Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 11. jún 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317201091
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8317201091.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXXX/XX, D., zastúpeného JUDr. Martinou Čelkovou, advokátkou, advokátska kancelária
Štefánikova 22, Humenné, proti žalovaným: 1. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, 2. H. F., I. A., nar.
X.XX.XXXX, bytom G. XX, obaja žalovaní zastúpení JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, Štefánikova
17, Humenné, o vypratanie nehnuteľností takto rozhodol:

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní vypratať nehnuteľnosti a to parcelu KN-C č.
210 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 584 m2 a rodinný dom č. 20 postavený na parcele KN-
C č. 210, zapísané na LV č. XXX, okres Humenné, obec G., katastrálne územie G. v lehote 30 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov
konania v celom rozsahu s tým, že žalovaní v 1. a 2. rade majú trovy konania uhradiť spoločne
a nerozdielne, pričom ich výška bude určená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku,
ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 03.02.2017 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1.
a 2. rade povinnosť vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. územie G. a to parcelu registra

C č. 210 o výmere 584 m2 – zastavané plochy a nádvoria a dom so súpisným číslom XX, postavený
na parcele č. 210.

2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom hore uvedených nehnuteľností, pričom
vlastníctvo nadobudol na základe opakovanej, dobrovoľnej dražby dňa 30.11.2016, kde dražobníkom
bola spoločnosť Platiť sa oplatí s. r. o. a za vydražené nehnuteľnosti uhradil sumu 18 600,00 eur.
Navrhovateľom opakovanej, dobrovoľnej dražby bola J. K. G., L..

3. Žalobca bol dražobníkom vyzvaný na prevzatie predmetu dražby, k čomu však nedošlo, lebo žalovaní
uviedli, že podali žalobu o neplatnosť dražby. Aj keď žalobca je vedený ako výlučný vlastník vydražených
nehnuteľností, žalovaní v 1. a 2. rade sa odmietajú vysťahovať z dôvodu, že považujú dražbu za
neplatnú, o čom podali žalobu na súdu.

4. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe vyjadrili tak, že s ňou nesúhlasia a žiadajú, aby ju súd zamietol

v celom rozsahu. Poukázali na to, že na súd podali žalobu o neplatnosť dražby, o čom je uvedená
poznámka na príslušnom liste vlastníctva. Spolu so svojím vyjadrením zaslali súdu na vedomie aj
príslušnú žalobu o neplatnosť dražby a iné.5. K vyjadreniu žalovaných žalobca uviedol, že v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR má každý právo vlastniť
majetok. Vlastnícke právo umožňuje vlastníkovi veci nakladať s ňou podľa vlastného uváženia, najmä ju
držať, užívať, brať z nej plody a scudziť ju. Žalovaní nehnuteľnosti užívajú bez právneho dôvodu a tým

neoprávnene zasahujú do vlastníckych práv žalobcu. Žalobca považuje žalobu o určenie neplatnosti
dražby podanú žalovanými za účelovú a nedôvodnú a táto okolnosť mu nebráni ako vlastníkovi domáhať
sa ochrany svojich vlastníckych práv.

6. Žalovaní v ďalšom svojom vyjadrení poukazovali na to, že pod sp. zn. 15Csp/34/2017 sa na Okresnom

súde Humenné vedie konanie o určenie neplatnosti Zmluvy o poskytnutí EUROFLEXI hypotéky, Zmluvy
o zriadení záložného práva a určenie neplatnosti dražby.

Poukázali tiež na to, že Okresný súd Humenné v konaní sp. zn. 15Csp/34/2017 rozhodol neodkladným
opatrením z 15.02.2017 tak, že ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil
žalobcovi (v postavení žalovaného) zdržať sa výkonu odovzdania predmetu dražby, zamietol. Avšak

proti uzneseniu podali odvolanie, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté.

Navrhli konanie o vypratanie nehnuteľnosti prerušiť až do právoplatného skončenia konania vedeného
pod sp. zn. 15Csp/34/2017.

