Uznesenie – Právo duševného vlastníctva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. jún 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-22Ca/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123204102
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ágnes Nagyová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1123204102.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: T.. Q.. T. C., G.. XX.XX.XXXX, I. XX, K., právne
zastúpený: LEGAL CARTEL s.r.o., IČO: 36 677 175, Na Hrebienku 5433/40, Bratislava, proti žalovanej:
Slovenská republika - Bytová agentúra rezortu ministerstva obrany, IČO: 34 000 666, Pri Šajbách
7518/12, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 11.05.2023 doručil Okresnému súdu Bratislava I (od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava
IV) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v znení:
„I. Žalovaná je povinná zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k spracovaniu diela - obnove a

rekonštrukcii Hotela BARMO Zemplínska Šírava - stavby so súp. č. 491, postavenej na pozemku parc.
č. 556/3, druh stavby: 19, popis stavby: Ubytovacia budova a stavby so súp. č. 578, postavenej na
pozemku parc. č. 556/8, druh stavby: 20, popis stavby: Rekon. zar.-príst., zapísaných na LV č. 403,
vedenom Okresným úradom Michalovce, katastrálnym odborom pre okres: Michalovce, obec: Kaluža,
katastrálne územie: Kaluža.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol odôvodnený na tom skutkovom základe, že žalobca
je architektom zapísaným v Slovenskej komore architektov a spolu A. V.. T.. Q.. V.Q. K., O.., zomr.
XX.XX.XXXX a T.. Q.. N. I., zomr. XX.XX.XXXX je autorom architektonického riešenia stavby Vojenskej
zotavovne na Zemplínskej Šírave známej ako Hotel Granit Zemplínska Šírava. Uviedol, že Vojenská
zotavovňa na Zemplínskej Šírave patrí medzi výrazné architektonické diela druhej polovice 20. storočia

a je súčasťou Registra modernej architektúry SAV. Poukázal na to, že majetok prevádzky Hotel Granit
Zemplínska Šírava bol s účinnosťou od 31.08.2018 prevedený do vlastníctva žalovanej a správy štátnej
príspevkovej organizácie BARMO. Tvrdil, že v marci roku 2022 bola zo strany obchodnej spoločnosti
PROJEKTPLAN s.r.o., Jarmočná 1926/90A, Stará Ľubovňa vypracovaná Architektonická štúdia objektu
Modernizácia hotela BARMO Zemplínska Šírava, pričom žalovaná v apríli roku 2022 ohlásila záujem
oživiť prevádzku Hotel Granit Zemplínska Šírava (po novom Hotel BARMO Zemplínska Šírava) a

predstavila verejnosti vypracovanú architektonickú štúdiu spolu s 3D vizualizáciou objektu, podľa
ktorej by prevádzka Hotela BARMO Zemplínska Šírava mala prejsť kompletnou obnovou a rozsiahlou
rekonštrukciou. Žalobca dodal, že dňa 29.12.2022 bolo vo vestníku verejného obstarávania č. 274/2022
pod číslom 51431 - MSS zverejnené oznámenie žalovanej o vyhlásení verejného obstarávania s názvom
zákazky „Projektová dokumentácia a inžinierska činnosť pre stavbu Modernizácia hotela BARMO -
Zemplínska Šírava“, predmetom ktorej boli projektové práce a ďalšie činnosti pre Modernizáciu hotela

BARMO Zemplínska Šírava s lehotou na predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť do 13.02.2023.
Uviedol, že dňa 17.02.2023 bola k predmetnej zákazke zverejnená Zápisnica z otvárania ponúk zodňa 13.02.2023 s tým, že na základe výsledkov vyhláseného verejného obstarávania mala žalovaná
uzatvoriť zmluvu o dielo s vybraným uchádzačom. Žalobca dodal, že ku dňu podania návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nedošlo k zverejneniu zmluvy o dielo, predmetom ktorej by malo

byť zhotovenie a dodanie diela, in concreto vypracovanie a dodanie projektovej dokumentácie na
stavbu Modernizácia hotela BARMO Zemplínska Šírava, poukázal však na to, že podľa medializovaných
informácií žalovaná aktívne pokračuje v procese obnovy a rekonštrukcie komplexu.

