Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. júl 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/174/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121314022
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:6121314022.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: EASY COME & GO s. r.
o., so sídlom Žerotínova 62, Praha, Česká republika, IČO: 24 828 327, zast.: JUDr. Iveta Rajtáková,
advokátka, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP 48/
A, Košice, IČO: 00 691 135, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa,
a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie
2.466,79 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 27. mája
2022 č.k. 10C/26/2021-191

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok vo výrokoch II. a III.

Stranám sporu a intervenientovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom zaviazal
žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 688,09 eura s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne
od 19.5.2021 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I.), žalobu o zaplatenie 1.778,70
eura s príslušnými úrokmi z omeškania v časti úrokov z omeškania zo sumy 688,09 eura od 26.4.2021
do 18.5.2021 zamietol (II.) a žalovanému, ani intervenientovi náhradu trov konania nepriznal (III.).

Rozhodol tak o nároku, ktorý si žalobca uplatnil voči žalovanému titulom náhrady škody v súvislosti so
zodpovednosťou žalovaného ako správcu komunikácie za škodovú udalosť zo dňa 7.4.2020.

2.Vecprávneposúdilpodľa§9aods.1,ods.2zákonač.135/1961Zb.,§12ods.2vyhláškyFederálneho
ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, ods. 3, § 517 OZ, keď konštatoval,
že v konaní nebola sporná pasívna legitimácia žalovaného v súvislosti s uplatneným nárokom na
náhradu škody, ktorý žalobcovi mal vzniknúť 7.4.2020 počas prejazdu pozemnou komunikáciou v správe

žalovaného. Miesto škodovej udalosti – Ludmanská/Palárikova ulica v Košiciach predstavuje miestnu
komunikáciu ako skutočnosť známu súdu z jeho činnosti. Súd považoval za preukázaný základ nároku,
keď boli splnené všetky podmienky zodpovednosti za škodu osobitne upravenej v cestnom zákone. Jej
predpokladomješkodováudalosťz7.4.2020,vznikškodypreukázanýzápisomopoškodenímotorového
vozidla zo 14.4. a 20.4.2020 a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou, ktorú žalobca
preukázal predložením záznamu o preverení oznámenia – škodovej udalosti. V prejednávanom prípade
ide o zodpovednosť objektívnu.

3. Žalobca preukázal výšku takto vzniknutej škody predložením faktúry za opravu vozidla vo výške
220,18 eura a pokladničnými dokladmi vo výške 437,41 eura, resp. 30,50 eura za nákup pneumatík a
riadiaceho mechanizmu. Súd preto žalobe v tejto časti s poukazom na splnenie predpokladov vznikuškody-škodováudalosťzo7.4.2020,vznikškodypreukázanýlistinnýmidôkazmi-zápisomopoškodení
motorového vozidla zo 14. 4. 2020 a z 20. 4. 2020, vyčíslenej nákladmi na opravu vozidla v dôsledku
jeho poškodenia, a príčinná súvislosť medzi nimi, vyhovel.

4. Spornou medzi stranami bola aj výška škody (jej vznik) vo vzťahu k nákladom za nájom náhradného
motorového vozidla, ktoré intervenient označil za neúčelné, nedôvodné a nepreskúmateľné, pričom
považoval za evidentné, že také výdavky nebolo nevyhnutné vynaložiť, keďže si žalobca náhradné
vozidlo prenajal až 7 dní po vzniku škodovej udalosti. Ďalej označil za zámer to, že si žalobca vozidlo

prenajal od obchodnej spoločnosti, ktorú považoval za žalobcovi spriaznenú a ktorá navyše nemala v
predmete podnikania nájom motorových vozidiel. Napokon žalobcovi vytýkal, že nepreukázal skutočnú
úhradu nákladov za nájom náhradného vozidla a poukazoval tiež na možnosť prenajať si náhradné
vozidlo za cenu nižšiu. Pri preukazovaní škody v podobe nákladov za nájom náhradného vozidla
žalobca zostal aj po námietke intervenienta nečinný a procesnú aktivitu vyvíjal vo vzťahu k preukázaniu
obvyklosti ceny nájmu. Faktúra, ktorú žalobcovi spoločnosť LAPIDARIS s. r. o. - prenajímateľ vystavil,

