Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/89/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814207848
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5814207848.5

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, v sporovej veci
žalobcov: 1/ P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., P. XXXX/XX a 2/ N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.,
P. XXXX/XX, obaja zastúpení splnomocneným zástupcom: JUDr. Ľubomír Kuboš, advokát, L., E. XX,
proti žalovanému: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. - I., B. S. L. XXXX/X, zastúpený splnomocnenou

zástupkyňou: AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., Martin, E. B. Lukáča 2, IČO: 36 868 108, v konaní o
určenie vlastníctva, o odvolaní žalobcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.
7C/173/2014-114 zo dňa 21. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/173/2014-114 zo dňa 21.septembra 2016 z
r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 7C/173/2014-114 zo dňa 21.
septembra 2016 žalobu zamietol. Žalobcom v 1/ a 2/ rade zaviazal k povinnosti nahradiť žalovanému
trovy konania v plnej výške, ktoré budú vyčíslené v uznesení vydanom po právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade sa
voči žalovanému domáhajú určenia vlastníctva k bytu, ktorý nadobudol od Ing. G., ktorá ho nadobudla
kúpnou zmluvou uzatvorenou s nimi. Žiadali, aby súd posúdil kúpnu zmluvu, uzatvorenú medzi nimi a

Ing. G. ako neplatnú z dôvodu, že ide o simulovaný právny úkon, ktorý zastiera skutočne uzatvorenú
zmluvuoprepadnomzálohu,ktorájevšakneplatnáprerozporsozákonom.Podľanichústnedojednanie
medzi žalobcami, Ing. G. a ďalšou veriteľkou N. G. z pôžičky bolo totiž také, že v prípade, že pôžička
bude žalobcami Ing. G. a N. G. riadne vrátená, tak Ing. G. prevedie byt naspäť na žalobcov. Tvrdili,
že nemali skutočnú vôľu previesť na Ing. G. vlastníctvo k bytu natrvalo - bola to len zmluva uzavretá
ako prepadný záloh do času, kým žalobcovia nevrátia požičané peniaze, ktoré im poskytla Ing. G.,

ktorá v kúpnej zmluve vystupuje ako kupujúca. Tvrdili, že potom je kúpna zmluva uzavretá s Ing. G.
absolútne neplatná a tiež je neplatná aj zmluva, ktorou Ing. G. byt previedla na žalovaného. Žalovaný
sa proti žalobe bránil tým, že on ako dobromyseľný nadobúdateľ byt riadne kúpil a zaplatil kúpnu cenu.
Podľa jeho názoru žalobcovia potvrdili, že z ich strany došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Žalobcovia
nepreukázali, prečo by malo byť určené vlastnícke právo v ich prospech, pretože títo previedli svoje
vlastníctvo k bytu dobrovoľne, slobodne a bez nátlaku. Pán K. I. nebol ani predávajúci, ani kupujúci, a

preto existencia údajnej ústnej dohody medzi ním a žalobcami nie je relevantná. Súd konštatuje, že táto
žaloba je z procesného hľadiska žalobou určovacou, kde je povinnosťou žalobcov preukázať naliehavý
právny záujem na požadovanom určení. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný je v súčasnosti
evidovaný ako výlučný vlastník predmetného bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a zariadeniach domu. Žalobcovia tvrdia, že evidenčný stav, kedy je ako vlastník evidovaný žalovaný,
nie je v súlade so stavom právnym, keďže skutočnými vlastníkmi sú oni. Vzhľadom na to, že v prípade

priaznivého rozsudku možno v katastri nehnuteľností vykonať zápis vlastníckeho práva v prospech
žalobcov, súd konštatuje, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, lebourčovacím výrokom možno odstrániť stav právnej neistoty, ktorý nastal medzi nimi a žalovaným. Čo
sa týka vecnej stránky žaloby, súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcov o neplatnosti kúpnej zmluvy,
ktorú uzatvorili dňa 13.4.2011 s Ing. V. G. ako kupujúcou a ktorej predmetom bol byt, špecifikovaný v

žalobe a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Žalobcovia po
skutkovej stránke žalobu odôvodnili tým, že kúpna zmluva zo dňa 13. 4. 2011 nezodpovedá ich skutočnej
vôli, keď ich predchádzajúca ústna dohoda s Ing. V. G. bola taká, že byt síce prevedú na ňu, ale ona
im ho prevedie zase naspäť. Z výsluchov žalobcov 1/ a 2/ nevyplynulo, kedy malo dôjsť k spätnému
prevodu z Ing. G. na nich. Žalobca 1/ v rámci svojho výsluchu uviedol, že pán I., ktorý pôžičku od Ing.

