Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. august 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620205333
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6620205333.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu A.
B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F., G. A. H. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Jánom Marčokom,
advokátom so sídlom v Lučenci, M. Gorkého č. 21, proti žalovanej I. D., G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. F., J. K. H. XX/X, zastúpenej JUDr. Renátou Endrödyovou, advokátkou so sídlom v Lučenci, Dr.

Herza č. 26, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec č.k. 11C/41/2020-227 zo dňa 07.11.2022, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (druhý výrok)
p o t v r d z u j e.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu
prvej inštancie o výške náhrady trov konania (druhý výrok); súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žaloba žalobcu o určenie, že dôvody vydedenia žalobcu v závete a listine o vydedení zo dňa 03.01.2002
nie sú dané, nie je dôvodná, pretože predmet konania odpadol v dôsledku predloženia novoobjaveného

závetu a listiny o vydedení zo dňa 01.02.2007; v dôsledku zamietnutia žaloby bola žalovaná v plnom
rozsahu úspešná a súd prvej inštancie jej priznal proti neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania
v plnom rozsahu (100 %) s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
aj „C.s.p.“); súd prvej inštancie zdôraznil, že v priebehu konania žalobcu vyzval na späťvzatie zjavne
nedôvodnej žaloby, na čo však žalobca nereagoval.

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 15.12.2022 (č.l. 236 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v rozsahu výroku
o trovách konania (druhý výrok); vyjadril názor, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.) a súd prvej inštancie pri rozhodovaní
o trovách konania vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.);
vyjadril nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, že v dôsledku zotrvania na pôvodnej žalobe napriek

vyslovenému predbežnému právnemu názoru súdu po zamietnutí jeho žaloby vznikol žalovanej nárok
na náhradu trov konania; podľa jeho názoru mal súd prvej inštancie aplikovať ustanovenie § 257 C.s.p.,
pretože existujú dôvody osobitného zreteľa spočívajúce jednak (1) v okolnostiach uplatnenia práva na
súde a jednak (2) v postoji sporových strán v priebehu konania; v prvom rade zdôraznil, že (1) žalobu
nepodával z vlastnej iniciatívy, ale na jej podanie bol odkázaný uznesením sp. zn. 14D/608/2020 zo dňa
22.09.2020 v rámci dedičského konania, pretože žalovaná v dedičskom konaní predložila závet a listinu

o vydedení zo dňa 03.01.2002, ktorou ho poručiteľ ako svojho syna bezdôvodne vydedil; poukázal na
skutočnosť, že do bytu poručiteľa nemal prístup počas jeho života a ani po jeho smrti, pričom do bytumala prístup len žalovaná; v priebehu konania žalovaná na pojednávaní dňa 17.08.2022 doručila súdu
ďalší závet a listinu o vydedení zo dňa 01.02.2007, ktorý vo svojom obsahu odkazoval aj na jeho list
zo dňa 03.05.1994, ktorý poslal poručiteľovi; predmetný list žalovaná priložila už k svojmu vyjadreniu

zo dňa 05.03.2021 k žalobe, preto podľa jeho názoru uvedeným závetom a listinou o vydedení zo dňa
01.02.2007 disponovala už v čase vyjadrenia k žalobe; ďalej uviedol, že (2) použitie moderačného práva
súdu odôvodňuje aj samotný charakter konania a charakter procesnej situácie, ktorá vznikla; zopakoval,
že prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo odvolacím súdom zrušené; na nasledujúcom pojednávaní
dňa 17.08.2022 žalovaná predložila súdu prvej inštancie už v poradí tretí závet vrátane listiny o vydedení

zo dňa 01.02.2007, pričom pojednávanie bolo odročené za účelom vyhodnotenia vzniknutej procesnej
situácie; v čase doručenia výzvy súdu zo dňa 13.09.2022 nemal vedomosť, že súd prvej inštancie závet
doručil notárke (o tejto skutočnosti sa dozvedel až v októbri 2022, kedy bol predvolaný k notárke),
preto z obavy, že môže ísť o neplatný závet, resp. že žalovaná vyhlási, že sa nejedná o nepravý
závet (vzhľadom na doterajšie správanie žalovanej, ktorá v konaní postupne predkladala rôzne závety
a listiny nemal dôveru v jej konanie) zotrval na podanej žalobe; dňa 20.10.2022 boli so žalovanou

