ceny diela, vo finančnom vyjadrení 106.635,66 Eur. Aj keď závery znaleckého
posudku predloženého žalobcom žalovaný v konaní spochybňoval predložením svojho znaleckého
posudku podľa ktorého bolo nutné vychádzať z viacerých rokov ziskovosti u žalobcu, súd sa s takouto
argumentáciou nestotožnil. Znalecký posudok predložený žalobcom pri výpočte abstraktného ušlého
zisku realizoval tento výlučne vo vzťahu k nerealizovanému dielu z titulu zmluvy o dielo, ktorá bola

uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Znalecká organizácia určila výlučne
aký zisk (abstraktný) by získal žalobca pre prípad, ak by dielo i uskutočnil. Irelevantné sú preto pre
posúdenie výpočtu abstraktného ušlého zisku tvrdenia žalovaného o priemernosti ziskovosti žalobcu za
určité časové obdobie.

14. Ďalej súd konštatoval, že v predchádzajúcom rozhodnutí síce pristúpil k spriemerneniu ziskovosti
žalobcu za obdobie rokov 2008 až 2013 avšak tak učinil len vzhľadom na okolnosť, že pri stanovení
výšky zisku i abstraktného, treba vychádzať z kritérií, ktoré sú dlhodobého štandardného a štatisticky
preukázaného charakteru. Pri výpočte abstraktného ušlého zisku nemožno automaticky spriemerovať
účtovný zisk poškodeného a je potrebné, aby ušlý zisk bol preukázaný na konkrétnom obchode.

Daná okolnosť je pri vyčíslení abstraktného ušlého zisku náročná, žalobca v konaní predložil znalecký
posudok, ktorým výpočet ušlého abstraktného zisku v zmysle tohto posudku náležitým spôsobom
preukázal, t. j. že sa jedná o zisk, ktorý by bol dosiahol žalobca v rámci podnikateľskej činnosti s
prihliadnutím na poctivý obchodný styk v prípade, že by dielo bolo realizované. Žalobca preukázal,že v konkrétnom podnikateľskom odvetví štandardne sa dosahuje ziskovosť na úrovni 12 % až 15 %,
znaleckým posudkom bol deklarovaný ušlý zisk vo výške 12,57 %, pričom žalobca si uplatňoval len
nárok na náhradu škody z titulu ušlého zisku v rozsahu 10 % obstarávacej ceny za dielo. Podľa súdu

nepresvedčivo a ani logicky nevyznela obrana žalovaného pokiaľ tvrdil, že ak by žalobca aj realizoval
dielo, nedosiahol by žiadny zisk, ktorým tvrdením by bola negovaná podstata samotnej podnikateľskej
činnosti, ktorej zmyslom je vyvíjať takúto činnosť práve za účelom zisku.

15. Spolu s istinou si žalobca uplatňoval zákonný úrok z omeškania od 11.05.2012, keďže pred podaním

žaloby vyzval žalovaného k dobrovoľnému plneniu od nasledujúceho dňa po doručení výzvy, ktorá mu
bola doručená dňa 10.05.2012. Súd preto spolu s istinou vo výške 67.018,43 Eur priznal žalobcovi aj 9
% úrok z omeškania odo dňa 11.05.2012 do zaplatenia.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.
Žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 170.232,64 Eur (100 % predmetu sporu),

súd priznal žalobcovi sumu 123.096,98 Eur (72,31 % predmetu sporu). Pomer úspechu a neúspechu
predstavoval 72,31 % - 27,69 %, preto súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 44,62 % (72,31 % - 27,69 %).

17. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h)

CSP s tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Podľa žalovaného Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudok odôvodnil tým, že aktuálne na základe
dokazovaniapovažujezapresvedčivejšíahodnovernejšízaúčelomurčeniavýškyušléhoziskuznalecký
posudok predložený žalobcom (ďalej len „ZP žalobcu“) v konaní vyhotovený znaleckou organizáciou
EXPERT GROUP, k.s. Bratislava (ďalej len „znalecká organizácia“). Žalovaný považuje ZP žalobcu

v celom rozsahu za nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci, čo v konaní riadne preukázal (predložením vlastného znaleckého
posudku, výsluchom znalca). Poukazuje najmä na nasledovné skutočnosti na ktoré poukazoval už aj v
konanípredOkresnýmsúdomŽiarnadHronom,pričomokresnýsúdtietovrozsudkužiadnymspôsobom
nezohľadnil, prípadne neodôvodnil z akého dôvodu na tieto neprihliada alebo akým spôsobom ich

vyhodnotil. Okrem iného aj z uvádzaného dôvodu žalovaný považuje rozsudok za nezákonný z dôvodu
jeho arbitrárnosti, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Uvádza, že
úlohou znaleckej organizácie bolo podľa ZP žalobcu zodpovedať na otázku, či považuje znalecká
organizácia za reálne, aby žalobca realizoval stavbu „Kanalizačný zberač ul. Kamenárska“ a odovzdala
ju mestu Nová Baňa v zmysle zmluvy o dielo č. 3/2010 a aká je výška skutočnej škody a ušlého zisku,

ktoré vznikli žalobcovi nezrealizovaním zmluvy o dielo v hodnote 848.334,59 Eur bez DPH. Uviedol,
že už chronologický vývoj vzťahov medzi žalobcom a žalovaným po podpise Zmluvy o dielo, uvádzaný
znaleckou organizáciou v ZP žalobcu na strane 5 a 6 nie je úplný, a teda tento nevychádza z reálneho
skutkového stavu.

19. Z uvedeného tak jasne vyplýva, že vo vyššie uvádzaných častiach ZP žalobcu, a teda v časti
definovania skutkového stavu, znalecká organizácia, ktorá spracovala ZP žalobcu nevychádzala z
úplného skutkového stavu, čo následne spôsobuje, že závery znaleckej organizácie uvedené v ZP
žalobcu nemôžu byť správne, a teda nemôžu tvoriť podklad pre toto súdne konanie, t. j. znaleckým
posudkom žalobcu nie je možné v tomto konaní ustáliť výšku ušlého zisku tak, ako to tvrdí žalobca a

Okresný súd Žiar nad Hronom vo svojom rozsudku, nakoľko ZP žalobcu nebol spracovaný na podklade
úplných informácií. Okresný súd Žiar nad Hronom v rozsudku uvedené skutočnosti žiadnym spôsobom
nezohľadnil (aj napriek tomu, že žalovaný na ne opakovane poukazoval), pričom ani žiadnym spôsobom
neodôvodnil, prečo prípadné nedostatky ZP žalobcu považuje za irelevantné a teda neodstránil v konaní
vzniknuté rozpory. Má tak za to, že už z uvedeného dôvodu je nedostatočne rozsudok odôvodnený a

je preto nezákonný.

20. V rámci druhej časti ZP žalobcu, kde je analyzovaná odpoveď na otázku č. 1 sa znalecká organizácia
zaoberá viacerými časťami a to:a) metodikou posúdenia reálnosti realizácie diela - v rámci uvedeného bodu znalecká organizácia
konštatuje, ktoré otázky hodnotí, a to:
b) či bol žalobca v skutočnosti schopný dielo v zmluvne dohodnutej kvalite vyhotoviť a odovzdať ho

žalovanému a
c) či mal žalovaný skutočný záujem a možnosť odobrať od žalobcu dielo v danom rozsahu a pri
dohodnutej cene.

21.Podľažalovanéhoreferenciežalobcuuvedenénajehointernetovejstránkepredstavujújednostranné

vyhlásenie žalobcu, bez potvrdenia ich pravdivosti zo strany subjektov, v prospech ktorých mali byť diela
realizované. Okrem iného aj z uvádzaného dôvodu žalovaný považuje ZP žalobcu za nedostatočný, na
základe ktorého nie je možné dospieť k záverom o vzniku ušlého zisku v žalobcom uplatňovanej výške.
Z uvádzaného dôvodu považuje žalovaný rozsudok za nezákonný, nakoľko vychádza z nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia, kedy sa Okresný súd Žiar nad
Hronom priklonil k ZP žalobcu, ktorý však vykazuje niekoľko nedostatkov, čo žalovaný v konaní riadne

preukázal. Nakoľko rozsudkom nedošlo k odstráneniu rozporov, považuje ho žalovaný za nedostatočne
odôvodnený a arbitrárny.

22. Ďalej uviedol, že znalecká organizácia následne pri svojom hodnotení žalobcu vychádza zo zmluvy
o dielo a jej dodatku, ktorú uzatvoril žalobca so spoločnosťou Jadrová vyraďovacia spoločnosť a.s. na

realizáciu diela „Opravy rozvodov vody a kanalizácie v netechnologických objektoch“ v Jaslovských
Bohuniciach, keď znalecká organizácia vo vzťahu k uvedenému skonštatovala, že realizácia diela
podľa uvedenej zmluvy trvala cca 11 mesiacov, že dotknuté dielo bolo riadne odovzdané a bolo
zaň odberateľom zaplatené, čo podľa znaleckej organizácie svedčí o organizačných, kapacitných a
ďalších schopnostiach žalobcu zrealizovať aj náročnejšie podnikateľské projekty, ako mala byť realizácia

diela vyplývajúca zo zmluvy o dielo uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným. S týmito tvrdeniami
znaleckej organizácie žalovaný nesúhlasí, nakoľko vychádzajú z nie úplne zisteného skutkového stavu
veci. Z uvádzaných skutočností znaleckej organizácie žiadnym spôsobom nevyplýva, či žalobca počas
realizácie tohto diela vykonával dielo bez akýchkoľvek vád, či neboli zo strany spoločnosti Jadrovej
a vyraďovacej spoločnosti a. s. žalobcovi vytknuté akékoľvek vady pri realizácii diela a pod., a teda

znalecká organizácia vychádzala výlučne zo skutočnosti, že Jadrová a vyraďovacia spoločnosť a. s.
vykonala žalobcovi úhradu, z čoho však nie je možné ustáliť, že dielo bolo zo strany žalobcu vykonané
riadne, a teda nie je možné ustáliť ani tú skutočnosť, že žalobca bol v čase uzatvorenia zmluvy o dielo
so žalovaným schopným realizovať dielo, ktoré je predmetom tohto sporu.

23. Na základe týchto skutočností potom znalecká organizácia v tejto časti znaleckého posudku vyslovila
názor, že žalobca mal dostatočné skúsenosti s realizáciou podobných ako aj náročných stavieb a
zo strany žalobcu teda boli splnené predpoklady na pokračovanie realizácie diela podľa zmluvy o
dielo a jeho úspešné dokončenie. S týmto záverom žalovaný nesúhlasí, nakoľko už aj z nie úplne
zisteného skutkového stavu znaleckou organizáciou vyplýva, že zohľadňovala v ZP žalobcu najmä

informácie o žalobcovi z času, kedy M.. C. ešte u žalobcu nevykonával žiadnu funkciu. Zároveň znalecká
organizácia poukázala na vykonanie diela zo strany žalobcu, ktoré by malo byť obdobné ako dielo,
ktoré je predmetom tohto sporu, avšak znalecká organizácia v ZP žalobcu neuviedla žiadne bližšie
informácie ohľadom realizácie diela, tieto nezisťovala a vychádzala výlučne zo skutočnosti, že došlo
k úhrade dohodnutej ceny za dielo. Táto skutočnosť však nevylučuje prípadné vady na vykonanom

diele, prípadne vady, ktoré vznikli počas realizácie diela žalobcom a podobne. Žalovaný tak má za to,
že záver znaleckej organizácie o schopnosti žalobcu dielo realizovať je prijatý na základe neobjektívne
zistených skutočností a teda súd by naň nemal prihliadať. Ak by znalecká organizácia mala porovnávať
náročnosť realizácie akéhokoľvek diela, bolo by nevyhnutné, aby posudzovala viac faktorov, ktoré by
náročnosti diela ovplyvňovali a preto žalovaný považuje ZP žalobcu za nedostatočný pre priznanie

uplatňovaného nároku zo strany žalobcu, nakoľko vychádza z nedostatočného skutkového stavu veci,
nesprávneho právneho posúdenia a obsahuje rozporuplnosti, s ktorými sa okresný súd v rozsudku
žiadnym spôsobom nevysporiadal. V nadväznosti na uvedené je podľa názoru žalovaného rozsudok
nezákonný, nakoľko neobsahuje odôvodnenie, z akého dôvodu okresný súd nedostatky ZP žalobcu
nepovažuje za relevantné, pochybnosti ohľadom správnosti ZP žalobcu žiadnym spôsobom neodstránil

a teda rozsudok vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho
posúdenia. Skutočnosť, že rozsudkom nedošlo k odstráneniu pochybností ohľadom správnosti ZP
žalobcu je podľa názoru žalovaného možné rozsudok považovať za nezákonný.24. V bode 21 odvolania žalovaný poukazuje na to, že znalecká organizácia v bode 3.2. znaleckého
posudku uvádza, že z ekonomického hľadiska definuje škodu ust. § 26 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z.z.
o účtovníctve v znení neskorších predpisov, a to ako neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie

alebostratumajetku.Žalovanývšakpoukazujenato,žeznaleckáorganizáciavovzťahukpojmu„škoda“
nevychádzala zo správneho právneho predpisu, nakoľko v danom prípade je nevyhnutné aplikovať
ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa pod pojmom „škoda“ chápe ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,

ak nedochádza k naturálnej reštitúcií. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má
zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy
škody, a to skutočná škoda a ušlý zisk. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v
tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci
sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému
prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne,

o aký reálny dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel. Z uvádzaného dôvodu tak má žalovaný za to, že
ZP žalobcu, okrem nesprávneho skutkového stavu, vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia a
teda nie je možné ho považovať za relevantný dôkaz vo vzťahu k určeniu výšky ušlého zisku. Uvádzané
skutočnosti potvrdil aj samotný žalobca, keď už v podanej žalobe sa vo vzťahu k prípadne vzniknutej
škode odvoláva na uvádzané ustanovenie Občianskeho zákonníka. Zo strany okresného súdu nedošlo

ani v tejto časti k odstráneniu pochybností ohľadom správnosti ZP žalobcu a preto má žalovaný za to,
že aj samotný rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozsudok okresného súdu
odôvodňuje najmä s poukázaním na ZP žalobcu a má za to, že rozsudok je nezákonný.

