Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 23. júl 2023

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11T/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923010112
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2023:6923010112.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaného A. B.,

nar. XX.XX.XXXX v C. C., pre prečin nekalej likvidácie podľa § 251b ods. 2 Tr. zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 24. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B. D. E. F. G. H. D. , nar. XX.XX.XXXX v C. C., trvale bytom C. XX, I. J. K.,

sa spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota, č.k. 1Pv/246/22/6609-18 zo dňa

01.03.2023, v ktorej mu je kladené za vinu, že

ako jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti B. L., K., M. XXX, XXX XX M., D.: XXXXXXXX
uzatvoril dňa 25.06.2021 vo M., ako prevodca Zmluvu o prevode obchodného podielu spoločnosti
s nadobúdateľom G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. O. P. XX, XXXX Q., B., ktorou previedol
na menovaného svoj obchodný podiel spoločnosti B. L., K. vo výške 100% za hotovostnú odplatu
vyčíslenú v článku IV bod. 1 zmluvy v sume 9.000 eur, ktorá kúpna cena predávajúcemu reálne nikdy

nebola vyplatená, pričom prevod obchodného podielu vykonal so zámerom úmyselne zmariť ukončenie
podnikania uvedenej spoločnosti likvidáciou, pričom spoločnosti B. L., K., ostal neuhradený daňový
dlh vo výške nie menej ako 400 eur, pričom uvedený obchodný podiel previedol na osobu, ktorá len
prepožičala svoje meno a priezvisko a totožnosť k prevzatiu práv a povinností spoločnosti B. L., K., a
táto osoba nemala skutočný záujem ich vykonávať, lebo G. N. je osoba, ktorá nikdy nevykonávala ani
nevykonáva reálne žiadnu podnikateľskú činnosť a uvedený obchodný podiel prevzal len z dôvodu, že
mu bola za to vyplatená jednorazová finančná odmena vo výške 50.000 HUF (asi 125,63 eur pri kurze
398 HUF/1 eur),

t e d a

v úmysle zmariť riešenie ukončenia podnikania likvidáciou mal previesť účasť na právnickej osobe na
osobu, ktorá len prepožičala svoje meno a priezvisko a svoju totožnosť k prevzatiu práv a povinností,
ktoré nemala skutočný záujem vykonávať,

t ý m m a l s p á c h a ť

prečin nekalej likvidácie podľa § 251b odsek 2 Trestného zákona,

o s l o b o d z u j e podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku, pretože skutok nie je trestným činom. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 01.03.2023 pod č. konania
1Pv/246/22/6609-18 obžalobu na obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. C. pre prečin nekalej

likvidácie podľa § 251b ods. 2 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe ako je to
uvedené v podanej obžalobe a zároveň aj v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní po prednese obžaloby obhajca obžalovaného v stanovisku k obžalobe uviedol,
že obžaloba je nedôvodná a že dôkazy vykonané v prípravnom konaní nepreukazujú spáchanie
žalovaného trestného činu obžalovaným.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku vyhlásil, že sa
cíti byť nevinný zo skutku, spáchanie ktorého mu je v obžalobe kladené za vinu. K veci samej uviedol
toľko, že v prípravnom konaní už asi trikrát vypovedal, stále uvádzal pravdu, a preto nemá čo by k veci
samej viac doplnil. Na doplňujúce otázky prokurátora uviedol, že jeho známi z Maďarska chceli podnikať

na Slovensku a dohodli sa, že on založí predmetnú obchodnú spoločnosť a keď si oni vybavia všetky
potrebné doklady pre podnikanie, tak potom prevedie túto spoločnosť na občana Maďarskej republiky,
pričom malo ísť o osobu, ktorá už aj predtým podnikala. Ďalej uviedol, že spoločnosť B. L. nemala v čase
prevodu žiadne dlžoby a záväzky voči žiadnej štátnej inštitúcii ani iným veriteľom a pokiaľ sa v informácii
z daňového úradu uvádza daňový dlh 400 eur, tak ide o dlh, ktorý vznikol až 9 mesiacov po tom, ako

došlo k prevodu obchodného podielu.