nie je dôkazom o tom, že žalobca nájomné skutočne zaplatil, a teda že o uvedenú sumu sa jeho
majetok skutočne zmenšil. Ide o situáciu odlišnú od vzniku nákladov za opravu motorového vozidla,
kde škoda vzniká nezávisle od toho, či sú náklady na opravu vynaložené, pretože k zmenšeniu
majetku poškodeného dochádza samotnou škodovou udalosťou - znehodnotením motorového vozidla.
V prípade nákladov za nájom ide až o akési sekundárne náklady, ktoré nie sú vynakladané na uvedenie

poškodenej veci do predošlého stavu. Až zaplatením nájomného sa zmenšuje existujúci majetkový stav
poškodeného, nie samotnou škodovou udalosťou. Nesprávne bolo právne posúdenie prezentované
žalobcom, pokiaľ tento na pojednávaní hovoril o nájomnom ako o ušlom zisku. V časti o zaplatenie
nájomného vo výške 1.778,70 eura žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď na ňom ako žalujúcom
poškodenom bolo preukázanie ich existencie, a preto súdu nezostalo nič iné, ako žalobu v tejto časti

zamietnuť.

5. Súd žalobu zamietol aj v časti úrokov z omeškania, a to tých, ktoré prislúchali k nedôvodnej sume
1.778,70 eura, ale aj prislúchajúcich k sume priznanej, a to za obdobie od 26. 4. 2021 (od ktorého
úroky požadoval žalobca) do 18. 5. 2021. V prípade náhrady škody treba počiatok omeškania počítať

odo dňa nasledujúceho po dni, keď veriteľ dlžníka na plnenie vyzval, a to v súlade s ustanovením §
563 Občianskeho zákonníka, keď čas plnenia nebol určený právnym predpisom a ani dohodou strán.
Výzva žalovaného na plnenie nebola žalobcom tvrdená, sám požadoval úroky odo dňa doručenia žaloby
súdu. Za výzvu na plnenie v konaní možno však požadovať až doručenie žaloby žalovanému 17. 5.
2021, nasledujúci deň bol žalovaný povinný plniť a do omeškania sa dostal 19. 5. 2021. Výška úrokov

z omeškania bola žalobcom požadovaná v zákonnej výške 5 %.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď zistil predbežnú výšku príslušenstva
k času svojho rozhodnutia a túto zohľadnil pri posúdení úspechu v konaní. Žalobca si žalobou uplatnil
celkovú sumu 2.590,13 eur vrátane úrokov z omeškania a súd žalobu posúdil ako dôvodnú v časti

sumy 719,63 eur (vrátane úrokov z omeškania). Potom miera úspechu žalovaného v konaní 44 % bola
vypočítaná ako rozdiel percentuálnej výšky úspechu žalovanej strany 72 % a žalobcu 28 %. Žalovanému
ani intervenientovi však súd náhradu trov nepriznal, pretože im v konaní žiadne preukázateľné trovy
nevznikli.

7. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu jeho výroku II. a navrhol
rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a tiež zmeniť výrok
o trovách konania tak, že žalobcovi prizná proti žalovanému plnú náhradu trov konania, a to z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. g) a písm. h) CSP. Mal za to, že pokiaľ súd zamietol žalobu tiež
v časti o zaplatenie sumy 1.778,70 eura z dôvodu, že žalobca nepreukázal úhradu faktúry vystavenú

spoločnosťou LAPIDARIS, s.r.o., a teda nepreukázal vznik tejto škody, k takémuto záveru dospel bez
toho, aby bola akýmkoľvek spôsobom spochybnená, či vyvrátená v konaní existencia pohľadávky
spoločnosti LAPIDARIS, s.r.o. voči žalobcovi. Po vysvetlení pojmu škoda v zmysle § 442 ods. 1 OZ
dôvodil, že nijakým spôsobom v konaní nebolo vyvrátené a súd na tom ani nezaložil svoj zamietavý
výrok, že by neexistovala pohľadávka spoločnosti LAPIDARIS, s.r.o. voči žalobcovi alebo naopak, že by