G. a jej dcéry sprostredkoval, im povedal, že keď vrátia peniaze, tak byt prejde naspäť na nich, avšak
žalobkyňa 2/ vo svojom výsluchu uviedla, že ich dohoda s p. I. bola taká, že byt bude prevedený opäť na
nich ihneď po tom, čo bude uzatvorená zmluva o úvere s ich synom N. M.. Z výsluchov oboch žalobcov
vyplynulo, že s Ing. G., ktorá vystupuje ako kupujúca v kúpnej zmluve zo dňa 13. 4. 2011 sa nikdy osobne
nestretli a nikdy s ňou nejednali. Jednali len s K. I., ktorého oslovili na základe jeho inzerátu, ktorým
ponúkal sprostredkovanie pôžičky. Žalobcovia ani netvrdili, že by K. I. mal nejaké splnomocnenie od Ing.

G. dohodnúť v jej mene so žalobcami podmienky kúpnej zmluvy; z výsluchov žalobcov nevyplynulo, že
by sa existenciou takéhoto splnomocnenia vôbec zaoberali, hoci súd pripúšťa, že medzi Ing. V. G. a N.
G. a K. I. musel byť určitý vzťah, keďže disponoval listinami - návrhmi zmlúv, ktoré boli nimi podpísané,
nebolo však preukázané, že K. I. mal splnomocnenie, aby v mene Ing. V. G. so žalobcami dohodol
niečo iné, než bolo uvedené v kúpnej zmluve, podpísanej zo strany Ing. V. G.. Súd potom konštatuje,

že žalobcovia nepreukázali ani to, čo malo byť ch skutočnou vôľou, resp. obsahom skutočnej dohody s
kupujúcou Ing. G., ktorá sa však nakoniec nepretavila do písomnej kúpnej zmluvy, ako tvrdia, pretože s
Ing. G. nikdy nejednali a každý z nich tvrdí o obsahu dohody aj so sprostredkovateľom K. I. niečo iné.
Podstatný dôvod, pre ktorý súd zamietol žalobu, je ten, že v prípade prevodnej zmluvy, ktorej predmetom
je predaj bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu sa

vyžaduje obligatórne písomná forma a podpisy prevodcov musia byť úradne osvedčené, pričom vôľu
účastníkov takéhoto prísne formálneho právneho úkonu potom možno zisťovať len zo samotného tohto
právneho úkonu, teda v danom prípade z kúpnej zmluvy, ktorá bola žalobcami a Ing. G. uzavretá v
písomnej forme. Z tejto kúpnej zmluvy zo dňa 13. 4. 2011 nevyplýva žiadne z tvrdení žalobcov, že byt
mal byť po splnení určitých podmienok prevedený naspäť na nich, resp. že byt mal slúžiť ako záloh na

zabezpečenie záväzku zo zmluvy o pôžičke, uzatvorenej s veriteľkami Ing. V. G. a N. G. a žalobcami.
Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že kúpna zmluva s Ing. G. je neplatná, pretože pri jej podpise bola zneužitá ich
tieseň, neskúsenosť, rozrušenie, dôverčivosť a finančná závislosť, súd konštatuje, že zmluva, ktorou sa
prevádza nehnuteľnosť, resp. byt, je právnym úkonom, ktorému zmluvné strany obvykle venujú osobitnú
pozornosť, keďže sa jedná o veci vysokej hodnoty. Pokiaľ žalobcovia zanedbali obvyklú opatrnosť pri

vykonaní tohto úkonu, tak znášajú dôsledky svojho konania. Žalobkyňa 2/ dokonca vo svojom výsluchu
potvrdila, že vedela, že podpisuje kúpnu zmluvu a že v nej nebolo uvedené nič o tom, že by malo ísť o
záloh, ale dôverovala p. I., že podpisuje záložnú zmluvu. Súd je názoru, že žalobcom nič nebránilo, aby
sa o zmluve pred jej podpisom poradili s advokátom, obrátili sa prípadne na Centrum právnej pomoci,
ktorého kancelária sa nachádza v neďalekom Tvrdošíne a na tom nemení nič ani ich tvrdenie, že p. I.

