Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. jún 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Nc/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7506212775
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:7506212775.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu P.. R. K., bývajúceho v E., C. XX, zastúpeného
JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom v Košiciach, Žriedlová 3, proti žalovaným 1/ E. K.,
bývajúcej v K. H. R., T. XX, 2/ E. D., bývajúcej v K. H. R., T. XX, 3/ T. A., bývajúcej v K. H. R., T. XX,
žalovaní v 1/ až 3/ zastúpení JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kuzmányho
29, 4/ K. N., bývajúcemu v Ď. XXX, 5/ P.. F. S., bývajúcemu v E., Š. XX, o neplatnosť právnych úkonov a

o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 16 C 264/2006,
o dovolaní žalovaného 5/ proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21. augusta 2020 sp.
zn. 5 NcC 18/2020, o návrhu žalovaného 5/ na vylúčenie sudcov JUDr. Jany Bajánkovej, JUDr. Jozefa
Kolcuna, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej z prejednávania a rozhodovania sporu, vedeného na Najvyššom
súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5 Cdo 43/2021, takto

r o z h o d o l :

Sudcovia JUDr. Jana Bajánková, JUDr. Jozef Kolcun, PhD. a JUDr. Jana Halušková nie sú vylúčení z

prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.
5 Cdo 43/2021.

o d ô v o d n e n i e :

1. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) bola dňa 30. mája 2022 doručená
námietka zaujatosti podaná žalovaným 5/, týkajúca sa dovolacieho konania vedeného na tomto súde
pod sp. zn. 5 Cdo 43/2021, a to voči predsedníčke senátu 5C najvyššieho súdu JUDr. Jane Bajánkovej a

členom senátu 5C najvyššieho súdu JUDr. Jozefovi Kolcunovi, PhD. a JUDr. Jane Haluškovej. Z obsahu
námietky žalovaného 5/ vyplýva, že má pochybnosti o predsedníčke senátu JUDr. Jane Bajánkovej,
nakoľko spravodlivosť sa marila aj na Najvyššom súde Slovenskej republiky minimálne od roku 2009 a
ktorá bola preto povinná vylúčiť sa z jeho vecí, aby nepokračovala v trestnej činnosti na jeho osobu v
prospech organizovanej zločineckej skupiny napojenej na justičnú mafiu. Podľa žalovaného 5/ sudkyňa
JUDr. Jana Bajánková kolegiálne ovplyvnila aj svojich kolegov v senáte JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD.

a JUDr. Janu Haluškovú. Mal za to, že na jeho dlhoročnom prenasledovaní štátnymi orgánmi a
sofistikovanej trestnej činnosti sa podieľali aj sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom
podľa tvrdení dnes stíhanej, bývalej podpredsedníčky najvyššieho súdu, bola vo veci 7 To 118/2019
marená spravodlivosť práve na pokyn namietanej sudkyni JUDr. Jany Bajánkovej. Poukázal ďalej na to,
žejenemysliteľné,abyvylúčenýsudcaJUDr.SlebodníknaďalejrozhodovalvovecivedenejnaKrajskom
súde v Košiciach sp. zn. 5 NcC 18/2020 o predmetnej námietke zaujatosti na blízku osobu organizovanej

zločineckej skupiny sudkyňu JUDr. Sinčákovú a upozornil, že v jeho veciach rozhodovala vylúčená JUDr.
Mlynarčíková (8 CoP 328/2021). Pritom namietaní sudcovia najvyššieho súdu JUDr. Jana Bajánková,
JUDr. Jozef Kolcun, PhD. a JUDr. Jana Halušková vo svojich uzneseniach sp. zn. 5 Cdo 43/2021 a 5
NcC 2/2022, predmetné ani nespomenuli. Položil si rečnícku otázku, ako mali naštudovaný spis, keď
rozhodli v rozpore so zákonom a nechali v platnosti rozhodnutie s vylúčeným sudcom. Podľa jeho názoru
uvedené verifikuje ich zaujatosť a nezákonnosť.2. Z uvedených dôvodov žalovaný 5/ žiadal, aby boli sudcovia JUDr. Jana Bajánková, JUDr. Jozef
Kolcun, PhD. a JUDr. Jana Halušková vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na
Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5 Cdo 43/2021.