žalobcovi nevznikol záväzok voči tejto spoločnosti uhradiť sumu 1.778,70 eura za prenájom motorového
vozidla, ku ktorému došlo v priamej príčinnej súvislosti s tým, že žalobca nemohol používať svoje vlastné
motorové vozidlo poškodené v dôsledku udalosti, za ktorú žalovaný zodpovedá. Kľúčovou otázkou
pre rozhodnutie súdu je teda posúdenie, či samotná existencia záväzku poškodeného, ktorý vznikolv priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou je alebo nie je škodou. Súd dospel k záveru, že
takýto záväzok poškodeného škodou nie je až do okamihu, kým ho neuhradí, čo v súdnom konaní
znamená, že jeho úhradu nepreukáže. Tento právny názor súdu akceptovať nemožno. Znamenalo

by to kladenie na poškodeného neprimeraného a nezdôvodniteľného bremena, aby škodu uhradil zo
svojho predtým, než by mu bola jej náhrada poskytnutá osobou zodpovednou za vznik škody. To môže
mať pre poškodeného následky, ktoré ho v končenom dôsledku zbavujú možnosti uplatniť škodu voči
osobe zodpovednej za ňu a povinnej ju nahradiť v situácii, keď poškodený nemá prostriedky na to, aby
náklady potrebné vynaložiť na odstránenie škody vynaložil. Z takéhoto základu vychádza aj rozhodnutie

Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 1Cz/82/88 zverejnené pod č. R 25/1992, ktoré možno zahrnúť
do ustálenej súdnej praxe. Z predmetného rozhodnutia vyplýva: „Při stanovení výše náhrady škody
způsobené na věci je třeba vycházet z nákladů (jejich ceny), které je třeba vynaložit na uvedení věci
do původního stavu (§ 442 odst. 1 o. z.). Výši peněžité náhrady, vyjadřující náklady na uvedení věci
do původního stavu, je třeba zjistit a stanovit objektivně a nezávisle na okolnostech souvisejících se
škodnou událostí. Není-li uvedení věci do původního stavu možné, pak vodítkem pro stanovení výše

náhrady škody je výše nákladů, které jsou nutné k tomu, aby odškodnění bylo poskytnuto jinak než
uvedením věci v předešlý stav (např. náklady na obstarání stejné nebo obdobné věci).“ Názor súdu
vedie poškodeného k neprijateľnému záveru, že v prípade, že nie je v jeho možnostiach, aby záväzok
sám uhradil alebo ak splatnosť tohto záväzku v čase uplatnenia práva na súde neuplynula, nemá na
náhradu tejto škody nárok. Daná situácia je od toho viac neakceptovateľná, že § 106 ods. 2 OZ výslovne

stanovuje,žeprávonanáhraduškodysapremlčujeza3rokyodudalosti,zktorejškodavznikla.Pokiaľby
platil názor súdu prvej inštancie, potom by staval poškodeného do ťažko riešiteľnej situácie, pretože buď
musí v uvedenej lehote svoj záväzok uhradiť alebo sa mu právo na náhradu škody premlčí. Nesprávnosť
napadnutého právneho názoru súdu vyplýva aj z rozhodovacej praxe súdov v konaniach týkajúcich sa
vyporiadania BSM, v ktorom sa pri vyporiadaní majetku zohľadňujú aj záväzky či pohľadávky, ktoré jeden

z manželov pri vyporiadaní nadobúda a v okamihu vyporiadania je nerozhodné, či pohľadávka, resp.
záväzok bude niektorým z manželov vymožený do budúcna, či naopak uhradený.

8. Žalovaný a intervenient sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

9. Predmetom odvolacieho prieskumu boli výrok II. ako odvolaním napadnutý výrok a výrok III. ako
závislý výrok, na základe čoho výrok I. ako výrok nenapadnutý odvolaním nadobudol právoplatnosť
a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

10. V ostatnom rozsahu Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie

žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
beznariadeniaodvolaciehopojednávaniavzmysle§385ods.1CSPacontrariovrozsahuvyplývajúcom
z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie
je možné vyhovieť.
11. Odvolateľ v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. g) a h) CSP, ktoré podľa

názoru odvolacieho súdu neboli naplnené.
12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje
správnosť jeho dôvodov a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím
námietkam žalobcu dopĺňa nasledovné.