mal s podpisom kúpnej zmluvy naponáhlo. Tvrdenia žalobcov ohľadne ich predstavy, aký právny úkon v
skutočnosti realizujú, sa opäť rozchádzajú: žalobca 1/ vo svojom výsluchu uviedol, že bol presvedčený,
že podpisuje zmluvu o pôžičke, pretože tak ho ubezpečoval K. I. a žalobkyňa 2/ uviedla, že ona bola
presvedčená, že podpisuje záložnú zmluvu. Žalobcovia neupresnili konkrétne súvislosti vo vzťahu s
tvrdením, že pri uzavretí zmluvy bola zneužitá ich tieseň a neskúsenosť, keďže z kúpnej zmluvy s Ing.

G. vyplýva, že jej byt predali za 55.000,- eur, čo je primeraná cena za takýto byt v L.. Bolo na žalobcoch,
aby si z tejto zmluvy uplatnili nárok na zaplatenie kúpnej ceny, ktorú im mala Ing. G. zaplatiť. Keďže súd
nezistil dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami a Ing. G., konštatuje, že pokiaľ
Ing. G. byt ďalej predala žalovanému, tak tento prevod bol platný a žalovaný sa stal vlastníkom bytu.
Súd zamietol návrh žalobcov na zmenu žaloby tak, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcami 1/ a

2/ a Ing. G. je neplatná z dôvodu, že podpis Ing. G. na nej nie je jej pravým podpisom. Súd zamietol
tento návrh na zmenu žaloby z dôvodu, že výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom
na konanie o zmenenej žalobe.

2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobcovia v 1/ a 2/ rade, v ktorom uviedli, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd prvej
inštancie neposúdil kúpnu zmluvu zo dňa 13.4.2011 uzatvorenú medzi nimi a kupujúcou Ing. V. G. ako
absolútne neplatnú v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka. Žalobcovia už v žalobe a aj počas konania
súdu prvej inštancie tvrdili, že kúpna zmluva zo dňa 13.4.2011 uzatvorená medzi žalobcami a kupujúcouIng. V. G. bola uzavretá za okolnosti, pri ktorých bola zneužitá tieseň žalobcov, ich neskúsenosť,
rozrušenie, dôverčivosť, ich finančná závislosť a neschopnosť plniť záväzky veriteľom bola riadne
preukázaná na súde prvej inštancie a taktiež vyplýva aj zo záverov vyšetrovacích spisov Okresného

riaditeľstvaPZvDolnomKubíne,Odborkriminálnejpolície,ČVS:ORP-355/2-VYS-DK-2014aKrajského
riaditeľstva PZ v Žiline, Odbor kriminálnej polície, ČVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014. Poskytnuté plnenie,
ktorým je prevod vlastníctva bytu kupujúcej Ing. V. G., nar. XX.XX.XXXX, v hodnote okolo 50.000,-
eur je v hrubom nepomere k požičaným peniazom od kupujúcej Ing. V. G. a Ing. N. G. na zaplatenie
pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní sp.zn. EX 13958/10 spolu s príslušenstvom a trovami

exekúcie spolu vo výške 8.228,18 eur. V tomto prípade ide o absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy
zo dňa 13.4.2011, ktorá nastáva priamo zo zákona (ex lege), a teda súd prvej inštancie mal na túto
neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 13.4.2011 prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Keďže skutočnosti
týkajúce sa neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 13.4.2011 podľa § 39a Občianskeho zákonníka vyšli počas
konania súdu prvej inštancie preukázateľne najavo. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, konkrétne o prenechaní požičanej sumy peňazí Ing. V.

