Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2023

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B5-6Pc/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518207567
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2023:1518207567.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci spojenej s

konaním o určenie otcovstva, vedeného na návrh navrhovateľky: N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.
XX, C., zastúpenej advokátkou: JUDr. Marta Urbánková, so sídlom Šafárikovo nám. 2, Bratislava, proti
odporcovi: Z. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.Á. XX, K., zast. A.. Q. E., bytom C. XXX/XXX, D. o určenie
dlhu na zročnom výživnom k maloletej N. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, N. X/A, C., takto

r o z h o d o l :

I. Dlh na zročnom výživnom na úhradu ktorého bol otec maloletej N. K. nar. XX.XX.XXXX zaviazaný
rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 6Pc/17/2018-182 zo dňa 17.03.2021 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/325/2021-219 zo dňa 30.09.2022, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 24.01.2023 za obdobie od 18.12.2018 do 24.01.2023 v celkovej výške 3.030 eur
súd povoľuje zaplatiť otcovi v troch splátkach po 1.010 eur splatných k 15.04.2024, 15.04.2025 a k
15.04.2026 s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva splatným celý dlh.

II. Súd konanie v časti návrhu na určenie výživného od 18.12.2015 do 17.12.2018 z a s t a v u j e.

III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke - matke na náhrade trov konania sumu 366 eur do 60 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 6Pc/17/2018-182 zo dňa 17.03.2021 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/325/2021-219 zo dňa 30.09.2022, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 24.01.2023 bolo určené, že Z. Ž., nar. XX.XX.XXXX, je otcom maloletej N. K.,
nar. XX.XX.XXXX z matky N. K., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX. Maloletá N. bola citovaným
rozhodnutím zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok. Otcovi maloletej bola uložená povinnosť platiť na výživu maloletej N. sumu 80 Eur počnúc dňom

21.12.2015 a od 01.04.2021 sumu 120 Eur, ktorú sumu je povinný posielať k rukám matky vždy do 15-
dňa v mesiaci vopred. V citovanom rozhodnutí súd súčasne vyčíslil zročné výživné od 21.12.2015 do
31.03.2021 na sumu 5.068 Eur, ktorú povolil odporcovi splácať v splátkach po 80 eur počnúc aprílom
2021 spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. Súčasne odporcovi bola uložená povinnosť
zaplatiť navrhovateľke - matke náhradu trov konania vo výške 366 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti
citovaného rozsudku.
2. Citované rozhodnutie nebolo v časti určenia otcovstva a zverenia maloletej napadnuté odvolaním.

Odporca sa odvolal proti výrokom o určení rozsahu jeho vyživovacej povinnosti, dlhu na zročnom
výživnom a o trovách konania. Vo výroku III. vyššie citovaného rozsudku, ktorým súd prvej inštancie
určil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. N. sumou 80 eur do 31.03.2021 s uvedením počiatku
vzniku povinnosti 18.12.2018 a následne od 01.04.2021 sumou 120 eur, rozhodnutie Okresného súduBratislava V nadobudlo v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu právoplatnosť dňa 24.01.2023. V
časti priznania výživného na maloletú od 18.12.2015 do 17.12.2018 a vo výroku o trovách konania
bolo cit. rozhodnutie zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/325/2021-219 zo dňa

30.09.2022 a vec bola v tejto časti vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
3. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo odôvodnené tým, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav
a vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, avšak len pre
posúdenie existencie nároku a výšky výživného na maloletú od začatia konania, resp. podania návrhu
matky. V tomto rozsahu výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel

k správnym skutkovým a právnym záverom. V časti, v ktorej rozhodol o priznaní výživného 3 roky
spätne od začatia konania však rozhodnutie súdu prvej inštancie nevychádzalo zo zistenia skutočného
stavu veci (§ 35 CMP ) a nespĺňa podmienky § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd ďalej konštatoval, že
v danej prejednávanej veci po preskúmaní výroku rozsudku o určení výšky výživného na maloletú za
obdobie od začatia konania (správne od 18.12.2018) vo výške 80 eur a následne od 01.04.2021 vo
výške 120 eur zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania, považoval za vecne správne. Aj podľa

názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletej, jej
veku, ako aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v
zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného pre maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie správne vychádzal z priemeru zistených príjmov rodičov
počas posudzovaného obdobia, ich majetkových pomerov a počtu ich vyživovacích povinností. Výška

výživného zodpovedá aj ustáleným odôvodneným nákladom na maloletú, ktoré v rozsahu určeného
výživného, pokryjú náklady maloletej len v základnej miere a zabezpečia nevyhnutné nároky na stravu,
bývanie, ošatenie, zdravotný stav a od 01.04.2021 aj na povinnú školskú dochádzku. Tieto tak, ako
vyplývajú zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania a ich definovania z pohľadu primeranosti a
veku maloletej aj odvolací súd považoval v celosti za opodstatnené. Súd prvej inštancie tieto dostatočne

