Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. január 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/169/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420010544
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6420010544.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.
Jozefa Ryanta a JUDr. Adriány Považanovej, v trestnej veci obžalovaného F. G., na verejnom zasadnutí
dňa 13. januára 2021, za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 25.11.2020, sp.zn. 4T/112/2020

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného F. G. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na
zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., v
štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v presne neustálenom čase v poobedňajších až podvečerných hodinách dňa 02.06.2020 v rodinnom
dome v obci R., č. XXX, v obývačke na prízemí rodinného domu, po predchádzajúcej slovnej hádke
fyzicky napadol svojho brata B. G., a to takým spôsobom, že vzal zo stolíka kuchynský nôž s
dĺžkou čepele 15 cm, s ktorým začal svojho brata opakovane bodať do rôznych častí tela, čím mu
spôsobil bodné rany krku, vlasatej časti hlavy v parietálnej oblasti hrudníka vpravo v VI. medzirebrí

v medioklavikulárnej čiare, brady, pravého predkolenia a stehna, ktoré poškodenému B. G. spôsobili
bolestivosť bez zvláštneho obmedzenia v obvyklom spôsobe života so štandardnou dobou liečenia v
trvaní 1 - 2 týždne, pričom pri útoku boli zasiahnuté orgány dôležité pre život, a to oblasť veľkých krčných
ciev a hrudníka, bez priameho prieniku a poškodenia magistrálnych ciev, v prípade zasiahnutia ktorých
by sa jednalo o život ohrozujúce poranenia so závažnými následkami na zdraví poškodeného.

Za to mu bol podľa § 155 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. uložený
trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný zaradený na výkon trestu do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. a), d) Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ochranné
protialkoholické a protitoxikomanické ústavné liečenie.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej Dôvere,
zdravotnej poisťovne, a.s. škodu vo výške 441,05 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie,

ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa
09.12.2020, a to proti výroku o treste.Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, vrátane uloženého trestu odňatia slobody
a spôsobu jeho výkonu, s ktorým sa však nestotožnil. Trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov
považoval za veľmi prísny, najmä ak účel generálnej a individuálnej prevencie bolo možné v jeho

prípade zabezpečiť výkonom vyššie uvedeného ochranného opatrenia. Samotná represia vo vzťahu k
nemu neprinesie žiadaný efekt ohľadom jeho nápravy, v podstate ide o trest likvidačný, keďže možno
predpokladať aj nariadenie výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, ktorý mu bol uložený
v inej trestnej veci.
Okresný súd síce vzal do úvahy a aplikoval ust. § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. o mimoriadnom znížení

trestu vzhľadom na okolnosti prípadu, avšak toto ustanovenie nezohľadnil v dostatočnej miere. Mal
mu byť ukladaný trest len v nevyhnutnej miere, čo nebolo rešpektované, pretože aj uložením kratšieho
trestu by bola spoločnosť dostatočne chránená a tento by mu zároveň bránil v páchaní ďalšej trestnej
činnosti. Vzhľadom na jeho psychický stav, konkrétne zmenšenú príčetnosť, bolo pre neho účinné
najmä uložené ochranné opatrenie, čo je v súlade so zásadou - trestať inak, ešte neznamená trestať
menej. Túto jeho obhajobu potvrdzujú aj závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie, ktorým

mu bol odporučený dlhodobý pobyt v špecializovanom resocializačnom centre pre drogovo závislých v
kombinácií s ochrannou protialkoholickou a protitoxikomanickou liečbou.
Z právnej teórie ukladania trestov vyplýva, že ak bude trest len odplatou, prísnejšou ako bezprávie
spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale vznikne nové bezprávie
voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu a takýto trest je len negáciou práva.

Naopak, primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie výchovných účinkov trestu,
keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je aj akceptovanie uloženého trestu ako
spravodlivého následku. U verejnosti neprimerané tresty vyvolávajú súcit s páchateľom a ohrozujú
dôveru v spravodlivé rozhodnutia súdov, resp. v súdnu moc ako celok.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutého výroku prvostupňového rozsudku, podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. ho zrušil a
následne rozhodol vo veci sám tak, že mu uloží zákonný, primeraný trest.
Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu
považuje za zákonný a spravodlivý v celom rozsahu, teda aj vo výroku o treste, najmä ak bolo pri
jeho ukladaní už aplikované zmierňujúce ustanovenie Trestného zákona, a preto navrhol odvolanie

obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Naproti tomu sa obhajca obžalovaného plne pridržiaval argumentácie uvedenej v písomne podanom
odvolaní. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a sám rozhodol tak, že
obžalovanému uloží zákonný a spravodlivý trest miernejšej výmery.
Obžalovaný oľutoval spáchanie skutku, zdôraznil, že je závislý od liekov, čo ho viedlo k spáchaniu

trestnej činnosti, a preto žiadal, aby mu bol uložený kratší trest.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená
osoba v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal v
intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste
odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie . Na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané vo vzťahu k tomuto výroku, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolaniapodľa §371ods.1písm.h)Tr.por.,čovšakzistenénebolo.Pouvedenomprocesnompostupe
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.
Primárne je nutné konštatovať, že výroky o vine, o ochrannom opatrení a o náhrade škody už nadobudli
právoplatnosť, keďže ich nenapadla odvolaním žiadna z oprávnených osôb.

Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere uloženého trestu obžalovanému, odvolací súd sa stotožnil s
výrokom prvostupňového súdu, ktorý obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na
výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a v podrobnostiach
poukazuje na odôvodnenie rozsudku na č. l. 7 a 8. Okresný súd prihliadol v zmysle ust. § 34 ods. 4 Tr.
zák. na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, zhodnotil aj osobu obžalovaného,

jeho pomery a možnosť nápravy. Nesprávne však pri ukladaní trestu nevzal do úvahy priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., t. j., že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Táto síce
neexistovala vo vzťahu k odsúdeniu z trestného rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa
08.08.2020, sp. zn. 4T/70/2018, právoplatného tým istým dňom, ktorým mu bol za zločin opilstva podľa §
363 ods. 1 Tr. zák. uložený, okrem iného, trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov s podmienečným

odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 roky, za súčasného uloženia probačného dohľadu, keďže na
toto odsúdenie sa už prihliadalo, nakoľko pri ukladaní trestu bolo aplikované ust. § 38 ods. 5, 8 Tr. zák.,
t.j. trest sa ukladal za opätovne spáchaný zločin, a preto by jeho súčasné posúdenie, ako priťažujúcej
okolnosti, bolo porušením zásady tzv. zákazu dvojitého pričítania. Na túto priťažujúcu okolnosť však bolopotrebné prihliadnuť vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.02.2011,
sp. zn. 0T/39/2011, právoplatnému tým istým dňom, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia
slobody vo výmere 7 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia, a ktorý dňa 08.09.2011 aj vykonal. Toto pochybenie však nemalo v konečnom
dôsledku zásadný vplyv na zákonnosť a primeranosť uloženého trestu, naviac odvolací súd túto chybu
pri ukladaní trestu ani nemohol napraviť, keďže odvolanie podal len obžalovaný, pričom takáto zmena
by bola v jeho neprospech a z tohto dôvodu bola neprípustná (tzv. zákaz „reformatio in peius“).
Obžalovanému bolo teda možné po úprave trestnej sadzby podľa § 38 ods. 5, 8 Tr. zák. uložiť trest

odňatia slobody od 8 rokov a 6 mesiacov až na 12 rokov. Okresný súd správne aplikoval ust. § 39 ods. 2
písm. c) Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu, keďže ustálil, že obžalovaný spáchal trestný čin v stave
zmenšenejpríčetnosti,atovdostatočnomrozsahu,pretobolaodvolacianámietkaobžalovanéhovtomto
smere nedôvodná. U tohto síce boli v čase spáchania činu podstatne znížené aj jeho rozpoznávanie,
aj jeho ovládacie schopnosti, na druhej strane však dobre vedel, že po požití alkoholických nápojov v
kombinácii s liekmi býva agresívny, okrem toho bol už za zločin opilstva podľa § 363 ods. 1 Tr. zák.

odsúdený, keď fyzicky napadol svojho brata B. G.. Obžalovaný síce vykonal aj ochranné protialkoholické
a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, ktoré mu bolo súčasne uložené, ale napriek tomu
nerešpektoval uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok v skúšobnej dobe.
Krajský súd prihliadol pri preskúmavaní zákonnosti a primeranosti uloženého trestu aj na ust. § 34

ods. 5 písm. c) Tr. zák., týkajúce sa pokusu trestného činu ako nižšieho vývojového štádia. Možno
konštatovať,žekonanieobžalovanéhosakdokonaniutrestnéhočinunepriblížiloažvtakvýraznejmiere,
a to najmä vzhľadom na následok činu a rozsah reálnej ujmy na zdraví poškodeného. Naproti tomu,
pokiaľ ide o okolnosti a dôvody, pre ktoré nedošlo k dokonaniu trestného činu, odvolací súd zdôrazňuje,
že tieto nastali predovšetkým v dôsledku zhluku priaznivých skutočností a okolností pre poškodeného,

a to nezávisle od vôle obžalovaného.
Ani ďalšie odvolacie námietky obžalovaného smerujúce k zníženiu výmery uloženého trestu odňatia
slobody neboli akceptovateľné v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu, a to
previacerookolnostívyznievajúcichvjehoneprospech,berúcdoúvahynajmävysokúzávažnosťzločinu
a spôsob jeho spáchania, ale aj vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý napriek vykonaným trestom,

vrátane nepodmienečných, opätovne pácha úmyselnú trestnú činnosť, dokonca sa jej dopustil počas
plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za obdobnú úmyselnú trestnú činnosť. Z tohto je
zrejmé, že doposiaľ uložené a vykonané tresty, ako aj ochranné opatrenie, nemali na neho dostatočný
prevýchovný vplyv.
Jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody (v dlhšej výmere) za súčasného uloženia

ochranného opatrenia - ochranného protialkoholického a protitoxikomanického ústavného liečenia,
zabezpečí v danom prípade v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v
primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest
zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších
ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov, ale aj zásady ukladania ochranných opatrení

uvedených v ust. § 35 Tr. zák.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd odvolanie obžalovaného v súlade s citovaným
ustanovením Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.