Okrem výsluchu obžalovaného bola na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa N. R., podľa § 264
ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku na návrh prokurátora a so súhlasom obžalovaného bol prečítaný preklad
zápisnice o výsluchu svedka G. N. z prípravného konania z čl. 41 až 50 a podľa § 269 Tr. poriadku boli

prečítané nasledovné listinné dôkazy: odpis registra trestov z čl. 158, správy o priestupkoch z čl. 155,
správa o povesti z čl. 154, výpis z Obchodného registra z čl. 168 a po takto vykonanom dokazovaní
dospel samosudca k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Bez akýchkoľvek pochýb bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že obžalovaný A. B. ako jediný

spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti B. L., K., M. XXX, XXX XX M., D.: XXXXXXXX uzatvoril dňa
25.06.2021voM.,akoprevodcaZmluvuoprevodeobchodnéhopodieluspoločnostisnadobúdateľomG.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. O. P. XX, XXXX Q., B., ktorou previedol na menovaného svoj obchodný
podiel spoločnosti B. L., K. vo výške 100% za hotovostnú odplatu vyčíslenú v článku IV bod. 1 zmluvy v
sume 9.000 eur. Tieto skutočnosti boli preukázané jednak výsluchom A. B., vyplývajú z čítanej zápisnice

o výsluchu svedka N., nepriamo ich potvrdzuje aj výsluch svedkyne R., ktorá ako pracovníčka Obecného
úradu O. A. overovala podpisy na listinách.

Zároveň vykonaným dokazovaním nebolo preukázané k akému obdobiu sa viaže obžalobou tvrdený
neuhradený daňový dlh vo výške nie menej ako 400 eur, pretože z obsahu spisu vyplýva (odpoveď na

dožiadanie z čl. 76), že Daňový úrad v Banskej Bystrici, pobočka J. K. vo svojom oznámení informuje
len o tom, že daňový subjekt B. L., K., M. XXX, XXX XX M., D.: XXXXXXXX má ku dňu 04.04.2022
vedený nedoplatok vo výške 400 eur, z toho na DPH 220 eur a na pokutách 180 eur a zároveň aj
informáciu, že daňový subjekt nemá uloženú žiadnu sankciu alebo úroky v súvislosti s nezaplatením
daní a z toho dôvodu nebol riešený v správnom konaní. V tejto súvislosti je potrebné preto poukázať na

vážny rozpor medzi tvrdením obžaloby a zisteným skutkovým stavom ohľadom tejto skutočnosti, keďže
z uvedeného dokladu vôbec nevyplýva k akému obdobiu sa tento daňový dlh viaže, pretože zmluva
o prevode obchodného podielu bola uzatvorená dňa 25.06.2021 a informácia daňového úradu je zo dňa
04.04.2022 a vôbec z nej nevyplýva k akému dátumu tento nedoplatok prislúcha.

Ďalej v konaní vôbec nebola preukázaná obžalobou tvrdená skutočnosť, že G. N. je osoba, ktorá nikdy
nevykonávala, ani nevykonáva reálne žiadnu podnikateľskú činnosť a uvedený obchodný podiel prevzal
len z dôvodu, že mu bola za to vyplatená jednorazová finančná odmena vo výške 50.000 HUF. Toto
tvrdenie obžaloby vychádza len z výpovede svedka N., avšak samosudca túto výpoveď považoval za
nejasnú, neurčitú a nevieryhodnú. Svedok N. vo výsluchu tvrdí, že nie je podnikateľ, že je nezamestnaný,

žije z príležitostných prác, že nikdy nepodnikal a ani nepodniká, naproti tomu však z čítaného výpisuz Obchodného registra na čl. 168 vyplýva opak. Podľa uvedeného výpisu z Obchodného registra je G.
N., bytom C. O. P. XX, Q. XXXX, B., počnúc dňom 09.06.2020 spoločníkom a konateľom spoločnosti
B. J., K., K. K. N. S. XX/X, C. – B. T. J. XXX XX, D.: XXXXXXXX. Nie je tak preukázaná v obžalobe

tvrdená skutočnosť, že G. N. je osoba, ktorá nikdy nevykonávala a ani nevykonáva reálne žiadnu
podnikateľskúčinnosť,naopakvtomtosmerebolizistenévážnepochybnosti,ktorézostranyprokurátora
neboli žiadnym spôsobom vykonaným dokazovaním odstránené.

