Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. august 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: TO-9Csp/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4621202847
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4621202847.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.

so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO: 35724803, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o. so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: C. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XXX/X, XXX XX I., o zaplatenie 301,04 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 301,04 eura s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy
283,91 eura od 10.11.2021 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v plnej výške, o ktorej rozhodne tunajší

súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa podanou žalobu domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 301,04 eura s 5% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 283,91 eura od 10.11.2021 do zaplatenia z dôvodu, že mu bola postúpená
pohľadávka proti žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.11.2021 uzavretej
s Tatrabankou a.s., ktorá uzatvorila dňa 18.12.2017 so žalovaným zmluvu č. 3017571009, na základe
ktorej bol žalovanému poskytnutý úver, pričom žalovaný v stanovených termínoch neplnil splátky a z
toho dôvodu došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 04.01.2019. Ku dňu postúpenia
pohľadávky táto predstavovala sumu 301,04 eura pozostávajúcu z istiny vo výške 283,91 eura, z

riadneho úroku vo výške 15,65 eura, z úroku z omeškania vo výške 1 euro a zo sankčných poplatkov vo
výške 0,48 eura. Po postúpení pohľadávky žalovaný nevykonal žiadnu úhradu na jej splatenie. Podľa
vyjadrenia žalobcu zo dňa 08.02.2022 (č.l. 47) žalovaný čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške
350 eur, pričom vykonal úhrady vo výške 95,84 eura a posledná splátka vo výške 11,98 eura bola
zaplatená dňa 15.08.2018. Žalovanému bola zaslaná výzva z 05.12.2018 pre omeškanú splátku splatnú
15.09.2018.

2. / Rozsudkom sp.zn. 9Csp/11/2021 - 77 zo dňa 29.04.2022 Okresný súd Topoľčany žalobu zamietol
s tým, že žalovaný uzavrel s Tatrabankou a.s. zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením
pre fyzické osoby č. 3017571009 dňa 18.12.2017, na základe ktorej mu bol poskytnutý bezúčelový
spotrebiteľskýúvervovýške350eurpriúrokovejsadzbe13,90%ročneažalovanýsazaviazal uhrádzať
splátky po 11,98 eura mesačne s tým, že splatnosť splátok bola dohodnutá 15-teho dňa príslušného
mesiaca a žalovaný mal uhradiť 36 mesačných splátok. RPMN bola vyčíslená na 15,43 %. Celková
čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola vyčíslená na sumu 426,30 eura. Podľa čl. VI. bod 1 písm.

a/ zmluvy bol veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru ak bol dlžník v omeškaní so
splatením pohľadávky veriteľa alebo jej akejkoľvek časti po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Podľa bodu 2
pohľadávka veriteľa sa stane splatnou dňom doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru dlžníkovi.3./ Výzvou zo dňa 05.12.2018 nazvanou Výzva pred mimoriadnou splatnosťou veriteľ oznámil
žalovanému, že eviduje ku dňu 04.12. pohľadávky v omeškaní a medzi nimi aj pohľadávku z

predmetného spotrebiteľského úveru vo výške 36,67 eura. Okrem tejto pohľadávky bolo vo výzve
uvedených ďalších 9 pohľadávok a veriteľ vyzval dlžníka na ich úhradu bezodkladne najneskôr do 5
kalendárnych dní s upozornením, že ak v stanovenom termíne dlžník pohľadávku neuhradí, pristúpi k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti vyššie uvedených úverových produktov. Ohľadom doručovania tejto
výzvy žalobca predložil podací hárok č. EPH 146302773 zo dňa 06.12.2018 s tým, že žalovanému sa

zásielka doručovala na adresu Agátová 89, Partizánske. Následne banka listom zo dňa 04.01.2019
nazvaným Oznámenie o vyhlásení splatnosti a výzva na zaplatenie oznámila žalovanému, že týmto
dňom nastalo vyhlásenie splatnosti úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 3017571009 a požiadala
žalovaného o zaplatenie dlžnej sumy vo výške 299,87 eura. Zo strany žalobcu nebol predložený žiaden
doklad o doručovaní oznámenia o vyhlásení splatnosti žalovanému.

