Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. november 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/28/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720010291
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8720010291.5

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Lucie Bašistovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.11.2022, v trestnej veci
proti obžalovanému A. B. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c)
Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/23/2020
zo dňa 16.05.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad rozsudkom sp. zn. 5T/23/2020 zo dňa 16.05.2022 uznal obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. XXXX/XX, vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 24.11.2019 o 02:47 hod. v meste Poprad, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, ktoré
zvýšili hladinu alkoholu v jeho krvi najmenej na 1,20 mg/l (2,50%o), viedol po ceste I/18 motorové vozidlo
továrenskej značky Porsche Cayenne, ev. č. C. XXX F., v smere jazdy z mesta Poprad na mesto Svit, kde
v km 602/85 pri prejazde križovatky s ulicou Teplická cesta z dôvodu nevenovania pozornosti vedeniu
vozidla a situácie v cestnej premávke nezvládol vedenie vozidla a s týmto prešiel plynule v smere jeho
jazdy vpravo, cez výškovo oddelený ostrovček nachádzajúci sa bližšie k predajni Mercury Market a

následne plynulo cez druhý vyvýšený ostrovček mimo cestu až na trávnatú plochu, kde prednou časťou
vozidla narazil do betónového priepustu a zostal s vozidlom stáť v priekope, pričom na motorovom
vozidle továrenskej značky Porsche Cayenne, ev. 5T 23/2020 2 č. C. XXX F. vznikla vlastníkovi vozidla
spoločnosti Autoleasing SK, s.r.o., Vajnorská č. 10645/100A, 831 04 Bratislava, IČO: 46806491 škoda
vo výške 18 533,58,--eur.

Za to mu uložil podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest
odňatia slobody vo výmere 6 /šesť/ mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon
trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu vo výmere 1 /
jedného/ roka. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu uložil trest zákazu činnosti viesť všetky
druhy motorových vozidiel na dobu 30 /tridsať/ mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku
poškodenú organizáciu Autoleasing SK, s.r.o. so sídlom Vajnorská č. 10645/100A, 831 04 Bratislava,

IČO: 46806491, okresný súd odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení, do zápisnice o hlavnom pojednávaní, obžalovaný
odvolanie, ktoré ale do rozhodnutia odvolacieho súdu bližšie neodôvodnil napriek tomu, že napadnutý
rozsudok po jeho vyhotovení bol obžalovanému doručený dňa 27.05.2022 a obhajcovi bol doručený dňa
30.05.2022.Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd, na podklade vyššie uvedeného, riadne, včas a oprávnenou
osobou podaného odvolania v súlade s § 317 ods. 1 Trestného poriadku /ďalej len Tr. por./ preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadol by len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Po takto
vykonanom prieskume dospel k záveru, že podané odvolanie je nedôvodné.

V tomto odvolacom konaní Krajský súd v Prešove rozhodoval po tom, čo svojím uznesením sp. zn.

8To/1/2021 zo dňa 28.04.2021 podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu
Poprad sp. zn. 5T/23/2020 zo dňa 03.08.2020 v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. predmetnú
trestnú vec súdu prvého stupňa vrátil, aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol
a následne po tom, čo uznesením sp. zn. 8To/22/2021 zo dňa 13.01.2022 podľa § 321 ods. 1 písm. b)
Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/23/2020 zo dňa 14.07.2021 a podľa § 322
ods. 1 Tr. por. predmetnú trestnú vec súdu prvého stupňa vrátil, aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol. Je potrebné hneď v úvode povedať, že okresný súd sa v súlade s ustanovením §
327 ods. 1 Tr. por. riadil právnym názorom krajského súdu a zároveň sám hodnotil doposiaľ vykonané
dôkazy postupom súladným s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por..

Ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, obžalovaný A. B. sa v prípravnom konaní

opakovane priznal a trestný čin oľutoval, keď dňa 06.02.2020 navyše doplnil svoju pôvodnú usvedčujúcu
výpoveď zo dňa 25.11.2019 tak, že si spomenul na celý priebeh inkriminovaného dňa, počas ktorého
bol postupne v niekoľkých herniach v Poprade a že keď bol v ranných hodinách už dňa 24.11.2019 v
poslednejhernipriŽelezničnejstanicivPoprade,vtedysarozhodol,žemotorovýmvozidlomzn.Porsche
Cayenne ev. č. C., pôjde do obce Štrba, kde sa zdržiava. Obžalovaný v tejto výpovedi ďalej uviedol, že v

predmetnom motorovom vozidle bol sám a že na „výpadovke“ z Popradu - hlavná cesta na križovatke pri
Tescu nezvládol vedenie motorového vozidla, keďže predtým v bare Trio v obci Štrba požil alkoholické
nápoje, čo mohlo byť ešte okolo polnoci zo dňa 23.11.2019. Následne na hlavnom pojednávaní, ako
časovo najvzdialenejšie od vzniku predmetného skutku, zmenil svoju výpoveď v podstate tvrdiac, že
predmetné osobné motorové vozidlo, ktoré mal na leasing, riadil svedok E. F..

Ani odvolací súd neuveril tejto zmene v obhajobe obžalovaného, pretože okrem vyššie uvedených
opakovaných priznaní obžalovaného ako priamych dôkazov, ho z účelovosti tejto zmeny usvedčuje
svojou stabilnou výpoveďou počas celého doterajšieho trestného konania svedok E. F.. Pravdivosť
usvedčujúcich dôkazov je pritom výrazne podporená jednak výsledkami expertízneho skúmania

DNA vzoriek zaistených na mieste vodiča predmetného osobného motorového vozidla, ktoré
priamo stotožňujú obžalovaného s osobou, ktorá dominantne pravdepodobne šoférovala toto vozidlo
v inkriminovanom čase a ktorá ako posledná opustila pracovné miesto vodiča, a jednak výpoveďou
dvoch, od obžalovaného a od svedka F. zjavne nezávislých svedkov G. H. a I. J., ktorí v podstate
bezprostredne po tom, čo počuli náraz, a teda bezprostredne po dopravnej nehode zjavne už cestou

k miestu dopravnej nehody a samozrejme na samotnom mieste dopravnej nehody, vylúčili prítomnosť
inej osoby, než obžalovaného, ktorý sa zdržiaval pod vplyvom alkoholu hneď pri havarovanom vozidle.
Pritom síce jeden z týchto svedkov tvrdil, že mu obžalovaný vtedy spomínal, či vo vozidle nie je ďalšia
osoba, ale nijako totožnosť tejto osoby, hoci, ako obžalovaný neskôr udal, že ju poznal, svedkovi
neoznámil a neoznámil ju ani žiadnemu z členov policajnej hliadky. Nič na tom nemení ani to, že jeden

z členov policajnej hliadky tvrdil, že mu obžalovaný vtedy vravel, že by vo vozidle mala byť ďalšia
osoba. Proti súboru týchto dôkazov neobstojí ako hodnoverná výpoveď svedkyne I. K., ktorá ako družka
obžalovaného tvrdila, že obžalovaný sa s E. F. dohodli na tom, že obžalovaný sa ku skutku prizná a
že E. F. mu uhradí škodu spôsobenú na motorovom vozidle zn. Porsche Cayenne i ďalšiu škodu, ktorá
obžalovanému vznikla zadržaním vodičského preukazu. Svedok F. takú dohodu poprel a je zrejmé, že

ak by existovala, tak by sa podľa nej riadil, no to sa nepotvrdilo ani pri jednej výpovedi svedka F..

Zo záznamu o dopravnej nehode vyplýva, že bol vyhotovený dňa 24.11.2019 v zmysle § 69 zákona
č. 171/1993 Z. z. s tým, že obsahoval opis udalostí v podobe nasledovnej verzie - dňa 24.11.2019
o 02.47 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol obžalovaný A. B. motorové

vozidlo zn. Porsche Cayenne ev. č. C., majiteľom ktorého je spoločnosť TM-mix, s.r.o. so sídlom v
Poprade po ceste I/18 v smere do Svitu, pričom na štvorramennej križovatke k predajni Merkury Market
nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla a tak prešiel s vozidlom vpravo na vyvýšený stredový
ostrovček, kde narazil do dopravnej značky C6c-prikázaný smer jazdy obchádzania vpravo a vľavo,ktorú nepoškodil, následne ľavou časťou vozidla poškodil stĺp svetelného signalizačného zariadenia,
pokračoval v jazde cez druhý vyvýšený ostrovček až na zatrávnenú plochu, kde prednou časťou narazil
do kovového zábradlia betónového priepustu a zostal stáť v priekope po pravej strane cesty smerom

na Svit a pri dychovej skúške toho istého dňa o 03.09 hod. mu bola zistená hladina alkoholu v krvi
najmenej 1,20 mg/l. Záznam obsahoval aj údaj o tom, že obžalovaný utrpel pri dopravnej nehode ľahké
zranenie - poranenie povrchu hlavy, ktoré si vyžiadalo jeho jednorazové ošetrenie, čím došlo k porušeniu
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z..