25. Žalovaný ďalej uviedol, že znalecká organizácia v bode 3.4. znaleckého posudku konštatuje s

prihliadnutím na aké skutočnosti vypočítala prípadný ušlý zisk, ktorý si žalobca uplatňuje v konaní a
konštatuje tak, že dopad škodovej udalosti sa negatívne prejavil u žalobcu tým, že žalobcovi vznikol
výpadok tržieb, ktoré predstavujú cenu za dielo dohodnutú v Zmluve o dielo, pričom suma fakturovaná
za realizáciu diela sa neprejavila v náraste majetku žalobcu a finančné prostriedky získané z uhradených
faktúr od žalovaného by tvorili zdroj na krytie časti fixných nákladov a pre tvorbu zisku žalobcu. Ďalej

znalecká organizácia uvádza, že cena za realizáciu diela bola stanovená prostredníctvom stavebného
softwéru CENKROS od spoločnosti Kros a.s., ktorý v module „Rozpočet“ vychádza z databázy
CENEKON platnej v čase zostavenia rozpočtu, t.j. k dátumu 19.02.2010. Podľa žalovaného znalecká
organizácia analyzovala výsledky hospodárenia z ročnej účtovnej závierky žalobcu zostavených za rok
2009, 2010 a 2011. Hlavné položky z výkazov ziskov a strát žalobcu znalecká organizácia uvádza v

tabuľke č. 15 na strane 25 ZP žalobcu. Následne podľa názoru znaleckej organizácie, aby mohlo dôjsť
k určeniu výšky zisku, bolo nevyhnutné, aby vylúčila vplyv položiek nesúvisiacich s hlavnou činnosťou,
a teda do výnosov z hospodárskej činnosti žalobcu nezarátala položky ako tržby z predaja tovaru,
náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru a podobne. Po tejto úprave znaleckej organizácie
tak vznikla nová tabuľka č. 16 na strane 26 ZP žalobcu. Ďalej žalovaný poukazuje na výpočet zisku

zo strany znaleckej organizácie za roky 2009, 2010, 2011 s tým, že skutočnosť, že žalobca mal v roku
2009 mieru ziskovosti len 3,53 %, znalecká organizácia odôvodnila výlučne globálnou ekonomickou
krízou a teda dospela k záveru, že žalobca by reálne z nezrealizovaného diela dosiahol mieru ziskovosti
vo výške 12,57 %. Podľa názoru žalovaného uvádzané tvrdenia nie sú skutočné a neodzrkadľujú
reálne hodnoty, nakoľko v prípade určenia ziskovosti žalobcu týmto spôsobom, by musela znalecká

organizácia vychádzať nielen z rokov 2009, 2010 a 2011, avšak mala by vziať do úvahy aj napr. roky
2008 a 2012, čo odôvodňuje žalovaný najmä tým, že rok 2009 znalecká organizácia nezohľadnila z
dôvodu globálnej ekonomickej krízy, preto mala vziať do úvahy aj iné roky pred krízou a to napríklad
rok 2008. Zároveň, aby bolo možné vyhodnotiť reálnu ziskovosť žalobcu, je nevyhnutné, aby znalecká
organizácia zohľadnila aj nasledovné roky, ako napr. rok 2012 (t.j. roky potom, čo malo dôjsť k realizácii

diela), nakoľko tieto by taktiež preukázali reálnu hospodársku činnosť žalobcu. Znalecká organizácia tak
vychádzala výlučne z roku, kedy malo dôjsť k realizácii diela a z roku, ktorý mu predchádzal, pričom
podľa názoru žalovaného uvedené tak nezohľadňuje reálnu ziskovosť žalobcu. Aj uvádzané skutočnosti
preto jednoznačne preukazujú nesprávnosť ZP žalobcu, čo spôsobuje nezákonnosť rozsudku z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

26.Žalovanýďalejuviedol,ženesúhlasísvyčíslenímušléhozisku,ktorýznaleckáorganizáciavypočítala
ako predpokladaný zisk vo výške 106.635,66 Eur, nakoľko pri výpočte miery ziskovosti mala znalecká
organizácia vychádzať z viacerých rokov a pri výpočte miery ziskovosti mala túto posudzovať výlučnevo vzťahu k nezrealizovanému dielu, ktoré je predmetom sporu, a mala vypočítať výlučne, aký zisk
by získal žalobca v prípade, ak by bolo dielo podľa zmluvy o dielo realizované. Žalovaný s výškou
uvádzanou zo strany znaleckej organizácie nesúhlasí, túto považuje za nesprávne vypočítanú a nakoľko

okresnýsúdprevzalzáveryZPžalobcuvcelomrozsahu,bezodstránenianedostatkov,naktoréžalovaný
poukazuje v tomto odvolaní (a poukazoval počas celého konania), má za to, že rozsudok je nezákonný
z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho právneho posúdenia a z dôvodu
nedostatočného odôvodnenia je tento možné považovať za arbitrárny.

27. Žalovaný predložil do konania znalecký posudok č. 1/2020 (ďalej len „ZP žalovaného“) vypracovaný
spoločnosťou ZNALECKÁ A PORADENSKÁ KANCELÁRIA spol. s.r.o. Banská Bystrica (ďalej len „ZO“).
Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, na základe ktorých považuje žalovaný ZP žalobcu za
nesprávny, poukazuje na závery ZP žalovaného, ktoré sú v priamom rozpore so ZP žalobcu a ktorý
jednoznačne preukazuje nesprávnosť ZP žalobcu.

28. Žalovaný poukazuje najmä na vyjadrenia ZO uvádzané v ZP žalovaného na str. 17 a to, že na
uplatnenie inštitútu abstraktného zisku by mali byť naplnené nasledovné podmienky:
a) musí sa jednať o zisk dosahovaný spravidla, teda musí ísť o zisk dlhodobý, štandardný, štatistický,
preukázateľný a podporený štatisticky spoľahlivou vzorkou konkurentov - žalovaný dáva do pozornosti,
že táto podmienka ZP žalobcu nebola zohľadnená,

b)ideoziskdosahovanývurčitomokruhupodnikania,vktoromjepoškodený(žalobca)aktívny,prípadne
v ňom chcel začať byť aktívny. Nie je možné abstraktný zisk automaticky stotožniť so spriemerovaným
ročným ziskom poškodeného (žalobcu), tak ako je to uvedené v ZP žalobcu. Pri abstraktnom ušlom
zisku je nevyhnutné dokazovať ušlý zisk z konkrétneho jednotlivého obchodu a je nevyhnutné ho očistiť
od príslušných nákladových položiek. Tieto skutočnosti v ZP žalobcu nie sú zohľadnené a teda ušlý zisk

vyčíslený ZP žalobcu aj s poukázaním na uvedené je nesprávny, v nadväznosti na čo je nezákonný aj
samotný rozsudok, ktorého závery ZP žalobcu bez odstránenia jeho nedostatkov prevzal,
c) z daného zisku by sa mali odpočítať zisky dosiahnuté existujúcimi alebo budúcimi konkurentmi
poškodeného (žalobcu), ich jednaním v rozpore s poctivým obchodným stykom,
d) poškodený je povinný dokazovať podobnosť svojich podmienok podnikania a podmienok svojich

konkurentov, ktorých zisk chce použiť ako meradlo pre určenie svojho ušlého zisku,
e) musí byť splnená podmienka predvídateľnosti ušlého zisku na strane žalovaného ako škodcu pri
porušení jeho povinností.

29. Vo vzťahu ku všetkým vyššie uvádzaným podmienkam žalovaný uvádza, že v ZP žalobcu nie je ani

jedna zohľadnená, pričom ZP žalobcu predpokladá, že ušlým ziskom je suma, ktorá predstavuje ujmu
spočívajúcu v tom, že u poškodeného v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k rozmnoženiu majetkových
hodnôt, hoci sa to dalo očakávať, pričom pri výpočte ZP žalobcu vychádza, okrem iného, aj z priemernej
ziskovosti žalobcu dosiahnutej v roku 2010. S poukázaním na ZP žalobcu tak žalovaný poukazuje na
nesprávnosť výpočtov ZP žalobcu, ktoré tvrdenia zároveň potvrdzuje aj samotná ZO v predloženom ZP

žalovaného a to na str. 19 bod 2.6.

30. Žalovaný okrem iného poukazuje najmä na vyjadrenia ZO v ZP žalovaného na str. 19, z ktorých
jasne vyplýva, že v ZP žalobcu nebol stanovený skutočne ušlý zisk, aký by bol žalobca pri realizácii
dosiahol. Tvrdenia v ZP žalobcu nie sú ničím podložené a zakladajú sa na celkom zjavne nesprávnych

výpočtoch.Jasnetakvyplýva,žežalobcom(prípadneznaleckouorganizáciouzostranyžalobcu)bolušlý
zisk vyčíslený nesprávne, t.j. v nesprávnej výške. Žalovaný sa tak isto v celom rozsahu pridržiava tvrdení
uvádzaných v ZP žalovaného na str. 19, podľa ktorého rozkolísané hospodárske výsledky žalobcu a z
nich vyplývajúca miera zisku, nemôžu byť základom pre výpočet ušlého zisku z realizácie diela podľa
Zmluvy o dielo, keďže uvádzané nebolo zohľadnené v ZP žalobcu, z ktorého závermi sa okresný súd

stotožnil, považuje žalovaný rozsudok za nezákonný z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

31. Podľa žalovaného je základným predpokladom na výpočet ušlého zisku, okrem iného, tak ako
to uvádza aj ZP žalovaného, výpočet mesačných osobných nákladov žalobcu, t.j. nákladov na
zamestnancov, ktoré podľa výpočtu ZO by pri realizácii diela podľa Zmluvy o dielo predstavovali sumu vo

výške 32.862,90 Eur. Z výpočtov ZO tak jednoznačne vyplýva, že žalobca v čase realizácie diela podľa
Zmluvy o dielo, nemal dostatočné vlastné personálne zabezpečenie, t.j. nemal k dispozícii dostatok
vlastných zamestnancov, ktorí by vykonávali činnosti súvisiace s realizáciou dotknutého diela, a teda nazabezpečenie realizácie diela včas by musel zabezpečiť niektoré činnosti prostredníctvom subdodávky,
čo by znamenalo pokles výšky zisku žalobcu.

32. Ďalej poukázal na to, že ZO dospela k záveru, že zmluvne dohodnutá cena diela by nepostačovala
ani na úhradu priamych nákladov žalobcu, t.j. na úhradu materiálov, strojov a podobne, pričom by
táto pokryla len malú časť nepriamych režijných nákladov a žalobca by tak zároveň z realizácie diela
nedosiahol zisk. Pokiaľ okresný súd v rozsudku konštatoval, že pre súd nepresvedčivo a ani logicky
nevyznela obrana žalovaného, pokiaľ tvrdil, že ak by aj žalobca realizoval dielo, nedosiahol by žiadny

zisk, čím by bola negovaná podstata samotnej podnikateľskej činnosti, dovoľuje si žalovaný uviesť, že
nie je výnimočné, aby podnikatelia realizovanie diela, zákazky, poskytovali služby s tým, že z takejto
činnosti nedosiahnu zisk, nakoľko podnikateľskú činnosť môže ovplyvniť niekoľko skutočností (zmena
cien, skutkových okolností, prípadne aj nevýhodnosť zmluvných dojednaní a podobne). Žalovaný nikdy
v konaní netvrdil, že žalobca vykonával svoju podnikateľskú činnosť v rozpore so samotnou podstatou
podnikateľskej činnosti a teda že by úmyselne pristúpil k realizácii diela, z ktorej by nedosiahol zisk,

avšak v konaní okrem iného poukazoval napríklad aj na skutočnosť, že niektoré časti diela by žalobca
zabezpečoval prostredníctvom subdodávateľov, čo by spôsobilo zvyšovanie nepredvídaných nákladov
žalobcu a podobne, a aj z uvádzaného dôvodu považuje žalovaný rozsudok za nezákonný.

33. Z predloženého ZP žalovaného jasne vyplýva, že žalobca by pri realizácii diela nedosiahol žiaden

zisk (nakoľko by dohodnutá cena diela nepokryla všetky náklady žalobcu), a teda žalobcovi ani
nevzniká nárok na náhradu ušlého zisku. S poukázaním na uvedené skutočnosti má žalovaný za
to, že rozsudok okresného súdu je nezákonný z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a
nedostatočne zisteného skutkového stavu.

34.Vovzťahukuvádzanýmskutočnostiam,akoajvzhľadomnapredloženiedvochznaleckýchposudkov
do konania, ktorých výsledok je odlišný, žalovaný opätovne uviedol, že znalecká organizácia, ktorá
vypracovalaZPžalobcu,prisvojichvýpočtochabsolútnenebraladoúvahynasledovnéskutočnosti,ktoré
majú výrazný vplyv na výpočet škody a to:
a) na základe vzájomnej dohody medzi žalobcom a žalovaným došlo k posunu termínu realizácie diela

o dva mesiace a teda počas týchto dvoch mesiacov nemusel žalobca rezervovať stroje (techniku) na
realizáciu diela podľa Zmluvy o dielo, nakoľko sám vedel a odsúhlasil nový termín začiatku realizácie
diela,
b) z harmonogramu prác, ktorý bol do konania predložený, vyplýva, že najprv mali prebiehať len tzv.
prípravné práce, a teda ani počas tohto obdobia nebol žalobca povinný držať stroje na realizáciu diela,

nakoľko z harmonogramu prác, ktorý mal žalobca k dispozícii, jasne vyplývalo, aké práce sa budú
realizovať a teda vopred vedel, aké stroje, v ako termíne zabezpečiť,
c) znalecká organizácia v ZP žalobcu rátala škodu aj z dní, kedy sa práce podľa harmonogramu
realizovať nemali,
d) žalobca už ku dňu 03.06.2011 mal vedomosť o tom, že dielo sa realizovať nebude (nakoľko žalovaný

okrem iného žiadal o ukončenie Zmluvy o dielo dohodou),
e) znalecká organizácia v ZP žalobcu nevzala do úvahy skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy bolo
žalobcom spísané dňa 27.04.2012, a ak by sa aj neprihliadlo na list žalovaného zo dňa 03.06.2011,
ktorým informoval žalobcu o nerealizácii diela, žalobca už dňom spísania odstúpenia od Zmluvy o dielo
mal vedomosť, že na realizácii diela už žalovaný nemá záujem. Nie je možné, aby znalecká organizácia

pri svojich výpočtoch rátala aj deň odoslania odstúpenia od Zmluvy, nakoľko v deň, kedy žalobca zasielal
žalovanému odstúpenie od Zmluvy, už žalobca mal určitú vedomosť o tom, že k realizácii nedôjde, keďže
odstúpenie je jednostranný právny úkon, ktorého účinky nastávajú bez ohľadu na vôľu strany, ktorej je
adresované, v tomto prípade žalovaného.

