Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. jún 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5923010122
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5923010122.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudcov JUDr.
Adriany Gallovej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na neverejnom zasadnutí konanom 13. júna 2023 prejednal
sťažnosť odsúdeného L. J.,
nar. XX.X.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1PP/6/2023 zo dňa 24.4.2023
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného L. J.
z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok uznesením, sp.zn. 1PP/6/2023 zo dňa 24.4.2023 podľa
§415ods.1Tr.por.,zdôvodovuvedenýchv§66ods.1písm.a)Tr.zák.zamietolnávrhodsúdenéhoL.J.
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom

Okresného súdu Kežmarok, č.k. 9T/146/2020-70
zo dňa 5.2.2021, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b),
s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., vo výmere 20 mesiacov nepodmienečne a rozsudkom
Okresného súdu Kežmarok, sp.zn. 6T/28/2017 zo dňa 30.10.2017, v spojení s uznesením Okresného
súdu Kežmarok, sp.zn. 6T/28/2017 zo dňa 9.9.2021.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo napadnuté sťažnosťou odsúdeného
priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí dňa 24.4.2023, ktorú dodatočne neodôvodnil.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že konanie o sťažnosti oprávnenej osoby je vo svojej
podstate návrhovým konaním, keď nadriadený súd nepreskúmava každé uznesenie nižšej inštancie
z úradnej povinnosti, ale len na návrh oprávnenej osoby, ktorý zákonodarca nazval sťažnosť. Kvalitu

a obsah každého súdneho rozhodnutia v podstatnej miere predurčuje strana konania kvalitou svojej
argumentácie. V tejto súvislosti nadriadený súd pripomína, že odsúdený L. J. sťažnosť dodatočne
neodôvodnil, a preto krajský súd v rámci prieskumu napadnutého uznesenia nemohol zamerať svoju
pozornosť
na chyby, ktoré by odsúdený napadnutému uzneseniu a postupu súdu, ktorý predchádzal napadnutému
uzneseniu, vytýkal, preto podrobil napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo,

všeobecnému prieskumu.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí po zistení, že proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového
súdu je sťažnosť prípustná (§ 417 ods. 3, druhá veta Tr. por.), túto podala oprávnená osoba (§ 186 ods. 1
Tr. por.) riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote (§ 187 ods. 1 Tr. por.), podľa § 192 ods. 1 písm. a),
písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal

sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých
okolností významných pre rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.Preskúmaním dôvodov napadnutého uznesenia, ako aj príslušného spisového materiálu sťažnostný súd
konštatuje, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom na svoje rozhodnutie (§ 2

ods. 10 Tr. por.), vecne správne rozhodol a rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 176 ods.
2 Tr. por.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd môže odsúdeného za prečin, po výkone polovice uloženého
nepodmienečného trestu odňatia slobody, podmienečne prepustiť

na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal
polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Podľa § 415 ods. 4 Tr. por. o návrhu na podmienečné prepustenie podľa odsekov 1 až 3 rozhodne súd
najneskôr do 60 dní od jeho doručenia.

Trestný zákon v ustanovení § 66 ods. 1 upravuje jednu formálnu a dve materiálne podmienky
pre podmienečné prepustenie páchateľa z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré musia byť splnené
kumulatívne. Inak povedané, ak chýba čo i len jedna z týchto podmienok, súd nemôže rozhodnúť o
podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Formálna podmienka spočíva vo vykonaní
zákonom určenej dĺžky nepodmienečného trestu podľa druhu trestného činu. V danom prípade ide o

odsúdenia za prečiny a súd prvého stupňa správne konštatoval splnenie tejto podmienky. Pokiaľ ide o
splnenie materiálnych podmienok vyplývajúcich z vyššie citovaného zákonného ustanovenia viažuceho
sakpodmienečnémuprepusteniu,tietoprvostupňovýsúdskúmalnapodkladehodnoteniapredloženého
riaditeľom ÚVTOS, ako aj ďalších listinných dôkazov.