Listinný dôkaz v podobe záverov znaleckého posudku znalca E. K. L. v inom konaní, konaní orgánu
policajnej inšpekcie, rovnako neobstojí pred vyššie uvedeným súborom usvedčujúcich dôkazov, keď
závery tohto lekára nie sú vo všetkých smeroch dostatočne nepochybné. Z obsahu lekárskej správy
Nemocnice Poprad, a.s., lekára úrazovej chirurgie E. E. M. zo dňa 24.11.2019 totiž vyplýva, že
obžalovaný po tom, čo bol privezený 24.11.2019 o 03.45 hod. RZP a podľa svedkov bol nájdený
v aute na ceste do Svitu, odbočka Merkury, boli vystrelené bočné airbagy a bol tam sám, tak bol

pri vedomí, orientovaný, bez vonkajších traumatických zmien s primeraným obrazom na CT, pričom
diagnostický záver tohto odborného lekára bol povrchové poranenie vlasatej kože hlavy: druh poranenia
bližšie neurčený a porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu: akútna intoxikácia. Je
teda zrejmé, že obžalovaný sa ani len subjektívne na žiadne poranenie hrudníka nesťažoval a žiadne
poranenie rebier nebolo zistené ani len do štádia podozrenia s potrebou bližšieho vyšetrenia. Pokiaľ

potom z lekárskej správy z vyšetrenia ambulantným lekárom E. K. N. v rámci úrazovej chirurgie až zo
dňa 26.11.2019 o 13.16 hod. vyplýva, že obžalovaný až uvedený deň prišiel pre bolesti v oblasti hrudníka
vpravo,ktorévyjadrovalbližšielentak,žemádivnýpocitpridýchaní,takpriobjektívnomvyšetrenínebolo
zistené žiadne stranové oslabenie, pričom pri SG vyšetrení neboli zistené žiadne traumatické zmeny
brucha. Napriek tomuto zisteniu E. K. L., C. uviedol, že zistil aj pomliaždenie hrudníka vpravo, ktoré sa

prejavovalo tlakovou bolestivosťou dolných rebier. Pri prvotnom ošetrení obžalovaného sa obžalovaný
nielenže nesťažoval na ďalšie poranenie, ktoré podľa E. K. L., C. malo byť poranením pravých dolných
rebier a ktoré bolo zistené až dva dni po dopravnej nehode a len na podklade obžalovaným tvrdenej
bolesti na hrudníku a „divného“ pocitu pri dýchaní. Menovaný lekár sám uviedol aj to, že u nepripútaného
vodiča dochádza pri predmetnom pohybe vozidla k nárazu prednej strany hrudníka a brucha na volant

a nárazu hlavy do čelného skla, čo je obdobné tomu, ako tento lekár popisoval situáciu u nepripútaného
spolujazdca, kedy malo dôjsť k nárazu pravej strany hrudníka najskôr o madlo pravých predných dverí.

Počas priebehu dopravnej nehody malo dôjsť k viacerým kolíziám, pri ktorých mohlo dochádzať /
obžalovanýuvádzal,žepridopravnejnehodenebolpripútanýbezpečnostnýmipásmi/krôznemupohybu

tela vodiča a jeho nárazom na rôzne časti blízkeho interiéru vozidla v oblasti pracoviska vodiča. V oboch
prípadoch teda tento lekár konštatoval nárazy hlavy a trupu do pevných tupých prekážok v prednej
a bočnej časti interiéru vozidla, čo nevylučuje aj verziu, že obžalovaný bol vodičom v čase dopravnej
nehody.

Aj ďalšie dôkazy v podobe zápisnice o ohliadke motorového vozidla zn. Porsche Cayenne ev. č. C., spolu
s fotodokumentáciou, záznamom o dopravnej nehode, zápisnicou o ohliadke miesta dopravnej nehody,
náčrtom a plánom miesta dopravnej nehody, spolu s fotodokumentáciou, záznamov o dychových
skúškach i rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu A. B., do usvedčujúceho reťazca priamych
a nepriamych dôkazov zapadajú bez akéhokoľvek podstatného rozporu.