3. S poukazom na konkrétne ustanovenia Autorského zákona žalobca tvrdil, že medzi výhradné

osobnostné práva autora patrí predovšetkým jeho právo na autorstvo, t. j. právo, aby ho uznávali za
autora takéhoto diela, ako aj právo na nedotknuteľnosť diela spočívajúce v tom, že nik nemôže na diele
vykonať seba menšie zmeny bez súhlasu autora, ani ho nik nemôže používať takým spôsobom, ktorý
by znižoval jeho hodnotu, rozhodnúť o zverejnení diela alebo označiť ho pseudonymom a iné. Mal za to,
že z výlučného oprávnenia autora vyplýva, že nik iný okrem autora nie je oprávnený dielo akýmkoľvek
spôsobom použiť, a preto ak iná osoba chce použiť dielo, môže tak urobiť len so súhlasom autora, ktorý

autor udeľuje zmluvou. Poukázal na to, že použitím architektonického diela je jeho zhmotnenie vo forme
projektovej dokumentácie alebo územnoplánovacej dokumentácie alebo vo forme zhotovenia stavby,
záhrady, interiéru alebo scény. Bol názoru, že zhotoviteľ stavby, ktorá je vyjadrením architektonického
diela, je povinný umožniť autorovi tohto diela dohľad nad zhotovením stavby, ak o to autor požiada a
nie je to v rozpore s oprávnenými záujmami zhotoviteľa stavby, pričom na každú zmenu stavby, ktorá je

vyjadrením architektonického diela, ktorej rozsah nespĺňa podmienky § 33 ods. 7 Autorského zákona,
je potrebné uzatvoriť licenčnú zmluvu, pretože ide o použitie diela. Žalobca považoval za nesporné,
že stavba Vojenskej zotavovne na Zemplínskej Šírave známej ako Hotel Granit Zemplínska Šírava a
aktuálne Hotel BARMO Zemplínska Šírava je vyjadrením architektonického diela, ktorá spĺňa pojmové
znaky diela v zmysle príslušných ustanovení Autorského zákona, je predmetom autorského práva a

predmetom ochrany podľa príslušných ustanovení Autorského zákona. Rovnako mal za nesporné, že
plánovaná zmena dotknutej stavby nespadá pod stavebné úpravy, ktoré má na mysli ustanovenie §
33 ods. 7 Autorského zákona, pri ktorých nie je potrebný súhlas autora stavby, ale sa jedná o použitie
architektonického diela podľa ustanovenia § 19 Autorského zákona, pri ktorom je už potrebné získať
súhlas autora diela.

4. Na základe vyššie uvedeného sa žalobca domáhal ochrany svojho autorského práva, keď uviedol,
že sa ako spoluautor stavby dozvedel o plánovaných stavebných úpravách len z médií a na takúto
zmenu stavby neudelil súhlas, ani nebol na udelenie súhlasu zo strany žalovanej vyzvaný. Tvrdil, že
žalovaná naďalej uskutočňuje kroky smerujúce k obnove a rekonštrukcii stavby, pričom podľa neho nie je

dôvod domnievať sa, že by v tomto konaní ďalej nepokračovala. Mal za to, že žalovaná svojím konaním
ohrozuje a zasahuje do jeho výhradných osobnostných, ako aj do majetkových práv ako spoluautora
diela. Vzhľadom na uvedené bol žalobca názoru, že bez nariadenia neodkladného opatrenia existuje
dôvodná hrozba vzniku ďalšej ujmy, resp. zväčšenie rozsahu doteraz utrpenej ujmy ohrozovaním a
v prípade spracovania diela, in concreto v prípade zmeny projektovej dokumentácie porušovaním

absolútnych osobnostných práv k dielu, mu vznikne len ťažko napraviteľná majetková a nemajetková
ujma. Tvrdil, že akékoľvek ďalšie konanie žalovanej spôsobí nezvratný zásah do jeho výlučného a
absolútneho osobnostného práva na nedotknuteľnosť, resp. zachovanie integrity diela.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnejúpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do
30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 341 ods. 1 CSP neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala konania,
ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva.