Všeobecnépodmienkypodmienečnéhoprepusteniauvedenév§66ods.1písm.a)Tr.zák.,ktorémožno
objektívne zistiť, nemožno oddeľovať od podmienky toho istého zákona, ktorá spočíva v očakávaní,
že podmienečne prepustený odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Správanie odsúdeného pred
spáchaním trestného činu, z ktorého žiada o podmienečné prepustenie, rovnako ako správanie pri
spáchaní tohto trestného činu a jeho správanie

vo výkone trestu možno označiť ako okolnosti, ktoré sú vo vzájomnej súvislosti dôležité pre posúdenie
otázky, či bude viesť riadny život.

Po preskúmaní spisového materiálu sťažnostný súd dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový súd,
že odsúdený nespĺňa ani jednu z materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie páchateľa z

výkonu trestu odňatia slobody

„Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré
správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa
na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku

ktorýmsúdyprisvojomrozhodovanímusiaprihliadať.Podstatouichúvahjepotomvkonečnomdôsledku
dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou
rizika jeho recidívy. Pokiaľ všeobecný súd prihliadne na okolnosť, že nie je zabezpečená podmienka
budúceho riadneho života sťažovateľa, je to výlučne iba vecou jeho uváženia, ak dospel k záveru, že
doterajší výkon trestu odňatia slobody neodstránil charakterové vlastnosti, ktoré sťažovateľa viedli

páchaniu závažnej trestnej činnosti.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. IV. ÚS
53/08 zo 14. februára 2008). Či sú splnené materiálne podmienky podmienečného prepustenia, záleží
od posúdenia okolností jednotlivého prípadu.

Zo spisového materiálu, ktorý sa vzťahuje na konanie o podmienečnom prepustení odsúdeného z

výkonu trestu odňatia slobody, je zrejmé, že odsúdený L. J. bol doposiaľ 5-krát súdne trestaný vždy za
úmyselnú trestnú činnosť a z toho 2-krát
na nepodmienečný trest odňatia slobody. Zároveň v prípade trestu, ktorý mu bol uložený
v roku 2017, ide o pôvodne podmienečne odložený výkon trestu vo výmere 14 mesiacov, avšak v
skúšobnej dobe s probačným dohľadom sa odsúdený neosvedčil a Okresný súd Kežmarok uznesením,

sp.zn. 6T/28/2017 zo dňa 9.9.2021, právoplatným 22.10.2021, mu výkon trestu nariadil. Už len tento
jednoduchý sumár je dôkazom toho, že miernejší trest, hrozba výkonu trestu nebola na odsúdeného
postačujúca, aby viedol riadny život. Súčasne vypovedá o odsúdenom ako osobe so sklonmi k páchaniu
trestnej činnosti, a preto možnona jeho prevýchovu účinne pôsobiť len výkonom trestu odňatia slobody a týmto spôsobom zabezpečiť
ochranu spoločnosti.

Vedením riadneho života treba rozumieť najmä dodržiavanie právnych noriem, plnenie pracovných,
rodinných a ďalších občianskych povinností. Podmienka vedenia riadneho života je splnená najmä
vtedy, ak podmienečne odsúdený plní základné povinnosti občana tak v súkromnom živote, ako aj voči
spoločnosti. Riadny život preto nemožno stotožňovať len s bezúhonnosťou.

Vo vyššie uvedených súvislostiach ani relatívne disciplinovaný výkon trestu odňatia slobody nepreváži
negatíva predchádzajúceho spôsobu života odsúdeného a neprinavráti dôveru súdu, že odsúdený sa
skutočne napravil a na jeho prevýchovu je doteraz vykonaný trest postačujúci. Odsúdený nepresvedčil
ani sťažnostný súd tak o účinku doterajšieho výkonu trestu na jeho prevýchovu, a to aj pri deklarovaní
zabezpečenia práce.

V neuvedených podrobnostiach krajský súd odkazuje na dôvody napadnutého uznesenia okresného
súdu, s ktorými sa stotožnil a tieto si aj osvojil.

Vzhľadom na vyššie uvedené, neodôvodnená sťažnosť odsúdeného nie je spôsobilá zvrátiť stav veci a
zákonu zodpovedajúce uznesenie súdu prvého stupňa.

Na základe týchto skutočností krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.