G., žalobcom a o dojednaniach kúpnej zmluvy zo dňa 13.4.2011 týkajúcich sa tzv. prepadného zálohu,
keď zamietol návrhy žalobcov na vykonanie nasledovných dôkazov: návrh na pripojenie vyšetrovacieho
spisu Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubín, Odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-355/2-VYS-
DK-2014, návrh na pripojenie vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva PZ v Žiline, Odbor kriminálnej
polície, ČVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014 (z týchto vyšetrovacích spisov najmä zápisnice o výsluchu

Ing. V. G., Ing. N. G. a K. I., návrh na vypočutie svedkov Ing. V. G., Ing. N. G., N. M. a K. I. a
návrhu na vyžiadanie zápisníc o výsluchu K. I. a P. J. a všetkých procesných rozhodnutí zo spisu
Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne, Odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-355/2-VYS-DK-2014
a zo spisu Krajského riaditeľstva PZ v Žiline, Odbor kriminálnej polície, ČVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014.
Vykonanie navrhnutých dôkazov by riadne preukázalo tvrdenia žalobcov v žalobe a počas konania súdu

prvej inštancie. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz, potrebný na zistenie rozhodujúcich
skutočností týkajúcich sa uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 13.4.2011, tým, že zamietol návrh žalobcov
na vykonanie znaleckého dokazovania o pravosti podpisu kupujúcej Ing. V. G., na kúpnej zmluve zo
dňa 13.4.2011, pretože žalobcovia sa dôvodne domnievajú, že podpis kupujúcej Ing. V. G. na kúpnej
zmluve nie je jej pravým podpisom, pretože podpis kupujúcej Ing. V. G. na kúpnej zmluve zo dňa

13.4.2011 a podpis predávajúcej Ing. V. G. na kúpnej zmluve zo dňa 3.4.2012 nie sú opticky ani
morfologicky podobné. V prípade, ak by sa znaleckým dokazovaním preukázalo, že podpis Ing. V. G.,
nar. XX.XX.XXXX na kúpnej zmluve zo dňa 13.4.2011, nie je jej pravým podpisom, kúpna zmluva zo
dňa 13.4.2011 by bola ničotným právnym úkonom, ktorý by nespôsoboval právne účinky, čo by viedlo
k úspechu žalobcov v tomto konaní. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že počas konania súdu prvej

inštancie riadne preukázali, že nemali záujem predať byt Ing. V. G., ale len záujem požičať si peniaze.
Teda súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
keď v odôvodnení uviedol, že žalobca v 2/ rade mal vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu zo dňa 13.4.2011.
Na základe nesprávnych skutkových zistení neposúdil kúpnu zmluvu zo dňa 13.4.2011 ako absolútne
neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom

nesprávne rozhodol, keď zamietol žalobu žalobcov a súčasne priznal nárok na náhradu trov konania
žalovanému, preto, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali
im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konečnom
dôsledku majú žalobcovia za to, že konanie súdu prvej inštancie má iné vady, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočne
odôvodnené. Preto žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. zmenil tak, že
určí, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi štvorizbového bytu č. XX. na G. poschodí, vchod

XX bytového domu, súp. č. XXXX v L., sídlisko P., postaveného na pozemku parc. č. KN-C 1426/16
a prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu k tomuto bytu vo veľkosti 8898/534838-in na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXXX, všetko zapísané na LV č. XXXX, vedené
Okresným úradom Tvrdošín, katastrálny odbor, pre k.ú. L., obec L., okres L. a ďalej vo výroku II. zmenil
tak, že súd prizná žalobcom náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia alebo, aby napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.3. O odvolaní žalobcov krajský súd rozhodol rozsudkom č.k. 5Co/339/2017-191 zo dňa 24. apríla 2018
tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