35. Žalovaný ďalej namietal, že znalecká organizácia sa žiadnym spôsobom nezaoberala tým, či
počet vozidiel, ktoré mal žalobca v nájme, bol nevyhnutý vo vzťahu k realizácii diela, t.j. nezaoberala
sa tým, aké a koľko vozidiel bolo nevyhnutných pre žalobcu na zabezpečenie realizácie diela a
žiadnym spôsobom sa nezaoberala výškou dohodnutého nájomného, pričom podľa názoru žalovaného
je dohodnuté nájomné neprimerane vysoké a teda nakoľko ide o spriaznené spoločnosti, bolo podľa

názoru žalovaného len účelovo dohodnuté. Vo vzťahu k uvedenému predkladá do konania internetové
ponuky na prenájom rovnakých vozidiel ako mal žalobca k dispozícii na realizáciu diela, pričom ceny na
prenájom sú značne odlišné od tých, ktoré si žalobca uplatňuje ako škodu. Žalovaný vo vyššie uvedenej
časti poukazuje aj na nesprávnosť ZP žalobcu v časti skutočnej škody, aj napriek právoplatnémuskončeniu sporu v časti skutočnej škody, nakoľko má za to, že ZP žalobcu je nevyhnutné posudzovať v
jeho celku, ako jeden celok a teda nesprávnosť ZP žalobcu spôsobujú aj vyššie uvedené skutočnosti.

36. S poukázaním na uvedené skutočnosti žalovaný v celom rozsahu s výškou uvádzanou zo strany
znaleckej organizácie, ktorá vypracovala ZP žalobcu, nesúhlasí, považuje ju za nesprávne vypočítanú
a má za to, že tak ako uviedla ZO v závere ZP žalovaného, žalobcovi nárok na náhradu ušlého
zisku nevznikol, nakoľko dohodnutá cena diela nepostačovala žalobcovi na pokrytie všetkých nákladov
žalobcu a teda z realizácie diela žalobca ani nedosiahol zisk. Vzhľadom na uvedené je rozsudok

nezákonný, vychádzajúc z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho právneho
posúdenia a žalovaný ho zároveň považuje za nedostatočne odôvodnený, arbitrárny.

37. Ďalej uviedol, že uplatňovaná výška náhrady škody nezodpovedá všetkým skutočnostiam, ktoré boli
v konaní riadne preukázané, teda napríklad nezodpovedá reálnemu času, kedy sa žalobca dozvedel o
dni realizácii diela, nezohľadňuje skutočné náklady, ktoré žalobcovi vznikli. Ďalej poukázal na výsluch

znalkyne, ktorá vypracovala znalecký posudok žalobcu, kde okrem iného sama uviedla, že nemali
k dispozícii údaje zo dňa 03.06.2011, teda potvrdila, že nemali k dispozícii informáciu o tom, že
žalovaný už k uvádzanému dátumu navrhoval ukončenie zmluvy. Z výsluchov znalkyne tak vyplýva, že v
predloženom znaleckom posudku nebol zohľadnený reálny čas, za ktorý mala údajná škoda a ušlý zisk
vzniknúť, nakoľko znalecká organizácia sa takýmto časovým rozsahom ani nezaoberala a vychádzala

výlučne z časového rámca, ktorý jej stanovil sám žalobca. Naopak, list zo dňa 03.06.2011 zohľadnila
vo svojom znaleckom posudku znalecká organizácia, čo vyplýva zo samotného znaleckého posudku,
ako aj z výsluchu znalca, pánaJ. a s poukázaním na všetky uvádzané skutočnosti, žalovaný nesúhlasí s
výškou uvádzanou v ZP žalobcu, túto považuje za nesprávne vypočítanú. Žalobca vo vzťahu k ušlému
zisku neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko ušlý zisk nijakým spôsobom nepreukázal a okresný súd sa

napriek tomu so ZP žalobcu v celom rozsahu stotožnil a preto rozsudok považuje za nezákonný.

38. Opätovne poukázal na výsluch znalca p.J., ktorý uviedol, že napríklad cena obvyklá stanovená
v prostredí CENKROS predstavuje za činnosť - obsyp potrubia 14,87 Eur za m3 obsypu potrubia,
avšak v rozpočte spoločnosť žalobcu uvádza túto cenu vo výške 7,82 Eur za m3. Na uvedené pri

vyhotovení ZP žalobcu znalecká organizácia žiadnym spôsobom neprihliadla, len s odkazom na to, že
cena je spracovaná v prostredí CENKROS, toto bez ďalšieho prevzala, čo znamená, že sa jedná o cenu
obvyklú. Z uvádzaného dôvodu tak ceny v rozpočte žalobcu boli nastavené takým nízkym spôsobom,
čo viedlo k záverom znaleckého posudku žalovaného, že škoda z titulu ušlého zisku nevznikla. Ani
s uvádzanými skutočnosťami sa okresný súd nevysporiadal, neodôvodnil, z akého dôvodu uvedené

považuje za nepodstatné pre posúdenie veci, prípadne neuviedol, akým spôsobom tieto nezrovnalosti
posúdil, čím podľa názoru žalovaného je spôsobná nezákonnosť rozsudku z dôvodu jeho arbitrárnosti.

39. Znalecká organizácia, ktorá vypracovala ZP žalobcu, sa nezaoberala posúdením vyžadovaných
podmienok pre aplikáciu určenia ušlého zisku na úrovni abstraktného ušlého zisku. Nebola tým naplnená

podmienka, že stanovenie výšky ušlého zisku sa musí vykonať tak, aby bola zistená jeho výška s
pravdepodobnosťou blížiacou sa, podľa bežného uvažovania k istote. Žalovaný je toho názoru, že
takto rozkolísané hospodárske výsledky nemôžu byť základom pre výpočet ušlého zisku. Podľa názoru
žalovaného by korektné vyčíslenie ušlého zisku malo byť založené na projekcii prislúchajúcich výnosov
a náklad na zodpovedajúcej úrovni detailu, ktoré by žalobcovi plynuli, nebyť škodnej udalosti. Je toho

názoru, že vzhľadom k projektovému charakteru stavebnej činnosti by ušlý zisk nemal byť kalkulovaný
na úrovni abstraktného ušlého zisku, ale prostredníctvom projekcie konkrétnych výnosov a nákladov
spojených s realizáciou diela. Je toho názoru, že ušlý zisk žalobcu z titulu nerealizácie diela, by mal
byť kalkulovaný prostredníctvom kalkulácie zisku z rozpočtu, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o dielo. Aj z
uvádzaného dôvodu má žalovaný za to, že rozsudok vychádza z nesprávne zisteného skutkového

stavu veci a neodstránenie uvedených nedostatkov ZP žalobcu v rozsudku zároveň spôsobuje jeho
nezákonnosť z dôvodu arbitrárnosti. V bode 51 odvolania žalovaný pre úplnosť zhrnul nedostatky
znaleckého posudku žalobcu.

40. Vzhľadom na uvedené podľa názoru žalovaného vyhotovený znalecký posudok žalobcu nie je

použiteľný na stanovenie výšky škody ušlého zisku, ktorý mal vzniknúť žalobcovi nerealizovaním diela
podľa Zmluvy o dielo a teda žalovaný považuje rozsudok za nezákonný.41. Pre úplnosť poukazuje na zmluvne dohodnutú povinnosť žalobcu, kedy bol žalobca povinný pred
začatím realizácie stavebných prác vypracovať projekt dopravného značenia a odsúhlasiť ho na OR
PZ ZH. V prípade, ak teda žalobca v čase, od ktorého si uplatňuje výšku škody, nedisponuje projektom

dopravného značenia riadne schváleného, nie je možné ustáliť, že od určitého okamihu mu vznikla
škoda.Žalovanýmázato,žežalobcovimohlaprípadnáškoda(ktorúžalovanývcelomrozsahunamietal)
vzniknúť len v prípade, kedy si splnil zmluvne dohodnuté podmienky, na základe ktorých mohol začať s
realizáciou diela. Ak by aj škoda žalobcovi vznikla, jej výšku je nevyhnuté počítať až od okamihu, kedy
došlo k splneniu podmienky zo strany žalobcu. Žalobca však do konania projekt dopravného značenia

nepredložil. Ak sa bude vychádzať zo záveru ZP žalobcu, že žalobca bol pripravený a spôsobilý dielo
realizovať, pričom práve žalovaný mal svojím konaním zaviniť, že sa dielo nerealizovalo a žalobcovi
vznikla škoda, mal by žalobca riadne preukázať, že v termíne na realizáciu diela, t.j. vo februári 2011,
bola z jeho strany táto povinnosť splnená. Ak bol žalobca v omeškaní s vypracovaním a schválením
projektu dopravného značenia v čase, kedy malo byť dielo realizované a ktorý mal byť hotový pred
začatím stavebných prác, nie je možné pripísať všetku škodu, ktorá mala nerealizovaním diela vzniknúť

výslovne na účet žalovaného z dôvodu nedodania rozkopávkového povolenia.

42. Rovnako pre úplnosť žalovaný ďalej uviedol, že sám žalobca v konaní navrhoval vykonanie súdno-
znaleckého posudku pre odstránenie rozporných tvrdení oboch znaleckých posudkov, okresný súd
však rozpory medzi jednotlivými znaleckými posudkami neodstránil, znalecké dokazovanie nenariadil

a rozpory neodstránil ani samotným rozsudkom, čo podľa názoru žalovaného spôsobuje nezákonnosť
rozsudku a odňatie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Z uvádzaného dôvodu žalovaný
navrhuje, aby odvolací súd v prípade, ak rozsudok nezruší a vec nevráti na okresný súd, aby sám
napravil odňatie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces a odstránil rozpory medzi jednotlivými
znaleckými posudkami a za tým účelom, okrem iného, nariadil pojednávanie.

43. Vzhľadom na všetky uvádzané skutočnosti žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Banskej Bystrici
rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmenil tak, že podanú žalobu
v rozsahu sumy 67.018,43 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania odo dňa 11.05.2012 do zaplatenia
zamietne a priznáva žalovanému trovy konania vo výške 100 %.

44. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 06.12.2022. K odvolaciemu dôvodu §
365 ods. 1 písm. h) CSP uviedol, že žalovaný súdu prvej inštancie na viacerých miestach odvolania
vytýkanesprávneprávneposúdenie,ktorésamaloprejaviťvtom,žesúdsapriklonilkzáveruznaleckého
dokazovania, ktoré predložil v znaleckom posudku (ďalej ako „ZP žalobcu“) žalobca. Žalobca s názorom

žalovaného, že ZP žalobcu vychádza z nesprávnych skutkových zistení a obsahuje nesprávne právne
posúdenie, nesúhlasí. A nesúhlasí ani s názorom žalovaného, ktorý to, že sa súd stotožnil s určením
ušlého zisku, ktorý určil ZP žalobcu, považoval za prejav toho, že súd sa stotožnil s právnym názorom
ZP žalobcu, ktorý je zároveň nesprávny. Znalec, či už zvolený žalobcom, žalovaným alebo nariadený
súdom, nie je oprávnený ani povolaný na to, aby v súdnom konaní vyjadroval, či dokonca zaväzoval súd

svojím hodnotením skutkových zistení alebo svojho právneho názoru. Znalec je povinný zodpovedať na
položenéotázky,konkrétnezosvojhoodbornéhohľadiska,pričomtuideohľadiskoekonomické/účtovné.
Znalec nedáva právne posúdenie, ani nehodnotí skutkové okolnosti. Po zodpovedaní odborných otázok,
ktoré nie sú z právnej oblasti, o týchto rozhoduje vždy len súd, má súd možnosť použiť toto odborné
posúdenie otázok nie právneho charakteru ako podklad svojho rozhodnutia, ak rozhodnutie závisí od

otázok odborného, nie právneho charakteru. Okresný súd sa nepriklonil k žiadnemu právnemu názoru,
ani jedného ani druhého znaleckého posudku, prejavil svoj právny názor na vec v tom, že spor posúdil
podľa ustanovení Obchodného zákonníka ohľadne náhrady škody, čo je nepochybne správne a nie
je ani sporné, keďže ani žalovaný nenamieta aplikáciu týchto právnych predpisov. Zároveň prejavom
právneho názoru súdu bolo, že vec posudzoval podľa ustanovenia § 381 ObZ, ktorý definuje abstraktný

ušlý zisk ako súčasť náhrady škody. Právny názor súdu spočíval vo výklade abstraktného zisku, ktorý
vyplýva z odôvodnenia, ako zisk, aký sa spravidla dosahuje za obdobných podmienok pri poctivom
obchodnom styku, pri obdobných obchodných príležitostiach, pričom nejde o skutočný ušlý zisk, ktorý
poškodený nezískal v dôsledku škodovej udalosti, ale ide o alternatívne zvolený zisk hypotetický. Súd
správne aplikoval normu § 381 ObZ, keď v bode 11 odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatuje,

