Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/58/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820200645
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5820200645.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

BeniačovejačlenieksenátuMgr.ZuzanyHartelovejaJUDr.TáneRapčanovej,vovecistarostlivostisúdu
o toho času plnoletého V. Q., nar. XX. XX. XXXX, o maloletú M. Q., nar. XX. XX. XXXX a maloletú M. Q.,
nar. XX. XX. XXXX, všetci bytom ako matka, maloleté deti zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom
Úradompráce,sociálnychvecíarodinyNámestovo,detirodičov:matky-M.Q.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
V. č. XXX, a otca: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, právne zastúpený: JUDr. Martin Benický,
advokát so sídlom Y. W. XX, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č.k. 7P/9/2020-141 z 01. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 27.03.2020 a doplneným podaním z 11.05.2020
domáhal zníženia výživného tak, že bude povinný prispievať na výživu detí sumou 30 eur mesačne na
každé z nich. Svoj návrh odôvodnil podstatnou zmenou pomerov u jeho osoby. Uviedol, že rozsudkom
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/120/2019 z 04.02.2020 mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 5 rokov nepodmienečne a aktuálne ho čaká nástup do výkonu trestu odňatia slobody. V

dôsledku tejto skutočnosti nemôže pracovať ani vycestovať za prácou. Uviedol, že od konca roka 2019
nepracuje, chcel ísť pracovať do zahraničia ako stavbár, ale kvôli tomu, že bol odsúdený, to nie je možné.
Vzhľadom na mimoriadnu situáciu kvôli šíreniu Covid-19 sa mu neporadilo nájsť ani žiadnu brigádu
v mieste bydliska a okolí. Na akékoľvek výživné, ktoré bude platiť, si bude musieť požičať finančné
prostriedky.

2. Okresný súd vychádzajúc z ust. § 78 a § 75 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine"), na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že návrh otca nie je opodstatnený, pretože nebola preukázaná taká zmena pomerov, pre ktorú by bolo
potrebné rozhodnúť o zmene výživného. Na argument otca, že stratil možnosť zadovážiť si príjem z
dôvodu, že je vo výkone trestu odňatia slobody neprihliadal. Uviedol, že otec sa svojim úmyselným
konaním zbavil možnosti riadne si plniť vyživovaciu povinnosť. Vychádzal z toho, že odsúdenie otca sa
týkalo trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, pričom poškodenými boli jeho deti a ich matka.
Pokiaľ otec maloletých detí zrušil živnosť, z jeho výsluchu vyplynulo, že v zimných mesiacoch nemal

prácu, čo možno vzhľadom na oblasť stavebníctva, v ktorej otec podnikal, považovať za bežný jav. Otec
zrušil svoju živnosť až dňa 02.04.2020, keď ako sám uviedol išiel na súd a očakával, že bude odsúdený.
Pokiaľ by dôvodom na ukončenie živnosti mal byť nedostatok práce ako sa to snažil prezentovať
zástupca otca, tak by svoju živnosť otec prerušil už skôr. Okresný súd ďalej prihliadal na to, že otecnevysvetlil, prečo sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie zaevidoval až 21.04.2020, t.j. viac ako 2
mesiace po ukončení živnosti. V závere odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd konštatoval,
že otec maloletých detí má aj objektívne možnosť zadovážiť si peňažné prostriedky na výživné, pretože

spolu s matkou detí vlastnia rodinný dom, ktorý je v súčasnosti neobývaný a obaja majú záujem ho
predať. K tvrdeniu otca, že syn V. Q. nadobudol schopnosť sám sa živiť, pretože si zabezpečuje príjem
brigádnickou činnosťou neprihliadal a nepovažoval ich za preukázané. Matka potvrdila, že syn V. v
čase školských prázdnin chodieva na brigády, ďalej je však študentom a neukončil prípravu na budúce
povolanie.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec a namietal, že súd prvej
inštancienazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd mal sledovať komplex vecí potrebných
na rozhodnutie, nebral však do úvahy jeho tvrdenia, bol tendenčný a zľahčoval veci. Protistrana neustále
poukazovala na to, že je vo výkone trestu odňatia slobody, za to čo urobil. V rámci svojho procesného