Prokurátor v podanej obžalobe tvrdil, že obžalovaný A. B. v úmysle zmariť riešenie ukončenia podnikania

likvidáciou previedol účasť na právnickej osobe na osobu, ktorá len prepožičala svoje meno a priezvisko
a svoju totožnosť k prevzatiu práv a povinností, ktoré nemala skutočný záujem vykonávať, preto mal
spáchať konaním popísaným v skutkovej vete obžaloby prečin nekalej likvidácie podľa § 251b ods. 2
Tr. zákona.

Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že skutkovou podstatou trestného činu rozumieme súhrn

konkrétnych znakov, ktoré charakterizujú určité ľudské správanie ako trestný čin. Skutková podstata
je jedným z formálnych znakov trestného činu a je charakterizovaná súhrnom jednotlivých znakov,
medzi ktorými existujú vzťahy relatívnej samostatnosti a zároveň vzájomnej podmienenosti, čo z nich
vytvára určitý systém. V dôsledku toho je podmienkou existencie skutkovej podstaty naplnenie všetkých
znakov skutkovej podstaty toho-ktorého trestného činu. Nedostatok jedného znaku sa rovná nedostatku

skutkovej podstaty ako takej. Z uvedeného vyplýva, že znaky skutkovej podstaty trestného činu majú
všeobecne obligatórnu povahu s výnimkou prípravy a pokusu, kde chýba následok a príčinný vzťah
medzi ním a konaním. Okrem toho skutková podstata môže obsahovať niektoré znaky, ktoré nie sú vo
všeobecnosti povinné a tieto znaky označuje ako fakultatívne.

Medzi obligatórne znaky skutkovej podstaty každého trestného činu patrí objekt, objektívna stránka,
páchateľ a subjektívna stránka. Všetky tieto štyri znaky tvoria jednotný celok, existujú v každej skutkovej
podstate trestného činu aj keď v nej nie sú výslovne uvedené, avšak v prípade ak by niektorý z týchto
znakov chýbal, nešlo by v danom prípade o trestný čin.

Podľa § 251b ods. 1 Tr. zákona, kto v úmysle zmariť riešenie ukončenia podnikania likvidáciou vyhľadá
alebo sprostredkuje inú osobu, ktorá len prepožičiava svoje meno a priezvisko a svoju totožnosť
k prevzatiu práv a povinností, ktoré nemá skutočný záujem vykonávať, na účel prevodu účasti na
právnickej osobe na takúto osobu alebo na účel ustanovenia takejto osoby ako štatutárneho orgánu
alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby, potrestá sa odňatím slobody až na päť rokov.

Podľa § 251b ods. 2 Tr. zákona, rovnako ako v odseku 1 sa potrestá ten, kto v úmysle zmariť riešenie
ukončenia podnikania likvidáciou prevedie účasť na právnickej osobe na osobu, ktorá len prepožičiava
svoje meno a priezvisko a svoju totožnosť k prevzatiu práv a povinností, ktoré nemá skutočný záujem
vykonávať.

V súvislosti s trestným činom nekalej likvidácie je nutné uviesť, že ide o jednu z novoprijatých skutkových
podstát trestného činu a do nášho právneho poriadku bola zavedená Zákonom č. 264/2017 Z.z., ktorým
sa menil a dopĺňal Obchodný zákonník. Podľa dôvodovej správy k tejto skutkovej podstate sa uvádza:
„Účelom navrhovaného doplnenia trestného zákona je zavedenie skutkovej podstaty nového trestného

činu – nekalá likvidácia, ktorý má postihovať normami trestného práva tzv. biele kone, ako aj osoby
participujúce na konaní v súvislosti s prevádzaním majetkovej účasti na právnických osobách na biele
kone. Objektom skutkovej podstaty trestného činu je ochrana spoločenských vzťahov vznikajúcich
pri podnikaní právnických osôb, pričom cieľom skutkovej podstaty trestného činu je ochrana čistoty,
podnikateľského prostredia pred nekalou činnosťou spočívajúcou v prevádzaní obchodných podielov na

biele kone. Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu bude spočívať v konaní, ktoré je buď
sprostredkovaním nekalej likvidácie (odsek 1), prevodom majetkovej účasti na bieleho koňa (odsek 2)
alebo samotné pôsobenie ako biely kôň (odsek 3).“

Dôvodová správa poskytuje však len všeobecný opis skutkovej podstaty, ale neobsahuje zdôvodnenie,

ktoré viedlo zákonodarcu k prijatiu predmetného ustanovenia.

