Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. apríl 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 21C/51/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221204199
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Buchalová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1221204199.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v spore žalobkyne: L.. H.. E. Ď.Á.,

X.. XX.XX.XXXX, H. XX, P., zast. PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO s.r.o., Hrnčiarska 29, Košice proti
žalovanému: Winners Group s.r.o., Mlynské Nivy 73, Bratislava, IČO: 44092890, zast. BAJO LEGAL,
s.r.o., Landererova 8, Bratislava, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX, sa žalobkyňa titulom ochrany osobnosti domáhala, aby
súd vydal rozhodnutie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť "zdržať sa konania, ktoré by zasahovalo

do osobnostných práv žalobkyne, a to v rozsahu zverejňovania jej osobných údajov spôsobilých
na jej individuálnu identifikáciu voči tretím osobám prostredníctvom e-mailovej, telekomunikačnej
komunikácie, prostredníctvom sociálnych sietí, internetu ako aj akýmkoľvek ďalším šírením týchto
osobných údajov. Žalovaný je povinný zdržať sa konania, ktoré by zasahovalo do osobnostných práva
žalobkyne, a to v rozsahu šírenia informácii o dôvodoch skončenia spolupráce ako aj informácie
o skončení spolupráce so žalobcom tretím osobám." Žalobkyňa taktiež požadovala aby súd uložil
žalovanému povinnosť "rozposlať ospravedlňujúci email všetkým subjektom, ktorým bol zaslaný sporný

email, pričom v kópii mailu bude uvedená emailová adresa žalobkyne, do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia v nasledujúcom znení: Ospravedlnenie Na základe právoplatného rozhodnutia Okresného
súdu Bratislava A. sa touto cestou ako spoločnosť Winners Group a.s. so sídlom Mlynské Nivy 73,
Bratislava 82105, IČO: 44 092 890, ospravedlňujeme L.. H.. E. Ď., pretože obsah emailu, ktorý Vám bol
doručený našou spoločnosťou a v ňom uvedené výroky, ktoré sme uviedli na jej adresu v maily s názvom
"Upozornenie" sú nepravdivé, čím sme neoprávnene zasiahli do práv na ochranu proti neoprávnenému
zásahu do dobrej povesti L.. H.. E. Ď.. R. L.. H.. E. Ď. sme ukončili spoluprácu a jej ďalšie konanie nie

je možné považovať za nevýhodný zásah do Vášho portfólia finančných produktov."

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným dňa XX.XX.XXXX uzavrela zmluvu o spolupráci, na
základe ktorej vykonávala činnosť podriadeného finančného sprostredkovateľa. Žalovaný o nej začal
šíriť nepravdivé informácie medzi spolupracovníkmi a tiež medzi jej klientmi. Žalovaný začal vykonávať
aktivity, ktorými o nej rozširoval údaje prostredníctvom mailovej komunikácie, ktorú zasielal všetkým
jej spolupracovníkom ako aj klientom. Obsahom predmetného mailu bolo označenie, že žalobkyňa

oslovujeklientovamôžedôjsťkneuváženémualebopreklientanevýhodnémuzásahudoichfinančného
portfólia finančných prostriedkov. Takýmto konaním a oslovovaním klientov a priamym označovaním,
dochádza k zásahom do osobnostných práv žalobkyne. Žalovaný šírením týchto údajov v rozsahu meno
apriezviskoajidentifikačnéčíslofinančnéhoagenta,sadopustilzneužitiaosobnýchúdajovposkytnutýchzo strany žalobkyni žalovanému pre účely spolupráce. V danom prípade použil žalovaný osobné údaje,
ktoré sú schopné priamej identifikácie fyzickej osoby, pričom predmetný mail použil práve na účely
reklamy svojej spoločnosti a svojho finančného sprostredkovateľa. Takéto konanie použil na získanie

lepšieho postavenia na trhu a teda konal s úmyslom motivovaným snahou o dosiahnutie zisku a zároveň
diskreditácie žalobkyne ako finančného poradcu. Žalobkyňa sa aj po ukončení zmluvy so žalovaným
neprestala venovať činnosti finančného sprostredkovateľa a pociťuje, že bola v značnej miere znížená
jej dôstojnosť, vážnosť v spoločnosti, ako aj v obchodnej spoločnosti, v ktorej vykonáva svoju činnosť
ako štatutárny orgán. Žalobkyňa v danom prípade spolupracovala so žalovaným niekoľko rokov bez

akýchkoľvek problémov. V roku 2020 nastali prvotné problémy, kedy si žalovaný prestal plniť svoje
povinnosti. Následne došlo z jeho strany k doručeniu výpovede zmluvy o spolupráci zo dňa 08.07.2020,
a to bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, napriek tejto skutočnosti v e-maile, ktorý žalovaný rozposlal
neurčenému počtu subjektov, a v ňom uviedol informáciu, že so žalobkyňou rozviazal spoluprácu
z vážnych dôvodov, pričom tieto dôvody nie sú nikde špecifikované. Napriek tomu takéto uvedenie
môže vzbudiť u subjektov, ktorým bol e-mail doručený zníženie vážnosti a odbornej spôsobilosti