7. Žalobca nesúhlasil s prerušením konania, lebo neuznával dôvody, pre ktoré žalovaní podali žalobu
o neplatnosť dražby a podanie takejto žaloby považoval len za účelové. Poukázal aj na to, že žalovaní
nehnuteľnosti aj naďalej užívajú a svojím správaním znehodnocujú, lebo nehnuteľnosť nie je pripojená
na elektrickú energiu, ani na kanalizáciu, ani na vodu. Žalovaní nehnuteľnosť užívajú bez právneho
dôvodu a žalobca podanou žalobou realizuje len svoje právo chrániť svoj majetok voči tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.

8. Súd uznesením č. kon. 6C/9/2017-92 z 17.01.2018 konanie prerušil až do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 15Csp/34/2017. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 07.02.2018.

V odôvodnení uznesenia súd konštatoval, že bez vyriešenia otázky, či dražba konaná dňa 30.11.2016
bola vykonaná v súlade so zákonom a či je platná, nie je možné pokračovať v konaní o vypratanie
nehnuteľnosti. Poukázal pritom na ustanovenie § 21 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách
a poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/169/2017 z 31.10.2017, ktorým bolo

zrušené zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie o nevyhovení návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, keď krajský súd vo svojom uznesení poukázal na ochranu ústavného práva žalovaných na
obydlie podľa č. 21 Ústavy SR.

9. Po odpadnutí prekážky, pre ktorú bolo dané konanie prerušené, to znamená po právoplatnom

skončení konania vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 15Csp/34/2017, vrátane
dovolacieho konania, súd pokračoval v konaní a nariadil pojednávanie.

10. Žalovaní sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnili, súhlasili s konaním a rozhodnutím v ich
neprítomnosti a namietali nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, lebo podľa ich názoru

aktívne vecne legitimovanou má byť aj manželka A. B. a to F. L. B.. Poukázali na to, že nehnuteľnosti
boli nadobudnuté do bezpodielového spoluvlastníctva manželov B., čo vyplýva z notárskej zápisnice
z 30.06.2016, ktorá bola prílohou k podanej žalobe. Preto žiadali žalobu zamietnuť v celom rozsahu
a priznať im náhradu trov konania.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä so zápisnicou o dobrovoľnej
dražbe, s obsahom LV č. XXX, kat. územie G., s rozhodnutiami vydanými v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 15Csp/34/2017 a zistil nasledovný skutkový stav.

12. Dňa 30.11.2016 bola spísaná notárska zápisnica N1269/2016, Nz49127/2016, NCRLs50323/2016

o vykonaní opakovanej, dobrovoľnej dražby. Navrhovateľom tejto dražby bola J. K. G., L., Bratislava,
dražobníkom spoločnosť Platiť sa oplatí s. r. o., Košická 56, Bratislava a predmetom opakovanej,
dobrovoľnej dražby bol súbor vecí – nehnuteľností vedených na správe katastra Humenné, kat. územie
G., zapísaných na LV č. XXX ako stavba: rodinný dom, súpis. č. XX na parcele č. 210 a pozemok, parcelaregistra C, č. 210 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 584 m2. Bezpodielovými spoluvlastníkmi
predmetu opakovanej, dobrovoľnej dražby boli E. F., nar. XX.XX.XXXX a H. F., I. A., nar. XX.XX.XXXX,
obaja trvale bytom M. X, D.. Vydražiteľom dražených nehnuteľností sa stal A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XXXX/XX, D. a to za cenu 18 600,00 eur.

13. Z LV č. XXX pre okres Humenné, obec G., kat. územie G. má súd preukázané, že žalobca je vedený
ako výlučný vlastník tam zapísaných nehnuteľností a to rodinného domu so súpis. č. XX, postaveného
na parcele č. 210 a parcely registra C č. 210 – zastavená plocha a nádvorie o výmere 584 m2. Vlastník

predmet vlastníctva nadobudol Osvedčením o vykonaní opakovanej, dobrovoľnej dražby N1269/16,
Nz49127/2016, NCRLNCRLs50323/16 z 30.11.2016.

14. Na Okresnom súde Humenné sa pod sp. zn. 15Csp/34/2017 viedlo konanie žalobcov 1. E. F., bytom
G. N. XX, 2. H. F., I. A., bytom G. N. XX, proti žalovaným 1. Všeobecnej úverovej banke, a. s., Bratislava,
2. Platiť sa oplatí s. r. o., Bratislava a 3. A. B. a manželke F. L. B., obaja bytom C. XXXX/XX, D. o určenie

neplatnosti Zmluvy o poskytnutí EUROFLEXI hypotéky, Zmluvy o zriadení záložného práva a určenie
neplatnosti dražby.