4. Žalobcovia podali proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd
SR uznesením č.k. 7Cdo/278/2018-237 zo dňa 25. júna 2020, ktorým rozsudok Krajského súdu v Žiline
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Dovolatelia v danom prípade založili svoje dovolanie na spochybnení správnosti právneho posúdenia
veci odvolacím súdom a rovnako aj súdom prvej inštancie, keď oba nižšie súdu vyhodnotili kúpnu
zmluvu za platnú a neprihliadli na jej neplatnosť a rozpor s § 39, § 39a Občianskeho zákonníka,
§ 37 ods. 1, § 151j ods. 3 a § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia vzhľadom na
zistený skutkový stav nesprávne právne posúdili. Nevykonali dokazovanie v potrebnom rozsahu a jeho
zamietnutie neodôvodnili. Na podporu svojej argumentácie o nesprávnosti právnych záverov prijatých

odvolacím súdom a o odklone od ustálenej rozhodovacej praxe označili rozhodnutia Najvyššieho súdu
sp.zn. 2MCdo/2/2006, na ktoré sa odvolávajú aj v texte odvolania a ktorého predmetom konania a
riešenými právnymi otázkami vyhovuje tomuto dovolaciemu konaniu a tiež označili ďalšie rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/33/2005. Dovolací súd v zrušujúcom uznesení vychádzal z týchto
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. V kontexte týchto rozhodnutí dovolací súd uviedol, že vzhľadom na

zabezpečovaciu funkciu záložného práva sa nepripúšťa prepadný účinok záložného práva. V konaní
sp.zn. 2MCdo/2/2006 dovolací súd vyhodnotil, že kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá, aby pohľadávka
záložného veriteľa mohla byť v prípade, že ju dlžník neuspokojí, uspokojená tým, že na veriteľa
prejde vlastníctvo predmetu kúpy, je neplatná, pretože obchádza zákon (§ 39 OZ). Obchádzanie
zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe

neodporujú výslovnému zákazu zákona, ale svojimi dôsledkami odporujú zákonu. Skonštatoval, že pri
zabezpečovacom prevode práva v zmysle § 553 ods. 1 OZ dlžník prevedie na veriteľa svoje právo
s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečovací záväzok bude splnený a zabezpečovacím prevodom
dôjde k zmene subjektu práva do momentu splnenia záväzku a až v prípade jeho splnenia sa obnoví
pôvodný stav. V prejednávanej veci však bola dohodnutá zmena v subjekte práva bez dohodnutia

možnosti obnovy pôvodného stavu.

6. Dovolací súd zdôraznil, aby súdy nepostupovali nevyhnutne formalisticky, ale aby dodržiavali ústavnú
požiadavku o poskytnutí spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Preto je
potrebné posudzovať skutkové okolnosti vo vzájomných súvislostiach. Dovolací súd nepovažuje strohé

konštatovanie súdom o perfektnosti právneho úkonu, vzhľadom na zákonnú úpravu zabezpečovacieho
prevodu práva, za dostačujúce a trvá na prehodnotení tých skutočností, ktoré perfektnosť právneho
úkonu vo svetle zabezpečenia prevodu spochybňujú. Uvedené vyžaduje z dôvodu práva na prístup k
spravodlivosti, ktoré je jedným z kľúčových prvkov právneho štátu.

7. Ďalej dovolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 96/1005 (publikované
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998), kde je uvedené, že absolútna neplatnosť právneho úkonu
(negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na
absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí
právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho

právadokatastranehnuteľností.Akjeurčitýúkonabsolútneneplatný,nastávajehoneplatnosťpriamozo
zákona už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone
práv a povinností nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná“ alebo
„neuzná“. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj
bez návrhu. Ak je prvotná kúpna zmluva neplatná, nestal sa prvý kupujúci vlastníkom nehnuteľnosti a v

prípadejejďalšiehoprevodunesvedčívprospechďalšíchnadobúdateľovvlastníckeprávo,ktorébymalo
byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho. Na základe absolútne neplatného právneho
úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane
vlastníckehopráva,hocidobromyseľnéhonadobúdateľa.Rovnakotakniejemožnézauvedenéhostavu
uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou,

podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám (sp. zn. 2MCdo/2/2006 a R 20/2006).
Uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR neboli doposiaľ prekonané inou rozhodovacou praxou a je
možné ich považovať za ustálené. Aby bola zachovaná podmienka odklonu od ustálenej rozhodovacejpraxe, je potrebné súbežné vyhodnotenie takej skutočnosti dovolacím súdom, že k odklonu skutočne
došlo.

