Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420203956
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1420203956.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti o maloletého:
F. E., N. F. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - J.. D. W., N. F.
XX.XX.XXXX, A.: T. X, A. P. Y. - T. E., N. F. XX.XX.XXXX, A.: A. XX, A., v konaní na návrh matky o

nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, zo
dňa 16.11.2020, č. k. 20P/254/2020-45, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 16.11.2020, č. k. 20P/254/2020-45,
potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 16.11.2020, č. k. 20P/254/2020-45, nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým otcovi uložil povinnosť platiť v nevyhnutnej miere na výživu maloletého F. sumu 150,-
eur mesačne, ktorú je povinný zasielať vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky, počnúc
dňom16.11.2020,načasdoprávoplatnéhorozhodnutiavovecivedenejnaOkresnomsúdeBratislavaIV
pod sp. zn. 13P/99/2019. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom zo dňa 27.10.2020 sa matka
domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloletého F. do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, do právoplatného skončenia
konania o rozvod manželstva a výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, vedeného

na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 13P/99/2019. Zároveň žiadala otcovi uložiť povinnosť
platiť výživné na maloletého v sume 280,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky, až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a výkonu rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode, vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 13P/99/2019.
Návrh odôvodnila tým, že rodičia dňa 06.12.2007 uzatvorili manželstvo, nežijú spolu už dlhší čas a
sú v rozvodovom konaní, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 13P 99/2019

a ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doposiaľ o ňom nebolo rozhodnuté.
Otec výživné na maloletého doposiaľ neplatil, nakoľko maloletý u otca trávil čas, avšak od 01.10.2020
sa situácia zmenila a maloletý je už vyše mesiaca vo výlučnej starostlivosti matky (od 21.09.2020).
Matka spolu s maloletým aktuálne žijú u matkinho priateľa V. T., ktorému matka prispieva na bývanie.
Maloletý sa sám vyjadril, že chce byť v matkinej výlučnej starostlivosti a odmieta ísť k otcovi (po
incidente, keď otec situáciu nezvládol a privolal policajnú hliadku, keď matka s maloletým si chcela vziať

oblečenie, osobné veci, školské veci, lieky z miesta ich trvalého bydliska). Otec o maloletého stratil
záujem, nekomunikuje, odporučené sedenie u psychologičky V.. R. D.M. neprinieslo žiadny progres.Od 02.10.2020 si otec stanovil bez spoločnej dohody konkrétne termíny styku, avšak sa neozval a
maloletého si nevzal. Otec na matku podal dve trestné oznámenia (pre prečin krádeže a pre trestný
čin ohovárania), čo matka považuje za šikanu, čím otec stresuje aj maloletého. Maloletý sa jasne pred

kolíznou opatrovníčkou vyjadril, že si želá byť v osobnej starostlivosti matky. Otec robí príkorie, mstí sa,
čo neprospieva psychike maloletého, ktorý má diagnostikovaný Aspergerov syndróm a jeho zdravotný
stavsivyžadujezvýšenúosobnústarostlivosťapozornosť.Zdravotnáaškolskástarostlivosťjevýhradne
na matke, pričom táto má zákaz vstupu do otcovho domu, kde sa nachádzajú aj osobné veci maloletého,
ktoré otec matke dobrovoľne nevydal, mnohé bezdôvodne zničil, a tak matka musí maloletému všetko

zakupovať. Rodičia navzájom riadne nekomunikujú a otec bez rozhodnutia súdu nebude prispievať
na zabezpečenie životnej úrovne maloletého. K svojim príjmovým pomerom matka uviedla, že poberá
od svojho zamestnávateľa, Biomedicínske centrum SAV, príjem, ktorého priemerná mesačná výška je
1.096,- eur. Má štandardné osobné výdavky, svojmu priateľovi prispieva na bývanie sumou vo výške
269,54 eura (kde je zahrnutý nájom, vodné, stočné, elektrika, internetové pripojenie a satelitná TV).
Spolu s otcom vlastní nehnuteľnosť v obci Štrba, kde jej podiel je 1/2, do tejto nehnuteľnosti má zákaz

vstupu a ide o nehnuteľnosť zaťaženú úverom. Zo svojej obchodnej spoločnosti LEXINA, spol. sr.o.
matkanemážiadnypríjem.Ohľadnemajetkovýchpomerovotcauviedla,žetentojevýlučnýmvlastníkom
rodinného domu v Záhorskej Bystrici, v Bratislave, ktorý je bez akejkoľvek ťarchy, vlastní spolu s
matkou nehnuteľnosť v obci Štrba. Otec nemá inú vyživovaciu povinnosť, je zdravý, je zamestnaný
v Národnej diaľničnej spoločnosti s priemerným čistým mesačným príjmom cca 2.200,- eur (otec v

rámci rozvodového konania uviedol svoj hrubý mesačný plat vo výške 1.992,- eur, v ktorom nie sú
uvedené kvartálne odmeny a benefity od zamestnávateľa), od 01.11.2019 do 31.03.2020 mal otec
čiastkový úväzok ako dispečer zimnej služby s mesačným hrubým príjmom 528,- eur, pričom ide o
pravidelne sa opakujúci úväzok otca v danom období. Ohľadne maloletého matka uviedla, že tento
navštevuje Základnú školu Dolinského v Bratislave, špeciálnu triedu, má mnoho voľnočasových aktivít a

jeho mesačné výdavky sú do 660,- eur, pričom veľkú položku tvorí strava (maloletý má 13 rokov, meria
cez 180 cm a váži cca 75 kilogramov).