Z hľadiska subjektívnej stránky skutkových podstát trestného činu nekalej likvidácie ide o úmyselné
trestné činy. Toto konštatovanie možno odvodiť na základe § 17 Tr. zákona, podľa ktorého pre trestnosťčinu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje,
že stačí zavinenie z nedbanlivosti. Dokazovanie subjektívnej stránky trestného činu nekalej likvidácie
je v praxi značne komplikované, avšak pre trestnú zodpovednosť musí byť vykonaným dokazovaním

preukázaný úmysel zmariť riešenie ukončenia podnikania likvidáciou, ďalej prevzatie práv a povinností,
ktoré osoba nemá skutočný záujem vykonávať, ďalej či osoba nemá skutočný záujem o účasť na
právnickej osobe alebo o pôsobenie ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu právnickej
osoby a či osoba mala a mohla vedie, že ten kto na ňu previedol účasť na právnickej osobe alebo ju
ustanovil ako štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby, mala úmysel zmariť

riešenie ukončenia podnikania právnickej osoby likvidáciou.

Na vyvodenie trestnej zodpovednosti nestačí len samotná skutočnosť, že podnikateľ alebo iná osoba
fakticky prevedie svoj podiel na bieleho koňa, ale je potrebné, aby páchateľ konal v špecifickom úmysle
a síce v úmysle zmariť riešenie ukončenia podnikania likvidáciou. Bez dokázania tohto špecifického
úmyslu neprichádza do úvahy vyvodenie trestnej zodpovednosti.

K „špecifickému úmyslu“ je potrebné uviesť, že Trestný zákon sám nedefinuje čo sa rozumie pod
„riešením ukončenia podnikania likvidáciou“. V tomto smere ide o tzv. blanketnú skutkovú podstatu,
pretože ňou Trestný zákon odkazuje na mimotrestnú právnu úpravu, a to Obchodný zákonník.
Vymedzenie pojmu „likvidácia“ ako aj to kedy prakticky neprichádza do úvahy je podstatným pri
dokazovaní uvedeného špecifického úmyslu. Z Obchodného zákonníka vyplýva, že likvidácia sa

charakterizuje ako proces, ktorý nasleduje po zrušení spoločnosti a predchádza jej zániku, ide teda
oproces,ktorýprebiehamedzizrušenímazánikomspoločnosti.Jejúčelomjepritomvysporiadaťvzťahy
k tretím osobám ako aj k spoločnosti, pričom z tohto dôvodu je preto spravidla nevyhnutné speňažiť
majetok spoločnosti. Ak po vysporiadaní dlhov zostane nejaký majetok, je rozdelený medzi spoločníkov
ako likvidačný zostatok. Vyplýva z toho, že proces likvidácie je určený pre spoločnosti s majetkom,

teda pre spoločnosti, ktoré disponujú dostatočným majetkom na to, aby mohli vysporiadať svoje vzťahy
k tretím osobám, a to je pri trestnom čine nekalej likvidácie podstatné zistenie. Zároveň je pre úplnosť
potrebné dodať, že proces likvidácie nie je určený pre spoločnosti, ktoré žiadny majetok nemajú, ani pre
spoločnosti, ktoré sú v úpadku.

V súvislosti s vedením predmetného trestného stíhania muselo byť preto predmetom dokazovania
a obžaloba musela v konaní preukázať, aby mohla byť vyvodená trestná zodpovednosť za žalovaný
trestný čin obžalovanému, aj to, či napríklad pri spoločnosti B. L., K., M. XXX, XXX XX M., D.:
XXXXXXXX, ktorej podiel bol prevedený na obžalobou tvrdeného tzv. bieleho koňa, prichádzala vôbec
likvidácia tejto spoločnosti do úvahy, teda či boli splnené podmienky na likvidáciu spoločnosti, či