útoku sa snažil poukázať na skutočnosti, ktoré mali reálne za následok, že nedisponuje finančnými
prostriedkami a z objektívnych pomerov (strata zákazok, Covid-19, nástup do výkonu trestu) sa u
neho zmenili okolnosti. Uviedol, že predmetné výživné ledva splácal už počas roka 2019 a požičiaval
si naň. Situácia na konci roka 2019 ho však donútila, aby podal predmetný návrh. Súd však tieto
skutočnosti do úvahy nezobral. Nie je pravdivý záver súdu, že svoju živnosť ukončil tesne predtým ako

sa zúčastnil súdneho pojednávania vo februári 2020. Vo februári 2020 už bol tri mesiace bez práce,
pretože žiadnu nenašiel a je normálne, že až po uplynutí tohto času sa rozhodol zrušiť živnosť. K
zníženiu jeho príjmu došlo pre objektívne dôvody, nielen preto, že bol odsúdený. Aj keď bol odsúdený a
nastúpil na výkon trestu, vzhľadom na spoločenskú situáciu si nemohol nájsť prácu. Je nesporné, že v
dôsledku pandémie od marca do júna 2020 si prácu nemohol nikde nájsť, čo je zjavná zmena pomerov.

V súvislosti so závermi okresného súdu, že finančné prostriedky môže získať predajom rodinného
domu, ktorý vlastní s matkou detí, uviedol, že súd prvej inštancie nepochopil jeho argumentáciu alebo
fakty úmyselne prekrúca. Nepoprel, že majú vo vlastníctve rodinný dom. Zároveň však preukázal, že
matka neplatí úver, na splnenie ktorého je tento dom založený a ani nemá záujem podieľať sa na jeho
platení. V konaní tiež predložil doklady, že má snahu predmetný dom predať, matka však tieto jeho

snahy nezmyselne brzdí. Súd nebral do úvahy jeho argumenty, že nie jeho vinou, ale vinou matky
detí sa tento dom nepredáva. Ďalej namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné,
pretože súd vôbec neidentifikoval zásadné body jeho argumentácie a ani sa s touto argumentáciou
nezaoberal a nevysporiadal sa s ňou. Absolútne nebral do úvahy príjem, ktorý momentálne má a
porušil tak ustanovenia Zákona o rodine. Okresný súd odignoroval rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo

148/2019, v zmysle ktorého každé jedno rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na riešenie
čisto individuálnych otázok, ktoré nemôžu byť považované za pravidlo pre iné prípady. Neprihliadal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 30.04.1965 sp. zn. 4Cz/44/65, v zmysle ktorého v konaní začatom
na návrh jedného z rodičov, ktorý sa domáha zníženia výživného, vzhľadom na zmenu pomerov, je súd
povinný zaoberať sa vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu aj tým, či nenastala zmena pomerov

odôvodňujúca novú úpravu pokiaľ ide o výchovu maloletých. Základom pre nové určenie výživného otca,
ktorý je vo výkone trestu, je celkový príjem, ktorý otec dosahuje. Súd by z potencionality príjmu mal
vychádzaťlenvprípade,akjepovinnývoväzbe,prípadnevovýkonetrestuodňatiaslobodylenzatrestný
čin zanedbania povinnej výživy a nie v prípade iných trestných činov (ani v prípade trestného činu týrania
blízkej a zverenej osoby). To, že bol odsúdený za predmetný skutok nemôže automaticky znamenať, že

v tomto prípade nemôže dôjsť k zníženiu výživného. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
zmenil tak, že mu znižuje výživné na V.a zo sumy 140 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne počnúc
mesiacom máj 2020, na M. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne počnúc mesiacom
máj 2020 a na M. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne počnúc mesiacom máj 2020 s
účinnosťou od 23.03.2020.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení z 03.08.2020 k odvolaniu otca navrhol rozsudok okresného súdu
potvrdiť, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca, ktoré bolo elektronicky doručené okresnému súdu 05.08.2020

navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že mimoriadna situácia
v súvislosti s pandémiou bola na území SR vyhlásená až v mesiaci marec 2020, otec však deklaroval
stratunazárobkuužvmesiacinovember2019.Ďalejuviedla,žerovnakoajona,vsúvislostispandémiou
nepracovala a nemala príjem zo závislej činnosti, poberala len tzv. pandemické ošetrovné vo výške 9eur denne. Otec si opakovane dobrovoľne neplnil vyživovaciu povinnosť, k jej plneniu pristúpil až na
základe trestného rozsudku z 28.02.2019, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej
výživy. Napriek tomu otec prispieval na výživu maloletých nepravidelne a podľa svojho uváženia. Ďalej