3. Predsedníčka senátu 5C Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Jana Bajánková vo vyjadrení
k námietke zaujatosti uviedla, že strany sporu ani ich zástupcov nepozná, k veci a osobám zúčastneným
na konaní je bez vzťahu.

4. JUDr. Jozef Kolcun, PhD., člen senátu 5C Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sa k námietke
zaujatosti vyjadril tak, že k predmetnému sporu, jeho stranám, ani ich zástupcom nemá žiadny pomer a
so zreteľom na túto skutočnosť sa necíti v predmetnej veci zaujatý.

5. JUDr. Jana Halušková, členka senátu 5C Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vyjadrení k
námietke zaujatosti uviedla, že sa subjektívne v dovolacom konaní necíti zaujatá. Nemá nijaký pomer k

sporu, k jeho stranám, ich zástupcom, nepozná ich. Rovnako nemá vedomosť o objektívnych dôvodoch
pre jej zaujatosť. Objasnila, že na najvyššom súde pôsobí necelý rok a pol, od 1. januára 2021 bola
na výkon funkcie sudkyne na najvyššom súde pridelená dočasne, trvalo je preložená od 1. septembra
2021 s tým, že celý tento čas je zaradená do senátu 5C. Dôrazne odmietla, že by ju sudkyňa JUDr.
Jana Bajánková, či už ako riadiaca predsedníčka senátu alebo ako predsedníčka senátu vo veciach jej

pridelených ako sudcovi spravodajcovi „kolegiálne ovplyvnila“. Rozhodnutia v senáte 5C sú prijímané
zákonne, postupným a nezávislým hlasovaním všetkých troch členov senátu, rovnako tak to bolo aj vo
veciach pod sp. zn. 5 Nc 2/2022 alebo 5 Cdo 43/2021. Záverom vyjadrenia ozrejmila, že v spore sp.
zn. 5 Cdo 43/2021 bol sťažovateľ uznesením zo dňa 27. apríla 2022 iba z opatrnosti a právnej istoty
vyzvaný na odstránenie vád jeho nejasného podania, nebolo rozhodované ani „ponechané v platnosti

rozhodnutie s vylúčeným sudcom“.

6. Senát 4C najvyššieho súdu, ktorý je zákonným senátom na rozhodovanie o vylúčení predsedu
senátu a sudcov trojčlenného senátu 5C (viď čl. IX ods. 2 a čl. XXIII Občianskoprávne kolégium,
Súdne oddelenie 4C Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2022 a § 54 ods. 3

Civilného sporového poriadku) vec prejednal a dospel k záveru, že podmienky na vylúčenie namietanej
predsedníčky senátu a členov senátu z prejednávania a rozhodovania sporu neboli naplnené.

7. Podľa čl. 48 ods. 1 veta prvá Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. z 1. septembra 1992 v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „ústavy“) nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

8. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) je sudca
vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám,
ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho
nezaujatosti.

9. Podľa § 54 ods. 3 CSP ak je namietaný sudca senátu najvyššieho súdu, rozhodne o námietke
zaujatosti iný senát najvyššieho súdu.

10. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu (veci), k nezaujatému

prístupu k stranám (účastníkom), ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní; zámerom je tiež
predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá
aj právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu považované za právne relevantné.
Týmito skutočnosťami sú právne významné vzťahy sudcu, a to jeho vzťah: a/ k sporu (veci), v
rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a

rozhodnutia sporu alebo konania, b/ k stranám sporu (účastníkom konania), ktorý by bol založený na
príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, c/ k zástupcom strán
sporu (účastníkom konania), ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného
pod b/, alebo d/ k osobám zúčastneným na konaní.

11. Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanom
spore (veci) alebo taký jeho osobný vzťah k stranám sporu (účastníkom konania), ich zástupcom,
alebo osobám zúčastneným na konaní, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutiaovplyvnil jeho objektívny pohľad na spor a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného
rozhodnutia.

12. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania, buď na základe oznámenia sudcu (§ 50 CSP)
alebo na návrh strany (§ 52 CSP). Obsahom práva na prerokovanie sporu (veci) pred nestranným súdom
nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho
prerokovávania a rozhodovania sporu (veci) pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie
sporu nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie

sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia sporu (veci) pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (porovnaj
I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).

13. Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 49 až § 58 CSP predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa
ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 Listiny základných práv a slobôd,
čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania a

rozhodovania pridelenej veci možno iba výnimočne a zo závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne
bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. V zásade platí, že v určitej právnej veci
by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom
práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť.
Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z

rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov
pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho rozhodovania. Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť
ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by v spore
mohol rozhodovať zaujatý a nie nestranný sudca. Pri posudzovaní týchto dôvodov v konkrétnej situácii
je nutné prihliadať aj na rozsiahlu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) a

Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) a napokon aj na závery, ku ktorým dospela
doterajšia súdno-aplikačná prax najvyššieho súdu.

14. ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je
potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty

nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna
stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k
stranám sporu, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro
interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný
opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej

zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko
sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o
nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale
podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu,
že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice

must not only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný,
ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je
založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu
k prejednávanému sporu, k stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní. Posúdenie
nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť

zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim
prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je, či obava strany
sporu je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň
vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu),
teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku

nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach.
Objektívnu nestrannosť nemožno ale chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti
na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje z prejednávania a rozhodovania veci.

15. Je dôležité zohľadniť skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi

vzájomného pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti; preto závažnosť, ktorá
by založila pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho vylúčenie z
prerokúvania a rozhodovania veci), môže aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre
ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k sporu, stranám, ich zástupcomči osobám zúčastneným na konaní, dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom
ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne
(porovnaj napr. I. ÚS 332/08). Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide

o základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému.

16. Nezávislosť je najdôležitejšia vec justície. Nezávislosť súdnej moci je prejavom jej funkčnosti.
Nezávislosť súdnej moci je pojem s dvojitým významom, a to jednak nezávislosť súdov (inštitucionálna
nezávislosť), jednak nezávislosť sudcov (individuálna nezávislosť). Nezávislosť sudcu treba vidieť ako

jeho nezávislosť od zložiek politického systému, rovnako ale aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej
moci (celého súdneho systému), konkrétneho súdu, na ktorom sudca pôsobí, nezávislosť vo vzťahu k
vedeniu a kolektívu súdu.

17. Existencia oprávnených pochybností o nestrannosti sudcu závisí vždy od posúdenia konkrétnych
okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybnosti o
nestrannosti sudcu (pozri Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu,
že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie
rozhodujúce, určujúce je to, či sa môže táto obava považovať za objektívne oprávnenú. Len nestranný
súd totiž poskytuje stranám rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny

poriadok (porovnaj II. ÚS 71/97).

18.ZjudikatúryESĽPaústavnéhosúdumožnovyvodiť,žesubjektívnehľadiskosudcovskejnestrannosti
sa musí podradiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať
to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti

objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, či sudca určitým, nie
nezaujatým vzťahom k sporu, k stranám, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní
disponuje.

19. Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti stranou sporu vznesenej námietky zaujatosti nie je

rozhodujúci jej osobný subjektívny názor, domnienka alebo úvaha. Nemožno preto bez ďalšieho brať
na zreteľ len samotné pochybnosti namietajúceho o objektívnom a nestrannom rozhodovaní sudcu, ale
vždy treba posúdiť skutočnosti, ktoré viedli k tomu, že strana pochybuje o objektívnosti sudcu. Vylúčiť
namietaného sudcu z prejednania a rozhodovania sporu možno až vtedy, keď je evidentné, že vzťah
sudcu nie je stranou len tvrdený, ale že skutočne existuje a svojou povahou a intenzitou vykazuje znaky

relevantné v zmysle § 49 ods. 1 CSP.

20.Sudcajepredstaviteľomsúdnejmoci.Privýkonesvojejfunkciejenezávislýazákonyainévšeobecne
záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia (čl. 144
ústavy, § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov). Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu.

21. V danom prípade žalovaný 5/ odôvodnil námietku zaujatosti predsedníčky senátu 5C najvyššieho
súdu JUDr. Jany Bajánkovej tým, že marila spravodlivosť na Najvyššom súde Slovenskej republiky
minimálne od roku 2009 a preto bola povinná vylúčiť sa z jeho vecí, aby nepokračovala v trestnej

činnosti,keďpodľabývalejpodpredsedníčkynajvyššiehosúdubolavovecisp.zn.7To118/2019marená
spravodlivosť práve na pokyn JUDr. Jany Bajánkovej.