predmetná obchodná spoločnosť bola v čase prevodu jej účasti na tzv. bieleho koňa v takom stave, že
za normálneho behu vecí by jej likvidácia bola možná. Keďže v zmysle skutkovej podstaty predmetného
trestného činu chce páchateľ zmariť „riešenie ukončenia podnikania likvidáciou“, musel byť predmetom
dokazovaniaajpojem„zmariť“,tedato,čiprevodúčastipredmetnejobchodnejspoločnostinatzv.bieleho
koňa mohol reálne zmariť (znemožniť) účel ukončenia podnikania likvidáciou, t.j. či likvidácia mohla byť

reálne znemožnená v dôsledku toho, že obžalovaný previedol účasť na obchodnej spoločnosti na tzv.
bieleho koňa, čo v tomto konkrétnom prípade mala byť osoba G. N..

Vykonaným dokazovaním však na hlavnom pojednávaní nebola žiadnym dôkazom preukázaná
subjektívna stránka a ani objektívna stránka žalovaného prečinu nekalej likvidácie podľa § 251b ods. 2

Tr. zákona vyššie popísaným spôsobom.

Pre úplnosť považuje samosudca záverom poukázať aj na to, že predmetný prevod obchodného podielu
sa uskutočnil zákonným spôsobom, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka,
čo v konečnom dôsledku bolo potvrdené aj súdom, a to tak, že prevod obchodného podielu a zmeny

v osobe konateľa právoplatne zapísal do Obchodného registra.

Podľa § 115 ods. 1 Obchodného zákonníka, so súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník
zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Podľa § 115 ods. 2 Obchodného zákonníka, spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu,

ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu
na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia.Podľa § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka, spoločník nemôže previesť svoj obchodný podiel na iného
spoločníka alebo inú osobu, ak sa voči spoločnosti vedie konanie o jej zrušení, ak je spoločnosť
zrušená súdom alebo na základe rozhodnutia súdu, alebo ak voči spoločnosti pôsobia účinky vyhlásenia

konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie. Spoločník nemôže previesť svoj obchodný podiel na iného
spoločníka alebo inú osobu aj vtedy, ak je ako povinný vedený v registri vydaných poverení na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.

Podľa § 115 ods. 4 Obchodného zákonníka, zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú

formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí
vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za
splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.

Podľa § 115 ods. 5 Obchodného zákonníka, účinky prevodu obchodného podielu podľa odsekov 1 a 2
nastávajú voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak

nenastanú až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas
s prevodom obchodného podielu, ak sa podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy súhlas valného
zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje.

Podľa § 115 ods. 6 Obchodného zákonníka, nadobudnúť obchodný podiel v spoločnosti s ručením

obmedzeným prevodom nemôže osoba, ktorá je ako povinný vedená v registri vydaných poverení na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; uvedené platí rovnako bez ohľadu na skutočnosť, či
nadobúdateľom obchodného podielu má byť iný spoločník spoločnosti alebo iná osoba.

Z citovaných ustanovení Obchodného zákonníka bez akýchkoľvek pochýb vyplýva, že obžalovaný

by nemohol previesť obchodný podiel jedine podľa ustanovenia § 115 ods. 3 a ods. 6 Obchodného
zákonníka, čo v predmetnom prípade naplnené nebolo a taktiež z týchto ustanovení nevyplývala pre
obžalovaného žiadna povinnosť „preverovať nadobúdateľa obchodného podielu“.

Z vyššie uvedených dôvodov bol preto obžalovaný A. B. podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku spod obžaloby

prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota zo dňa 01.03.2023, č.k. 1Pv/246/22/6609-18,
oslobodený, pretože skutok nie je trestným činom, keďže vykonaným dokazovaním nebolo preukázané
naplnenie subjektívnej a objektívnej stránky žalovaného prečinu nekalej likvidácie podľa § 251b ods. 2
Tr. zákona.
v úmysle zmariť riešenie ukončenia podnikania likvidáciou mal previesť účasť na právnickej osobe na

osobu, ktorá len prepožičala svoje meno a priezvisko a svoju totožnosť k prevzatiu práv a povinností,
ktoré nemala skutočný záujem vykonávať,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:

Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i
v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).
Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj
prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).

Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).
Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c

Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).
Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.