že si žalobca uplatňuje nie skutočný ušlý zisk - o čo sa mohol zväčšiť jeho majetok, nebyť škodovej
udalosti a tento aj preukázať, ale je jeho právom voľby uplatňovať si abstraktný zisk podľa § 381 ObZ. Na
základe uvedeného súd aj hodnotil predložené ZP, teda hodnotil, ktorý ZP správne vyčíslil hypotetický
zisk, súladne s § 381 ObZ. Súd teda aplikoval správnu právnu normu a v mantineloch tejto normyvykonal výber toho znaleckého posudku, ktorý vyčíslil zisk v súlade s výkladom zvoleného § 381 ObZ.
Pri výbere znaleckého názoru, ku ktorému sa súd priklonil, sa teda nejednalo o prejav právneho názoru,
ten bol daný správne aplikáciou normy § 381 ObZ súdom, ale o to, ktorý znalec správne vyčíslil zisk

hypotetický, pretože taká bola požiadavka a merito sporu. Príklon k ZP žalobcu nie je teda prejavením
právneho názoru súdu a aj v prípade, že s ním žalovaný nesúhlasí, nejedná sa o odvolací dôvod
spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení. O nesprávne právne posúdenie sa jedná vtedy, ak by
súd aplikoval nesprávny právny predpis alebo tento predpis nesprávne vykladal. Výklad abstraktného
zisku súdom podľa § 381 ObZ je správny. Naopak, je chybný názor žalovaného, že mal žalobca skôr

žiadať ušlý zisk skutočný vzhľadom na projektový charakter diela (viď bod 50 odvolania). Tento názor
považuje žalobca sa neprávne právne posúdenie žalovaným, pokiaľ ide o merito sporu. Základom tohto
sporu je, že žalobca požaduje nie skutočný ušlý zisk v tej konkrétnej Zmluve o dielo, ale v súlade s
možnosťou, ktorá je daná § 381 ObZ, alternatívne požaduje abstraktný zisk, ktorý spravidla dosahoval
z iných obdobných obchodných príležitostí. Dôvod zákonodarcom povolenej možnosti alternatívneho
výberu medzi skutočným, ušlým a hypotetickým ušlým ziskom spočíva v tom, že nie každý ušlý zisk je

možné kvantifikovať priamo zo zmluvy (najmä ak sa zmluva vôbec nerealizuje). Zákonodarca teda dáva
poškodenému na výber, ak zváži, že zmluva, v ktorej mal plniť a dosiahnuť zisk, mu dáva dostatočnú
dôkaznú istotu pre preukázanie ušlého zisku, môže si ho kvantifikovať a úspešne uplatniť v tejto
konkrétnej zmluve ako skutočný ušlý zisk, ak však poškodený zváži, že vzhľadom na povahu zmluvy
nevievyčísliťpresneadostatočnepresvedčivopreukázať,akýbybolbývalnadobudolziskztejtozmluvy,

má možnosť uplatniť si ušlý zisk abstraktný. Abstraktný ušlý zisk sa potom nekalkuluje z konkrétnej
zmluvy, ale z iných obdobných, ktoré už poškodený realizoval alebo sa preukáže aj na iných obchodných
prípadoch z daného odvetvia, aký zisk sa dosahuje a ten je podkladom pre uplatnenie hypotetického
ušlého zisku. Jedná sa o zákonom akceptovanú a povolenú možnosť voľby. Žalovaný úplne opomína,
že žalobca využil alternatívu danú § 381 ObZ a teda žalobca nemá preukazovať konkrétne čísla v

konkrétnej zmluve, ktorá sa nerealizovala, ale má preukázať, aký zisk spravidla dosahoval zo zmlúv
iných, zrealizovaných obdobného druhu, akým je aj tá nerealizovaná so žalovaným, prípadne aký
zisk dosahujú iné porovnateľné podnikateľské entity v danom odvetví. Obchodný zákonník dáva túto
alternatívu poškodenému z dôvodu, že pri nerealizovanom obchode môže byť obtiažne aj nemožné
(alebo veľmi nepresné) stanoviť ušlý zisk a preto si poškodený môže uplatniť aj zisk hypotetický, ak

preukáže, že takýto spravidla zvykol dosahovať z podobných obchodných príležitostí. Je potom na
žalobcovi, aby preukázal ziskovosť v tomto odvetví, ale nie aby sa zaoberal ziskom z tej zmluvy, ktorá
sa nerealizovala. Žalovaný túto podstatnú právnu podmienku opomenul, keď v citovanom bode 50
uvádza, že mal byť ušlý zisk znalcom stanovený v tej konkrétnej zmluve. Na základe tohto chybného
základu postupoval aj znalec žalovaného, keď sa nezaoberal inými obchodnými realizovanými zmluvami

a ziskami z nich z predošlých období žalobcu, ani sa nezaoberal ziskovosťou aj iných entít v odbore
stavebníctva v danom rozhodnom období, ale len hodnotil túto konkrétnu zmluvu s tým, že určil zisk
na úrovni 0 %. Žalovaný nesprávne vykladá § 381 ObZ, keď uvádza, že si mal žalobca uplatňovať ušlý
zisk skutočný a zároveň znalec žalovaného, ak posudzoval konkrétnu nerealizovanú Zmluvu o dielo,
nezisťoval abstraktný zisk, ale nesprávnym výkladom § 381 ObZ pokúšal sa zistiť skutočný ušlý zisk.

45. Ďalšie výhrady, ktoré už žalobca voči ZP žalovaného aj vzniesol počas konania na súde prvej
inštancie boli, že ZP žalovaného z vlastnej iniciatívy, bez relevantných dôkazov, sám naprojektoval
určité ním tvrdené výdavky, ktoré mali znížiť predpokladaný zisk na strane žalobcu. ZP žalovaného
sám, svojim odhadom vyčíslil určité výdavky na strane zhotoviteľa (výdavky na personálny substrát

stavebného projektu), ktoré mali byť dôvodom nulového zisku. ZP žalovaného však nemôže iniciatívne a
jednostranneprehlásiť,akévýdavkybybolibývalinastranezhotoviteľa,pokiaľideonákladynapracovnú
silu, keďže tieto služby a práce mohol buď realizovať žalobca svojpomocne, alebo inak ušetriť výrobné
náklady. Každopádne sa bez realizácie diela a vystavenie tzv. „záverečného účtu“ nedá v tomto prípade
odhadom určiť miera zisku. Na strane zhotoviteľa mohlo počas realizácie prísť ako k neočakávaným

výdavkom, tak aj k významnej racionalizácii výdavkov, ktoré môžu podstatne meniť konečný výsledok
zisku zhotoviteľa. Preto je tento postup znalca žalovaného len veľmi hrubým a nepresným odhadom,
odhliadnuc od toho, že ide o projekciu skutočného ušlého zisku, pričom predmetom nároku je ušlý zisk
abstraktný.

46. Z nekompletnej a neukončenej zmluvy, ktorá neobsahuje konečný výmer vkladov - vstupov žalobcu
a platieb - odmeny žalovaného, nebolo možné správne určiť ušlý zisk žalobcu. Žalobca sa domnieva,
že znalec žalovaného, síce vediac, že zadaním je výpočet abstraktného ušlého zisku a nie výpočet
skutočného ušlého zisku, nesprávne kalkuloval s nekompletnými údajmi nerealizovanej zmluvy a prišieltak k nesprávnym zisteniam (naviac k mínusovým položkám na strane zhotoviteľa pripočítal ním
jednostranne predpokladané výdavky, ktoré ani v reáli nemuseli nastať alebo mohli byť v podstatne
odlišnom objeme). Naviac, ako už vyššie uvádza žalobca, je chybným tvrdením žalovaného, že

mal žalobca kalkulovať očakávané výnosy z nezrealizovanej zmluvy, keďže podkladom na výpočet
abstraktného ušlého zisku nie je konkrétna zmluva, ktorá je meritom sporu, ale predošlé, spravidla
dosahované výnosy, či už priamo u žalobcu alebo iných subjektov stavebného trhu. Uvedené tvrdenie
je nesprávnym pochopením právneho základu tohto sporu.

47. K odvolaciemu dôvodu spočívajúcemu v nesprávnych skutkových zisteniach z vykonaných dôkazov
- § 365 ods. 1 písm. f) CSP, žalobca uviedol, že žalovaný bližšie v texte odvolania nedefinuje,
z ktorých dôkazov mal súd zistiť nesprávne skutkové zistenia. Podľa žalobcu z obsahu podania
nevyplýva konkrétne poukázanie na niektoré vykonané dôkazy a ich nesprávne hodnotenia súdom.
Jedná sa len o formálne uvedenie odvolacieho dôvodu bez jeho adekvátneho priradenia, označenia
konkrétnych dôkazov, ktoré mal súd nesprávne vyhodnotiť. Žalobca sa môže len domnievať, že za

nesprávnu považuje žalovaný tú skutočnosť, že súd posúdil výsledky znaleckého dokazovania znalca
žalovaného za menej pravdepodobné k ustanoveniu výšky ušlého zisku a týmto ZP sa neriadil. Súd
v texte odôvodnenia napadnutého rozsudku vysvetlil, z akého dôvodu mal obsah ZP žalovaného za
nepravdepodobný a preto sa súd pri vyčíslení výšky ušlého zisku neriadil názorom znalca žalovaného.
Súd nie je názorom znalca viazaný a má právo hodnotiť dôkazy voľne a vo vzájomnej súvislosti.

48. Znalecké posudky, ktoré boli v spore predložené, sú rozporné. V rámci voľného hodnotenia
dôkazov však súd mal právomoc prikloniť sa k názoru jedného či druhého ZP (alebo aj k žiadnemu z
nich). Žalovaný má výhrady k tomu, že súd neodstránil rozpory medzi týmito ZP. Konkrétne žalovaný
namieta, že ZP žalobcu neobsahuje všetky potrebné listiny, ktoré si zhotoviteľ a objednávateľ diela

vymenili v rámci ukončenia Zmluvy o dielo a vytýka žalobcovi, že mal účelovo zatajiť pred znalcom
korešpondenciu, ktorá mu bola doručená zo strany objednávateľa diela (návrh na ukončenie ZOD
dohodou z 03.06.2011), čím malo byť spôsobené, že trvanie zmluvy o dielo bolo stranou zhotoviteľa
umelo predĺžené a týmto spôsobom si uplatňovať v rámci rezervovania výrobných kapacít na dlhší
čas, kedy tieto výrobné kapacity „stáli“ a teda vyššie výdavky, ktoré boli uplatňované v rámci skutočnej

škody. Zistenie reálneho trvania ZOD zo strany znalca žalobcu mohlo mať súvis výhradne so stanovením
výšky skutočnej škody, o čom však už bolo súdom právoplatne rozhodnuté. Predmetom odvolacieho
konania je len výška ušlého zisku, pre stanovenie ktorej je nepodstatné časové ohraničenie do kedy boli
výrobné kapacity rezervované pre realizáciu diela. Žalobca na doplnenie uvádza, že znalec pracoval
s podstatnými dokladmi, ktoré ohraničujú trvanie ZOD. ZOD bola riadne ukončená až 03.05.2012.

Akákoľvek korešpondencia medzi zmluvnými stranami do tohto termínu, nemala za následok ukončenie
zmluvných povinností pre žalobcu, preto bolo jeho konanie súladné so ZOD, keď svoje výrobné kapacity
mal pripravené na začatie realizácie diela. Je nesprávne, podľa názoru žalobcu, ak žalovaný označuje
postupsúduzanekriticképrevzatienázoruZPžalobcu,keďjezjavné,žesúdneakceptovalvšetkyzávery
ZP, ale len tie, ktoré považoval za správne, čo aj náležite zdôvodnil. Ak teda žalovaný uvádza odvolací

dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, ktorý definuje tak, že ZP žalobcu vychádza z nesprávneho
zistenia skutkového stavu, ktorý mal prevziať aj súd, žalobca s týmto názorom nesúhlasí. Jednak
sa namietané nesprávne zistenie skutkového stavu netýka ušlého zisku, ale môže mať vplyv len na
skutočnú škodu a tá je už právoplatne rozhodnutá, ale aj súd si skutkový stav zisťoval sám, nezávisle
od záverov ZP. Zo záverov ZP prevzal výhradne ekonomické výstupy a nie právne, či skutkový stav a

ich hodnotenia.

49. Odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom procesnom postupe súdu, ktorým znemožnil
uskutočňovať procesné práva strany a porušil právo na spravodlivý súdny proces - § 365 ods. 1 písm. b)
CSP. Žalovaný namieta, že je rozsudok arbitrárny a svojvoľný, nedáva odpovede na otázky a neodstránil

rozpor medzi oboma ZP, že súd nenariadil znalecké dokazovanie na odstránenie rozporných záverov ZP
predložených sporovými stranami. Pokiaľ ide o arbitrárnosť a svojvôľu, žalobca poukazuje na dôkladné
zdôvodnenie názorov, ku ktorým súd prišiel skúmaním oboch ZP a súd zároveň aj vysvetľuje, prečo sa
priklonil práve k ZP žalobcu. Súd dôvodí, prečo po odvolaní žalobcu voči prvému rozsudku súdu prvej
inštancie, svoj názor na výšku ušlého zisku zmenil, uznal jednak argumentáciu žalobcu v odvolaní a

tiež sa riadil pokynom odvolacieho súdu. Zmena prístupu k výpočtu ušlého zisku súvisela s právnym
posúdením, čo abstraktný ušlý zisk predstavuje. Zatiaľ čo v prvom rozsudku súd prvej inštancie prijal
argumentáciu ZP žalovaného, že je potrebné vziať do úvahy až 6 ročné účtovné obdobie (2008-2013)
a z daného obdobia vykonať priemer, čo bolo aj podľa pokynu krajského súdu nesprávnou aplikáciuustanovenia § 381 ObZ, v nasledujúcom rozsudku súd prvej inštancie tento nesprávny záver koriguje a
postupuje striktne v súlade s § 381 ObZ. Abstraktný zisk je zisk nadobudnutý z obdobnej podnikateľskej
aktivity, či už poškodeného alebo iných subjektov v stavebníctve. Nakoľko sa ZP žalovaného nezaoberal

zisťovaním ziskovosti v stavebníctve, či už žalobcu alebo iných porovnateľných podnikateľov, nebolo
možné aplikovať jeho závery v rozhodnutí súdu. Pokiaľ ZP žalovaného skúmal hospodárske výsledky
žalobcu za roky 2008-2013, z ktorých len uviedol, že sú príliš rozkolísané, aby mohol určiť ziskovosť,
poukazuje žalobca na to, že tieto výsledky obsahovali nielen stavebnú činnosť, ale všetky obchodné
činnosti žalobcu, teda neboli očistené o aktivity, ktoré sa zisku zo stavebnej činnosti netýkajú a nemajú

byť podkladom pre určenie ziskovosti zo stavebnej činnosti. ZP žalovaného vôbec nebral do úvahy
externé faktory, ktoré celkový zisk znižujú ako ekonomická kríza, ktorá plošne znižuje zisky. Nie je možné
ani spravodlivé plošne porovnávať celkovú hospodársku aktivitu subjektu, ktorá môže byť pri predaji
tovaru alebo prenájme nízko výnosová, avšak pri stavebnej činnosti prinášať podnikateľovi zisk vysoký.
Akznalecsčítacelkovévýnosyanielenvýnosyzostavebnejčinnosti,neprinesietorelevantnývýsledoko
ziskovosti zo stavebnej činnosti, ale výstup ako celku, čo je nepochybne nesprávny prístup. Súd správne

konštatuje, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že abstraktný zisk je ziskom dlhodobým - ako
opakovane a nesprávne tvrdí žalovaný, ako ani nie je priemerom z účtovných období.

50. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd rozpornosť ZP žalobcu a žalovaného neodstránil tým, že by
nariadil súdne znalecké dokazovanie, čo ako odňatia možnosti konať pred súdom a porušenie práva

na spravodlivý proces definuje v bode 54 odôvodnenia a tento argument umocňuje tvrdením, že aj
žalobca navrhoval vykonanie súdno-znaleckého posudku, o čom svedčí vyjadrenie na pojednávaní dňa
18.06.2020, žalobca uvádza, že v roku 2020 bola situácia v spore iná ako v súčasnosti. Bolo to ešte
pred konaním na odvolacom súde, kedy krajský súd dal súdu prvej inštancie pokyn a právny názor a
súd prvej inštancie v súlade s týmto pokynom svoj názor korigoval. Žalobca už následne (aj po vykonaní

výsluchu oboch znalcov v roku 2022 po odvolaní a vrátení veci odvolacím súdom) na tomto návrhu
netrval a nenavrhol toto dokazovanie. Nemenej podstatné je, že samotný žalovaný nikdy nepovažoval
od súdu nariadenie znaleckého dokazovania, hoci mal možnosť tento dôkaz navrhnúť a nikdy tak
neurobil. V sporom konaní, ktoré sa riadi zásadou kontradiktórnosti a nie vyšetrovacou zásadou, súd
vykonáva len tie dôkazy, ktoré strany navrhnú. Súd iniciatívne nevykonáva dokazovanie a nehľadá

objektívnu pravdu, pracuje len s tým skutkovým stavom, ktorý vzíde z dôkazov, ktoré strany predložili/
navrhli vykonať. Ak mal žalovaný za to, že existujú rozpory medzi ZP, ktoré môžu byť vyriešené súdno-
znaleckým kontrolným skúmaním, mal tento dôkaz navrhnúť. Poukázal na to, že v súlade so zásadou
kontradiktórnosti sporového konania aj § 207 ods. 1 CSP uvádza, že sa znalecké dokazovanie nariaďuje
súdom na návrh strany. Takýto návrh realizovaný žalovaným nikdy nebol. Podľa názoru žalobcu medzi

ZP žalobcu a žalovaného existuje rozpor, pokiaľ ide o výšku ušlého zisku, ktorý spočíva v tom, že ZP
žalobcu kalkuloval abstraktný zisk podľa § 381 ObZ, zatiaľ čo ZP žalovaného abstraktný zisk vyčísliť
nedokázal a miesto toho stanovil skutočný ušlý zisk, čo však nie je predmetom nároku žalobcu. Nie je
teda možné tvrdiť, že oba ZP skúmali rovnakú otázku a prišli k rozdielnym záverom, pretože skúmali
iný druh ušlého zisku.

51. K podpore tvrdenia o tom, že neprišlo zo strany súdu k odňatiu procesných práv na strane
žalovaného, poukazuje žalobca na obsah zápisnice z pojednávania dňa 27.09.2022, po vrátení veci
odvolacím súdom na súd prvej inštancie. Žalovaný už jednoznačne musel mať vedomosť o situácii v
spore, zároveň vedel o obsahu oboch ZP, avšak na otázku súdu, či má návrhy na dokazovanie uviedol,

že žiadne ďalšie dôkazy nenavrhuje. Súd teda dokazovanie ukončil.

52. Na doplnenie žalobca uvádza, že súd prvej inštancie sa neuspokojil len s názormi ZP, ale vykonal
aj výsluch oboch znalcov a na základe týchto výsluchov, počas ktorých boli obom znalcom kladené
otázky stranami sporu aj súdom, si vytvoril názor na dôkaznú situáciu a aj na názory oboch ZP. Súd

prvej inštancie teda doplnil dokazovanie po vrátení veci krajským súdom a teda nedostatok, ktorý mu
bol odvolacím súdom vytýkaný v nedostatočnom ozrejmení názoru na to, na základe ktorého ZP bola
stanovená výška škody a výška ušlého zisku, bol odstránený. Žalobca tak konštatuje, že k naplneniu
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP procesným postupom súdu, ani výsledkom sporu,
ktorý je obsiahnutý v rozsudku, neprišlo a tento odvolací dôvod nie je daný.

53. K odvolaciemu dôvodu spočívajúcemu v inej vade konania majúcej za následok nesprávne
rozhodnutie súdu - § 365 ods. 1 písm. d) CSP, žalobca konštatuje, že žalovaný nekonkretizuje, aká iná
vada konania mala v postupe súdu nastať a ktorú vytýka ako prejav tohto odvolacieho dôvodu. Žalovanýtento odvolací dôvod len formálne uvádza a nepriradil k nemu žiadny konkrétny postup súdu, či obsah
rozsudku, ktoré by boli prejavom tejto vady, a teda odvolacieho dôvodu. Odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. d) CSP nie je daný.

54. Žalobca v bode I vyjadrenia uvádza, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným, ktoré vyplývajú z
obsahu odvolania, nie sú dané, aj s odkazom na niektoré konkrétne vyjadrenia v odvolaní. Nižšie v tejto
časti svojho vyjadrenia, žalobca poukazuje na niektoré konkrétne konštatovania a tvrdenia žalovaného
v odvolaní, ktoré považuje za nesprávne.

55. K bodu č. 8, 9 odvolania uviedol:
K námietke žalovaného, že ZP žalobcu je nesprávny, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia a nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobca konštatuje, že znalec má zodpovedať
na otázky položené zadávateľom. Úlohou znalca nie je vydávať právne posúdenia, preto je táto výhrada
irelevantná a odvolací súd na ňu nemá prihliadať. Žalobca má za to, že k nesprávnemu právnemu

výkladu zadania prišlo na strane znalca žalovaného, ktorý opomínajúc merito sporu, vypracoval ZP
takým spôsobom, že vykonal priemer z účtovných rokov žalobcu (celého podnikania, nielen zo stavebnej
činnosti) 2008-2013, kde konštatoval, že ziskovosť nie je možné zistiť pre rozkolísané výnosy, respektíve
uviedol len priemer zo ziskov v týchto rokoch z celého podnikania. Súčasne tento znalec určil, že
ziskovosť sa dá zistiť v tej konkrétnej Zmluvy o dielo, kde jednostranne určil hrubým odhadom výdavky

zhotoviteľa a uviedol, že zisk z tejto zmluvy by bol býval 0 %. Ani jeden z týchto výpočtov však nie
je výpočtom abstraktného zisku. Prvý výpočet predstavuje priemer ziskovosti celkového podnikania
žalobcu za určité roky. Druhý výpočet z konkrétnej zmluvy nepredstavuje abstraktný ušlý zisk, ktorý
je predmetom sporu, ale skutočný ušlý zisk, ktorý bol navyše vypočítaný nesprávne, keď znalec
jednostranne určil hladinu výdavkov na strane zhotoviteľa. K nesprávnemu zisteniu skutkového stavu

v ZP žalobcu neprišlo. Znalec žalobcu pracoval s podstatnými údajmi o začiatku a konci trvania ZOD,
od ktorého sa odvíja len skutočná škoda, tieto údaje nemajú vplyv na ušlý zisk. List z 03.06.2011 sa
nenachádza ako príloha ZP žalobcu - návrh na ukončenie ZOD dohodou, tento dokument nie je právne
dôležitý, nemení obsah práv a povinností zmluvných strán a ani nemá vplyv na výšku škody, keďže k
dohode o ukončení ZOD neprišlo.

56. K bodu č. 15, 16, 17 odvolania uviedol
V bode 15 prezentuje žalovaný výhrady voči nedostatočným alebo nepresným informáciám, ktoré
uvádza ZP žalobcu. Ide o opisnú časť ZP žalobcu, v ktorom znalec opisuje spoločnosť - zhotoviteľa
diela, kedy vznikla, čím sa zaoberá a pod.. Žalovaný v tomto namieta, že nie je možné brať do úvahy celú

históriu vzniku spoločnosti - zhotoviteľa diela, pretože M.. C., ktorý je aj v súčasnosti konateľom žalobcu,
pristúpil do spoločnosti zhotoviteľa až v roku 2004. Žalobca tejto výhrade nerozumie. Konateľstvo v
spoločnosti nemá žiadnu právnu relevanciu. Bez ohľadu na to, kto bol konateľom, zhotoviteľ bol stále
rovnakým subjektom. Preto v rámci hodnotenia povahy spoločnosti je nutné brať do úvahy všetky jej
aktivity od jej vzniku, bez ohľadu na osobu na pozícii štatutára. Znalec žalobcu v ZP poukázal na

realizované stavebné dielo, ktoré vyhotovil žalobca pre spoločnosť Jadrová a vyraďovacia spoločnosť,
a.s.. Jednalo sa o stavebné dielo väčšieho rozsahu ako dielo, ktoré mal zhotoviť pre žalovaného, pričom
totoporovnávaciestavebnédieloboloúspešneukončené,odovzdané,cenadielavprospechzhotoviteľa
uhradená.Ktomutoskúmaniuaktýmtovýstupomznalecžalobcupochopiteľnepracovalajskompletnou
zmluvnou a stavebnou dokumentáciou, z ktorej konštatoval, že právny predchodca žalobcu už má za

sebou úspešne ukončené stavebné dielo ešte väčšieho rozsahu a bol teda výrobne aj personálne
objektívne schopný dokončiť aj dielo pre žalovaného. Pokiaľ žalovaný v bode 16 odvolania vytýka,
že znalec neskúmal, či náhodou toto porovnávacie stavebné dielo nebolo odovzdané s vadami, táto
argumentácia je zjavne účelová. Ak bola cena diela zaplatená, môže z toho plynúť jediný logický záver a
to, že bolo dielo riadne zrealizované a odovzdané. Námietky o tom, že znalec žalobcu neuvádza, či dielo

malo vady, sú zjavne účelové a nemajú žiadnu právnu relevanciu. Pokiaľ v závere bodu 17 žalovaný
vytýka rozsudku súdu prvej inštancie, že rozpor v tom, či bol objektívne zhotoviteľ schopný zrealizovať
dielo, súd neodstránil a preto je napadnutý rozsudok nezákonný a nedostatočne zistil skutkový stav
veci, je potrebné uviesť, že výhrada k nemožnosti realizovať dielo zhotoviteľom nebola žalovaným
vôbec vznesená, žiaden dôkaz o objektívnej nemožnosti dielo zrealizovať predložený žalovaným nebol.

Súd preto nemal dôvod takýto tvrdený rozpor skúmať, ani ho odstraňovať, nakoľko spornými sú len
také tvrdenia, voči ktorým sa druhá strana sporu relevantne bráni a podloží účinné protitvrdenia. Tu
opätovne žalobca poukazuje na kontradiktórnosť sporového konania, kedy súd skúma a dokazuje len
tie skutočnosti, ktoré sú spornými. Spornými sa tvrdené skutočnosti jednej strany stanú až potom, čoich druha strana sporu účinne poprie. K popretiu a preukázaniu tvrdenia o nemožnosti dielo realizovať
stranou žalovaného neprišlo. Špekulovanie o možných vadách iného diela (za situácie, že toto dielo bolo
ukončené a cena diela uhradená) nemajú žiadnu preukázanú silu.

57. K bodu č. 21 odvolania uviedol
Podľa žalobcu v tomto bode odvolania žalovaný opätovne uvádza právnu teóriu k povahe ušlého
zisku. Opätovne však konštatuje východiská pre zisťovanie skutočného ušlého zisku, opomínajúc fakt,
že predmetom sporu nie je zisťovanie sumy, ktorá reálne mala byť výnosom z konkrétnej ZOD pre

žalobcu, nebyť škodovej udalosti - skutočný ušlý zisk, ale predmetom sporu je abstraktný ušlý zisk.
Keď následne konštatuje žalovaný nesprávne právne posúdenie ZP žalobcu, je potrebné uviesť, že k
nepochopeniu a zamieňaniu kategórie abstraktného a skutočného ušlého zisku dochádza opakovane
na strane žalovaného. Žalobca dodáva, že úlohou znalca nie je zisťovať právny stav veci ako ani súd
prvej inštancie nepreberal právne posúdenie ZP, súd len prevzal určité ekonomické zistenia, nie právne
posúdenie.