O podanej žalobe rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č. kon. 15Csp/34/2017-635 z 25.05.2021 tak,
že žalobu zamietol, konanie o určenie, že zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatná,

zastavil a žalovaným v 1. až 4. rade proti žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v Prešove rozsudkom č. kon. 19Cosp/35/2021-670 z 21.04.2022 potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výrokoch I. a II. a stranám sporu nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania.

Rozsudok Krajského súdu v Prešove nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.05.2022.

15. Proti horeuvedenému rozsudku Krajského súdu v Prešove podali žalobcovia dovolanie a zároveň
žiadali odložiť vykonateľnosť rozsudku odvolacieho súdu s poukazom na konanie vedené na Okresnom

súde Humenné pod sp. zn. 6C/9/2017.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Cdo/190/2022 z 28.03.2023 dovolanie odmietol,
žalovaným v 3. a 4. rade priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania a žalovaným v 1. a 2. rade
nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

16. Na nariadenom pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca na podanej žalobe aj
naďalej trvá v celom rozsahu a poukazuje na rozhodnutia prvoinštančného i odvolacieho a dovolacieho
súdu o predchádzajúcich súdnych konaniach, ktoré skončili neúspechom žalovaných. Nestotožnil sa
snámietkoužalovanýchonedostatkuaktívnejvecnejlegitimáciežalobcuapoukázalnato,žepredmetná

nehnuteľnosť bola nadobudnutá na základe výsledku opakovanej, dobrovoľnej dražby.

17. Podľa § 123 O.z. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 O.z. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis

nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom
práve, záložnom práve, vecnom bremene a predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva,
ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obci a zo správy majetku
vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú, alebo majú trvať
najmenej 5 rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).

Podľa § 7 písm. c) horeuvedeného zákona, kataster obsahuje údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje
o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len „vlastník“) a o inej oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno,
priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a ak ide o cudzinca, iný identifikátor a miestotrvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo, identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach
súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam.

Podľa § 69 ods. 3 citovaného zákona výpis z listu vlastníctva, alebo jeho kópia, kópia z katastrálnej
mapy, alebo mapy určeného operátu, výpis z pozemkovej knihy, alebo výpis zo železničnej knihy, alebo
ich kópie sú verejné listiny; verejnou listinou je aj identifikácia parcely vyhotovená v listinnej podobe.

Podľa § 70 ods. 1 citovaného zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže

opak.

18. Výpisom z LV č. XXX pre kat. územie G. má súd za preukázané, že žalobca je vedený ako výlučný
vlastník rodinného domu súpis. č. XX, postaveného na parcele KNC 20, ako aj parcely KNC č. 210 –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 584 m2.

Keďže list vlastníctva je verejnou listinou a platia údaje uvedené v katastri nehnuteľností, kým sa
nepreukáže opak, súd mal za to, že žalobca ako výlučný vlastník, je aktívne vecne legitimovaný na
podanie žaloby o vypratanie nehnuteľnosti. Súd sa tak nestotožnil s obranou žalovaných v tom, že
aktívne vecnou legitimovanou by mala byť aj manželka žalobu a to F. L. B., lebo z notárskej zápisnice
o vykonaní opakovanej, dobrovoľnej dražby vyplýva, že vydražiteľ vyhlásil, že predmet opakovanej,

dobrovoľnej dražby nadobúda do bezpodielového spoluvlastníctva spolu s manželkou F. L. B.. Keďže
žalobcajezapísanýakovýlučnývlastníknehnuteľností,ktorésúpredmetomsporu,súdnemoholpodanú
žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňou nie je aj manželka vydražiteľa F. L. B.. Tá by sa eventuálne
v inom súdnom konaní mohla domáhať určenia, že vydražené nehnuteľnosti patria do BSM a teda mala
byť zapísaná ako ich bezpodielová vlastníčka. Avšak v zmysle ustanovenia § 70 ods. 1 Katastrálneho

zákona platia údaje uvedené v katastri nehnuteľnosti, kým sa nepreukáže opak a to platí aj pre údaje
o vlastníkovi nehnuteľnosti. Súd mal za to, že aktívna vecná legitimácia žalobcu je dostatočná.