v rámci dedičského konania oboznámení so závetom, proti ktorému nevzniesli námietky; na pojednávaní
dňa 07.11.2022 súd prvej inštancie vec predbežne právne posúdil, pričom v prípade späťvzatia žaloby
bol súd názoru, že sú splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p., ale ak na žalobe
zotrvá, bude podľa § 255 ods. 1 C.s.p. zaviazaný na náhradu trov konania žalovanej; tento záver
súdu prvej inštancie ohľadne náhrady trov konania považoval za vnútorne rozporný; vzhľadom na

záverečné štádium konania, kedy žalovaná predložila nový závet (pričom podľa jeho názoru ním už dlho
disponovala) považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania za nespravodlivé; keďže
žalovaná v konaní opakovane predkladala nové listiny, z dôvodu právnej istoty žiadal, aby súd rozhodol
meritórne, nakoľko späťvzatím žaloby by sa dostal do stavu právnej neistoty, pretože by v budúcnosti
mohlo byť konštatované, že v konaní, na ktoré ho súd odkázal, riadne nepokračoval; zdôraznil, že súd

prvej inštancie považoval za splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p., avšak jeho
aplikáciu podmieňoval späťvzatím žaloby, ktorý postup nepovažoval za správny, pretože ak sú splnené
podmienky na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p., tieto sú podľa jeho názoru dané bez ohľadu na to,
akým spôsobom súd rozhodne o žalobe; na základe uvedeného navrhol zmenu napadnutého výroku
o trovách konania tak, že súd žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu trov konania.

2.2 Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. viazaný rozsahom odvolania

podľa § 379 C.s.p. a dôvodmi odvolania podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a napadnutý výrok rozsudku súdu
prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

3.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

3.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.1 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preskúmaním napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie
o trovách konania (druhý výrok), odvolania žalobcu a obsahu spisu súdu prvej inštancie v rozsahu
nevyhnutnom pre rozhodnutie o odvolaní dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne
posúdil plný úspech žalovanej v spore a napadnutý výrok o trovách konania je potrebné ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdiť. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania
neuvažoval o aplikácii ustanovenia § 257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, keď aplikáciu uvedeného ustanovenia
navrhol žalobca v podanom odvolaní; pri rozhodovaní o podanom odvolaní vychádzal odvolací súd
znázoru,žekaždérozhodnutiesúdu,ktorýmsporovejstranenepriznánáhradutrovkonania,musíbyťzo

svojej podstaty výnimočným rozhodnutím prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných
okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu § 257 C.s.p., ktoré predstavuje
odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C.s.p.), resp. zo zásady zodpovednosti za
zavinenie (§ 256 ods. 1 C.s.p.) v prípade, že v posudzovanom prípade sa vyskytli dôvody osobitnéhozreteľa na nepriznanie náhrady trov konania úspešnej sporovej strane; dôvody hodné osobitného zreteľa
ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani príkladmo, preto výklad týchto podmienok ponecháva na
súdnej praxi; s dôrazom na výnimočnosť aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade

trov konania dospel odvolací súd k záveru, že obsah spisu nedáva dostatočný podklad na aplikáciu
ustanovenia § 257 C.s.p. v prejednávanom spore, ktorý by bol daný existenciou dôvodov hodných
osobitného zreteľa s poukazom na charakter tohto konania alebo charakter procesnej situácie.

4.2 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol, preto bola

žalovaná v spore podľa výsledku konania v plnom rozsahu úspešná a vznikol jej proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu; zo spisu vyplýva, že žalobou zo dňa 06.11.2020 sa
žalobca proti žalovanej domáhal určenia, že dôvody vydedenia uvedené poručiteľom (jeho otcom), ktorý
zomrel dňa XX.XX.XXXX v závete zo dňa 03.01.2002 a v listine o vydedení zo dňa 03.01.2002 nie
sú dané; na podanie žaloby bol žalobca odkázaný uznesením zo dňa 22.09.2020 v dedičskom konaní
po poručiteľovi; o žalobe žalobcu rozhodol súd prvej inštancie najskôr rozsudkom zo dňa 27.10.2021

žalobu žalobcu zamietol; na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením zo dňa 28.02.2022 rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; na pojednávaní dňa
17.08.2022 doručila žalovaná súdu prvej inštancie ďalší závet poručiteľa zo dňa 01.02.2007 a listinu
o vydedení zo dňa 01.02.2007, ktoré súd zaslal notárke ako súdnej komisárke v dedičskom konaní po
poručiteľovi, ktorá podľa zápisnice zo dňa 17.08.2022 zistila stav a obsah závetu a listiny o vydedení;