Súhrn priamych alebo nepriamych dôkazov, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazných prostriedkov teda
vytvoril logickú a ničím nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku
spoľahlivo preukázali všetky okolnosti žalovaného skutku a ktoré súčasne vylúčili možnosť jeho iného
záveru a rozhodnutia.

Z vykonaného dokazovania potom, aj podľa názoru odvolacieho súdu, vyplynulo, že bolo dokázané,
že sa žalovaný skutok stal, tento je žalovaným trestným činom spáchaným práve obžalovaným A. B..
Závažnosť predmetného skutku je vysoká jednak z hľadiska dotknutého následku, jednak zo spôsobu
a okolností trestného činu, pri ktorom obžalovaný, riadiac motorové vozidlo v meste, zišiel z vozovky

pod výrazným vplyvom alkoholu, teda, že jazdil ohrozujúc bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky
bezohľadne k ostatným účastníkom cestnej premávky, pričom svojím výlučným konaním spôsobil aj
majetkovú škodu.Pokiaľ ide o výrok o treste, aj v tomto je potrebné súhlasiť s názorom okresného súdu, ktorý
svoje rozhodnutie oprel výlučne o pomenované, zákonne vykonané dôkazy, ktoré hodnotil v súlade
s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., keď poukazoval na to, že podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona /ďalej

len Tr. zák./, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Tu okresný súd súladne so zákonom použil vyrovnaný pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť
v zmysle § 36 Tr. zák., ani žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zák., pričom trest ukladal v rámci

trestnej sadzby § 289 ods. 3 Tr. zák. a dospel k záveru, že u obžalovaného A. B. sa účel trestu dá
dosiahnuť aj uložením podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, s odkladom na
skúšobnú dobu vo výmere 1 roka a s trestom zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel
vo výmere 30 mesiacov.
Podľa názoru odvolacieho súdu skutočne nie je potrebné ukladať ani prísnejší ani miernejší trest na
dosiahnutie účelu trestu odňatia slobody v zmysle § 34 Tr. zák.. Okresný súd tak skutočne vzal do úvahy

všetky všeobecné aj individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol nato, aby uložený trest
zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti,
že mu vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne, aby iných odradil
od páchania trestných činov a aby vyjadril aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, okresný súd svoj výrok, ktorým poškodenú organizáciu Autoleasing
SK, s.r.o. so sídlom Vajnorská č. 10645/100A, 831 04 Bratislava, IČO: 46806491, ako poškodeného,
ktorý riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 18.533,58 eur ešte dňa 14.04.2020
v rámci prípravného konania a tento jeho návrh ako vyjadrenie bolo na hlavnom pojednávaní 13.07.200
prečítané, odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces, oprel o názor, že o nároku

poškodenej strany Autoleasing SK, s.r.o. Bratislava súd v adhéznom konaní nerozhodoval a v súlade s
ustanovením § 288 ods. 3 Tr. por. ju odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Nemožno s týmto odôvodnením, ktoré nie je v súlade s výrokom, kde okresný súd použil ustanovenie
§ 288 ods. 1 Tr. por., súhlasiť. Ušlo pozornosti okresného súdu, že ustanovenie § 288 ods. 3 Tr. por.

je namieste vtedy, keď súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí. Okresný súd v znení skutkovej vety
ustálil výšku spôsobenej škody u poškodeného, ktorý riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody
v trestnom konaní a aj to, že obžalovaný je vinný za jej spôsobenie pod vplyvom alkoholu a že škoda
bola spôsobená trestným činom ním spáchaným, čo potom malo viesť skôr k použitiu ustanovenia § 287
ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému

škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok
riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej
neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol
obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným
trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

Podľa § 322 ods. 3, druhá veta Tr. por., totiž v neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.

Takéto odvolania uvedené strany nepodali. Napravovať uvedené pochybenie by teda znamenalo
z hľadiska Trestného poriadku neprípustnú zmenu v neprospech odvolateľa, ktorým bol výlučne
obžalovaný.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd podané odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.