8. V preskúmavanom spore odvolací súd vyhodnotil vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie,
ako aj jeho právne posúdenie v danej veci, za postačujúce a správne. Nemal žiadne výhrady k
právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie, ktorý tvrdil, že v prípade prevodnej zmluvy, ktorej
predmetom je predaj bytu, sa vyžaduje obligatórne písomná forma a podpisy prevodov musia byť
písomne osvedčené, pričom vôľu účastníkov takéhoto prísne formálneho právneho úkonu možno

zisťovať len zo samotného tohto právneho úkonu, teda v danom prípade z kúpnej zmluvy, ktorá bola
žalobcami a Ing. G. uzavretá v písomnej forme. Po preskúmaní zmluvy súd nezistil žiadny dôvod, pre
ktorýbymalbyťbytposplneníurčitýchpodmienokprevedenýnaspäť,resp.žebytmáslúžiťakozálohna
zabezpečenie zo záväzku zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej s veriteľkami Ing. V. G. a N. G. a žalobcami.
Dovolací súd uviedol, že k takémuto záveru súdy (tak prvostupňový, ako aj odvolací) mohli dospieť
len v dôsledku aplikácie prílišného formalizmu a ignorácie rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu. Aj

keď súdy správne vyhodnotili naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnému
sporu, rovnako správnym postupom sa snažili ako predbežnú otázku určiť platnosť právneho úkonu,
avšak napokon celú vec nesprávne právne posúdili, keď neprihliadli na súvisiace okolnosti daného
prípadu tak, ako to vyžaduje ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu reprezentovaná vyššie
uvedenými rozhodnutiami (2MCdo/2/2006 a R 20/2006 a tiež rozhodnutím 3Cdo/144/2010). Keďže

súdy nezohľadnili všetky okolnosti týkajúce sa nehnuteľnosti (okrem kúpnej zmluvy), na ktoré sa
už v žalobe žalobcovia odvolávali, neposúdili súvislosti právnych úkonov, ktoré s kúpou súviseli
(napr. prípadná otázka pôžičky finančných prostriedkov, resp. zabezpečenie prostriedkov na úhradu
exekučne vymáhaného dlhu voči nim; prípadný právny vzťah či vôľa účastníkov zabezpečiť si dočasne
finančné prostriedky nemusí mať nevyhnutne písomnú formu, a teda taký vzťah nie je preskúmateľný

prostredníctvom hmatateľne vyhotoveného písomného úkonu, ale len výsluchom účastníkov), a teda
neaplikovali a nevyhodnotili danú vec ani v súvislosti s § 37 ods. 1, § 39, § 39a, § 151j ods. 3 a
napokon ani s § 553 ods. OZ. Súdy sa nezaoberali vôľou účastníkov právneho úkonu, ich vážnosťou
pri prejave vôle a účelom, ktorý chceli právnym úkonom dosiahnuť. Preto zo žalobcami predložených
dôkazov a tvrdení podľa dovolacieho súdu je možné usúdiť, že vec nie je možné celkom jednoznačne

uzavrieť tak, ako to spravili súdy nižších inštancií (prvostupňový a odvolací súd). Preto so zreteľom na
uvedené dospel Najvyšší súd SR k záveru, že bola naplnená prípustnosť a dôvodnosť dovolania podľa
§ 421 ods. 1 písm. a) CSP, a konštatoval odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
a preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 449
ods. 1 v spojení s § 450 CSP, ktorého úlohou bude vysporiadať sa s odklonom, doplniť dokazovanie

a opätovne vec správne posúdiť, prípadne vec v dôsledku nedostatočne vykonaného dokazovania s
ťarchou nesprávneho právneho posúdenia vrátiť súdu prvej inštancie.

9. Preto s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, po prejednaní veci podľa ustanovenia § 379 a §
380 ods. 1 CSP a contrario bez nariadenia pojednávania rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia

§ 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

10. Prioritne s odvolateľom namietanými tvrdeniami a skutočnosťami sa musí vysporiadať súd prvého
stupňa, a tak doplniť dokazovanie v naznačenom smere, pretože sa s nimi v rámci prvostupňového

konania nezaoberal a toto dokazovanie presahuje rámec preskúmavania napadnutého rozhodnutia
odvolacím súdom.

11. V ďalšom konaní a novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách pôvodného
odvolacieho a dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)