žalobkyne ako finančného sprostredkovateľa. Vzhľadom na masívnosť tohto konania, žalobkyňa ani
nevie presne špecifikovať okruh osôb, ktorým predmetný email bol zaslaný, ako ani nevie presne uviesť
aký majetkový, nemajetkový dopad predmetné konanie žalovaného môže mať na jej povesť a meno,
ako aj na aktivity súvisiace s výkonom povolania, nakoľko predmetný mail môže odradiť potencionálnych
klientov od možnej spolupráce ako aj potencionálnych podriadených finančných sprostredkovateľov na

spolupráci s ňou. Konanie žalovaného je takej intenzity, ktorej dopad a dôsledky žalobkyňa považuje
za značnú ujmu. Týmto konaním došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti, nakoľko došlo k
zníženiu dôstojnosti a vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uviedol, že výkon svojej činnosti zabezpečuje
najmä prostredníctvom svojich spolupracovníkov, ktorí majú postavenie podriadeného finančného

agenta, a ktorí sú so žalovaným v zmluvnom vzťahu podľa Obchodného zákonníka. Týmto
spolupracovníkom bola aj žalobkyňa. So žalobkyňou bola najmä v dôsledku jeho nekorektného
správania a straty dôvery členov predstavenstva k nej, ukončená spolupráca výpoveďou, a to
uplynutím výpovednej doby ku dňu 31.08.2020. Žalobkyňa sa s týmto spôsobom ukončenia spolupráce
pravdepodobne nestotožnila a tak namiesto zmierlivého ukončenia spolupráce účelovo vyvoláva spory.

Záujmom žalovaného je výlučne iba ochrana jeho klientov a dodržiavanie povinností žalobkyne
zo zmluvy o spolupráci, ktoré trvajú aj po skončení trvania zmluvy. Žalobkyňa v žalobe nielenže
nepreukázala splnenie predpokladov neoprávneného zásahu do osobnostných práv, ale splnenie týchto
predpokladov dokonca absentuje aj v rovine tvrdení. Zo žaloby nie je zrejmá ani tá skutočnosť, čím
(akým výrokom alebo konaním) vlastne malo dôjsť k zásahu do jej osobnostných práv. Pokiaľ ide

o e-mail, ktorého obsahom malo údajne dôjsť k zásahu do osobnostných práv žalobkyne, žalovaný
nespochybňuje, že k jeho odoslaniu prišlo. Tento e-mail však obsahuje výlučne pravdivé informácie,
ktoré sú absolútne nespôsobilé zasiahnuť do akýchkoľvek jej osobnostných práv. Žalobkyňa síce
uvádza, že žalovaný o nej šíril nepravdivé informácie (t. j. množné číslo), v žalobe však absentuje
uvedenie čo i len jednej informácie z obsahu e-mailu, ktorá by mala byť nepravdivá. Tento e-mail bol

zasielaný výlučne iba niektorým klientom žalovaného. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobkyne, že
údajné nepravdivé informácie boli šírené medzi spolupracovníkmi a klientmi žalobkyne. Žalovaný nemá
vedomosť o žiadnych klientoch žalobkyne. Žalobkyňa vykonávala činnosť ako finančný sprostredkovateľ
avšetkyosoby,ktorýmsprostredkovalauzavretieproduktovýchzmlúvboliklientmižalovaného.Žalovaný
považoval predmetný mail za nevyhnutné poslať svojím klientom práve z dôvodu ochrany ich záujmov.

Žalobkyňa totiž podľa indícií žalovaného nabádala jeho klientov k predčasnému ukončeniu produktových
zmlúv uzavretých prostredníctvom žalovaného, na podpísanie prevodu starostlivosti o už uzavreté
produktové zmluvy ako aj na vypovedanie súhlasov so spracovaním ich osobných údajov v minulosti
poskytnutých žalovanému. Takéto konanie je pritom vo výslovnom rozpore s povinnosťami žalobkyne
trvajúcimi aj po ukončení zmluvy o spolupráci (čl. III ods. 7 písm. d) zmluvy o spolupráci). Cieľom

