Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419202908
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6419202908.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky

Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. B., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom N. XXXX, O. V., zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská
Štiavnica, pracovisko Žarnovica, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky Jany X., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom N. č. XXXX, O. Baňa, zastúpenej JUDr. Dušanom Klimom, advokátom so
sídlom Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom a otca U. trvale bytom JW., K. zastúpený JUDr. Renátou
Matejovou, advokátkou, so sídlom ČSA 25, Banská Bystrica, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej
povinnosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7P/31/2019 - 182 zo

dňa 17. apríla 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V rozhodovanej veci sa matka maloletej domáhala zvýšenia výživného na maloletú dcéru účastníkov
konania (ďalej len „maloletá“). Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného, kedy mala
maloletá 4 roky, uplynulo obdobie takmer 9 rokov. Zároveň ako dôvod zvýšenia výživného odôvodnila
aj tým, že na jej strane, došlo z objektívnych dôvodov k poklesu jej príjmu. Na strane maloletej došlo

k zvýšeniu nákladov v súvislosti s jej zdravotným stavom, s nástupom do vyššieho stupňa vzdelávania,
ako aj so zvýšenými nákladmi v súvislosti s ošatením a stravným. Rovnako od poslednej úpravy došlo
aj k navýšeniu príjmov na strane otca.

2. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú zo sumy
200,- Eur na sumu 320,- Eur a to dňom 01. 09. 2019 (I. výrok), ktoré je povinný zasielať k rukám matky
vždy do 20-teho dňa toho, ktorého mesiaca vopred (II. výrok). Zmeškané výživné za obdobie od 01.

09. 2019 do 31. 03. 20120 vo výške 840,- Eur mu povolil splácať v mesačných splátkach po 30,- eur
spolu s bežným výživným (III. výrok). Týmto rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k.
17C/74/2011 - 18 zo dňa 24. 05. 2011, v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti (IV. výrok) a zároveň
žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal (V. výrok).

3. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods.
1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), návrhu matky na zvýšenie výživného

čiastočne vyhovel a toto zvýšil z pôvodnej sumy 200,- Eur na sumu 320,- mesačne.

4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že od posledného rozhodnutia o výške vyživovacej
povinnosti došlo k podstatnej zmene okolnosti odôvodňujúcich zmenu výšky vyživovacej povinnostia to tak na stranne oprávnenej osoby, ale aj na strane matky ako aj otca. Konštatoval, že o zmene
výšky vyživovacej povinnosti nebolo rozhodované počas obdobia 9 rokov. Mal za nesporné, že za toto
obdobie maloletá fyzicky vyspela, čo si vyžaduje zvýšené náklady na krytie jej potrieb s ošatením a

stravným. Zároveň došlo k zmene pomerov aj v tom, že maloletá nastúpila od septembra 2019 do
vyššieho štádia štúdia. Zároveň došlo k zmene pomerov aj na strane matky, u ktorej z objektívnych
dôvodov spočívajúcich v nutnosti zabezpečovania osobnej starostlivosti o výchovu maloletej, táto prišla
o svoje pôvodné zamestnanie, čím došlo k poklesu jej príjmu zo sumy 1.700,- Eur na sumu cca 600,- Eur.
Rovnakodospelkzáveru,žeajnastraneotcadošlokzmenepomerovvsúvislostisdosahovanímpríjmu,

keď mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k nárastu jeho príjmu o sumu 500,- Eur
a teda príjem otca predstavoval sumu vo výške cca 1.400,- Eur. Súd prvej inštancie rešpektujúc právny
a faktický stav a pri zohľadnení dôvodov spojených so zvýšenými nákladmi na maloletú spojených s
jej fyzickým rastom, ale aj jej zdravotným stavom, v súvislosti s podstatným znížením príjmu matky a
zároveň zvýšením príjmu otca, pri rovnakom zaťažení oboch rodičov počtom vyživovaných osôb, navýšil
vyživovaciu povinnosť o 130,- Eur (správne zrejme 120,- Eur - poznámka odvolacieho súdu) , ktorá

zodpovedá aktuálnym potrebám maloletej. Prvoinštančný súd bol toho názoru, že matkou požadovaná
výška v sume 480,- Eur mesačne by presahovala možnosti a schopnosti povinného rodiča. Výšku
vyživovacejpovinnostizmenilod01.09.2019atozdôvodu,žetýmtodátumomdošlo podľanázorusúdu
prvej inštancie k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, ktorá nastúpila na druhý stupeň svojho
vzdelávania. Vzhľadom na príjem otca tomuto povolil zameškané výživné v sume 840,- Eur splácať v

splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným.

5. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie nároku
na náhradu trov konania niektorej zo strán, a preto rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania
náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti rozsudku sa odvolal otec dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 6 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Civilný sporový
poriadok ďalej len „CSP“]. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že

zaviaže otca k povinnosti platiť výživné na maloletú vo výške 230,- Eur mesačne. Bol toho názoru, že
ak súd prvej inštancie nevyhovel v celom rozsahu návrhu matky na zvýšenie výživného, mal vo zvyšnej
časti návrh zamietnuť. Taktiež mal za to, že od poslednej úpravy výživného síce došlo k zmene pomerov,
avšak táto zmena s ohľadom na matkou zverejnené odôvodnené výdavky pre maloletú nezodpovedá
rozsahu výživného v sume 320,- Eur mesačne. V konaní argumentoval tým, že od poslednej úpravy

výživného klesli výdavky spojené so zabezpečením potrieb a to konkrétne o výdavky spojené na
asistentku vo výške 200,- Eur a na opatrovateľku v sume 300,- Eur. Rovnako namietal, že v konaní
matka nepreukázala výdavky so zabezpečením školských potrieb. Bol toho názoru, že matka by mohla
pracovať aspoň na kratší pracovný čas, pričom táto sa má spoločne s jej terajším manželom venovať
permakultúrnemu dizajnu pozemkov a záhrad, o čom má svedčiť aj jej životná úroveň, keď v roku 2014

nadobudla spolu s manželom rodinný dom bez čerpania úveru. Vytýkal súdu prvej inštancie spôsob
vysporiadania sa s jednotlivými dôkazmi predkladanými zo strany otca k zdravotnému stavu maloletej,
ktorý je v súčasnosti stabilizovaný. Uviedol, že pre rozhodnutie o zmene výživného je potrebné porovnať
okolnosti pre určenie výživného tak v čase poslednej úpravy ako aj v čase nového rozhodnutia. V závere
odvolania opätovne poukázal na dohodu rodičov týkajúcu sa platenia nákladov spojených s užívaním

rodinného domu, ktorého boli v čase rozvodu bezpodielovými spoluvlastníkmi ako aj platenia výživného,
a taktiež nemožnosti realizovania styku s maloletou z dôvodu vedenia exekučného konania voči nemu
pre nezaplatené výživné, z ktorého dôvodu má otec exekútorom zablokované účty a ponechanú mzdu
v úschove.

7. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka podaním zo dňa 03. 06. 2020, v ktorom navrhla, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal otca k náhrade trov konania v rozsahu
100%. Rozhodnutie okresného súdu považovala za procesne správne a odvolanie otca za nedôvodné
a účelové. Uviedla, že z maloletej sa stáva biologicky žena a zároveň nie je možné porovnávať výšku
nákladov pre 4 ročné dieťa s potrebami 14 ročného dieťaťa. Vo vzťahu k tvrdeniam otca o jej príjme

a predloženému dôkazu (status uverejnený v profile matky na stránke Facebook) uviedla, že žije na
„gazdovstve“ preto má uvedený údaj práca v gazdovstve, pričom sa nejedná o žiaden pracovný pomer
ani dohody, či brigádu, z ktorej by mala mať príjem.8.KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vecpreskúmalpodľaust.§65,66zákonač.161/2015
Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a contrario, rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.

9.Podľa§387ods.1,2CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

a. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

10. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

11. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pri rozhodovaní prihliadol na všetky

relevantné predpoklady stanovené hypotézou právnej normy, pričom prihliadal predovšetkým na záujem
a odôvodnené potreby maloletej.