uviedla, že otec maloletých je vyučený v odbore murár. Práca v oblasti stavebníctva je všeobecne
charakterizovaná nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. Otec teda mohol reagovať a zamestnať
sa aj brigádnickou formou do dňa nástupu na výkon trestu odňatia slobody. Uviedla, že otec vlastným
zavineným konaním si spôsobil nielen nástup do výkonu trestu odňatia slobody, ale aj prípadnú stratu
na zárobku. Maloleté deti by za jeho konanie nemali byť sankcionované znížením výživného. Rovnako

nie je možné takto prenášať vyživovaciu povinnosť na druhého rodiča - matku. Vyživovacia povinnosť je
prvoradá povinnosť každého rodiča a tú si musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Pokiaľ ide o
spoločný rodinný dom, matka uviedla, že túto nehnuteľnosť neužíva po dobu dlhšiu ako 5 rokov, kedy z
dôvodu zabezpečenia ochrany života a zdravia seba a detí opustila spoločnú nehnuteľnosť a využíva ju
výlučne otec Poukázala na to, že opakovane deklarovala svoj záujem vysporiadať záväzok, úver viažuci
sa k nehnuteľnosti. Otec maloletých detí neplniac si ani svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť opakovane

ju žiadal o úhradu nákladov za elektrickú energiu a vodu v tejto nehnuteľnosti, ktorú neužívala a užíval ju
výlučne otec, ako aj úhradu nákladov na jej opravu, pričom opravy boli vyvolané spôsobom udržiavania
a starostlivosti o nehnuteľnosť práve zo strany otca. Právny zástupca otca odmietol jej návrh na predaj
nehnuteľnosti a odhad ceny nehnuteľnosti a k dohode medzi nimi nedošlo.

6. Otec v odvolacej replike z 12.10.2020 k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka k podanému
odvolaniu uviedol, že kolízny opatrovník si neplnil riadne svoje povinnosti. Vo svojom vyjadrení k
odvolaniu uviedol, že nemá nové dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu súdneho rozhodnutia avšak
žiadne nové šetrenie v danej veci nevykonal. Pokiaľ išlo o vyjadrenie matky v súvislosti s jeho konaním
týkajúcim sa predaja ich spoločných nehnuteľností uviedol, že počas výkonu trestu je predmetná

nehnuteľnosť opustená a aj na pojednávaní tvrdil, že ju chce predať za účelom získania finančných
prostriedkov na výplatu úveru, ktorým je predmetný dom založený a na výživné pre maloleté deti. Sám
však túto nehnuteľnosť nemôže predať, ale musí tak robiť v súčinnosti s matkou. Komunikácia s ňou je
však problematická a znemožňuje prípadný predaj tejto nehnuteľnosti. Opakovane poukázal na to, že je
vo výkone trestu odňatia slobody, kde pracuje a čo zarobí posiela deťom ako výživné. V tejto súvislosti

navrhol, aby si súd vyžiadal potvrdenie ústavu na výkon trestu odňatia slobody o tejto skutočnosti. V
ostatnom sa v celom rozsahu pridržiaval svojho podaného odvolania.

7. Ďalšie tvrdenia účastníkov konania vo fáze odvolacieho konania dané neboli.

8. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania v celom
rozsahu (§ 65 a § 66 CMP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s
§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.13. Pri posudzovaní zmeny pomerov, ktorá má vplyv na zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom pre
maloleté deti v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine je nutné vychádzať zo skutočnosti ako na strane
detí, tak i na strane rodičov. Pri hodnotení schopností a možností rodičov prispievať na výživu svojich

detí (§ 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine) je nutné získať úplné poznatky o zárobkovej schopnosti
rodičov a skutočných príjmov; pokiaľ došlo k zmene zamestnania niektorého z rodičov, znamenajúcej
pokles jeho zárobku, je treba zistiť i dôvody takejto zmeny. Rovnako je treba náležite zistiť okruh osôb,
ku ktorým majú rodičia zákonnú vyživovaciu povinnosť.

14. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že otec podal návrh na zníženie výživného, ktorý bol
doručený okresnému súdu 27.03.2020. Ako jediný dôvod podania tohto návrhu uviedol, že je odsúdený
pre zločin týrania blízkej osoby a jeho odsúdenie má vplyv na zmenu pomerov, pre ktorú nemôže platiť
doteraz určené výživné. V doplnení návrhu na zníženie výživného z 11.05.2020 otec uviedol, že nemôže
vycestovať za prácou na týždňovky, lebo čaká na nástup do výkonu trestu odňatia slobody, od konca
roku 2019 nikde nepracuje, chcel ísť do zahraničia, no pre očakávaný výkon trestu tak urobiť nemôže,

chcel si nájsť aj brigádu, no pre pandemickú situáciu tak urobiť nemohol.

15. Okresný súd v súvislosti s uvedenými tvrdeniami otca zistil, že tento bol rozsudkom Okresného
súdu Námestovo z 04.02.2020 vydaným v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 6T/120/2019 uznaný
vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby a bol odsúdený na výkon trestu odňatia slobody so

zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Poškodenými týmto zločinom boli deti, ku ktorým
sa otec domáha zníženia výživného a ich matka . Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní pred okresným
súdom 01.07.2020 uviedol, že pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody sa evidoval na úrade
práce 21.04.2020, predtým pracoval ako živnostník a jeho príjem bol okolo 500 eur mesačne v hrubom.
Ďalej uviedol, že matke pred nástupom na výkon trestu výživné platil, nezaplatil ho za 2 mesiace lebo

nemohol ísť do práce, a to kvôli koronakríze a aj kvôli tomu, že očakával výzvu na nástup do výkonu
trestu. K ukončeniu živnosti uviedol, že dňa 04.02.2020 išiel na súd a predpokladal, že ho odsúdia.

16. Otec v podanom odvolaní namietal, že okresný súd nesprávne posudzoval zmenu pomerov na jeho
strane vo vzťahu k jeho nástupu na výkon trestu odňatia slobody. Poukazoval na to, že návrh na zníženie

výživného podával z dôvodu, že už na konci roku 2019 nebol schopný platiť doteraz určené výživné.
Tieto námietky otca vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce zo súdneho spisu, ktoré konštatoval aj súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nepovažoval odvolací súd za opodstatnené. Primárnym
dôvodom,prektorýotecžiadalzníženievýživnéhobolaskutočnosť,ženastupujenavýkontrestuodňatia
slobody a nebude mať príjem. Tieto dôvody „rozšíril" konštatovaním, že prácu stratil už pred koncom

roku 2019. Okresný súd sa dôsledne aj týmto tvrdením zaoberal a v kontexte vykonaných dôkazov
správne ustálil, že otec napriek nepriaznivej finančnej situácii v ňom tvrdenom období zrušil živnosť
až 02.04.2020, keď sám uviedol, že išiel na súd a očakával, že bude odsúdený. Tvrdenia otca, že k
takémuto okresným súdom vytýkanému neskorému postupu pristúpil z dôvodu, že očakával či nedôjde
k zmene situácie na trhu práce, nemožno uveriť. Práve časová súvislosť konania otca a jeho nástup

do výkonu trestu odňatia slobody potvrdzuje správnosť záveru okresného súdu o tom, že práve pre
odsúdenie a nástup do výkonu trestu otec robil kroky k ukončeniu svojej podnikateľskej činnosti, nie pre
nepriaznivúpandemickúsituáciu.Otecsasnažíargumentovaťtým,žeschopnosťplatiťvýživnévdoteraz
určenej výške stratil už od novembra 2019, kedy prestal pracovať. Úplne však opomína fakt, že na
základerozhodnutiavtrestnomkonaníboluznanýzavinnéhozozločinutýraniazverenejablízkejosoby,

ktorého sa dopustil na svojich deťoch a ich matke a pre ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody. Táto
skutočnosť je príčinou, že od momentu nástupu do výkonu trestu odňatia slobody nemá príjem a je je
rozhodujúca pre posúdenie zmeny pomerov na strane otca od tohto momentu. Pokiaľ ide o obdobie pred
nástupom do výkonu trestu odňatia slobody, vzhľadom na vyjadrenia otca pred súdom prvej inštancie a
skutočnosťami, ktoré tento zistil, odvolací súd dospel k záveru, že skutočne nebola preukázaná zákonná