žalovaného tak v žiadnom prípade nebola diskreditácia žalobkyne. Žalovaný však ako samostatný
finančný agent pôsobiaci na trhu dlhé roky považoval za svoju zákonnú, ale aj morálnu povinnosť
chrániť svojich klientov a upozorňovať ich na prípadné riziká spojené s neuváženou manipuláciou s
ich uzavretými produktovými zmluvami. Žalovaný svojich klientov vyzýva k zvýšenej opatrnosti najmä
v prípadoch, keď zo strany jednotlivca dochádza k nárazovému a masovému nabádaniu klientov k

vykonaniu zásadných zmien produktových zmlúv, k ich predčasnému ukončovaniu alebo prevodu do
starostlivosti iného finančného agenta. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že obsahom mailu, v ktorom bolo
uvedeného jej meno, priezvisko a identifikačné číslo finančného agenta došlo k zneužitiu jej osobných
údajov. Meno, priezvisko aj identifikačné číslo žalobkyne sú uvedené vo verejnom registri finančnýchagentov, a to dokonca aj s ďalšími údajmi o žalobcovi. Žalobkyňa teda tieto informácie o sebe poskytuje
sústavne neobmedzenému počtu osôb. V tomto prípade teda žalovaný naozaj nemal ako zneužiť
tieto verejne dostupné informácie. Domnienky žalobkyne o tom, že žalovaný použil osobné údaje

na svoju reklamu a pod. sú iba účelové, bez právneho opodstatnenia a sú nepreukázané. V žalobe
absentuje aj uvedenie konkrétneho výroku z obsahu e-mailu, ktorým by malo dôjsť do zásahu do jej
osobnostných práv. Žalobkyňa sa žalobným petitom domáha o. i. uloženie povinnosti žalovanému zdržať
sa konania, ktoré by zasahovalo do jej osobnostných práv. Podmienkou žaloby na ochranu osobnosti
je, aby neoprávnený zásah v dobe podania žaloby trval, príp. existovalo bezprostredné nebezpečenstvo

uskutočnenia, či opakovania v budúcnosti. Z obsahu žaloby nevyplýva, že by táto podmienka bola
splnená.

4. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného reagovala replikou, v ktorej mala za to, že žalovaný o nej
šíri viaceré nepravdivé informácie, ktoré zasahujú do jej práva na ochranu osobnosti, a to najmä jej
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Tieto informácie poškodzujú jej dobré meno, narúšajú jej dobrú

povesť, ktorú si vo vzťahu k svojim zákazníkom a spolupracovníkom dlho budovala a mimoriadne jej tiež
sťažujúvykonávanieďalšejzárobkovejčinnostivoblastifinančnýchslužieb.Predovšetkýmpredmetnýe-
mail obsahuje informáciu o tom, že žalovaný rozviazal spoluprácu z vážnych dôvodov, napriek tomu, že
tototvrdeniesanezakladánapravde.Akovyplývazlistuzodňa08.07.2020označenéhoakovýpoveďzo
zmluvy o spolupráci, žalovaný mienil ukončiť vzájomný vzťah prostredníctvom uplatnenia jednostrannej

výpovede bez udania dôvodu. V samotnom liste je aj poďakovanie za doterajšiu spoluprácu a tiež prianie
úspechov do ďalšej života. Uvedená dikcia listu ako aj zvolený právny spôsob ukončenia spolupráce
zďaleka nepripomína ukončenie spolupráce "z vážnych dôvodov" čo v kontexte predmetného e-mailu
vyvoláva u tretej osoby dojem, že spolupráca bola ukončená pre porušovanie povinností, resp. že
žalobkyňa nedosahovala dostatočne dobré výsledky, aby spolupráca pokračovala ďalej. Je zjavné, že

ani jeden z týchto dôvodov nebol podkladom pre spísanie výpovede. Nie je pravda, že by žalobkyňa
rozviazala z vážnych dôvodov spoluprácu, naopak ona neposkytla žiadny "vážny dôvod pre rozviazanie
spolupráce" a bol to žalovaný, kto ukončil jednostranne spoluprácu ešte počas platnosti zmluvného
vzťahu. Toto šírenie nepravdivých informácií je súčasťou stratégie spoločnosti, ktorá sa uvedeným
nezákonným spôsobom pokúša odradiť bývalých, súčasných aj potenciálnych klientov od akejkoľvek

spolupráce o žalobkyňou, čo jej značne sťažuje spoločenské uplatnenie. Túto domnienku podporuje
aj skutočnosť, že žalobkyňu vykresľuje predmetný e-mail ako osobu, ktorá namiesto poskytovania
serióznych služieb, sleduje vlastný zisk, a to aj na úkor svojich zákazníkov a na druhej strane sa
žalovaný prezentuje ako ochranca záujmov týchto osôb a propaguje svoje služby ako tie správne a
vhodné pre klientov. Žalovaný pritom zachádza ešte ďalej, keď upozorňuje v tejto súvislosti adresátov

e-mailu na veľké straty, ktoré im hrozia v ich finančnom portfóliu, čím vytvára na nich nátlak, aby ich čím
skôr kontaktovali. Samotné šírenie nepravdivých informácii, ku ktorému nedala žalobkyňa žalovanému
žiadnu zámienku, je možné považovať za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti. Avšak
zámerné podsúvanie úplných klamstiev blízkym osobám, klientom, spolupracovníkom a iným adresátom
s cieľom získať neoprávnený prospech, predstavuje taký zásah do práva na ochranu osobnosti, ktorý v

značnej miere znižuje jej dôstojnosť a jej vážnosť v spoločnosti.