Podľa § 341 ods. 2 CSP, ak sa neodkladné opatrenie nariaďuje pred konaním vo veci samej, súd určí
lehotu na podanie žaloby; márnym uplynutím tejto lehoty neodkladné opatrenie zaniká.

6. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorského zákona (ďalej len „Autorský zákon“) predmetom
autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej

duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu
jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.

Podľa § 3 ods. 6 Autorského zákona architektonickým dielom je najvšeobecnejšie vyjadrenie tvorivej
architektonickej myšlienky autora, najmä grafické a priestorové zobrazenie architektonického riešenia

stavby alebo urbanistického usporiadania územia, stavba, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej
architektúry a dielo architektonického dizajnu.

Podľa § 8 ods. 1 Autorského zákona spracovaním diela vzniká nové dielo, ak spĺňa podmienky podľa § 3
ods. 1. Spracovaním diela je jeho adaptácia, preklad alebo iná úprava diela. Práva autora k pôvodnému

dielu, ktoré je predmetom spracovania, zostávajú zachované.

Podľa § 13 ods. 2 Autorského zákona fyzická osoba, ktorej meno, priezvisko alebo meno a priezvisko
(ďalej len „meno“) je uvedené na diele alebo vo vzťahu k dielu obvyklým spôsobom ako označenie
autora, sa považuje za autora diela, ak nie je preukázaný opak. To platí aj vtedy, keď je dielo označené

pseudonymom, ak nie sú nijaké pochybnosti o totožnosti autora.

Podľa § 13 ods. 4 Autorského zákona ustanovenia tohto zákona o autorovi sa vzťahujú aj na jeho
dedičov, na osobu, ktorá je nadobúdateľom výhradnej licencie podľa § 70 ods. 2 v rozsahu nadobudnutej
výhradnej licencie, a na osobu, ktorá vykonáva majetkové práva autora na základe tohto zákona (ďalej

len „nositeľ práv“), ak z ich povahy nevyplýva iné.

Podľa § 15 ods. 1 Autorského zákona spoluautori sú dvaja alebo viacerí autori, ktorí vytvorili tvorivou
duševnou činnosťou jediné dielo tak, že nie je možné od seba odlíšiť tvorivé vklady jednotlivých autorov
a použiť ich ako samostatné diela.

Podľa § 15 ods. 2 Autorského zákona práva k dielu podľa odseku 1 patria všetkým spoluautorom
spoločne a nerozdielne, ak sa spoluautori nedohodli písomne inak.

Podľa § 17 Autorského zákona autorské právo zahŕňa výhradné osobnostné práva a výhradné

majetkové práva.

Podľa § 18 ods. 1 Autorského zákona autor má právo na autorstvo k svojmu dielu.Podľa § 18 ods. 2 písm. c) Autorského zákona autor má právo na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä
na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela,
ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by znižovalo hodnotu diela alebo

spôsobilo ujmu autora na jeho cti alebo dobrej povesti.

Podľa § 18 ods. 3 Autorského zákona autor sa nemôže vzdať práv podľa odsekov 1 a 2, tieto práva sú
neprevoditeľné a smrťou autora zanikajú.

Podľa § 18 ods. 5 Autorského zákona autor môže udeliť súhlas so zásahom do svojich osobnostných
práv. Súhlas so zásahom do osobnostných práv musí byť obmedzený rozsahom a spôsobom tohto
zásahu, a ak nie je dohodnuté inak, možno ho odvolať.

Podľa § 19 ods. 1 a 2 Autorského zákona autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na
použitie svojho diela. Dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 3 Autorského zákona za použitie diela má autor právo na odmenu, ak tento zákon v
štvrtej hlave neustanovuje inak; tým nie je dotknuté ustanovenie § 65 ods. 1 druhej vety.

Podľa § 19 ods. 4 písm. a) a b) Autorského zákona použitím diela je najmä

a) spracovanie diela,
b) spojenie diela s iným dielom.