podmienka vyplývajúca z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, že došlo na strane otca k zmene pomerov
objektívne bez jeho subjektívneho pričinenia, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného. Okrem
toho odvolací súd zdôrazňuje, že síce konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, medzi ktoré sa
zaraďuje aj konanie o výživnom možno začať aj bez návrhu, avšak v prípade podania návrhu , aj keď
ním nie je súd viazaný, prihliada. Otec v odvolaní žiadal rozhodnúť o znížení jeho vyživovacej povinnosti

od 27. marca 2020, t.j. od času podania jeho návrhu na zníženie výživného. Preto, je nevýznamné
posudzovanie zmeny pomerov v období mesiaca november 2019, keď sám otec v podanom návrhu ako
aj v rámci svojej výpovede poukazoval na to, že v období marca 2020 už sa nesnažil nájsť si brigádu,
ani inú prácu, práve v súvislosti s tým, že predpokladal odsúdenie a výkon trestu odňatia slobody.17. Pokiaľ otec namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a nedostatok
odôvodnenia napadnutého rozsudku, s touto námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. Po preskúmaní

veci odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku
má všetky zákonné atribúty riadneho odôvodnenia vyplývajúce z ust. § 220 CSP. Ďalej otec namietal
nesprávne právne posúdenie veci, pretože z princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť
výživné, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody, možno vychádzať len v prípade, ak je vo výkone
trestu pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu ČR z 30.04.1965 sp. zn. 4Cz/44/65. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že za
predchádzajúcej procesnej právnej úpravy zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku,
účinného do 30. júna 2016 Najvyšší súd SR vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti takmer
nerozhodoval. V zmysle § 238 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku totiž platilo, že dovolanie nie je
prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine, okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení
rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a

povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.
Civilné procesné predpisy, ktoré nadobudli účinnosť od 01. júla 2016, t.j. Civilný sporový poriadok a
Civilný mimosporový poriadok už obdobné ustanovenia neobsahujú, rozhodnutia Najvyššieho súdu
vydané za účinnosti novej právnej úpravy vo veciach upravených Zákonom o rodine možno preto v
súčasnosti významnejšie prispievajú k zjednoteniu rozhodovania súdov Slovenskej republiky. V tejto

súvislosti preto odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 236/2018, ktorý
vysvetľujepodstatuprincípupotencionalitypríjmurodičapovinnéhoplatiťvýživnénamaloletédieťaatiež
potrebu uplatnenia tohto princípu aj v prípade, že sa povinný rodič dopustí úmyselnej trestnej činnosti,
ktorá má v konečnom dôsledku (vzhľadom na vzatie rodiča do väzby, následne odsúdenie a výkon trestu
odňatia slobody) negatívny dopad na jeho zárobkové možnosti a v súvislosti s tým aj na jeho možnosti

platiť výživné. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí konštatoval, že skutočnosť, že sa otec maloletého
dieťaťa povinný platiť naň výživné dopustil úmyselného protiprávneho konania majúceho znaky trestnej
činnosti (išlo o úmyselné násilné konania voči osobe oprávnenej na výživu) , za ktoré bol vzatý do
väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého
došlo k poklesu alebo až k strate jeho príjmov, nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa. Táto skutočnosť

nie je dôvodom, pre ktorý by sa nemal uplatniť princíp potencionality príjmov, v zmysle ktorého súd
neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia
rozsudku, ale vychádza z jej potencionálnych príjmov, tzn. príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce. Najvyšší súd konštatoval, že skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný

vzdal objektívnej možnosti platiť výživné nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ust. § 75 ods.
1 druhá veta Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medzi iným k tomu, že povinný by sa
svojim úmyselným násilným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil" alebo mohol „zbaviť" svojej vyživovacej povinnosti.

18.Právne záveryokresnéhosúdu,ktorýpriposúdenízmenypomerovvychádzalzpotencionalitypríjmu
otca a neprihliadal na skutočnosť, že je vo výkone trestu odňatia slobody považoval odvolací súd za
správne, preto námietka otca týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci nebola opodstatnená.

19. Na základe uvedených záverov krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne

správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákone neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti
nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Žiaden z účastníkov

návrh na náhradu trov konania nedal, iné zákonné dôvody pre priznanie nároku na náhradu trov konania
na strane účastníkov odvolací súd nezistil, preto im ich náhradu nepriznal.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)