5. Žalovaný v duplike dôvodil, že žalobkyňa nereaguje na skutkové a právne tvrdenia
z predchádzajúceho vyjadrenia, ktoré preukazujú neopodstatnenosť žaloby v celom rozsahu.
Neoprávnený zásah mal podľa žaloby spočívať v nepravdivých informáciách uvedených v maile

zaslanom niektorým klientom žalovaného. Žalobkyňa síce uvádza, že e-mail mal obsahovať viaceré
nepravdivé informácie, v žalobe však nie je uvedená ani jedna informácia, ktorá by mala byť nepravdivá.
Až v ostatnom vyjadrení žalobkyňa uvádza, že nepravdivou informáciou (t. j. stále iba jedna informácia)
má byť výrok, že žalovaný rozviazal spoluprácu so žalobkyňou z vážnych dôvodov. Predmetný výrok
nepredstavuje skutkové tvrdenie, ale o hodnotiaci úsudok. Skutkovým tvrdením je tento výrok iba v

časti, že došlo ku skončeniu spolupráce. V časti dôvodov skončenia sa jedná o subjektívne vnímanie
žalovaného, ktorý dôvody, ktoré ho viedli ku skončeniu spolupráce považoval za vážne. Skutočnosť,
či dotknutý výrok predstavuje skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok, je v spore o ochranu
osobnosti podstatnou skutočnosťou. Ak žalobkyňa chce tvrdiť, že k neoprávnenému zásahu došlo práve
hodnotiacim úsudkom, je na nej aby neoprávnenosť tohto zásahu odôvodnila a preukázala. Nedošlo

tak k splneniu podmienky neoprávnenosti zásahu do osobnostných práv, nie je potrebné ďalej v konaní
skúmaťmožnúspôsobilosťzásahuvyvolaťujmu.Vtomtosmereabsentujeakékoľvekkonkrétnetvrdenie
žalobkyne, v čom mal vlastne zásah do osobnostných práv spočívať.6. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa XX.XX.XXXX, na ktorom strany zotrvali na svojich doterajších
písomných vyjadreniach.

7. Záverečnými rečami doručenými dňa XX.XX.XXXX strany zhrnuli a zotrvali na svojich doterajších
písomných vyjadreniach.

8. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

9. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 11.08.2018 zmluvu o spolupráci, predmetom ktorej bol záväzok
žalobkyne ako "biznis partnera" a) vyvíjať pre žalovaného činnosť smerujúcu k tomu, aby klient
mal príležitosť uzavrieť produktovú zmluvu so zmluvným partnerom, b) poskytovať klientom odborné
poradenstvo a služby súvisiace s uzatvorením produktovej zmluvy, c) aktívne sa podieľať na rozširovaní
obchodnej siete, najmä, nie však výlučne, tým, že bude vyhľadávať a vykonávať nábor fyzických

osôb, ktoré budú pre žalovaného vykonávať činnosti špecifikované v tejto zmluve a sprostredkovávať
a zabezpečovať uzatvorenie zmlúv o obchodnom zastúpení alebo iných zmlúv medzi žalovaným a
týmito fyzickými osobami za účelom rozširovania obchodnej siete žalovaného, d) vykonávať činnosti
špecifikované v tejto zmluve v pozícii určenej žalovaným v súlade s plánom kariéry, e) vykonávať činnosť
smerujúcukdosiahnutiutoho,abyžalovanýmoholzabezpečiťprezmluvnýchpartnerovprostredníctvom

obchodnej siete a činnosti biznis partnera vyhľadávanie klientov a uzatváranie produktových zmlúv s
nimi. (č. l. 8)

10. Žalovaný listom zo dňa 09.07.2020 vypovedal zmluvu o spolupráci, zároveň žalobkyňu upozornil na
povinnosť mlčanlivosti a zákazu konkurenčnej činnosti, ktoré trvajú aj po zániku zmluvy. (č. l. 16)