Podľa § 32 ods. 1 veta prvá a druhá Autorského zákona majetkové práva trvajú od okamihu vytvorenia
diela počas autorovho života a 70 rokov po jeho smrti. Pri spoluautorskom diele majetkové práva trvajú

počas života posledného zo spoluautorov a 70 rokov po jeho smrti.

Podľa § 33 ods. 1 Autorského zákona nadobudnutím vlastníckeho práva alebo iného vecného práva k
veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, nie je dotknuté autorské právo. Vlastnícke právo alebo
iné vecné právo k veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, nie je dotknuté autorským právom, ak

nie je dohodnuté inak alebo ak z odseku 5 nevyplýva iné.

Podľa § 33 ods. 2 Autorského zákona vlastník alebo iný užívateľ veci, prostredníctvom ktorej je dielo
vyjadrené, je povinný zdržať sa takého užívania tejto veci, ktorým by použil dielo, ak nie je dohodnuté
inak alebo ak z § 90 a 91 nevyplýva iné.

Podľa § 33 ods. 7 Autorského zákona vlastník alebo iný užívateľ stavby, ktorá je vyjadrením
architektonického diela, môže vykonávať na stavbe bez súhlasu autora len také stavebné úpravy a
udržiavacie práce, ktoré sú nevyhnutné na jej udržanie v dobrom stave a na zachovanie funkčného
využívania a ktoré neznižujú hodnotu architektonického diela alebo inak nezasahujú do autorských práv.

Podľa § 33 ods. 8 Autorského zákona zhotoviteľ stavby, ktorá je vyjadrením architektonického diela, je
povinný umožniť autorovi tohto diela dohľad nad zhotovením stavby, ak o to autor požiada a nie je to v
rozpore s oprávnenými záujmami zhotoviteľa stavby.

Podľa § 52 Autorského zákona do autorského práva nezasahuje osoba, ktorá bez súhlasu autora použije
vyhotovením rozmnoženiny, verejným prenosom alebo verejným rozširovaním bezodplatným prevodom
vlastníckeho práva umelecké dielo vo forme stavby, zobrazenia stavby alebo plánu stavby na účel
obnovy stavby. Obnovou sa rozumie súbor špecializovaných umelecko-remeselných činností a iných
odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, úprava alebo rekonštrukcia

stavby alebo jej časti s cieľom zachovať umeleckú hodnotu stavby alebo jej funkčné využívanie.

Podľa § 58 ods. 1 Autorského zákona autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého
právu hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať najmä
a) určenia svojho autorstva,

b) zákazu ohrozenia svojho práva vrátane zákazu opakovania takéhoto ohrozenia, a to aj proti
poskytovateľovi služby, prostredníctvom ktorej je toto právo ohrozené,
c) zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva vrátane zákazu zásahu podľa § 60 a 61, a to aj proti
poskytovateľovi služby, prostredníctvom ktorej je do tohto práva zasiahnuté,d) poskytnutia informácií o pôvode rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela, o spôsobe a rozsahu
jej použitia a o službách porušujúcich právo autora
e) poskytnutia informácií o sprístupňovaní diela verejnosti spôsobom porušujúcim právo autora

f) odstránenia následkov zásahu do práva na náklady osoby, ktorá neoprávnene zasiahla alebo hrozila
neoprávneným zásahom, a to
1. zničením neoprávnene vyhotovenej rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela, jej stiahnutím z
obehu alebo z iného použitia alebo
2. zničením materiálov, nástrojov a pomôcok podľa § 60 a 61 použitých pri neoprávnenom zásahu alebo

hrozbe neoprávneného zásahu, ich stiahnutím z obehu alebo z iného použitia,
g) náhrady nemajetkovej ujmy,
h) náhrady škody,
i) vydania bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 60 ods. 1 Autorského zákona do autorského práva neoprávnene zasahuje ten, kto vedome

obchádza účinné technologické opatrenia na ochranu práv podľa tohto zákona alebo obchádza
nevyhnutnosť získať súhlas na použitie diela podľa tohto zákona.

Podľa § 63 ods. 2 písm. a) Autorského zákona nárokov podľa § 58 ods. 1 písm. b) až i) a ods. 2 sa môže
domáhať aj ktorýkoľvek zo spoluautorov v mene a na účet všetkých spoluautorov.