12. Vo vzťahu k námietka otca, že súd prvej inštancie nepostupoval procesne správne, ak v prípade,
že vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného len čiastočne, mal vo zvyšnej časti návrh zamietnuť,

odvolací súd uvádza, že konanie o zvýšenie výživného na maloleté dieťa patrí medzi konania vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých v zmysle § 111 písm. c) CMP. Ide o konania, ktorých rozhodnutia môžu
byť zmenené aj bez návrhu (§ 121 CMP) a teda súd môže konať ex offo t. j. z úradnej moci bez
toho, aby podal účastník návrh vo veci samej. V takýchto typoch konania preto súd nie je viazaný
podaným návrhom vo veci samej. Z tohto dôvodu v prípade, ak súd nevyhovie v celom rozsahu návrhu

na zvýšenie výživného nie je to dôvod na zamietnutie návrhu vo zvyšnej časti, pričom takýto výrok by bol
v podstate nadbytočný. Nemožno preto súdu prvej inštancie vytknúť ako nesprávny procesný postup,
ak v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky nezamietol.

13. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že otec síce uznáva, že na strane maloletej došlo k zmene

pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného, avšak táto zmena nie je podľa jeho názoru v takom
rozsahu, aby ho súd zaviazal na platenie výživného v stanovenej výške t. j. 320,- Eur mesačne.

14. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie prvoinštančného súdu a nezistil žiadne otcom tvrdené
nedostatočné alebo nesprávne zistenie skutočného stavu v zmysle § 62 ods. 1 CMP, ako ani otcom

vytýkané vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) a rovnako ani také závažné procesné pochybenia,
ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie v zmysle § 389 CSP v spojení s § 391 CSP, alebo jeho zmenu v zmysle § 388 CSP.

15. V konaní o zvýšenie výživného je súd povinný skúmať zárobkové možnosti a schopnosti obchod

rodičov, ale aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré je povinný v prípade zmeny posudzovať
s poslednou úpravou výživného. Odvolací súd konštatuje, že potreby maloletého dieťaťa môžu byť
rôzne, pričom je potrebné ich posudzovať podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Dôvody,
ktoré odôvodňujú zmenu výživného spočívajú nie len vo veku dieťaťa, ale aj od jeho zdravotného
stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu prípravy na budúce povolanie resp. celkové

možné uplatnenie v spoločenskom živote. Výživné pre dieťa slúži nie len na uspokojenie všetkých jeho
odôvodnených potrieb, ale aj ďalších potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a zdravý fyzický a
psychický vývoj. Je povinnosťou obidvoch rodičov prispievať na výživu dieťaťa podľa svojich schopností
a možnosti, pričom je potrebné prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa aj stará.
Prácaaosobnástarostlivosť,ktorúvynakladájedenzrodičov,tvorímateriálnuhodnotu,ktorázodpovedá

finančnému príspevku na výživu od druhého rodiča.

16. Odvolací súd poukazuje na čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa podľa ktorého musí byť pri akejkoľvek
činnosti súdu, ktorá sa týka maloletých detí, prvoradým kritériom záujem dieťaťa. Odvolací súd jetoho názoru, že okresný súd pri svojom rozhodnutí pri určovaní výšky výživného, správne vyhodnotil
schopnosti a možnosti oboch rodičov, odôvodnené potreby maloletej a zároveň prihliadol aj na osobnú
starostlivosť o maloletú zabezpečovanú matkou ako aj ďalšie faktory ovplyvňujúce výšku výživného

(príspevky, náklady otca na cestovné pri realizácii styku a pod.). Súd prvej inštancie zároveň pri
rozhodovaní porovnal odôvodnené potreby maloletej ako aj schopnosti a možnosti rodičov pri poslednej
úprave výživného, ktorá bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/74/11 -
18 zo dňa 24. 05. 2011, ktorým súd schválil dohodu rodičov s aktuálnym stavom ku dňu rozhodnutia vo
veci súdom prvej inštancie. Je pravdou ako uviedol aj samotný otec, že od poslednej úpravy výživného

v roku 2011 nedošlo k navýšeniu odôvodnených potrieb maloletej, ale k ich zníženiu. No na druhej
strane je potrebné si uvedomiť, že pri poslednej úprave výživného boli odôvodnené výdavky vo výške
1.075 Eur, pričom tieto pozostávali z nákladov vo výške 575,- spojených s výživou, liečbou maloletej
ale aj nákladmi vo výške 200,- Eur na asistentku v materskej škôlke a 300,- Eur na opatrovateľku,
t. j. spolu vo výške 500,- Eur, ktoré náklady odpadli z dôvodu, že tieto potreby maloletej zabezpečuje
matka osobne, ktorá poberá za túto opatrovateľskú činnosť príjem vo výške 550,- Eur mesačne. Napriek