11. E-mailová správa zo dňa 16.12.2020, ktorej odosielateľom bol žalovaný a príjemcom E. Š. znie:
"Vážená pani E. Ď., naším cieľom je neustále Vám prinášať tie najkvalitnejšie služby a následnú
starostlivosť v oblasti finančných služieb. V rámci nášho servisu Vám prinášame aktuálne informácie
ohľadom Vášho finančného portfólia. Považujeme za dôležité informovať Vás, že sme ku dňu 31.

augusta 2020 z vážnych dôvodov rozviazali spoluprácu s podriadenou finančnou agentkou pani H.. E.
Ď. (J. Č. XXXXXX). Disponujeme informáciami, že pani Ď. aj napriek ukončeniu spolupráce naďalej
oslovuje našich klientov a môže tak dochádzať k neuváženým a pre klientov nevýhodným zásahom do
ich portfólia finančných produktov. Je veľmi dôležité zdôrazniť, že aj malá zmena v nastavení produktov
môže v budúcnosti spôsobiť veľké straty vo Vašom finančnom portfóliu. Náš prístup sleduje dlhodobé

ciele klientov a prvoradá je pre nás Vaša spokojnosť. Odporúčame preto, nechať si skontrolovať Vaše
terajšie portfólio finančných produktov. Náš analytický nástroj Pytagoras Vám zrozumiteľne ukáže, aké
má byť správne nastavenie Vašich financií - poistné sumy pre zabezpečenie príjmu a rodiny a tiež
investičné príležitosti pre sporenie deťom alebo na dôchodok. V prípade akýchkoľvek otázok neváhajte
kontaktovať Senior produktového manažéra spoločnosti Winners Group - J. A.. J. P., ktorý s viac ako

14 ročnou praxou na finančnom trhu patrí medzi najskúsenejších odborníkov na slovenskom trhu. V
prípade Vášho záujmu máte možnosť kontaktovať ho na telefónnom čísle XXXX XXX XXX alebo e-
mailom na J..P..sk". (č. l. 13-14)

12. Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy SR, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže

byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

13. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

14. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

15. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.16. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná.

17. Predmetom konania je nárok žalobkyne za zásah do jej osobnostných práv a práva na
súkromie, ku ktorému malo dôjsť rozposielaním e-mailových správ jej spolupracovníkom a klientom.
V týchto e-mailových správach mal žalovaný uviesť, že so žalobkyňou rozviazal spoluprácu z
vážnych dôvodov; z tohto dôvodu žalobkyňa pociťuje zníženie vážnosti a odbornej spôsobilosti ako
finančného sprostredkovateľa. Vzhľadom na uvedený zásah požadovala primerané zadosťučinenie

formou zverejnenia ospravedlnenia, ako aj uloženia povinnosti zdržať sa tohto konania. V konaní nebolo
sporné odoslanie e-mailu, avšak všetky ďalšie tvrdenia žalobkyne boli počas konania už sporné boli.

18. Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé
čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej
osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť,

dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod.), ako aj prejavy osobnej povahy (napr. podobizne, zvukové
záznamy). Otázku prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv v rámci práva na ochranu
osobnosti je potrebné u každého z nich posudzovať samostatne.

19. Do rámca vymedzeného ustanoveniami § 11 až 13 Občianskeho zákonníka patrí právo na súkromie

zahŕňajúce širokú oblasť súkromia fyzickej osoby (najmä jej súkromného života, intímnej a rodinnej sféry,
vnútorného myšlienkového a citového života). V najširšom zmysle sa toto právo týka aj života v rodine a
manželskýchapartnerskýchalebopriateľskýchčiobdobnýchvzťahov.Taktochápanéprávonasúkromie
spočíva v práve fyzickej osoby samostatne sa rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu
majú byť skutočnosti z jej súkromného života sprístupnené iným alebo zverejnené. O porušenie práva

na ochranu súkromia ide nielen v prípade neoprávneného získavania vedomostí a poznatkov o súkromí
fyzickej osoby, ale tiež v prípade neoprávneného rozširovania týchto poznatkov a vedomostí. K zásahom
do súkromia môže v niektorých prípadoch dôjsť aj v dôsledku zásahov do mena a priezviska. Širokej
škále prejavov a súčastí súkromného života fyzickej osoby zodpovedá aj možnosť rozmanitých prejavov
zásahov do súkromia a ich dôsledkov na chránené osobnostné práva. Vzhľadom na niektoré otázky

nastolené v prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že tieto zásahy v určitých prípadoch môžu
(avšak nemusia) mať aj difamačné dôsledky - neoprávnený zásah do tohto čiastkového práva (práva na
súkromie) nemusí vždy vyvolať zníženie vážnosti alebo dôstojnosti dotknutej fyzickej osoby.