Podľa § 65 ods. 1 veta prvá Autorského zákona licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas
na použitie diela.

Podľa § 91 ods. 1 a 2 Autorského zákona dielo na objednávku je dielo vytvorené autorom na základe

zmluvy o dielo. Ak autor vytvoril dielo na objednávku, platí, že udelil súhlas na jeho použitie na účel
vyplývajúci zo zmluvy, ak nie je dohodnuté inak. Objednávateľ je oprávnený použiť toto dielo na iný účel
len so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak. Autor je oprávnený dielo na objednávku
sám použiť, ako aj udeliť súhlas na jeho použitie, ak nie je dohodnuté inak a ak to nie je v rozpore s
oprávnenými záujmami objednávateľa.

Podľa § 91 ods. 3 Autorského zákona odseky 1 a 2 sa primerane vzťahujú aj na dielo vytvorené v rámci
verejnej súťaže.

7. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu. Nariadiť neodkladné

opatrenie je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená, pričom nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila
danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Splnenie
predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné
tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, aby bolo možné dôvodne nadobudnúť

presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na
rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

8. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych
vzťahov. Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a

nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo
rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených
záujmov. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladnej úpravy pomerov musí súd nevyhnutne
skúmaťajsplnenieďalšíchpredpokladovnanariadenieneodkladnéhoopatreniaaotázkuousvedčenízo
stanyžalobcu,vrátanehodnovernéhoosvedčeniadôvodnostiatrvanianároku,ktorémusamáposkytnúť

ochrana.

9. Na základe vyššie uvedeného a z pripojených listinných dôkazov súd zistil, že žalobca je architektom
zapísaným v zozname architektov Slovenskej komory architektov (). Spolu s ďalšími architektmi (V. K. Q. N. I.) je spoluautorom

diela Vojenská zotavovňa. Podľa Registra modernej architektúry na Slovensku () sa Vojenská zotavovňa nachádza na adrese Medvedia
hora, Zemplínska Šírava a bola realizovaná v rokoch 1977 až 1979. Od roku 2018 je vlastníkom
predmetnej stavby so súpisným číslom 491 a č. 578 nachádzajúcej sa na pozemku s parcelným číslom556/3 a č. 556/8 žalovaná, čo vyplýva z listu vlastníctva č. 403 pre okres Michalovce, obec Kaluža,
katastrálne územie Kaluža. Z verejne dostupnej internetovej stránky Úradu pre verejné obstarávanie
vyplýva, že obstarávateľ - Bytová agentúra rezortu ministerstva obrany dňa 23.12.2022 vytvoril zákazku

s názvom „Projektová dokumentácia a inžinierska činnosť pre stavbu Modernizácia hotela BARMO -
Zemplínska Šírava“. V období od 30.12.2022 do 04.05.2023 boli zverejnené nasledovné dokumenty
- súťažné podklady, odpovede na otázky, upozornenie na zmenu podmienok predkladania ponúk
a otvárania podmienok, odpoveď na všeobecnú žiadosť, oprava súťažných podkladov, upozornenie
na zmenu podmienok predkladania ponúk a otvárania podmienok, oznámenie o zmene obchodných

podmienok poskytovania predmetu zákazky - Kapitola B.3 súťažných podkladov, zmena Kapitoly B.3
súťažných podkladov a zápisnica z otvárania ponúk zo dňa 13.02.2023. Ku dňu 01.06.2023 bola
zverejnená aj Zmluva o dielo uzavretá medzi objednávateľom - Bytová agentúra rezortu ministerstva
obrany a zhotoviteľom - PROMA, s.r.o., IČO: 31 621 252, Bytčická 16/3492, Žilina, predmetom ktorej je
záväzok zhotoviteľa vykonať projektové práce a ďalšie činnosti pre stavbu Modernizácia hotela BARMO
- Zemplínska Šírava, a to