4./ Dňa 09.11.2021 uzavrela Tatrabanka a.s. ako postupca so žalobcom ako postupníkom zmluvu o
postúpení pohľadávok, na základe ktorej mu postúpila pohľadávky uvedené a špecifikované v prílohe,
pričom podľa tejto prílohy k zmluve žalobcovi bola postúpená pohľadávka proti žalovanému z titulu
bezúčelového spotrebného úveru č. 3017571009 poskytnutého dňa 18.12.2017. Podľa prílohy výška
pohľadávky na istine činila 283,91 eura, na úrokoch 15,65 eura, na úrokoch z omeškania 1 euro,

na sankčných poplatkoch 0,48 eura. Listom zo dňa 12.11.2021 (č.l. 29) Tatrabanka a.s. oznámila
žalovanému postúpenie pohľadávky zo zmluvy č. 3017571009 na žalobcu s tým, že pohľadávku
je potrebné uhradiť žalobcovi. Doklad o doručovaní oznámenia však žalobcom predložený nebol a
pred podaním žaloby vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie pohľadávky pokusom o zmier zo dňa
07.12.2021 (č.l. 32) s tým, že dlžná suma predstavuje 385,41 eura a žalobca predložil podací hárok,

podľa ktorého zásielka mala byť podaná na doručovanie dňa 07.12.2021.

5./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 301,04
eura s príslušenstvom nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. Je nesporné, že právny
predchodca žalobcu so žalovaným dňa 18.12.2017 uzavrel zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru,

predmetom ktorej bol bezúčelový spotrebný úver vo výške 350 eur, pričom zmluva bola uzavretá v čase
účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a preto súd skúmal, či zmluva obsahuje
náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 citovaného zákona a taktiež, či pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru a následnom postúpení pohľadávky na žalobcu bol dodržaný zákonný postup.

6./ S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania je nesporné, že ide o spor zo spotrebiteľskej
zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a
spotrebiteľskom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, kedy
ide o spor s ochranou slabšej strany, teda o spor, v ktorom je súd povinný aplikovať odlišné procesné
postupy od všeobecného sporového konania. Zákonodarca vychádza z hmotnoprávnej úpravy, ktorá

podľa neho dostatočne pokrýva definičné znaky tejto skupiny sporov. Takýto postup je odôvodnený
zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov,
pri ktorých sa súd nemá spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale
môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám. Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa ako
objektívne a prirodzene slabšej strany právneho aj procesnoprávneho vzťahu, vylučujú uplatnenie

prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konanie. Z tohto pohľadu spotrebiteľ
môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. V zmysle ustanovenia § 295 CSP, súd môže vykonať aj dôkazy,
ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a súd aj bez návrhu obstará
alebo zabezpečí taký dôkaz (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 12Co/75/2017 zo dňa 19.04.2018).

7./ Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o postúpení pohľadávky. „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľaosobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta

so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom

len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.“

8./ Pri rozhodovaní v tomto spore bolo potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom. V prípade, ak by postúpenie bolo v rozpore so zákonom, bol by daný dôvod na
aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím

obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (v tomto
smere súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo/92/2018 z 20.11.2019, sp.zn.
7Cdo/26/2017 z 28.03.2018 a sp.zn. 1Cdo/136/2019 zo dňa 26.02.2020 podrobne sa zaoberajúcimi
splnením podmienok pre platné postúpenie pohľadávky banky uvedených v ustanovení § 92 ods. 8
zákona o bankách a následnej absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení podľa § 39 OZ). Napokon

špeciálna úprava v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti je v ustanovení § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. V zmysle § 565 prvej vety Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ

žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo
v rozhodnutí určené.

9./ Na základe uvedeného bolo potrebné vychádzať z toho, že proces postúpenia pohľadávky zo strany
veriteľa, ktorým je banka, je nasledovný: Ak nastala splatnosť spotrebiteľom neuhradenej splátky, odo

dňa jej splatnosti musí prejsť doba 3 mesiacov omeškania s platením dlhu zo strany spotrebiteľa.
Pred samotným postúpením pohľadávky musí banka preukázateľne vyzvať dlžníka na zaplatenie (§
92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách) a dodržať aj špeciálne ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, t. j. upozorniť dlžníka, ktorý je spotrebiteľom, na to, že po 15 dňoch si uplatní právo na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celej svojej pohľadávky (tzv. „zosplatnenie“ celého dlhu), ak dovtedy

ešte nenastala konečná splatnosť dlhu, a to v súlade s dohodou oboch zmluvných strán a v súlade
s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Až potom môže celú tzv. zosplatnenú
pohľadávku postúpiť inému subjektu. Je zrejmé, že banka pri spotrebiteľskom úvere nemôže postúpiť
len časť nesplateného dlhu (napríklad 1 splatnú splátku), ale pred postúpením buď musí vyčkať konečný
termín splatnosti dlhu (s rizikom vystavenia sa možnému premlčaniu jednotlivých splátok) alebo urobiť

jednostranný právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie niektorej splátky za
vyššie uvedených podmienok.