13. Predmetom konania je peňažný nárok, ktorý mal žalobcovi vzniknúť v súvislosti so zodpovednosťou
žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi na jeho motorovom vozidle v súvislosti so škodovou udalosťou
zo dňa 7.4.2020, ktorý nárok súd posúdil ako dôvodný iba v časti priznanej sumy 688,09 eur
s príslušenstvom, ktorý zodpovedá výroku I. ako vyhovujúcemu výroku, keď v prevyšujúcej časti súd
nárok o zaplatenie 1.778,70 eur s uplatnenými úrokmi z omeškania a nárok v prevyšujúcej časti

uplatnených úrokov z omeškania zo sumy 688,09 eur v prevyšujúcej časti zamietol, čo zodpovedá jeho
výroku II. ako zamietavému výroku.

14. Podstatou odvolania žalobcu je jeho prezentovaný názor o tom, že pokiaľ ide o nepriznanú sumu
1.778,70 eur, ktorú si uplatnil titulom náhrady škody za prenájom náhradného motorového vozidla, vznik

tejto škody v konaní žalobca preukázal už samotnou existenciou záväzku poškodeného voči spoločnosti
LAPIDARIS, s.r.o., ktorá žalobcovi náhradné motorové vozidla za uplatnenú rozhodnú dobu dala do
prenájmu.15. V prejednávanom prípade na strane žalovaného išlo o konštatovanú zodpovednosť podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka spočívajúcu v tom, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Základ nároku súd považoval za preukázaný, keď v danom prípade ide

o zodpovednosť objektívnu bez ohľadu na zavinenie.

16. Súd nepriznaný nárok v uplatnenej výške 1.778,70 eur predstavujúci uplatnenú škodu v podobe
prenájmu náhradného vozidla odôvodnil tým, že žalobca vynaložené náklady nepreukázal, čím nesplnil
podmienku vzniku škody a to, že o uvedenú sumu nájomného sa jeho majetok skutočne zmenšil. Súd

pritom argumentoval, že v prípade nákladov za nájom náhradného vozidla ide o sekundárne náklady,
ktoré nie sú vynakladané na uvedenie poškodenej veci do predošlého stavu, ako je to v prípade
nákladov na opravu motorového vozidla, kedy k zmenšeniu majetku poškodeného dochádza samotnou
škodovou udalosťou – znehodnotením motorového vozidla, pretože náklady za prenájom náhradného
motorového vozidla sa stávajú škodou až ich zaplatením, pretože až vtedy sa zmenšuje existujúci
majetkový stav poškodeného a nie samotnou škodovou udalosťou. Pokiaľ potom žalobca v časti tohto

nároku neuniesol dôkazné bremeno, pretože iba ním predložená faktúra vystavená prenajímateľom –
spoločnosťou LAPIDARIS, s.r.o. nie je dôkazom o tom, že žalobca nájomné skutočne zaplatil.

17. Odvolací súd považuje tieto závery súdu za správne a plne sa s nimi stotožňuje.

18. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

19. Pojem skutočná škoda Občiansky zákonník nevymedzuje a ponecháva vymedzenie tohto pojmu
právnej vede a súdnej praxi. Možno ju však vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch,
ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti v zničení, strate, zmenšení,

znížení, či inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného (jeho veci či jeho iných práv
a hodnôt oceniteľných peniazmi) a ktorá predstavuje majetkové hodnoty nevyhnutné na uvedenie veci
do pôvodného stavu (Občiansky zákonník, Veľký komentár, 1. diel, I. Fekete, Eurokódex 2011, str. 1152).

20. Pojem škody vo všeobecnosti ozrejmil napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení

zo dňa 21.12.2009 sp. zn. 4MCdo/23/2008 zo dňa 21.12.2009 (na ktorý poukázal aj samotný odvolateľ
v podanom odvolaní) tak, že v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa škodou chápe ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii s tým, že náhrada škody má zabezpečiť poškodenému
plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.