a) rozpracovanie Architektonickej štúdie objektu Modernizácia hotela BARMO - Zemplínska Šírava,
vypracovanej spoločnosťou PROJEKTPLAN s.r.o., Jarmočná 1 926/90A, 064 01 Stará Ľubovňa z marca
2022(ďalejlen„štúdia)doďalšíchfázprojektovejdokumentácie,atovypracovanieadodanieprojektovej
dokumentácie stavby pre účely stavebného konania a vydania stavebného povolenia pre stavbu,
b) inžiniersku činnosť spočívajú v zabezpečení všetkej dokumentácie a vyjadrení dotknutých subjektov

v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon,
c) vypracovanie a dodanie realizačnej projektovej dokumentácie stavby (vrátane projektu interiéru),
vypracovanie a dodanie rozpočtu a vypracovanie a dodanie výkazu výmer pre účely verejného
obstarávania stavebných prác na predmetnom objekte stavby, vychádzajúcej z projektovej
dokumentácie stavby pre vydanie stavebného povolenia,

d) výkon autorského dozoru po dobu realizácie stavby a technicko-ekonomické hodnotenie dokončenej
stavby podľa ustanovení zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach v znení neskorších predpisov a
podľa vyhlášky č. 83/2008 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o verejných prácach,
e) vyhotovenie informačného 3D modelu stavby (BIM alebo ekvivalent).
Zo žalobcom predložených článkov tiež vyplýva, že minister obrany ešte v apríli 2022 predstavil projekt,

cieľom ktorého bola modernizácia vojenskej zotavovne na východe Slovenska - na Zemplínskej Šírave,
ktorá do roku 2018 fungovala ako rekreačné zariadenie pod názvom Hotel Granit Zemplínska Šírava.
Podľa predmetných článkov bude nová moderná vojenská zotavovňa dostupná pre verejnosť, fungovať
bude ako celoročný hotel s wellness, športoviskami a nebude chýbať ani mólo, či heliport. Oba články
poukázali na to, že za projektom budovy zo 70. rokov stoja architekti V. K., N. I. Q. T. C., pričom žalobca

v článku zo dňa 26.02.2023 kritizoval postup ministerstva obrany, ktorý s autorom diela nekomunikuje.

10. K nariadeniu neodkladného opatrenia by malo dôjsť len v najnevyhnutnejších prípadoch, kedy
reálne existuje potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. V zmysle predložených listinných
dôkazov považoval súd za preukázané, že žalobca osvedčil svoje autorstvo k architektonickému dielu

- k stavbe Vojenská zotavovňa. Z listinných dôkazov je tiež zrejmé, že žalovaná ešte v roku 2022
predstavila projekt, ktorej cieľom bola modernizácia uvedenej stavby, ktorá do roku 2018 fungovala ako
hotel pod názvom Hotel Granit Zemplínska Šírava. V decembri roku 2022 bola vytvorená a zverejnená
na internetovej stránke Úradu pre verejné obstarávanie zákazka s názvom „Projektová dokumentácia a
inžinierska činnosť pre stavbu Modernizácia hotela BARMO - Zemplínska Šírava“ a dňa 01.06.2023 bola

zverejnená aj Zmluva o dielo uzavretá medzi objednávateľom - Bytová agentúra rezortu ministerstva
obrany a zhotoviteľom - PROMA, s.r.o., IČO: 31 621 252, Bytčická 16/3492, Žilina. Predmetom tejto
zmluvy je záväzok zhotoviteľa vykonať projektové práce a ďalšie činnosti pre stavbu Modernizácia hotela
BARMO - Zemplínska Šírava. V čl. V bod 5.12 zmluvy sa však zároveň zhotoviteľ zaviazal na povinnosť
vysporiadať autorskoprávne nároky autora pôvodnej projektovej dokumentácie stavby a autorov štúdie.