20. Ustanovenia § 11 až 13 Občianskeho zákonníka chránia aj ďalšie čiastkové práva fyzickej osoby

- právo na jej česť a dôstojnosť v rozmanitých spoločenských vzťahoch, v rodine, na pracovisku, v
odborných kruhoch. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je
objektívne spôsobilý privodiť ujmu (to v prípade zásahov do týchto čiastkových práv znamená mať
difamačné dôsledky), dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky ochrany. Zákon však, a to je
potrebné zdôrazniť a zvýrazniť, neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému

zásahu, ku ktorému došlo, ktorý je neoprávnený a zároveň je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe.

21. Zároveň je ďalej potrebné uviesť, že v konaní vo veciach ochrany osobnosti (§ 13 Občianskeho
zákonníka) platí, že dôkazné bremeno znáša žalobkyňa, resp. osoba, ktorej bola spôsobená
nemateriálna ujma neoprávneným zásahom. Existenciu neoprávneného zásahu tak musí preukázať

žalobkyňa, na ktorej potom spočíva povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť, že k určitému konaniu,
ktoré je zásahom do jej osobnostných práv skutočne prišlo a tiež súvislosť medzi týmto konkrétnym
zásahom a vzniknutou škodou. Zároveň nesie aj bremeno dôkazu ohľadom predpokladov priznania
primeraného zadosťučinenia.
22. Pre vznik právnej zodpovednosti pri zásahoch do osobnostných práv, je potrebné naplnenie

predpokladov zodpovednosti. Tými sú:
a) konanie contra legem (protiprávne konanie alebo opomenutie, zásah do osobnostných práv),
b) škodlivý následok, (napríklad ujma),
c) kauzálny nexus príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodlivým následkom, (príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou ujmou). Príčinná súvislosť medzi dvoma

javmi je taký vzťah, keď prvý jav je príčinou druhého a druhý následkom prvého. Druhý jav v prípade
existujúcej príčinnej súvislosti by nemohol nastať bez prvého.23.Vzhľadomnauvedenéskutočnostiavýkladjezrejmé,žekneoprávnenémuzásahudoosobnostných
práv žalobkyne nedošlo. Z obsahu e-mailovej správy nevyplýva nijaký neoprávnený zásah do jej
osobnostných práv, nevyplývajú z neho, okrem mena, priezviska a PFA čísla, žiadne osobné údaje

spôsobilé na zneužitie či zásah do jej súkromia/mena/povesti. Ak žalobkyňa vykonávala finančné
sprostredkovanie, práve jeho podstatou je kontakt a komunikácia s potenciálnymi záujemcami či
klientmi. Pri tejto komunikácii sa žalobkyňa musí nejakým spôsobom aj identifikovať, nemôže vystupovať
inkognito. A preto súd nevidí nič neoprávnené alebo poškodzujúce na znení daného e-mailu. Žalobkyňa
bola označená svojim menom a PFA číslom. Nahliadnutím do verejne prístupného registra finančných

agentov a finančných poradcov NBS (§ 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku) súd zistil, že všetky
zápisy žalobkyne sú zrušené a "osoba v súčasnosti nie je zapísaná v žiadnom podregistri". V tomto
registri má žalobkyňa zapísané meno, priezvisko, registračné číslo, IČO, miesto podnikania, adresu
trvalého pobytu a ďalšie informácie týkajúce sa výkonu činnosti agenta, teda údaje v oveľa väčšom
rozsahuakovspomínanome-maile.Niejepretozrejméakýmiúdajmimalodôjsťkzneváženiužalobkyne
akofyzickejosobyčifinančnéhoagenta.Otoviac,aksprostredkovateľskúčinnosťužviacnevykonáva.Z

obsahu predmetného e-mailu nevyplývajú žiadne žalovaným vedome či nevedome uvedené nepravdivé
údaje o osobe žalobkyne, iba oznámenie o rozviazaní spolupráce z vážnych dôvodov a obava, že
žalobkyňa aj napriek ukončeniu spolupráce naďalej oslovuje klientov žalovaného. Žalobkyňa tvrdila,
že žalovaný o nej začal šíriť "viaceré nepravdivé informácie" a e-mail "obsahuje informáciu o tom, že
žalovaný rozviazal spoluprácu z vážnych dôvodov, napriek tomu, že toto tvrdenie sa nezakladá na

pravde". Toto tvrdenia však žalobkyňa nijakým spôsobom ďalej nerozvinula a čo je dôležitejšie ani
nepreukázala. Žalovaný v tomto smere uviedol, že "žalobkyňa totiž podľa indícií žalovaného nabádala
jeho klientov k predčasnému ukončeniu produktových zmlúv uzavretých prostredníctvom žalovaného,
na podpísanie prevodu starostlivosti o už uzavreté produktové zmluvy ako aj na vypovedanie súhlasov
so spracovaním ich osobných údajov v minulosti poskytnutých žalovanému"; žalobkyňa však na túto