písomnou výzvou zo dňa 13.09.2022 vyzval súd žalobcu na späťvzatie žaloby s odôvodnením, že
po predložení nového závetu a listiny o vydedení sa žaloba stala zjavne nedôvodnou, pretože podľa
§ 480 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa skorší závet zrušuje neskorším platným závetom; písomnú
výzvu zo dňa 13.09.2022 doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu dňa 13.09.2022, keď
žalobca na výzvu žiadnym spôsobom nereagoval; na pojednávaní dňa 07.11.2022 súd prvej inštancie

opätovne uviedol predbežné právne posúdenie veci, v zmysle ktorého predložením nového závetu zo
dňa 01.02.2007 a listiny o vydedení zo dňa 01.02.2007 odpadol predmet sporu a žaloba sa stala zjavne
nedôvodnou; žalobca napriek predbežnému právnemu posúdeniu veci zotrval na podanej žalobe ako aj
na svojom návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne D. F.; následne súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu.

4.3 Z obsahu spisu podľa odvolacieho súdu nevyplýva žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý
by odôvodňoval nepriznanie náhrady trov konania plne úspešnej žalovanej; pokiaľ ide o konkrétnu
odvolaciu argumentáciu žalobcu (§ 387 ods. 3 C.s.p.) odvolací súd udáva, že:

(1) skutočnosť, že žalobca bol na podanie žaloby odkázaný v rámci konania o dedičstve po
poručiteľovi nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci nepriznanie náhrady trov
konania žalovanej, ale o zákonný postup v prípade sporu dedičov o dedičské právo (§ 192 Civilného
mimosporového poriadku v spojení s § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku); na tomto závere
nič nemení ani ustanovenie § 194 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, ktoré upravuje negatívne

dôsledky pre žalobcu v prípade zastavenia konania, pretože z písomnej výzvy zo dňa 13.09.2022 ako
aj predbežného právneho posúdenia veci na pojednávaní dňa 07.11.2022 bolo zrejmé, že súd prvej
inštancie mienil žalobu žalobcu aj tak zamietnuť s rovnakým následkom na žalobcu v dedičskom konaní
ako v prípade zastavenia konania po späťvzatí žaloby (§ 194 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku);
(2) žalobcovi nič nebránilo vziať žalobu späť po doručení výzvy súdu prvej inštancie zo dňa 13.09.2022,

resp. po oboznámení žalobcu s predbežným právnym posúdením veci na pojednávaní dňa 07.11.2022,
zavinenie na zastavení konania by v tomto prípade stíhalo žalovanú, ktorá po začatí konania doručila
súdu ďalší (neskorší) závet a listinu o vydedení, vo vzťahu ku ktorému nemohol sporný závet a listina
o vydedení obstáť (§ 480 ods. 1 Občianskeho zákonníka); žalobca by teda vzal žalobu späť na základe
správania žalovanej, ktorá by zavinila zastavenie konania (§ 256 ods. 1 C.s.p.); preto ak žalobca napriek

výzve súdu prvej inštancie, resp. po oboznámení s predbežným právnym posúdením veci, zotrval na
žalobe, ktorú súd prvej inštancie ako nedôvodnú zamietol po predložení nového závetu poručiteľa,
musí žalobca niesť procesné dôsledky neúspechu v spore v podobe náhrady trov konania žalovanej;
žalobca zotrval na podanej žalobe ako aj na návrhu na vykonanie dokazovania, z čoho vyplýva, že
mienil pokračovať v konaní vo veci samej; skutočnosť (domnienka), či žalovaná disponovala novým

závetom a listinou o vydedení už skôr pred jeho predložením súdu, resp. ničím nepodložené obavy a
domnienky žalobcu prezentované v odvolaní, sú tu podľa odvolacieho súdu bez právneho významu;
preto v prejednávanom spore nie je dôvod pri rozhodovaní o trovách konania odkloniť sa od zásady
zodpovednosti za výsledok sporu (§ 255 ods. 1 C.s.p.); na základe uvedeného súd prvej inštanciev zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. správne podľa výsledku konania priznal nárok na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie plne úspešnej žalovanej v plnom rozsahu (100 %).

5.Nazákladeuvedenéhoodvolacísúdnapadnutývýrokrozsudkusúduprvejinštancieotrováchkonania
(druhý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

6. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie

v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaná bola v odvolacom
konaní v plnom rozsahu úspešná, vznikol jej proti plne neúspešnému žalobcovi (odvolateľovi) nárok
na plnú náhradu trov konania (100 %); žalovaná však bola v odvolacom konaní nečinná, neuplatnila
žiadne trovy konania a ani jej žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú zo spisu, preto odvolací súd

žalovanej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal (porovnaj uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa
28.02.2018 uverejnené v zbierke ako R 72/2018).

7. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.