58. K bodom 24, 25, 26 a 27 odvolania uviedol
Žalovaný v týchto bodoch opisuje zo ZP žalobcu, že znalec žalobcu skúmal, aký dosahoval žalobca zisk
v rokoch 2009 až 2011, pričom z tejto ziskovosti vylúčil činnosti, ktoré nesúvisia so stavebnou činnosťou.
Žalovaný tento postup kritizuje s tým, že mal ZP žalobcu skúmať aj ďalšie roky činnosti a to rok 2008

a 2012, zároveň však žalovaný vôbec nevysvetľuje, z akého dôvodu a z akého právneho predpisu
vyplýva, že sa má pre potreby zistenia ziskovosti posudzovať nie 3 ročné, ale 5, či 6 ročné obdobie.
Priemer z určitých rokov je veľmi nepresnou kategóriou a preto nie je podkladom pre zisťovanie ušlého
abstraktnéhozisku.Pretoteória,žezistenieabstraktnéhoziskupochádzazpriemeruziskupoškodeného
za nejasne stanovené obdobie, nie je správna a nepochádza zo žiadneho právneho predpisu. Pokiaľ

by ObZ mal na mysli, že bude za abstraktný ušlý zisk považovať priemer ziskovosti poškodeného, je
možné dôvodne očakávať a predpokladať, že by zákonodarca pojem „priemerný“ použil explicitne, ako
aj by uviedol, o aký priemer ide. Abstraktný ušlý zisk nie je dlhodobým, ani priemerným ziskom. Pokiaľ
by táto teória žalovaného platila, automaticky by boli z uplatňovania toho zákonného nároku vylúčené
tie subjekty, ktoré začínajú podnikať, teda ide o ich prvý rok podnikania a teda ich zisk z predošlého, či

budúceho roku by bol 0 a teda by bol takýto výklad diskriminačný v prípade, že pri prvej realizovanej
zákazke by im bola spôsobená škoda a abstraktný ušlý zisk by si uplatniť nemohli (keďže ich priemer
ziskovostibybol0%).Kbodu27žalobcakonštatujeprotirečivosťtvrdenívpísm.a)ab).Najednejstrane
žalovaný tvrdí (písm. a)), že mal znalec žalobcu porovnávať ziskovosť z viacerých rokov a súčasne, že
mal znalec žalobcu zisťovať len ušlý zisk z tej konkrétnej nerealizovanej zmluvy (písm. b)). Tieto dve

tvrdenia nie sú zlúčiteľné. Písmeno a) totiž znamená zisťovanie priemernej ziskovosti - nie ušlého zisku
a nie abstraktného zisku a písmeno b) znamená kalkuláciu skutočného ušlého zisku. Ani jeden nie je
meritom sporu.

59. K bodu 31 odvolania uviedol

Žalovaný v tomto bode cituje uznesenie NS SR 4Cdo/319/2008, ktoré vysvetľuje rozdiel medzi pojmom
skutočný ušlý zisk (ujma spočívajúca v nerozmnožení majetku v dôsledku konkrétnej škodovej udalosti)
a abstraktný ušlý zisk, ktorý môže poškodený alternatívne uplatňovať miesto skutočného ako zisk
spravidla dosahovaný za obdobných podmienok a poctivého obchodného styku. S touto teóriou
nemožno nesúhlasiť a žalobca na ňu od počiatku poukazuje. Ide o dve rôzne kategórie, ktoré však

žalovaný ustavične zamieňa a rovnako aj ZP, na ktorý sa odvoláva, spája tieto dve kategórie.

60. K bodu 32 odvolania uviedol
V bode 32 v jasnom rozpore s citovaním uznesením NS SR žalovaný poukazuje na text svojho ZP.
ZP žalovaný uvádza, že abstraktný ušlý zisk je dlhodobý - toto sa nikde v zákone ani v judikatúre

neuvádza ako znak abstraktného zisku - nevyskytuje sa žiadna zmienka ani v citovanom uznesení
NS SR. Žalovaný ďalej uvádza, že abstraktný zisk nie je ziskom priemerným - podľa žalobcu potom z
akého dôvodu znalec žalovaného vykonal priemer zisku z rokov 2008-2012 a získal číslo približne 2
%, vykonal teda priemer zisku z týchto rokov, hoci ako sám uvádza, o priemer tu nejde pri abstraktnom
zisku. Ďalej žalovaný uvádza, že ZP žalobcu vyčíslil abstraktný zisk ako priemerný, čo nie je pravda, o

priemernom zisku sa v ZP žalobcu nikde neuvádza, žalobca od počiatku tvrdí, že priemerovať zisky z
určitého obdobia nie je cestou na zistenie abstraktného zisku. ZP žalobcu nikdy o priemere neuvádzal,
ani ho nezisťoval. Priemer by vyšiel jednoznačne iným číselným vyjadrením, keďže v roku 2009 boli
zisky žalobcu na nízkej úrovni okolo 3 %. Abstraktný zisk sa neočisťuje od príslušných nákladovýchpoložiek, pretože nákladové položky niekedy nie je možné zistiť, nákladové položky je možné odrátať
v prípade, že sa zisťuje skutočný ušlý zisk a sú dané podklady o výške nákladov, čo v tomto prípade
možné nebolo. Pokiaľ ďalej žalovaný uvádza, že je potrebné zisťovať a porovnať ziskovosť obdobných

konkurentov - toto ZP žalovaného vykonal, keďže uvádza ziskovosť 12 % -15 % na trhu stavebníctva.
Celý bod 32 je veľmi nesprávnym hodnotením ZO žalobcu.

61. K bodu 34, 35, 36 a 37 odvolania uviedol
V bode 34 konštatuje žalovaný, že jeho ZP konštatuje kritiku ZP žalobcu, ktorý nestanovil skutočne

ušlý zisk. Uvedené je pravda, ZP žalobcu nezisťoval skutočný ušlý zisk, ale zisk abstraktný, keďže
to je meritom sporu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že ušlým ziskom je výnos 0 %, toto tvrdenie
je výsledkom svojvoľného určenia výšky a štruktúry nákladov, ktoré stanovil znalec žalovaného len
odhadom, pretože dokumentácia k tomuto nebola kompletná. Toto tvrdenie je aj absolútne nepravdivé
a nelogické. Aj s prijatím tézy o tom, že nie všetky výdavky sú pri uzatváraní zmluvy predvídateľné, a
teda očakávaný zisk môže byť pod vplyvom rôznych externých a neočakávaných faktorov pri odovzdaní

diela odlišný, žalobca vzhľadom na históriu svojho podnikania v stavebníctve a skúseností vedel už pri
uzatváraní zmluvy približne určiť, akú cenu diela má požadovať, aby z diela získal určitý zisk a to aj so
započítaním prípadných rizík a neočakávaných výdavkov počas realizácie. Žalobca mal ako skúsený
podnikateľ predstavu o potrebnej rezerve, akú musí cena diela obsahovať, pričom zmluvu s výnosom 0
% by určite nikdy neuzatvoril. S týmto logickým záverom sa stotožnil aj súd prvej inštancie.

62. K bodu 39 odvolania
Skutočnosti ohľadne trvania ZOD a toho, kedy bola ukončená, nemajú vplyv na výšku ušlého zisku,
ale na výšku skutočnej škody, ktorá je právoplatne vyriešená, rovnako ako termínové ukotvenie trvania
zmluvy a k tomu prislúchajúcich nákladov na výrobné kapacity (ktoré sú zložkou skutočnej škody a nie

ušléhozisku).Znalkyňažalobcupracovalasúdajmi,ktoréobsahujúprávneúkony,zktorýchplynieplatné
začatie a platné skončenie ZOD.

63. K bodu 40 odvolania
Ohľadne personálnej prepojenosti žalobcu a spoločnosti, od ktorej boli vyrábané nástroje na vozidlá

prenajímané, poukazuje žalobca opakovane na to, že osoba konateľa nie je podstatná, ide o dva
samostatné a odlišné právne subjekty. Je úplne bežné, že si dve spoločnosti s rovnakým konateľom
prenajímajú výrobné kapacity, keďže majú oddelenú subjektivitu aj účtovníctvo a majetok, ide o bežnú
a dovolenú prax. Pokiaľ ide o ceny prenájmov vozidiel, opäť ide o čiastku skutočnej škody, ktorá nie je
predmetom odvolacieho konania.

64. K bodu 50 odvolania
Žalovaný zastáva názor, že vzhľadom k projektovému charakteru stavebnej činnosti, nemal byť ušlý zisk
kalkulovaný ako abstraktný zisk, ale ako výpočet z konkrétnych výnosov a nákladov diela. Žalovaný
síce tento názor môže mať, ale § 381 ObZ dáva poškodenému na výber, či si uplatní skutočný alebo

abstraktný ušlý zisk. Ak si žalobca vybral uplatňovanie abstraktného ušlého zisku, znalec žalovaného sa
malvenovaťtejtokategóriianievyjadrovaťsvojnázorotom,akosimalžalobcasvojušlýziskuplatňovať,
nakoľko sa tým popiera možnosť voľby daná § 381 ObZ. Jedná sa o nepochopenie tohto ustanovenia.

65. Pokiaľ ide o ostatné body odvolania, ich obsah je už duplicitne uvádzaný v iných častiach odvolania

a žalobcove stanovisko k nim je uvedené v prvej časti tohto vyjadrenia.

66. Žalobca záverom konštatuje, že sa s odvolacími dôvodmi nestotožňuje, plne súhlasí so závermi
napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorý postupoval v súlade s výhradami a pokynmi Krajského
súdu v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 43Cob/57/2021-636, keď vo vzťahu k náhrade ušlého zisku

v sume 67.018,43 Eur s príslušenstvom korigoval svoj prvotný názor vyjadrený v predchádzajúcom
rozhodnutí a tento nárok priznal ako zvyšok ušlého zisku (ako 10 % z ceny diela). Súd presvedčivo
a preskúmateľne argumentoval, z akého dôvodu sa javí znalecký posudok žalobcu správny a že je
projekciou abstraktného ušlého zisku, o ktorý sa v spore jedná. Žiadne ďalšie dôkazy navrhnuté neboli
ani jednou zo strán. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného

súdu Žiar nad Hronom potvrdil a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

67. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril podaním zo dňa 19.12.2022 žalovaný, ktorý uviedol, že sa v
celom rozsahu pridržiava podaného odvolania, ktoré je dôvodné a riadne odôvodnené, obsahuje všetkynáležitosti podľa príslušných právnych predpisov. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol odvolacie
dôvody, tieto následne bližšie špecifikoval s poukázaním na rozsudok a konanie Okresného súdu Žiar
nad Hronom.

68. Uviedol, že žalobca v úvodnej časti vyjadrenia poukazuje na to, že podľa jeho názoru sa Okresný súd
Žiar nad Hronom nepriklonil k žiadnemu právnemu názoru podľa predložených znaleckých posudkov.
Žalovaný dáva do pozornosti, že v samotnom rozsudku súd v odôvodnení uviedol, že sa mu javí za
správny znalecký posudok predložený zo strany žalobcu. Z uvedeného je teda zrejmé, že okresný

súd prevzal závery znaleckého posudku žalobcu, z čoho jednoznačne vyplýva, že súd považoval
znalecký posudok predložený žalobcom za správny v celom rozsahu a teda okrem iného aj v časti
právneho posúdenia. Žalovaný je tak toho názoru, že pokiaľ znalecký posudok žalobcu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia, prípadne nedostatočného skutkového stavu tak, ako to uviedol v
podanom odvolaní, uvedenými vadami trpí aj samotný rozsudok.

69. Žalovaný sa aj naďalej pridržiava svojich tvrdení o tom, že zo strany okresného súdu došlo k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci tak, ako to uvádza v podanom odvolaní, a to okrem iného aj s
poukázaním na skutočnosť, že vzhľadom k projektovému charakteru stavebnej činnosti nemal byť ušlý
zisk kalkulovaný na úrovni abstraktného ušlého zisku, rovnako má za to, že v danom prípade by žalobca
dokázal presne vyčísliť a dostatočne presvedčivo preukázať svoj údajne zvyknutý ušlý zisk, nakoľko

vznik škody odôvodňoval nerealizáciou diela podľa existujúcej zmluvy o dielo.

70. Vo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadom aplikácie ust. § 381 ObZ poukázal na skutočnosť, že
obvyklýziskniejemožnépriznaťvtedy,akbypoškodenýnemalnároknaušlýzisk,tedaakbynebolbýval
dosiahol „svoj“ zisk. Z dikcie zákona totiž vyplýva, že poškodená strana môže požadovať obvyklý ušlý

zisk ako alternatívu namiesto skutočne ušlého zisku. V danom prípade však žalovaný v konaní riadne
preukázal, že žalobcovi zisk nevznikol vôbec, a teda v zmysle príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka nebol žalobca oprávnený svoj údajný ušlý zisk odôvodňovať s poukázaním na ust. § 381
ObZ. Z uvedeného rovnako vyplýva nesprávne právne posúdenie zo strany okresného súdu tak, ako to
žalovaný uviedol už v podanom odvolaní.

71. Odvolací dôvod spočívajúci v tom, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam žalovaný riadne odôvodnil, keď poukázal na skutočnosť, že okresný súd vychádzal
z nesprávne zisteného skutkového stavu veci, kedy okrem iného nezohľadnil žalobcom predložené
dôkazy, prípadne žiadnym spôsobom v rozsudku neuviedol, či na tieto prihliadol, neprihliadol, prípadne

akým spôsobom tieto vyhodnotil.

72. Žalobca vo svojom vyjadrení neuvádza žiadne nové skutočnosti, žalovaný sa teda nebude z dôvodu
efektívnosti opätovne rozsiahlo vyjadrovať k jednotlivým námietkam žalobcu, v stručnosti sa vyjadrí k
jednotlivým námietkam (rozdelené podľa vyjadrenia žalobcu).