argumentáciu nijakým spôsobom nereagovala. V konaní neboli identifikované žalobkyňou tvrdené
"viaceré nepravdivé informácie". Vzhľadom na uvedené ide iba o tvrdenie strany bez reálnej podpory
dôkazmi a teda nie je splnený prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za neoprávnený zásah do
osobnostných práv, čo vo výsledku znamená dôvod na zamietnutie žaloby.
24. Aj keď je žaloba, vzhľadom na vyššie uvedený odsek nedôvodná, taktiež nie je zrejmé, akému/

akým adresátom bol tento e-mail odoslaný. Z predmetného e-mailu totiž vyplýva, že jeho príjemcom
bola osoba označená ako "E. R.". Súd lustráciou registra obyvateľov SR zistil, že sa jedná o žalobkyňu
(rodné priezvisko má Š.). Ak žalobkyňa tvrdila, že žalovaný o nej začal "šíriť nepravdivé informácie medzi
spolupracovníkmi a tiež medzi klientmi žalobkyne. Žalovaný začal vykonávať aktivity, ktorými rozširoval
údaje o žalobkyni prostredníctvom mailovej komunikácie, ktorú zasielal všetkým jej spolupracovníkom

ako aj jej klientom" bola povinná toto tvrdenie aj preukázať. Samotné predloženie e-mailu (z ktorého
navyše nijaký neoprávnený zásah nevyplýva) a kde bola ako adresát uvedená priamo ona, jej tvrdenia
o šírení neoprávnených informácii nepotvrdzuje, naopak vyvracia ho. Keďže z e-mailu a ani ďalších
vykonaných dôkazov nie je možné zistiť či ustáliť okruh príjemcov tohto e-mailu, teda nie je možné
zistiť či vôbec mohlo dôjsť k zníženiu vážnosti a dôstojnosti žalobkyni (vážnosť a dôstojnosť je pojem,

pre ktorý je potrebná účasť aj ďalších osôb, ktoré danú osobu určitým spôsobom vnímajú), je žalobný
návrh a teda aj celá žaloba nedôvodná. Predmetom súdneho konania nemôžu byť dohady či domnienky.
Žalobkyňa tvrdila, že "Vzhľadom na masívnosť konania, žalobkyňa ani nevie presne špecifikovať okruh
osôb,ktorýmpredmetnýemailbolzaslanýakoanineviepresneuviesťakýmajetkovýakoajnemajetkový
dopad predmetné konanie žalovaného môže mať na povesť a meno jej osoby, ako aj na aktivity súvisiace

s výkonom jeho povolania, nakoľko predmetný mail môže odradiť potencionálnych klientov od možnej
spolupráce ako aj potencionálnych podriadených finančných sprostredkovateľov na spolupráci s ňou" a
že ide o "zámerné podsúvanie úplných klamstiev blízkym osobám, klientom, spolupracovníkom a iným
adresátom". Ak žalobkyňa nevie označiť ani svoje blízke osoby, ktoré mali byť podľa jej tvrdenia tiež
adresátmi e-mailu, takémuto vágnemu návrhu nemožno priznať súdnu ochranu. Je teda zrejmé, že ani

sama žalobkyňa nie je schopná riadne a presne určiť neoprávnený zásah do jej osobnosti a taktiež jeho
dopad.Vtomtosmerebolozistenéibato,žee-mailbolzaslanýatopodľaslovžalovaného"ibaniektorým
klientom žalovaného", čo v celkovom kontexte nepostačuje na priznanie požadovanej súdnej ochrany.

25. Okrem vyššie uvedeného je podľa názoru súdu potrebné tiež poukázať na záverečnú reč

žalobkyne, konkrétne predposledný odstavec (č. l. 97), v ktorom sa uvádza, že "nakoľko bola ukončená
spolupráca so žalovaným a oni napriek ukončeniu spolupráce dlhodobo rozposielali predmetný mail,
dochádzalo k zásahu do práv žalobcu ako fyzickej osoby, ktorá naďalej nevykonávala predmetnú
činnosť". Ak žalobkyňa už podľa slov jej právneho zástupcu naďalej nevykonáva činnosť podriadenéhofinančného sprostredkovateľa, tak potom požadované znenie žalobného návrhu nemôže predstavovať
jej satisfakciu. Ak žalobkyňa v žalobe tvrdila, že žalovaný konal s úmyslom o dosiahnutie zisku
a dosiahnutie jej diskreditácie ako finančného poradcu, pričom sama už túto činnosť nevykonáva