10./ V ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka boli spresnené podmienky splácania záväzkov zo
spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Ako je uvedené vyššie, podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť

právo vyplývajúce z § 565, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky
(ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu
počítať, ale z celého kontextu ustanovenia možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa,

keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď
má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Táto 15-dňová lehota
môže teda najskôr začať plynúť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo
splátok, t. j. nasledujúci deň po dni, ktorý bol dohodnutý ako deň splatnosti splátky. Občiansky zákonník
je v ustanovení § 565 v porovnaní s ustanovením § 53 ods. 9 nejednoznačný, pretože posledná veta

§ 565, podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ
(dodávateľ) použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky, je v rozpore s uzákonenou 3-mesačnou
lehotou v § 53 ods. 9. Za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu § 565 pri spotrebiteľských zmluvách
použiť nemožno. To znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenieniektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené tie podmienky, ktoré sú uvedené v ustanovení § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka.

11./ V tomto prípade z výsledkov dokazovania vykonaného súdom vyplýva, že veriteľ - dodávateľ
- uvedené zákonné podmienky pred postúpením pohľadávky nedodržal. Ak zákonné predpoklady
postúpenia pohľadávky na inú osobu nie sú splnené, pohľadávka banky je nepostupiteľná. V konaní
bolo preukázané, že banka výzvou zo dňa 05.12.2018 (č.l. 27) oznámila žalovanému, že je v omeškaní
so splácaním viacerých pohľadávok, medzi ktorými bola uvedená aj pohľadávka zo spotrebiteľského

úveru s identifikačným údajom LD1735200729 vo výške 36,67 eura (malo by ísť o pohľadávku zo
zmluvy č. 3017571009), avšak v tejto výzve nie je žiadnym spôsobom špecifikované, s ktorou splátkou
je žalovaný v omeškaní a okrem toho bolo vo výzve uvedených ďalších 9 úverov bez bližšej špecifikácie
omeškaných splátok. Výzva obsahovala upozornenie, že v prípade neuhradenia pohľadávky pristúpi
banka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti vyššie uvedených úverových produktov. Keďže v tejto svojej
výzve banka nešpecifikovala, s ktorou splátkou je žalovaný v omeškaní a od akej doby, tak nebolo

možné objektívne zistiť, či od omeškania so zaplatením splátky uplynula doba najmenej troch mesiacov.
Okrem toho žalobca predložil iba podací hárok zo dňa 06.12.2018, podľa ktorého uvedená výzva mala
byť doručovaná žalovanému, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa v skutočnosti dostala do
dispozičnej sféry žalovaného. Následne listom zo dňa 04.01.2019 (č.l. 25) banka oznámila žalovanému
vyhlásenie splatnosti úveru, avšak neuviedla pre nesplnenie ktorej konkrétnej splátky splatnej určitého

dňa vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru (§ 37 ods. 1 OZ). Keďže pohľadávka zo zmluvy o úvere
sa automaticky nestáva splatnou v celom rozsahu v dôsledku nezaplatenia niektorej splátky, ale
len v dôsledku jednostranného právneho úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu s jasnou
formuláciou, že veriteľ tak činí pre nezaplatenie konkrétnej splátky v dohodnutej lehote so žiadosťou o
zaplatenie celého dlhu, tak je potrebné skúmať, či oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je s

poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ dostatočne určité a teda či je platným právnym úkonom a
je potrebné skúmať aj predchádzajúci proces týkajúci sa upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako l5 dní na uplatnenie tohto práva v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Okrem toho žalobca nepredložil žiaden
doklad o doručovaní oznámenia o vyhlásení splatnosti žalovanému, i keď zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere (čl. VI bod 2) vyplýva, že pohľadávka sa stane splatnou dňom doručenia oznámenia o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru dlžníkovi.