73. K bodom 8, 9, 15, 16 a 17 odvolania uviedol
Žalovaný naďalej dáva do pozornosti, že znalecký posudok žalobcu nezohľadňoval všetky relevantné
skutočnosti tak, ako ich uviedol žalovaný v podanom odvolaní, ako aj počas celého konania. Považuje
znalecký posudok žalobcu v celom rozsahu za nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho právneho

posúdenia a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Opätovne zdôrazňuje aj tú skutočnosť, že
už chronologický vývoj vzťahov medzi žalobcom a žalovaným pri podpise Zmluvy o dielo nie je úplný a
teda tento nevychádza z reálneho skutkového stavu čo podľa žalovaného spôsobuje nesprávne závery
v znaleckom posudku žalobcu, ktoré nemôžu tvoriť podklad pre toto súdne konanie, t.j. znaleckým
posudkom žalobcu nie je možné v tomto konaní ustáliť výšku ušlého zisku. V ostatných častiach

poukazuje žalovaný na podané odvolanie.

74. K bodu 21 odvolania uviedol
V tejto časti žalovaný opätovne poukazuje na svoje predchádzajúce tvrdenia, že obvyklý zisk nie je
možné priznať vtedy, ak by poškodený nemal nárok na ušlý zisk, teda ak by nebol býval dosiahol vôbec

„svoj“ zisk. Zo znaleckého posudku predloženého žalovaným jasne vyplýva, že žalobca by pri realizácii
diela nedosiahol žiaden zisk a teda žalobcovi ani nevzniká nárok na náhradu ušlého zisku.

75. K bodom 24, 25, 26 a 27 odvolania uviedolV tejto časti žalovaný aj naďalej zotrváva na svojich tvrdeniach, pričom nesúhlasí s tvrdením žalobcu
o protirečivosti žalovaného. Žalovaný v podanom odvolaní jasne uviedol a odôvodnil z akého dôvodu
nesúhlasí s výpočtami uvedenými v znaleckom posudku. Vo vzťahu k týmto bodom poukazuje na celý

kontext celého svojho odvolania a v prvom rade nesúhlasí s tým akým spôsobom bol vypočítaný ušlý
zisk,avšakakbyajsúdmalzato,žetentosapočítaspôsobomuvedenýmvznaleckomposudkužalobcu,
má žalovaný za to, že bolo to nevyhnutné vychádzať z viacerých rokov.

76. K bodom 31, 32, 34, 35, 36 a 37, 39, 40 a 50 odvolania uviedol

Opätovne v tejto časti žalovaný poukazuje najmä na vyjadrenia ZO uvádzané v ZP žalovaného na str.
17, teda na naplnenie podmienok, ktoré musia byť splnené na uplatnenie inštitútu abstraktného zisku.
Vo vzťahu k všetkým vo vyjadrení uvádzaným podmienkam, ktoré je nevyhnutné zohľadniť pri výpočte
abstraktného ušlého zisku žalovaný uviedol, že v ZP žalobcu nie je ani jedna z uvádzaných podmienok
zohľadnená,pričomznaleckýposudokžalobcupredpokladá,žeušlýmziskomjesuma,ktorápredstavuje
ujmu spočívajúcu v tom, že u poškodeného v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k rozmnoženiu

majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať, pričom pri výpočte ZP žalobcu vychádza okrem iného
aj z priemernej miery ziskovosti žalobcu dosiahnutej v r. 2010. S poukázaním na ZP žalovaného však
žalovaný súdu poukazuje na nesprávnosť výpočtov v ZP žalobcu, ktoré tvrdenia potvrdzuje aj samotná
ZO v predloženom ZP žalovaného, a to na str. 19 bod 2.6, pričom ZO okrem iného uvádza, že žalobca
vo svojom ZP žalobcu mieru zisku nijako nedokladoval.

77. S poukázaním na všetky uvádzané skutočnosti žalovaný v celom rozsahu s výškou uvádzanou
zo strany znaleckej organizácie, ktorá vypracovala ZP žalobcu nesúhlasí, túto považuje za nesprávne
vypočítanú a má za to, že tak ako uvádza znalecký posudok žalovaného, žalobcovi nárok na náhradu
ušlého zisku nevznikol, nakoľko dohodnutá cena diela nepostačovala žalobcovi na pokrytie všetkých

nákladov žalobcu a teda by z realizácie diela ani nedosiahol zisk.

78.Vzhľadomnavšetkyvyššieuvedenéskutočnostižalovanýnavrhol,abyKrajskýsúdvBanskejBystrici
rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmenil tak, že podanú žalobu v
rozsahu sumy 67.018,43 Eur s príslušenstvom zamietne a prizná žalovanému trovy konania vo výške

100 %.

79. Písomným podaním zo dňa 16.01.2023 reagoval na vyjadrenie žalovaného žalobca, ktorý uviedol,
že žalovaný sa opakovane vracia k otázke skutočnej škody, ktorá však už nie je meritom sporu, pretože
bola súdom právoplatne rozhodnutá. Opätovne zdôraznil, že súd neprevzal právne posúdenie trvania

zmluvy zo ZP žalobcu ani žalovaného, vytvoril si vlastný právny názor na časové trvanie zmluvy a teda aj
k otázke skutočnej škody. Nikde vo svojom rozsudku súd nevyjadril názor, že časové ohraničenie trvania
zmluvy vyplýva zo ZP. Rovnako si neosvojil právny názor na výšku ušlého zisku jedného či druhého ZP.
Právny názor, teda výklad hypotetického ušlého zisku podľa § 381 ObZ si súd vytvoril sám. Následne
preskúmaním oboch ZP zisťoval, ktorý z týchto ZP vypočítal hypotetický ušlý zisk v súlade so správnym

výkladom § 381 ObZ. Keďže ZP žalovaného vôbec hypotetický zisk nezisťoval, ale zisťoval len skutočný
ušlý zisk, hoci také nebolo zadanie, súd sa nemohol prikloniť k názoru ZP žalovaného.

80. Argumentácia žalovaného, že sa súd v plnej miere priklonil k ZP žalobcu, a že ak tak urobil, musel
prevziať kompletný názor ZP ako celok, nie je v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Žiadny

dôkaz v sporovom konaní nemá predpísanú silu a súd dôkazy hodnotí voľne - s tým, že ich hodnotenie
následne aj odôvodní, čím sa vylúči svojvôľa ich hodnotenia. Súd nemá za povinnosť, a to aj keď ide o
znalecký posudok, byť viazaný týmto názorom. Môže aj nemusí prijať názor znalca na určitú obdobnú
otázku. Rovnako môže prevziať určité podklady a názory zo ZP a k tým sa prikloniť, ale iné názory
toho istého ZP prijať nemusí, samozrejme za predpokladu, že sa tieto názory toho istého ZP vzájomne

vylučujú. Nie je správnym výkladom súdneho hodnotenia dôkazov, že súd musel prevziať celý ZP za
svoj názor. Ani súdne rozhodnutie o tom nesvedčí, keďže súd sa v názore na výšku skutočnej škody od
ZP žalobcu odchýlil, ale v závere o výške hypotetického ušlého zisku názor o jeho výške už prijal.

81. Súd sa priklonil k výpočtu ZP žalobcu, pretože tento považoval za správne ekonomické premietnutie

výkladu § 381 ObZ. Podľa názoru žalobcu znalec žalovaného postupoval svojvoľne, keď jednostranne
určil, že zisk pri projektovej činnosti je vhodnejšie určiť ako ušlý zisk skutočný a nerešpektoval tak
zadanie dané tým, že žalobca požaduje zisk hypotetický.82. Žalobca ďalej poukázal na to, že téza o tom, že pri projektovej činnosti nie je vhodné kalkulovať
hypoteticky ušlý zisk nevyplýva zo žiadneho zákonného ani podzákonného ustanovenia s tým, že túto
teóriu priniesol výhradne názor ZP žalovaného. Podľa názoru žalobcu ide o svojvoľný názor. Argument

o tom, že hypotetický ušlý zisk je možné požadovať/priznať len v prípadoch, že je preukázané, že
by poškodený bez vzniku škodovej udalosti vôbec nejaký zisk dosiahol, žalobca vôbec nepopiera. Čo
však popiera je to, že k výsledku ziskovosti nula sa dopracoval znalec žalovaného na základe svojich
vlastných náčrtov výdavkov na strane zhotoviteľa, ktoré mohli byť v skutočnosti úplne iné. V konaní
nebolo nijako preukázané, že by nedosiahol žalobca žiaden zisk, ide len o tvrdenie znalca žalovaného.

Vyjadrenie, že by cena diela nepokryla všetky náklady žalobcu je nepreukázané, znalec žalovaného
nemohol s istotou vedieť, aká bude cena práce, ako dlho bude dielo realizované, nezohľadnil možnosti
šetrenia výdavkov, svojpomoc zhotoviteľa alebo iné kroky k minimalizácii týchto nákladov.

83. Žalovaný sa na strane 4 vyjadrenia opätovne vracia k tomu, že vyčíslený ušlý zisk zo strany ZP
žalobcu nie je správny, pretože mal vychádzať z viacerých rokov podnikania. Podľa žalobcu žiaden

právny predpis, menovite nie Obchodný zákonník, judikatúra, ani odborná literatúra neuvádzajú, že má
byť hypotetický zisk kalkulovaný z dlhodobých výsledkov.

84. Hypotetický ušlý zisk nie je ani dlhodobým, ani priemerným ziskom. Jedná sa o kategóriu, ktorá
sa zisťuje z porovnateľných, obdobných obchodov v poctivom obchodnom styku, či už u daného

podnikateľa alebo aj jeho konkurencie. Nezisťuje sa ani z danej konkrétnej zmluvy, ale zo zmlúv
obdobných, ktoré nemusia byť ani opakované, ani dlhodobé. Žalobca si v žalobe neuplatnil celý ušlý zisk
na úrovni 12,57 % z ceny diela, ako bol znalcom určený v znaleckom posudku, ale len 10 % z ceny diela.

85. V ostatnom sa žalobca v plnom rozsahu pridržiava svojich predchádzajúcich podaní a vyjadrení.

Žiada priznať nárok v požadovanej výške, a teda žiada aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil
a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

86. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného na vedomie dňa 23.01.2023.

87. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods.
1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem.
Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo
v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

88. Odvolací súd vychádzal v zmysle § 383 CSP zo skutkového stavu zisteného okresným súdom.

89. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia Okresného súdu
Žiar nad Hronom, ktorý zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 67.018,43 Eur s príslušenstvom.

90. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.4.2013 domáhal
pôvodne voči žalovanému zaplatenia sumy 170.232,64 Eur s príslušenstvom titulom skutočnej škody vo
výške 85.399,18 Eur a titulom ušlého zisku vo výške 84.833,46 Eur. V priebehu konania podal žalobca
návrh na zmenu žaloby a domáhal sa od žalovaného zaplatenia sumy 239.246,45 Eur s príslušenstvom.

Okresný súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom č. k. 9Cb/32/2013-234 zo dňa 20.10.2016, že
uplatňovaný nárok na náhradu škody je daný. Proti medzitýmnemu rozsudku podal odvolanie žalovaný.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom č. k. 41Cob/121/2017-259 zo dňa 31.januára
2018 rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom potvrdil. Odvolací súd konštatoval, že nárok žalobcu
na náhradu škody a ušlého zisku, ktorá vznikla žalobcovi z dôvodu porušenia zmluvných povinností

žalovaného je dôvodný. Pokiaľ žalobca odstúpil od zmluvy o dielo dňa 27.4.2012, takéto odstúpenie
je podľa názoru odvolacieho súdu platné z dôvodu nesplnenia si povinnosti zo strany žalovaného,
v dôsledku čoho žalobca nebol schopný dielo realizovať. Odvolací súd v zhode s rozsudkom
okresného súdu skonštatoval, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že
zabezpečovaltechnickúvybavenosťprerealizáciustavbyatiežnároknanáhraduškodyvoformeušlého

zisku. .Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. 9Cb/32/2013-555 zo dňa 04. mája 2021 prvou
výrokovou vetou konanie v časti o zaplatenie sumy 69.013,81 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania
ročne odo dňa 11.5.2012 do zaplatenia zastavil. Druhou výrokovou vetou zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 56.078,55 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne odo dňa 11.5.2012 do zaplateniav lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Treťou výrokovou vetou vo zvyšku žalobu žalobcu
zamietol a štvrtou výrokovou vetou priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 34,12%.

91. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie len žalobca a odvolací súd rozsudkom č.k.
43Cob/57/2021-636 zo dňa 30. marca 2022 rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
9Cb/32/2013-555 zo dňa 04.mája 2021 v napadnutej tretej výrokovej vete v časti, v ktorej žalobu o
zaplatenie 47.135,66 eur titulom skutočnej škody zamietol potvrdil a v časti, v ktorej žalobu o zaplatenie

67.018,43 eur titulom ušlého zisku zamietol zrušil a v tejto časti vrátil vec okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V napadnutej štvrtej výrokovej vete rozsudok okresného súdu zrušil a
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

92. Odvolací súd v predmetnom rozsudku skonštatoval, že sa stotožnil s výškou náhrady škody, ktorú
súd prvej inštancie priznal žalobcovi titulom finančných prostriedkov za prenájom strojných zariadení s

tým, že ak mu súd priznal z titulu skutočnej škody vynaložené náklady titulom úhrady nájmu strojných
zariadení v sume 38.263,52 Eur za obdobie od 01.02.2011 do 02.05.20211 rozhodol správne. Odvolací
súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že žalobca nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi škodou z titulu vynaložených nákladov na odpisy strojných zariadení v rámci
účtovnej evidencie, ktoré boli majetkom žalobcom, a to za hydraulický bager COBELCO SK 250 LC

a hydraulický bager CAT 320 BL. Preto rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom napadnutej tretej
výrokovej vete v časti, v ktorej žalobu o zaplatenie 47.135,66 Eur titulom skutočnej škody zamietol, podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Ďalej odvolací súd v predmetnom rozsudku riešil aj nárok
žalobcu, ktorý si žalobou uplatňoval ušlý zisk vo výške 84.833,46 Eur, teda vo výške predpokladaného
a očakávaného zisku v rozsahu 10 % z dohodnutej ceny diela bez DPH uvedenej v bode V. 2 Zmluvy

vo výške 848.334,59 Eur. Keďže súd prvej inštancie priznal žalobcovi titulom ušlého zisku rozsudkom
zo 04. mája 2021 sumu 17.815,03 Eur, teda 2,1 % zo sumy 848.334,59 Eur a vo zvyšnej časti žalobu
ako nedôvodnú zamietol, po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie ohľadne výpočtu a priznania ušlého zisku vo výške 17.815,03 Eur nie je správne, preto v časti,
v ktorej súd žalobu o zaplatenie 67.018,43 Eur titulom ušlého zisku zamietol (ušlý zisk uplatňovaný vo

výške 84.833,46 Eur, priznaný vo výške 17.815,03 Eur) zrušil a v tejto časti vrátil vec okresnému súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom mal okresný súd opätovne posúdiť nárok žalobcu na
uplatnenú náhradu škody titulom ušlého zisku, pretože v tejto časti bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie
nedostatočne odôvodnené a z toho dôvodu nepreskúmateľné. Zároveň odvolací súd skonštatoval, že
žalovaný nepodal odvolanie ani voči priznanému nároku žalobcovi titulom ušlého zisku, preto odvolací

súd zrušil rozsudok okresného súdu len v časti, v ktorej žalobu o zaplatenie 67.018,43 Eur okresný
súd zamietol aj napriek tomu, že sa odvolací súd nestotožnil so závermi okresného súdu a postupom
okresného súdu, ktorým dospel k záveru, že žalobcovi patrí nárok na ušlý zisk vo výške 17.815,03 Eur. Z
uvedeného dôvodu rozsudok okresného súdu aj v časti priznaného ušlého zisku v sume 17.815,03 Eur
spolu s priznanou sumou 38.263,52 Eur titulom skutočnej škody ako vecne správny potvrdil. Odvolací

súd zrušil aj výrok o náhrade trov konania, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci samej.

93. Po rozhodnutí odvolacieho súdu zostalo predmetom sporu zaplatenie sumy 67.018,43 Eur spolu s
príslušenstvom titulom ušlého zisku, keďže v časti priznaného ušlého zisku vo výške 17.815,03 Eur z
dôvodov, ktoré boli vyššie uvedené, bolo predchádzajúce rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom

potvrdené.

94. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku č.k. 9Cb/32/201-686 zo dňa 27.septembra 2022
skonštatoval, že po doručení písomného rozhodnutia odvolacieho súdu určil termín pojednávania na
deň 28.06.2022 a uviedol, že žalobca a ani žalovaný neoznačovali žiadne ďalšie dôkazy v rámci

prejednávania veci a nenavrhovali ani vykonať, resp. doplniť už realizované dokazovanie. Na ďalšom
pojednávaní konanom dňa 27.09.2022 žalobca ďalšie dôkazy nenavrhoval, odkázal na rozhodnutie
odvolacieho súdu z 30.03.2022, odkázal na znalecký posudok, ktorý v rámci dokazovania predložil, kde
bola jasným a zrozumiteľným spôsobom výška vyčísleného ušlého abstraktného zisku stanovená tak,
že zohľadňovala všetky kritériá v zmysle hmotno-právneho ustanovenia § 381 ObZ. Ďalej uviedol, že

aj žalovaná strana zotrvala na skutkových tvrdeniach a právnom zdôvodnení, prečo považuje žalobu v
časti uplatňovaného nároku na priznanie náhrady škody z titulu ušlého zisku vo výške 67.018,43 Eur za
nedôvodnú, odkazovala na ním predložený znalecký posudok a zopakovala svoje tvrdenia o tom, že aj
zo záverov znaleckého posudku ňou predloženého je zrejmé, že na strane žalobcu nedošlo k žiadnejškode z titulu ušlého zisku, keďže žalobca nesprávne nastavil cenu diela a pokiaľ by aj dielo realizoval,
nebol by ziskový.

95. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že okrem predloženými znaleckými posudkami vykonal
okresný súd dokazovanie aj výsluchom znalkyne - autorky a zhotoviteľky znaleckého posudku žalobcu
T.. N. P. a výsluchom znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok predložený v konaní žalovaným - T..
Q. XX. XXXX,.

96. Ako už bolo uvedené, v znaleckom posudku predloženého žalobcom dospela znalecká organizácia
k záveru, že ak by nenastala škodová udalosť, tak by pri normálnom chode veci spoločnosť žalobcu
dosiahla realizovaním stavebného diela predpokladaný zisk 106.635,66 Eur (12,57%). V opačnom
prípade, t. j., ak by škodová udalosť nastala, tak znalecká organizácia považuje sumu 106.635,66 Eur
za ujmu pre spoločnosť žalobcu vo forme ušlého zisku. Znalecká organizácia na posúdenie ziskovosti
podniku analyzovala výsledky hospodárenia ročnej účtovnej závierky žalobcu za rok 2009, 2010, 2011.

97. Naopak zo znaleckého posudku predloženého žalovaným vyplýva záver, že cena diela by nepokryla
všetky náklady žalobcu, a preto by z realizácie diela nedosiahla zisk. Znalecká organizácia uviedla,
že tým nevzniká spoločnosti Trading universal Services, spol. s.r.o. (právnemu predchodcovi žalobcu)
nárok na náhradu ušlého zisku.

98. Vzhľadom na závery odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku bol povinný
vysporiadať sa s nárokom žalobcu, ktorý si uplatňoval okrem skutočnej škody aj ušlý zisk z dôvodu
nerealizovania predmetnej zmluvy o dielo, a to v zostávajúcej výške 67.018,43 Eur. Žalobca si uplatňoval
abstraktný ušlý zisk v zmysle § 381 ods. 1 ObZ a v žalobe si tento uplatnil v rozsahu 10 % z dohodnutej

ceny diela bez DPH vo výške 848.334,59 Eur, teda spolu vo výške 84.833,46 Eur. Napriek tomu,
že v znaleckom posudku predloženom žalobcom dospela znalecká organizácia k záveru, že ak by
nenastala škodová udalosť, tak by pri normálnom chode veci spoločnosť žalobcu dosiahla realizovaním
stavebného diela predpokladaný zisk 106.635,66 Eur (12,57 %), zotrval žalobca na sume 84.833,46
Eur, teda uplatňoval si aj naďalej ušlý zisk 10 % z dohodnutej ceny diela bez DPH.

99. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý na základe dokazovania považoval
za presvedčivejší a hodnovernejší za účelom určenia výšky ušlého zisku znalecký posudok predložený
žalobcom, ktorý pri výpočte ušlého abstraktného zisku zohľadňoval schopnosť žalobcu realizovať dielo
pre objednávateľa v zmysle Zmluvy o dielo a zohľadnil výpočet ušlého zisku s prihliadnutím na tzv.

normálny chod veci a tento vyčíslil s prihliadnutím na prislúchajúce náklady ako i výnosy zodpovedajúce
konkrétnemu dielu z predmetnej zákazky pre prípad, že by nedošlo k škodovej udalosti.

100. Podľa § 381 ods. 1 ObZ namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať
náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných

podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

101. Ako už bolo uvedené, zákon priznáva poškodenému aj právo na náhradu ušlého zisku, je
to zisk, ktorý by bola poškodená strana dosiahla, keby nenastala škodná udalosť, t.j. porušenie
povinnosti. Zjednodušené preukazovanie výšky ušlého zisku je zakotvené v prospech poškodeného,

preto poškodený má právo voľby, či bude preukazovať skutočný ušlý zisk alebo bude požadovať
abstraktný zisk. Obdobné podmienkam porušenej zmluvy budú zahrňovať nielen vlastnosti predmetu
plnenia, ale aj jeho čas a miesto, ako aj platobné podmienky. Aj pri preukazovaní ušlého zisku sa
vyžaduje zistenie príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a ušlým ziskom.

102. V konaní bolo nesporne preukázané, už rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.
9Cb/32/2013-234 zo dňa 20.10.2016 (v poradí prvým), že uplatňovaný nárok na náhradu škody je daný,
o čom rozhodol okresný súd medzitýmnym rozsudkom. Tento rozsudok bol potvrdený odvolacím súdom,
v ktorom odvolací súd konštatoval, že nárok žalobcu na náhradu škody a ušlého zisku, ktorá vznikla
žalobcovi z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaného je dôvodný a žalobca preukázal, že

v súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti došlo u neho ku vzniku skutočnej škody, a to v dôsledku
vynaložených nákladov na zabezpečenie technického vybavenia pre realizáciu diela a tiež bola zistená
príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaným a ušlým ziskom žalobcu.103. Odvolací súd sa musí prikloniť k názoru súdu prvej inštancie, ktorý mal za to, že pre neho
nepresvedčivo a ani logicky nevyznela obrana žalovaného, pokiaľ tvrdil, že ak by žalobca aj realizoval
dielo, nedosiahol by žiadny zisk, tak ako vyplýva aj zo znaleckého posudku predloženého žalovaným,

teda že by z realizácie diela nedosiahol žalobca zisk, keďže ako správne podotkol súd prvej inštancie,
týmto by bola negovaná podstata samotnej podnikateľskej činnosti, ktorej zmyslom je vyvíjať takúto
činnosťprávezaúčelomzisku.AkstranysporuuzatvoriliZmluvuodieloč.3/2010,predmetomktorejbolo
zhotovenie stavby „Kanalizačný zberač, ulica Kamenárska“ v meste Nová Baňa s cenou za zhotovenie
dielavovýške848.334,59EurbezDPH,jenesporné,žežalovanýboltohonázoru,žežalobcajeschopný

zrealizovať predmetné dielo v takto dohodnutej cene, preto je irelevantný záver znaleckého posudku
žalovaného, že zmluvne dohodnutá cena diela by nepostačovala ani na úhradu priamych nákladov
žalobcu, t.j. úhradu materiálov, strojov a podobne a pokryla by len malú časť nepriamych režijných
nákladov s tým, že by žalobca z realizácie diela nedosiahol zisk.

104. Žalovaný v odvolaní namietal, že rozsudok okresného súdu je arbitrárny, nedostatočne

odôvodnený, a preto je nezákonný.

105. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené patrí medzi základné atribúty spravodlivého
procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť

súdneho rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03).

106. Obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému, bez
akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo
veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia
skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a
právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý

by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí
právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp.zn.
IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp.zn. I. ÚS 50/04). Súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (sp.zn. IV. ÚS 115/03). Iba takého
rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu.

107. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd v rozsudku žiadnym spôsobom nezohľadnil
a nezdôvodnil, akým spôsobom vyhodnotil skutočnosti, na ktoré poukazoval, že závery znaleckého
posudku žalobcu nemôžu byť správne, a teda nemôžu tvoriť podklad pre toto súdne konanie, odvolací
súd sa s touto námietkou žalovaného nestotožňuje. Pokiaľ žalovaný namietal nesprávne vyhodnotenie

dôkazov, odvolací súd uvádza, že strany sporu v civilnom sporovom konaní majú právo označiť alebo
predložiť dôkazy na preukázanie ich tvrdení, avšak súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov v §
191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie
súdu, a nie strany sporu (§ 185 ods. 1 CSP).

108. Po rozhodnutí odvolacieho súdu mal žalovaný možnosť navrhnúť, prípadne označiť ďalšie
dôkazy. Žiadne ďalšie dokazovanie žalovaný nenavrhol. Potom, ak v konaní tvrdí, že žaloba v časti

uplatňovaného nároku na náhradu škody titulom ušlého zisku vo výške 67.018,43 Eur je nedôvodná, a
že aj znalecký posudok žalovaného konštatoval, že na strane žalobcu nedošlo k žiadnej škode titulom
ušlého zisku, nekorešponduje tento jeho názor s tým, že sa voči rozsudku okresného súdu, ktorý priznalžalobcovi titulom ušlého zisku sumu 17.815,03 Eur neodvolal, teda súhlasil s tým, že škoda žalobcovi
titulom ušlého zisku minimálne vo výške 17.815,03 Eur vznikla.

109. Pokiaľ žalovaný v odvolaní hodnotí a spochybňuje znalecký posudok žalobcu, odvolací súd
konštatuje, že uvedené tvrdenia sú bez relevancie, už aj z toho dôvodu, že žalovaný žiadne ďalšie
dokazovanie nenavrhoval. Pokiaľ v odvolaní hodnotí tú časť znaleckého posudku žalobcu, kde vychádza
zo zmluvy o dielo, ktorú uzatvoril žalobca so spoločnosťou Jadrová vyraďovacia spoločnosť a.s. a
polemizuje s tým, že zo znaleckého posudku nevyplýva, či žalobca toto dielo vykonával bez vád,

odvolací súd uvádza, že tieto námietky žalovaného nemajú žiaden súvis s nárokom žalobcu na náhradu
škody titulom ušlého zisku. Napokon, žalovaný spochybňuje v odvolaní aj znalecký posudok žalobcu
v časti skúmanej skutočnej škody, aj keď sám uvádza, že v tejto časti je už konanie právoplatne
skončené. Odvolací súd podotýka, že žalovaný nepodal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom ani v časti priznanej skutočnej škody, preto bolo rozhodnutie okresného súdu v tejto časti
podrobené odvolaciemu prieskumu len na základe odvolania podaného žalobcom. Okresný súd sa

kvalifikáciouušléhoziskuvosvojomrozhodnutízaoberal.Jasnýmazrozumiteľnýmspôsobomsavyjadril
k uplatnenému nároku žalobcu, ako aj k použitej obrane žalovaného a k vykonaným dôkazom.

110. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie

v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny záver o
existencii nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy.

111. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v
odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú

v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

112. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

113. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 a 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

114. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).