(súd navyše nahliadnutím do verejne prístupného registra finančných agentov a finančných poradcov
NBS podľa § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku zistil, že všetky jej zápisy sú zrušené a
"osoba v súčasnosti nie je zapísaná v žiadnom podregistri"), požadovaný žalobný návrh spočívajúci
v povinnosti zdržať sa tohto konania (+ ospravedlnenie) je podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného
sporového poriadku zjavne neopodstatnený a najmä nezrealizovateľný. Ide o návrh, ktorý nemá oporu

či už v hmotnom alebo procesnom práve. Týmto smerom dáva súd za pravdu žalovanému, podľa
ktorého musí neoprávnený zásah v dobe podania žaloby trvať, prípadne musí existovať bezprostredné
nebezpečenstvo uskutočnenia, či opakovania v budúcnosti. Žalobkyňa tieto skutočnosti nijakým
spôsobom v konaní nepreukázala; svoju argumentáciu nijakým spôsobom nerozvinula - jej procesný
útok počas celého konania spočíval v stručnom a vágnom opise v žalobe (resp. opakovania týchto
tvrdení), pričom na relevantnú procesnú obranu žalovaného nereagovala. Svedčí o tom aj skutočnosť,

že replika žalobkyne zo dňa 08.11.2021 (č. l. 60 - 61) je doslova skopírovaná predžalobná výzva zo dňa
16.12.2020(č.l.17-19).Žalovanýalevosvojomvyjadreníkžalobezaujalprocesnúobranuvoviacerých
smeroch, pričom vyššie uvedená replika predstavuje iba recykláciu všeobecných tvrdení obsiahnutých
v predžalobnej výzve bez reakcie na konkrétne námietky žalovaného.

26. Ochrana osobnosti poskytuje ochranu pred už vykonaným zásahom, teda pred zásahom, ku ktorému
už došlo. Uvedené priamo vyplýva z dikcie § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka - "Fyzická osoba má
právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti,
aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie". Občiansky
zákonník hovorí o upustení od neoprávnených zásahov a o odstránení týchto následkov. Ak žalobkyňa

tvrdila, že konanie žalovaného "môže vzbudiť u subjektov, ktorým bol email doručený zníženie vážnosti
a odbornej spôsobilosti žalobkyne ako finančného sprostredkovateľa", tak účinnou ochranou by v tomto
prípade bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a následne, ak k neoprávnenému zásahu už
aj došlo, žaloba vo veci samej. Podstatou tejto žaloby je však domnienka či subjektívny pocit žalobkyne,
že konanie žalovaného (nijakým spôsobom ďalej nerozvinuté a nepreukázané) môže znížiť jej vážnosť

a odbornú spôsobilosť (domnienka smerujúca do budúcnosti - pro futuro). Ako už súd uviedol vyššie,
ochrana osobnosti ale poskytuje ochranu pred už vykonaným zásahom, pred zásahom, ku ktorému už
došlo.

27. Ak žalobkyňa ako iniciátor tohto konania požadovala ochranu osobnosti a primerané zadosťučinenie,

bola a aj je povinná preukázať z akého titulu táto požiadavka plynie. Následne, ak chce byť v spore
úspešná, musí tieto skutočnosti aj podporiť relevantnými dôkazmi, teda musí uniesť dôkazné bremeno
svojich tvrdení. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za
výsledok konania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané, je pre stranu nepriaznivé
rozhodnutie, teda strata sporu, nároku. Každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho

tvrdenia. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí. Nie je ulohou sudu, aby ex offo nahradzal procesnu aktivitu zalobkyne ohladom
jeho dokazneho bremena. Strana musí preukázať to, čo tvrdí. Ak teda žalobkyňa niečo tvrdí, musí to
preukázať, musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých jej právo patrí. To však v konaní nesplnila

(navyše je zastúpená právnym zástupcom, ktorý je podľa čl. 11 ods. 3 Civilného sporového poriadku
povinný konať s náležitou odbornou starostlivosťou).

28. Súd po dôkladnom zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo
a vo vzájomnej súvislosti, žalobu pre nedôvodnosť zamietol. V konaní nebol preukázaný zásah do

osobnostných práv žalobkyne, čo samo o sebe znamená dôvod pre zamietnutie žaloby. Taktiež nebol
preukázaný škodlivý následok (ujma na strane žalobkyne). Okrem toho žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno v žiadnom bode jej tvrdení: nebol preukázaný rozsah a dopad daného e-mailu, neboli
preukázaní jeho adresáti a navyše žalobný návrh s vágnym tvrdením, že konanie žalovaného môže
privodiťzásahsmerovalnedôvodneprofuturo,čoprinepreukázanívyššieuvedenýchbodovpredstavuje

nezrealizovateľný návrh.

29. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
Civilného sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhradytrov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.