12./ Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách obsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky
písomnou zmluvou inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou avšak predmetom postúpenia
môžu byť peňažný záväzok klienta voči banke, s ktorým je nepretržite v omeškaní po dobu dlhšiu

ako 90 kalendárnych dní, pričom sa tiež vyžaduje existencia písomnej výzvy na úhradu peňažného
záväzku adresovaná klientovi. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie
pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Ak tieto predpoklady nie sú
splnené, pohľadávku banky nie je možné postúpiť tretej osobe, pretože tomu bráni ustanovenie § 525
ods. 1 OZ. Na rozpor postúpenia pohľadávka banky voči spotrebiteľovi s ustanovením § 525 OZ, ktoré

má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti.
Ďalej z týchto skutočností vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky
(uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách), bol žalobca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú
pohľadávku uplatňuje, povinný preukázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj
splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je

tak povinný preukázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na
splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku, minimálne
90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.
Z toho vyplýva, že žalobca pre preukázanie platného postúpenia pohľadávky musí preukázať, že jeho
výzva sa dostala do dispozičnej sféry dlžníka. Žalobca však v tomto súdnom konaní nepredložil žiadnu

výzvu adresovanú žalovanej pred postúpením pohľadávky a ani doklad o doručovaní takejto výzvy.

13./ V dôsledku toho, že uvedené zákonné ustanovenia pred postúpením pohľadávky banky terajšiemu
žalobcovi neboli dodržané, súd dospel k záveru, že právny úkon postúpenia je absolútne neplatný
pre rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe toho bolo

nutné konštatovať, že žalobca, ktorý svoje právo opieral o zmluvu o postúpení pohľadávky v tejto
veci nebol aktívne legitimovaný, a práve z toho dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť. Absolútna
neplatnosť právnych úkonov totiž pôsobí voči každému, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti,
nemožno ju odstrániť ratihabíciou ani konvalidáciou a nepremlčuje sa. Keďže súd vyhodnotil postúpeniepohľadávky ako absolútne neplatný právny úkon, žalobe nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že žalobca
nebol nositeľom uplatneného práva, lebo na základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol
platne nadobudnúť právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere voči žalovanej. Na zdôraznenie svojho

stanoviska súd opätovne poukazuje na obsah výzvy banky zo dňa 05.12.2018, z ktorej nie je zrejmé, s
ktorou splátkou je žalovaný v omeškaní a od akého dátumu a či potom na uplatnenie práva v zmysle
§ 53 ods. 9 OZ došlo k uplynutiu trojmesačnej lehoty od omeškania so zaplatením splátky. Okrem toho
žalobca neprodukoval žiaden dôkaz o tom, že uvedená výzva bola žalovanému doručená. Následné
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 04.01.2019 nemožno považovať za platný právny

úkon pre jeho neurčitosť, nakoľko tiež z neho nie je zrejmé, v dôsledku čoho došlo zo strany banky
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. V samotnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
sa však neuvádza, s ktorou splátkou a odkedy bol žalovaný v omeškaní a teda z obsahu oznámenia
nie je možné zistiť, či zo strany banky boli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru a preto tento právny úkon je pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný a
súd teda nemal preukázané, že pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti dlhu boli splnené zákonné

podmienky k tomu, aby tento dlh následne mohol byť platne postúpený žalobcovi. Okrem toho žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal doručenie oznámenia o vyhlásení splatnosti žalovanému, čo bolo
podľa zmluvy podmienkou k tomu, aby došlo k splatnosti celej pohľadávky. Keďže v tomto prípade
nedošlo k riadnemu zosplatneniu spotrebiteľského úveru, tak následne nemohlo dôjsť ani k platnému
postúpeniu celej pohľadávky vyplývajúcej z predchádzajúceho zosplatnenia úveru na žalobcu (§ 39

a § 525 ods. 2 OZ) a okrem toho žalobca nepredložil žiaden dôkaz o doručovaní výzvy na zaplatenie
pred postúpením pohľadávky a v tom prípade žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie
uvedeného nároku v súdnom konaní. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu na zaplatenie sumy
301,04 eura s príslušenstvom v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Na záver súd považuje za
potrebné ešte uviesť, že pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 08.02.2022 uvádzal, že mimoriadna

splatnosť úveru bola vyhlásená pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.09.2018, tak v uvedenom
prípade by musela byť žaloba zamietnutá s poukazom na ustanovenie § 54a/ Občianskeho zákonníka,
nakoľko podľa § 103 OZ došlo k premlčaniu pohľadávky žalobcu, keďže premlčacia doba by začala
plynúť odo dňa 16.09.2018 a uplynula by dňom 16.09.2021, pričom žaloba bola podaná na súde až dňa
15.12.2021.