21. V prejednávanom prípade požadovaná suma 1.778,70 eur predstavovala škodu v podobe nákladov
za prenájom motorového vozidla od spoločnosti LAPIDARIS, s.r.o. a v kontexte povahy tejto škody bolo
potrebné následne ustáliť, čo v takomto prípade predstavuje skutočnú škodu. Posúdenie a ustálenie
výšky škody totiž nemožno generalizovať vo vzťahu k akejkoľvek škode, pretože vždy závisí od

charakteru a povahy danej škody. Skutočná škoda sa posudzuje odlišným spôsobom v prípade, ak
ide o vec poškodenú, ktorej uvedenie do pôvodného stavu je možné, alebo, či napríklad ide o tzv.
totálnu škodu, alebo ide povedzme o škodu v podobe vynaloženia nákladov na odstránenie jej následkov
a podobne. Na uvedené potom pri ustálení skutočnej škody a jej výšky reflektuje tiež rozhodovacia prax
súdov.

22. Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej
nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného až do momentu, keď môže opätovne užívať
svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahom
zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý

následok (nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 602/2022).

23. Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/23/2009 vyplýva: „Odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie sa správne zaoberal rozsahom skutočnej škody, ktorá vznikla poškodenému
žalobcovi, primerane pritom vychádzajúc z premisy, že výška škody je daná (tiež) nákladmi,

ktoré by poškodený žalobca nemusel vynaložiť v prípade, ak by ku škode nedošlo, nakoľko iba
z dôvodu dopravnej nehody nemohol užívať vozidlo vlastné, preto používal vozidlo cudzie, resp.
náhradné. ...Skutočnou škodou sa rozumie zmenšenie existujúceho majetku poškodeného v porovnaní
so stavom, aký tu bol pred poškodením škody. Ak poškodený musel na uvedenie vozidla dopredchádzajúceho stavu vynaložiť určitú čiastku, vrátane úhrady za prenájom náhradného vozidla počas
doby opravy poškodeného vozidla, je zrejmé, že sa jeho majetková sféra v dôsledku škodovej udalosti
zmenšila.“

24. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 1Cz 86/90, publikovanom pod R 7/1992 vyplýva, že
skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom osobného motorového
vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný
nahradiť len v rozsahu, v akom boli tieto náklady nevyhnutné a účelne vynaložené na vypožičanie

náhradnej veci (osobného motorového vozidla) zodpovedajúcej poškodenej veci.

25. K nákladom na vypožičanie náhradného motorového vozidla Krajský súd v Bratislave v rozsudku
sp.zn. 9Co/64/2022 (bod 33.) uviedol nasledovné: „Pokiaľ ide o náklady na vypožičanie náhradného
motorového vozidla, tieto predstavujú skutočnú škodu. Zaplatením nájomného sa teda zmenšuje
existujúci majetkový stav poškodeného. Skutočnou škodou je preto (aj) vyplatené nájomné za prenajaté

motorové vozidlo. Poškodený si môže uplatňovať tieto náklady v poisťovni, v ktorej je poistené motorové
vozidlo, ktoré zapríčinilo dopravnú nehodu; poškodený však musí preukázať poisťovni, že si prenajal
motorové vozidlo, napr. predložením nájomnej zmluvy a rovnako musí preukázať, že mu vznikli reálne
náklady za prenájom náhradného vozidla...“.
26. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo/3/2015 vyplýva okrem iného, pokiaľ ide o výšku

náhrady škody, že otázka skutočnej škody bola riešená už v rozhodnutí R 7/1992, v zmysle ktorého
skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady
na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť iba v rozsahu, v akom náklady
boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie – nájom náhradného vozidla, ktoré zodpovedá vozidlu
zadržiavanému. V prejednávanej veci dovolací súd vyslovil: „V danom prípade nevyhnutná potreba