19. Súd mal zároveň za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade ako predchádzajúci bezpodieloví
spoluvlastníci dražených nehnuteľností tieto užívajú bez právneho dôvodu a odmietajú ich žalobcovi

odovzdať.

Po podaní žaloby ich obrana spočívala v tom, že vedú konanie na súde o neplatnosť dobrovoľnej dražby.
Po právoplatnom skončení tohto konania, lebo ich žaloba bola zamietnutá a dovolanie odmietnuté,
jedinou obranou žalovaných bolo to, že namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie samotného

žalobcu.

20. Súd podanej žalobe o vypratanie nehnuteľnosti vyhovel a uložil žalovaným povinnosť vypratať
nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku z dôvodu, že žalobca je ich výlučným
vlastníkom a žalovaní ich užívajú bez právneho dôvodu. Každý vlastník sa môže domáhať vypratania

nehnuteľnosti od toho, kto ich neoprávnene užíva. Táto podmienka bola splnená, lebo žalovaní
k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom vypratania nemajú žiaden právny vzťah.

21. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedli,

že ak sa súd s ich obranou nestotožní a žalobe vyhovie, žiadali na splnenie si povinnosti, teda na
vypratanie vydražených nehnuteľností, poskytnúť dostatočnú lehotu najmenej 30 dní.

Súd tomuto návrhu žalovaných vyhovel a zaviazal ich predmetné nehnuteľnosti vypratať v lehote 30 dní
od právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že ide o vypratanie rodinného domu a parcely, na čo je potrebný

primeraný čas.

22. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Keďže žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, lebo súd žalobe vyhovel a uložil žalovaným
povinnosť vypratať nehnuteľnosti, priznal súd žalobcovi právo na náhradu trov konania vo vzťahu
k žalovaným v celom rozsahu.23. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení navrhli, aby súd v prípade úspechu žalobcu v konaní
aplikoval ustanovenie § 257 CSP, lebo majú za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto
spočívajú v nepriaznivej sociálnej situácii žalovaných, a teda v ich nepriaznivých osobných, majetkových

a zárobkových pomeroch. Obaja sú poberateľmi invalidných dôchodkov, žalovaný v 1. rade vo výške
131,90 eur a žalovaná v 2. rade vo výške 221,50 eur. Žalovaná v 2. rade poberá mimo toho aj odmenu
od zamestnávateľa A. O. E. mesačne vo výške zhruba 52,00 eur. Keďže v rodinnom dome na adrese
G. N. XX došlo k odpojeniu elektrickej energie, žalovaní boli nútení nájsť si podnájom, za ktorý platia
mesačne 270,00 eur. Po zaplatení nákladov spojených s bývaním im zostáva len nepatrná suma na

pokrytie základných životných potrieb.

24. Žalobca s aplikáciou ustanovenia § 257 CSP nesúhlasil, lebo okolnosti, pre ktoré žalovaní žiadajú
aplikáciu tohto ustanovenia sami vyvolali. Z predmetnej nehnuteľnosti sa sami odsťahovali a teda
zapríčinili aj to, že musia platiť nájom v inom obydlí. Žalobca ich vyzýval na uzatvorenie či už nájomnej
zmluvy, alebo zmluvy o pripojení dodávok elektrickej energie, ale žalovaní to odmietli. Poukázal na to,

že aj samotný Najvyšší súd priznal žalobcovi a jeho manželke vo vzťahu k žalovaným (v predmetnom
konaní ako žalobcom) právo na náhradu trov konania za rovnakej majetkovej situácie strán sporu.

K svojej osobnej a majetkovej situácii žalobca uviedol, že v čase, keď podával žalobu mu bola priznaná
právna pomoc prostredníctvom centra právnej pomoci, lebo jeho manželka bola na materskej dovolenke

a spĺňali požadované kritériá.