tomu, však od poslednej úpravy výživného nedošlo k poklesu odôvodnených výdavkov na maloletú
spojených s jej výživou, ošatením, hygienickými potrebami, školskými potrebami, liečbou, zdravotnou
starostlivosťou a to aj napriek rôznym príspevkom zo strany štátu, ale naopak k ich zvýšeniu. Matka v
konaní vyčíslila odôvodnené výdavky na maloletú od 09/2019 vo výške cca 738,- Eur. Na preukázanie
zvýšených výdavkov spojených s nástupom maloletej na druhý stupeň vzdelávania, predložila ako

dôkaz aj vyjadrenie od občianskeho združenia Žiarsko zo dňa 12. 08. 2019, v ktorom sú okrem iného
špecifikované aj výdavky na školu maloletej. Je preto zrejmé, že od poslednej úpravy výživného došlo
na strane maloletej k objektívnemu zvýšeniu odôvodnených potrieb spojených nielen s jej základnou
výživou, ošatením, zabezpečením hygienických potrieb, ale aj so zabezpečením špecifických potrieb
s ohľadom na jej zdravotný stav. Následne súd prvej inštancie správne posúdil aj to, že na strane

matky došlo k objektívnej zmene pomerov, kedy sa táto vzdala svojho predošlého zamestnanie, kde
dosahovala príjem vo výške cca 1.740,- Eur, aby mohla osobne zabezpečiť všetky špecifické potreby
maloletej, ktoré sú odôvodnené jej zdravotným stavom. Z tohto dôvodu došlo od poslednej úpravy k
výraznému poklesu príjmu na strane matky. Rovnako skúmal aj majetkové pomery matky, pričom zo
správy zástupcu maloletej zistil, že táto býva spolu s maloletou a jej súčasným manželom v rekreačnej

chate, ktorá slúži na celoročné bývanie. Odvolací súd uvádza, že tvrdenia otca, že matka má mať
príjem z podnikateľskej činnosti súvisiacej s permakultúrnym dizajnom, neboli preukázané a odvolací
súd lustráciou z príslušných registrov nezistil, aby matka vykonávala akúkoľvek podnikateľskú činnosť.
Rovnako s ohľadom na zabezpečenie potrieb maloletej nie je v možnostiach matky, aby dosahovala
príjem zo závislej práce a to ani čiastočne nakoľko poberá opatrovateľský príspevok, keďže zabezpečuje

sústavnú starostlivosť pre maloletú. Vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorú matka mala nadobudnúť so svojím
terajším manželom, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu, ako aj výpisu z LV č. O. kat. úz. V.vyplýva,
že predmetná nehnuteľnosť nie je zaťažená žiadnym záložným právom, avšak je zrejmé, že nejde o
rodinný dom, ale o rekreačnú chatu s pozemkami, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve matky a
jej súčasného manžela s výškou podielu matky pod B2 - 1 z celku. Odvolací súd konštatuje, že v

danom prípade nejde na strane matky o žiaden majetkový prospech, ktorý by mohol súd pri rozhodovaní
o výživnom zohľadniť. Súd prvej inštancie zároveň správne zistil, že od poslednej úpravy pomerov
došlo aj k objektívnej zmene na strane otca v príjmovej časti, ktorý pri poslednej úprave výživného
dosahoval príjem cca 842,- Eur, pričom v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie už dosahoval príjem vo
výške 1.400,- Eur. Okresný súd správne zistil skutočný stav vo veci, a preto zvýšil výživné na maloletú

z pôvodnej sumy 200,- Eur mesačne na sumu 320,- Eur, nakoľko došlo k objektívnemu nárastu jej
odôvodnených potrieb, ale zároveň k poklesu príjmu matky, no na druhej strane k zvýšeniu príjmu na
strane otca, ktoré objektívne dôvody vo vzájomnej súvislosti odôvodňovali zvýšenie výživného.

17. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.

1, 2 CSP, potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu t. j. nie len v určení výšky výživného, ale aj v
určení zameškaného výživného, možnosti jeho splácania v splátkach spolu s bežným výživným, ale aj
vo výroku o trovách konania.

18. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP a

preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).