14./ Proti uvedenému rozsudku žalobca podal odvolanie, pričom Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn.
25CoCsp/31/2022 - 141 zo dňa 21.04.2023 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné, pretože pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu, bolo jeho rozhodnutie nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení. V danej
veci žalobca doručenie listu označeného ako výzva pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 05.12.2018
(č.l. 27) preukazoval podacím hárkom (č.l. 28), z ktorého vyplýva, že bol žalovanému odoslaný dňa
06.12.2018 pod č. R006115654SK. Hoci je pravdou, že doručenie/doručovanie listu oznámenie o
vyhlásení splatnosti a výzva na zaplatenie zo dňa 04.01.2019 žalobca žiadnym listinným dokladom

nepreukazoval,nemožnoopomenúť,žežalovanýdoručenieoznámeniaaanivýzvynenamietal,kžalobe
sa nevyjadril a na nariadené pojednávanie sa nedostavil. Podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenie
§ 295 CSP nevylučuje zachovanie povinnosti tvrdenia spotrebiteľom, keďže táto sa nevzťahuje iba
na okolnosti, ktoré súd skúma z úradnej povinnosti, napríklad nekalé podmienky v spotrebiteľských
zmluvách. Z uvedeného dôvodu tvrdenia žalobcu o doručení výzvy zo dňa 05.12.2018 a oznámenia

zo dňa 04.01.2019 je potrebné považovať za nesporné. Odvolací súd ďalej posúdil obsah výzvy z
05.12.2018 a oznámenia o vyhlásení splatnosti zo dňa 04.01.2019 tak, že ide o platné právne úkony,
nakoľko postupca nemal zákonom predpísanú povinnosť uvádzať konkrétne označenie splátky, s ktorou
sa žalovaný dostal do omeškania ani v jednej z uvedených písomností. Vo vzťahu k plynutiu premlčacej
doby odvolací súd považoval za potrebné dať do pozornosti súdu prvej inštancie aktuálnu rozhodovaciu

prax Najvyššieho súdu SR v prípade vyhlásenia mimoriadneho zosplatnenia, podľa ktorej aplikácia
osobitného ustanovenia § 53 ods. 9 OZ v spotrebiteľských vzťahoch vylučuje uplatnenie pravidla podľa
druhej vety § 103 OZ. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, pri
premlčaníprávadodávateľanazaplateniecelejpohľadávkypristratevýhodysplátoksazačiatokplynutia
premlčacej doby spravuje všeobecným ustanovením § 101 OZ (uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/132/2021

z 15.12.2022).

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej
banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto

peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou
(ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv
o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná

odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou

inému.
Podľa ods. 2, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.15./ Po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a s prihliadnutím na právne názory
odvolacieho súdu vyslovené v odôvodnení jeho rozhodnutia dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu
je podaná dôvodne , pretože mu bola postúpená pohľadávka vyplývajúca zo spotrebiteľského úveru

poskytnutéhožalovanémuTatrabankoua.s.azostranybankydošlokriadnemuzosplatneniuuvedeného
úveru a následne aj k postúpeniu pohľadávky žalobcovi v súlade so zákonom. Ani po rozhodnutí
odvolacieho súdu žalovaný, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, nenamietal opodstatnenosť žaloby
ani jej dôvody a preto tvrdenia žalobcu o doručení výzvy zo dňa 05.12.2018 a oznámenia zo dňa
04.01.2019 je potrebné považovať za nesporné. Riadiac sa názorom odvolacieho súdu preto súd

zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 301,04 eura s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy
283,91 eura od 10.11.2021 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z., nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou istiny úveru a po postúpení
pohľadávky žalobcovi a je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania. Pohľadávku žalobcu nie je možné
považovať za premlčanú podľa § 54a OZ s poukazom na súčasnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu
SR, podľa ktorej sa začiatok plynutia premlčacej doby spravuje všeobecným ustanovením § 101 OZ.

16./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, priznal náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne
tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Topoľčany.
Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).