Z uvedeného je zrejmé, že hoci žalovaná ako vlastník stavby vyvíja aktivitu smerujúcu k rekonštrukcii
architektonického diela, ktorého autorom je aj žalobca, zároveň je však jeho zámerom usporiadanie
vzťahov aj s pôvodným autorom, ktorým je aj žalobca, preto považoval súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podaný voči žalovanej za predčasný. Súd zároveň poznamenáva, že žalobca
síce osvedčil svoje autorstvo k dielu s poukazom na Register modernej architektúry na Slovensku,

nepredložil však licenčnú zmluvu uzavretú s pôvodným vlastníkom stavby, a tak neosvedčil, aký súhlas
na spôsob použitia diela udelil, či súhlas bol daný len v rámci zákonom stanoveného limitu bežnej
údržby stavby a jej funkčnosti. Súd tiež poukazuje na to, že sa toho času dielo žalobcu nerekonštruuje.
Žalovaná síce smeruje svoje úkony k obnove diela, čo vyplýva z uskutočneného verejného obstarávaniaa uzavretej zmluvy o dielo, súdu však nie je známe, v akom rozsahu dôjde k obnove a rekonštrukcii tohto
diela, t.j. žalobca neosvedčil a ani neuviedol, že žalovaná prekročí zákonnú licenciu podľa ustanovenia
§ 33 ods. 7 Autorského zákona, a tak dôjde k nezákonnému použitiu diela, resp. či v danom prípade

nepôjde o výnimku podľa § 52 Autorského zákona, teda o opravu, úpravu alebo rekonštrukciu stavby
alebo jej časti s cieľom zachovať umeleckú hodnotu stavby alebo jej funkčné využívanie.

11. Súd tiež zdôrazňuje, že aj v oblasti autorskoprávnej, ktorá má za úlohu chrániť predovšetkým
autorov diel proti vlastníkom či užívateľom diela, treba stanoviť určité limity, vyváženú hranicu medzi

právami a povinnosťami architekta a vlastníka či užívateľa diela. Súd mal za to, že petit požadovaného
neodkladného opatrenia, podľa ktorého sa má zakázať vykonať akákoľvek obnova a rekonštrukcia
vojenskejzotavovnebezsúhlasužalobcu,predstavujeneprimeranýzásahdoprávaprávomchránených
záujmov žalovanej, pretože akákoľvek obnova a rekonštrukcia v akomkoľvek rozsahu a akéhokoľvek
charakteru, teda aj taká, ktorá by prípadne ani nezasahovala do autorských práv žalobcu a bola
by v súlade so zákonnou licenciou, by nekompromisne podliehala súhlasu žalobcu (a aj ostatných

spoluautorov) a bez neho by nebola možná, pričom tento súhlas by mohol podmieňovať širokým
spektrom neobmedzených námietok či už z technických alebo finančných dôvodov (viď rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/104/2021 z 22.7.2021).

12. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preto súd považoval za neprimeraný vo vzťahu k

žalovanej, keď žalobca neosvedčil, že dôjde k zásahu do jeho autorských práv, najmä ak vychádzal
z článkov, ktoré rovnako nešpecifikovali, že by sa rekonštrukcia mala vykonať nad zákonný rámec.
Žalovaná toho času neuskutočňuje rekonštrukciu stavby, nedošlo k zásahu do stavby žalovanou, k
prestavbediela,t.j.kpoužitiudiela.Úvahaoohrozenídielabymohlasmerovaťvočiosobe,ktorávyhotoví
alebo vyhotovila projektovú dokumentáciu bez súhlasu žalobcu, keďže autorským dielom je nielen

zhmotnenie vlastnej tvorivej činnosti autora alebo spoluautora do projektovej dokumentácie potrebnej
pre zhotovenie stavby a administratívne konanie, ale všetky fázy tohto tvorivého procesu, a teda aj
jeho príprava, nákresy, náčrty, skice, štúdie a pod., ktoré sú potom podkladom pre ďalšie fázy, a to pre
zhotovenie (teda technické nakreslenie) projektovej dokumentácie.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď žalobca neosvedčil hrozbu zásahu do jeho autorského práva,
keď ani nešpecifikoval, akým konkrétnym konaním žalovanej (t.j. akými činnosťami, stavbami, použitím
diela, prípadne úplnou zmenou stavby) by malo dôjsť k zásahu, resp. k ohrozeniu jeho práva, súd návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keďže z dôvodu
zamietnutia návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bola žalovaná plne úspešná. Súd
žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže jej zo spisu žiadne trovy nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Mestský

súd Bratislava IV (§ 357 písm. d/ CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia

nie je prípustné.