žalobcu zadovážiť si náhradné motorové vozidlo po dobu, keď nemohol užívať svoje motorové vozidlo,
nebola účastníkmi spochybňovaná. Avšak aj u porovnateľného motorového vozidla platí, že rozsah
náhrady, ku ktorej je žalobca povinný, je obmedzený hľadiskom účelnosti. V danom prípade najmä
vzhľadom na to, že poškodený žalobca zaplatil za nájom vozidla prenajatého od fyzickej osoby (ktorá sa
profesionálne nezaoberá požičiavaním motorových vozidiel) za dohodnutú sumu, nie je správny záver

súdov o skutočnej výške škody v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Zo zreteľom na uvedené
bolo potrebné výšku náhrady škody, za ktorú zodpovedá žalovaná, stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny
prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Skutočnou škodou, spočívajúcou
v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného
vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne

a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania
ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu (do vydania nového osvedčenia 14. mája 2008). Ale aj
u porovnateľného náhradného vozidla platí, že rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná,
je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, za ktorú žalovaná zodpovedá,
je treba stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase.

Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (v danom prípade dohodnutou)
v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. Vzhľadom na odlišný právny názor súdov
nižších stupňov v posudzovanej veci, dokazovanie v potrebnom rozsahu nebolo vykonané.“
27. Z vyššie uvedenej rozhodovacej praxe súdov možno vyvodiť, že súdy za skutočnú škodu v prípade
nákladov za prenájom motorového vozidla považujú reálne vynaložené náklady (súčasne nutné

a účelné) a nie iba samotnú potrebu týchto nákladov (napr. v podobe existencie pohľadávky za prenajaté
motorové vozidlo).

28. Pokiaľ odvolateľ odkázal a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
1Cz/82/88 zverejnenej v zbierke pod č. R 25/1992, ani ním uvedený záver Najvyššieho súdu Českej

republiky právne závery súdu prvej inštancie nespochybňujú a nepopierajú, a teda záver súdu o tom, že
nestačísamotnáexistenciapohľadávkyvočispoločnosti,ktorápoškodenémuposkytlanáhradnévozidlo,
pretože iba samotnou existenciou pohľadávky, pokiaľ k jej úhrade reálne nedošlo, nemožno hovoriť
o skutočnej škode, a teda o zmenšení majetkovej sféry poškodeného.

29. Podľa názoru odvolacieho súdu namieste nie je ani poukaz na rozhodovaciu prax súdov v konaniach
týkajúcich sa vyporiadania BSM, v ktorom sa pri vyporiadaní majetku zohľadňujú aj záväzky či
pohľadávky, ktoré jeden z manželov pri takomto vyporiadaní nadobúda, a keď je v takýchto konaniach
nerozhodné, či pohľadávka alebo záväzok bude tým ktorým z manželov do budúca vymožená, či naopakuhradená, pretože ide o konanie odlišné od predmetného konania. Podstatu konania o vyporiadanie
BSM a jeho účel, tiež jeho zásady, nemožno porovnávať, resp. stotožňovať s predmetným konaním (o
náhradu škody).

30. Napokon za neopodstatnenú považuje odvolací súd námietku odvolateľa, ktorý svoju argumentáciu
spojilsúpravoupremlčacejdobypodľa§106ods.2Občianskehozákonníka.Odvolacísúdsadomnieva,
žeotázkaskutočnejškodyavtejsúvislostijejzhodnotenievzmysle§442ods.1Občianskehozákonníka
nemožno riešiť cez úpravu premlčania, či už objektívnej alebo subjektívnej lehoty.

31. Odvolateľ v závere svojho odvolania nedôvodne namieta, že súd odmietol zobrať do úvahy záväzok
žalobcu vyplývajúci z prenajatia motorového vozidla od spoločnosti LAPIDARIS, s.r.o. preukázaný
faktúrou tejto spoločnosti ako skutočnosť ovplyvňujúcu majetkovú sféru žalobcu. Odvolací súd
zdôrazňuje, že iba samotná faktúra, ktorú spoločnosť LAPIDARIS, s.r.o. žalobcovi vystavila v súvislosti
s prenájmom náhradného motorového vozidla, bez preukázania jej úhrady sama o sebe majetkovú sféru
žalobcu predsa neovplyvňuje.

32. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu v zamietavom výroku II. vrátane výroku
III. o trovách konania ako závislého výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

33. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešnému žalobcovi, tiež intervenientovi žiadne
preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).