V súčasnej dobe žalobca podniká v oblasti čistenia studní a to ako živnostník. Jeho príjmy sú odvodené
od sezónnosti prác. V zime nedosahuje žiaden príjem, pretože čistenie studní vykonávať nemôže
a v lete dosiahne príjem v priemere 400,00 až 500,00 eur mesačne. Jeho manželka je zamestnaná ako

administratívna pracovníčka s hrubým príjmom 900,00 eur mesačne. Majú dve maloleté deti vo veku
6 a 4 roky, bývajú v 2-izbovom byte, kde náklady spojené s bývaním sú zhruba 200,00 eur mesačne.
Ďalšie výdavky sú spojené so zabezpečením potrieb rodiny.

25. Súd nevyhovel návrhu žalovaných na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne

súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súdmázato,žeaplikáciutohtoustanoveniamožnopoužiťlenveľmivýnimočne,lebopredstavujeodklon
od zodpovednosti za výsledok konania.

Zásada procesnej zodpovednosti za výsledok konania sa uplatňuje pre každé konanie. Ustanovenie
§ 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady
zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu
na náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá

by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri
napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP
vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné
okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto

podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2
MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za
ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne

prihliadnuť.Tútonormupretoniejemožnéinterpretovaťtak,žejeaplikovateľnákedykoľvekabezzreteľa
na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže
dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú,
a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba
skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.

Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr.
nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle
zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúži
na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavnéhosúdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo,
že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto
ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti

pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

26. Súd nezistil také dôvody hodné osobitného zreteľa, či už týkajúce sa predmetu samotného konania,
alebo majetkových pomerov strán sporu, aby mohol aplikovať ustanovenie § 257 CSP.

Predmetom sporu je vypratanie nehnuteľností, ktoré žalobca nadobudol na dražbe dňa 30.11.2016
a odvtedy ich ako výlučný vlastník nemôže užívať, lebo žalovaní ich odmietli vypratať. Teda žalobcovi je
znemožnený výkon vlastníckych práv k nehnuteľnosti už takmer 7 rokov, čo je obmedzenie trvajúce
neprimerane dlhú dobu. Žalovaní aj napriek neúspechu v súdnom konaní o určení neplatnosti dražby
predmetné nehnuteľnosti dobrovoľne žalobcovi neodovzdali a na ich vypratanie potrebujú ďalšiu lehotu
30 dní. Súd teda nevidel dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP s poukazom na predmet konania,

lebo žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľnosti sa domáha ich vypratania od toho, kto ich neoprávnene
užíva a obmedzuje ich vo výkone vlastníckych práv.

27. Súd nevidel dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP ani vzhľadom na majetkové pomery strán
sporu. Žalobca je živnostník, avšak svoju živnosť môže vykonávať iba sezóne v letnom období, pretože

pracuje v oblasti čistenia studní. Dosahuje síce zárobok 400,00 až 500,00 eur v čistom, avšak len po
určitú časť kalendárneho roka. V priemere tak jeho príjem sumu zhruba 250,00 eur v čistom na mesiac.

Žalovaní sú obidvaja poberateľmi invalidných dôchodkov s tým, že žalovaná v 2. rade má aj príjem
z dohody o pracovnej činnosti. Spolu tak mesačne poberajú sumu 405,40 eur, čo je zhruba príjem

žalobcu, avšak iba o po určitú časť kalendárneho roka. Manželka žalobcu súce pracuje s príjmom zhruba
900,00 eur v hrubom, avšak spoločne so žalobcom zabezpečujú aj výdavky dvoch maloletých detí vo
veku 6 a 4 rokov. Tak žalobca, ako aj žalovaní, majú náklady spojené s bývaním a zabezpečením
základných životných potrieb.

Súd nezistil takú zásadnú nerovnosť v majetkových pomeroch strán sporu, aby ju mohol považovať za
okolnosť hodnú mimoriadneho zreteľa a aplikovať tak ustanovenie § 257 CSP.

V neposlednom rade súd poukazuje aj na rozhodnutie NSSR sp. zn. 4Cdo/190/2022, ktorý uznesením
z 28.03.2023 priznal žalovaným v 1. a 2. rade (žalobcovi a jeho manželke) vo vzťahu k žalobcom (v

danom konaní žalovaným) na náhradu trov dovolacieho konania a to za rovnakej majetkovej situácie
ako majú strany sporu ako teraz.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.