22. Námietka zaujatosti podaná proti JUDr. Jane Haluškovej a JUDr. Jozefovi Kolcunovi, PhD., členom
senátu 5C najvyššieho súdu, pramenila z obáv žalovaného 5/, že predsedníčka senátu JUDr. Jana

Bajánková kolegiálne ovplyvnila aj svojich kolegov v senáte. Ďalej namietal nesprávny procesný postup
členov senátu 5C pri rozhodovaní vo veciach sp. zn. 5 Cdo 43/2021 a 5 NcC 2/2022.

23. Vychádzajúc z vyššie uvedených zásad najvyšší súd dospel k záveru, že dôvodom námietky
zaujatosti uplatnenej žalovaným 5/ voči JUDr. Jane Bajánkovej, JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a JUDr.

Jane Haluškovej nemožno prisvedčiť. Samotné subjektívne pochybnosti a domnienky žalovaného 5/ o
zaujatosti predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej, založené na jej údajnom marení spravodlivosti
na Najvyššom súde Slovenskej republiky, nemôžu bez uvedenia ďalších relevantných skutočností
zakladať dôvod pre legitímne obavy z jej nestranného a nezaujatého rozhodovania. Z vyjadreniapredsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej vyplýva, že strany sporu ani ich zástupcov nepozná, k
veci a osobám zúčastneným na konaní nemá žiaden pomer. Z vyjadrenia ostatných členov senátu 5C
najvyššieho súdu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a JUDr. Jane Haluškovej je rovnako zrejmé, že sú bez

pomeru k stranám, k predmetu sporu, k ich zástupcom, ako aj k osobám zúčastneným na konaní a
vo veci sa necítia byť zaujatí. Z listinných dôkazov, ktoré na preukázanie svojich tvrdení žalovaný 5/
doložil ako prílohy k námietke zaujatosti (podania označené ako: Námietka zaujatosti na sudcov JUDr.
Monika Géciová, Oznámenie o podaní dovolania, Dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 8 CoP 222/2021, Vybavenie podnetov ÚŠP, Odpoveď Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na

žiadosť o vykonanie revízie súdnych spisov) nevyplýva žiadna z ním uvádzaných skutočností o marení
spravodlivosti a preto nie sú spôsobilé ani nijakým spôsobom spochybniť tvrdenia namietaných sudcov.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti zdôrazňuje, že obava (pocit) z nestrannosti
nestačí na založenie dôvodných pochybnosti´ o nedostatku nezaujatosti vzhľadom na právne (ústavné
i zákonné) garancie nezávislosti sudcov a zákonné povinnosti sudcov konať vo veci bez predsudkov,

nezávisle a nestranne. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na
objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach, ktoré však predložené anonymné
podanie nespĺňa. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len
tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje z prejednávania a rozhodovania veci.

25. Keďže vylúčiť namietaného sudcu z prejednania a rozhodovania sporu možno až vtedy, keď je
evidentné, že vzťah sudcu nie je stranou len tvrdený, ale že skutočne existuje a svojou povahou
a intenzitou vykazuje znaky relevantné v zmysle § 49 ods. 1 CSP, senát 4C najvyššieho súdu po
zhodnotení veci nezistil reálnu existenciu takých okolností objektívnej povahy, ktoré by v zmysle § 49
ods. 1 CSP vyvolali odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti členov vec prejednávajúceho senátu 5C, a

ktoré by tak odôvodňovali ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania sporu, vedeného na najvyššom
súde pod sp. zn. 5 Cdo 43/2021. Pokiaľ žalovaný 5/ namietal nesprávny procesný postup členov senátu
5C pri rozhodovaní vo veciach sp. zn. 5 Cdo 43/2021 a 5 NcC 2/2022, jedná sa o námietku týkajúcu sa
iba okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe členov senátu alebo jeho rozhodovacej činnosti, na
ktorú súd pri rozhodovaní o námietke zaujatosti neprihliada (§ 53 ods. 3 CSP). Senát 4C Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky na uvedenom základe podanej námietke zaujatosti nevyhovel.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.