a správne vysvetlil, vychádzajúc zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti
ich obvyklej spotreby pre dieťa v predškolskom a neskôr v školskom veku. Správne teda reflektoval aj
na zvýšenie nákladov na maloletú v školskom roku 2020/2021, v ktorom maloletá nastúpila povinnú
školskú dochádzku a jej náklady na odôvodnené potreby sa čiastočne z tohto dôvodu zvýšili (zmena
charakteru výdavkov spojených s platením priamych poplatkov v škole, nákupom školských potrieb, a

pod.). Pri určení výšky výživného správne tiež súd prvej inštancie zohľadňoval výlučný výkon osobnej
starostlivosti matky o maloletú. Otec starostlivosť a výchovu o maloletú osobne nezabezpečuje, preto
je potrebné povedať, že za takejto situácie osobná starostlivosť matky o maloletú čiastočne nahrádza
jej finančný podiel na jej výžive. V danom prípade je osobná starostlivosť maloletej poskytovaná
výlučne matkou a to vo všetkých smeroch (výchova, osobná starostlivosť a starostlivosť spojená s jej

vzdelávaním, zabezpečením zdravotného stavu ale aj voľného času). Podiel matky na zabezpečení
osobnej starostlivosti je tiež formu plnenia si jej vyživovacej povinnosti a v tomto prípade, kedy otec
na starostlivosti a výchove o maloletej neparticipuje vôbec, je potrebné ju zohľadniť. Správne tiež súd
prvej inštancie výšku výživného posudzoval aj z pohľadu sociálnej situácie matky, ktorá je nemajetná a
zabezpečenie výživy maloletej je odkázané na jej príjem a platenie výživného od otca maloletej. Podiel

finančnej participácie otca na výžive a potrebách maloletej formou určeného výživného, tak, aby tieto
boli zabezpečené aspoň v základnej miere, je v záujme maloletej nevyhnutné. Odvolací súd sa však
nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o náležite zistenom skutočnom stave v otázke priznania
výživného na maloletú tri roky spätne od začatia konania, odôvodňujúc svoje rozhodnutie v tejto časti
iba úvahou, že otcovstvo k maloletej priznané nebolo, keď súd prvej inštancie pre svoj záver nevykonal

potrebné dokazovanie a z jeho (pôvodného) rozhodnutia nevyplývalo hodnotenie komplexnej existencie
dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré sú podmienkou pre priznanie výživného a nie okolnosť, ktorú
súd uviedol a síce neurčenie otcovstva. Odvolací súd udáva, že úlohou súdu prvej inštancie vzhľadom
na návrh matky a stanovisko otca v tejto otázke bolo dokazovaním ustáliť kvalifikovanú existenciu nároku
pre priznanie výživného spätne od začatia konania. Odvolací súd zdôraznil, že v konaní o veciach

maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu, sa súd spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom
je primárna zodpovednosť súdu za zistenie skutočného stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude
musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivity účastníkov (§ 35 a § 36 CMP).
4. Po rozhodnutí odvolacieho súdu medzi účastníkmi zostalo sporné spätné určenie výživného a s tým
súvisiaca výška dlhu na zročnom výživnom.

5. Podľa § 29 ods. 1 CMP navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to
celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví.6. Podľa § 29 ods. 2 CMP súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v
konaní pokračovať.

7. Podľa § 29 ods. 3 CMP súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí.

8. Nakoľko matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne po vyslovení predbežného právneho
posúdenia súdu vzala svoj návrh v časti určenia výživného od 18.12.2015 do 17.12.2018 späť, súd

po vyslovení súhlasného stanoviska otca a kolízneho opatrovníka so späťvzatím návrhu a zastavením
konania vo výroku II tohto rozsudku v súlade s ust. § 29 ods. 1 CMP konanie čiastočne zastavil, keď
neboli dané dôvody na nezastavenie konania a pokračovania v konaní v tejto časti.

9. Predmetom sporu tak po čiastočnom späťvzatí návrhu zostala výlučne výška dlhu na zročnom
výživnom od 18.12.2018.

10. Súd doplnil dokazovanie o výsluchu otca a oboznámil sa s dokladmi preukázujúcimi platby na
výživu maloletej zo strany otca za obdobie od podania návrhu do právoplatnosti výroku II rozsudku
Okresného súdu Bratislava V č.k. 6Pc/17/2018-182 zo dňa 17.03.2021 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č.k. 11CoP/325/2021-219 zo dňa 30.09.2022, t.j. do 24.01.2023, keď prípadné ďalšie

zameškané platby na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku bude možné vymáhať na
základe samostatného exekučného titulu.

11. Otec na doplnenie svojej výpovede uviedol, že na jeho strane došlo k zmene pomerov, keďže som
sa vrátil na N. K., kde si usporiadal pomery a aktuálne žije so svojou manželkou s ktorou sa stará o XX

ročného autistického syna a XX ročnú dcéru, ktorá končí O.. Aj z toho dôvodu bude iniciovať konanie
o zníženie výživného, keďže v určenej výške nezodpovedá výške príjmu, ktorý je schopný dosahovať
na východe Slovenska po tom, čo bol nútený odísť od prechádzajúceho zamestnávateľa, keď nechcel
podpísať preberanie diét, ktoré reálne nedostával. Od 01.07.2022 pracuje ako šofér pre spoločnosť M.
X. K..Q..X.. s netto mesačným príjmom 568,97 eur za rok 2023. Aj vzhľadom na jeho príjem ďalšie dve

vyživovacie povinnosti požiadal o čo najnižšie splátky.
12. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
13. Z dokladov o platbách výživného predložených otcom vyplynulo, že otec od 15.06.2021 do
24.01.2023 poukázal na účet matky celkovo sumu 1.780 eur (15.05.2021 sumu 120 eur, 15.06.2021

sumu 120 eur, 15.08.2021 sumu 120 eur, 15.09.2021 sumu 120 eur, 15.10.2021 sumu 120 eur,
15.11.2021 sumu 120 eur, 15.12.2021 sumu 100 eur, 13.01.2022 sumu 120 eur, 13.02.2022 sumu 120
eur, 13.04.2022 sumu 80 eur, 16.05.2022 sumu 100 eur, 14.06.2022 sumu 100 eur, 15.07.2022 sumu
80 eur, 15.08.2022 sumu 100 eur, 15.10.2022 sumu 100 eur15.11.2022 sumu 80 eur, 19.12.2022 sumu
80 eur).

14. Vychádzajúc z právoplatného výroku II rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 6Pc/17/2018-182
zo dňa 17.03.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/325/2021-219 zo
dňa 30.09.2022, na základe ktorého je otec zaviazaný platiť na výživu maloletej N. od 18.12.2018 do
31.03.2021 sumou 80 eur a následne od 01.04.2021 sumou 120 eur, tak mal otec do 24.01.2023, t.j.

do nadobudnutia právoplatnosti citovaného výroku súdneho rozhodnutia na výživu maloletej uhradiť
sumu 4.809,03 eur (alikvótna čiastka za 14 dní mesiaca 12/2018 vo výške 36,13 eur + 2.160 eur za 27
mesiacov á 80 eur + 2.520 eur za 21 mesiacov á 120 eur + alikvótna čiastka za 24 dní mesiaca 01/2023
vo výške 92,90 eur).

15.Zazohľadneniaplatiebzauvedenéobdobievcelkovejvýške1.780eurtakotcovivznikolzarozhodné
obdobie dlh na zročnom výživnom zaokrúhlene na celé desiatky eur nahor v celkovej výške 3.030 eur
(4.809,03 - 1.780 = 3.029,03 eur).

16. Takto vyčíslený dlh súd v súlade s ust. § 232 ods. 3 CMP povolil zaplatiť otcovi v troch splátkach

po 1.010 eur splatných k 15.04.2024, 15.04.2025 a k 15.04.2026 s tým, že nezaplatením čo i len jednej
splátky riadne a včas sa stáva splatným celý dlh. K povoleniu dlhšej lehoty splatnosti súd pristúpil s
prihliadnutím na aktuálnu situáciu otca a jeho ďalšie 2 vyživovacie povinnosti, ako aj jeho zárobkové
možnosti, dané miestom jeho bydliska.17. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

18.Onáhradetrovúčastníkovrozhodolsúdpodľa§53civilnéhomimosporovéhoporiadkupodľaktorého
v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať
náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak
to možno spravodlivo požadovať. Navrhovateľka bola zastúpená advokátkou z Centra právnej pomoci,
ktorá si uplatnila trovy navrhovateľky spočívajúce v sume 66 eur za zaplatený súdny poplatok a 300

eur za zaplatený preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Náhradu trov advokáta si neuplatnila.
Súd priznal navrhovateľke náhradu uplatnených trov z dôvodu, že mala v základom konaní vo veci
určenia otcovstva úspech a súd zastáva názor, že od odporcu možno náhradu spravodlivo požadovať
s prihliadnutím na to, že sa mohol súdnemu sporu vyhnúť v prípade dobrovoľného uznania otcovstva,
keďže si bol vedomý, že narodeniu maloletej predchádzal jeho intímny pomer s matkou dieťaťa, s ktorou
udržiaval vzťah, z ktorého sa dieťa narodilo. Navyše sa až do januára 2021 na výžive maloletej žiadnym

spôsobom nepodieľal a teda napriek zastaveniu konania čo do spätného určenia výživného by nebolo
spravodlivé požadovať, aby matka, ktorú plne zaťažovala výživa spoločného dieťaťa do viac než 4 rokov
jehoveku,znášalatrovyspojenéskonanímourčenieotcovstva,vktorombolavcelomrozsahuúspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to

cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia,
písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania

ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie
podal (§ 125 ods. 3 CSP).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 CMP.