3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že rodičia maloletého sú manželia, nežijú v spoločnej
domácnosti. Maloletý žije s matkou, ktorá zabezpečuje jeho osobnú starostlivosť, a to od 21.09.2020 a

otec sa podľa vyjadrenia matky na výžive maloletého nepodieľa. Maloletý je vo veku takmer 13 rokov,
plní povinnú školskú dochádzku, navštevuje experimentálnu triedu základnej školy - Spojená škola,
Dolinského 1, Bratislava, ktorá je určená pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
má diagnostikovaný Aspergerov syndróm, meria 180 cm a 75 kg. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že matka žiadnym spôsobom neosvedčila, že sa otec domáha maloletého, a že ho chce matke odňať.

Súd prvej inštancie konštatoval, že naopak matka preukázala, že otec akceptuje názor maloletého,
že chce žiť s matkou a iba oznámil, kedy bude realizovať styk s maloletým, ktorý sa však zo strany
otca neuskutočnil. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky a v tejto časti návrh
zamietol, matka neosvedčila súdu, že otec sa domáha toho, že maloletý bude v jeho starostlivosti, v

zmysle návrhu matky otec javí aktuálne záujem o maloletého tak, že navrhol termíny, v ktorých bude
realizovať styk. Terajšia situácia v rodine nevyvoláva nevyhnutnosť a naliehavosť potreby zabezpečiť
ochranu práv a právom chránených záujmov maloletého, stabilizáciu jeho výchovného prostredia, a teda
aj potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania tým, že by maloleté dieťa zveril do osobnej
starostlivosti matky.

4. Čo sa týka návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného, súd prvej
inštancie dospel k záveru, že táto časť návrhu spĺňa podmienky podľa § 366 CMP. Z obsahu návrhu
vyplýva, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti dlhší čas, maloletý je od 21.09.2020 v osobnej
starostlivosti matky, otec na výživu maloletého neprispieva. Neodkladným opatrením možno v súlade s

platným Civilným mimosporovým poriadkom nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere, teda
v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená, pričom uvedené ustanovenie
má slúžiť na ochranu záujmov maloletého dieťaťa. Z obsahu návrhu vyplýva, že rodičia sú manželia,
avšak nežijú v spoločnej domácnosti, inú vyživovaciu povinnosť nemajú, obaja sú v produktívnom
veku. Matka je zamestnaná v Biomedicínskom centre SAV, s čistým priemerným mesačným príjmom

vo výške 1096,94 eur, otec je zamestnaný v Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., s priemerným
mesačným príjmom cca 2.200,- eur a navyše od 01.11.2020 sa mu začal aj jeho čiastkový úväzok u
zamestnávateľa ako dispečer zimnej služby. Z návrhu matky vyplýva, že otec v súčasnosti na výživu
maloletého neprispieva finančne ani materiálne. Vzhľadom na okolnosti prípadu výživa maloletého môžebyťpotenciálneohrozenábezuloženiapovinnostiotcoviplatiťnajehovýživuvrozsahuzodpovedajúcom
v nevyhnutnej miere. Súd prvej inštancie konštatoval, že je v záujme maloletého Dominika pomerné
zabezpečovanie jeho výživy aj zo strany otca tak, aby boli pokryté jeho nevyhnutné potreby. Zdôraznil,

že vyživovacia povinnosť rodičov k ich maloletému dieťaťu je ich zákonnou povinnosťou od narodenia
dieťaťa, ktorú si musia plniť bez ohľadu na ich ostatné výdavky. Keďže si nariadenie neodkladného
opatrenia vyžaduje záujem maloletého súd prvej inštancie návrhu matky v tejto časti vyhovel a zaviazal
otca neodkladným opatrením platiť výživné v nevyhnutnej miere v sume 150,- eur mesačne (s ohľadom
na vek dieťaťa, všeobecné poznatky o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby

pre dieťa v určitom veku, za zohľadnenia jeho matkou uvádzaného zdravotného stavu, keď maloletý
svojimi proporciami má vo svojom veku náklady ako na dospelého človeka) počnúc dňom nariadenia
neodkladného opatrenia.

5. Voči uzneseniu a to do výroku o uložení vyživovacej povinnosti podal otec odvolanie. Otec opisuje,
že od Vianoc roku 2019 žil v dome, kde sa maloletý narodil a vyrastal celý svoj život, t.j. na A. L. XX,

s maloletým prakticky sám. Matka prichádzala 2 krát za deň, aby sa naučila s maloletým a vyvenčila
psov. Niekoľko mesiacov v spoločnom dome neprespávala a nikdy so sebou nevzala maloletého. Do
domácnosti finančne nijako neprispievala, ani od nej za dané obdobie nežiadal na maloletého žiadne
výživné. Otec uvádza, že platil všetky výdavky spojené s bývaním, celú stravu a iné. Až dňa 23.08.2020
si matka zobrala prvý krát maloletého do Petržalky a to na základe stretnutí so sociálnymi pracovníkmi

ÚPSVaRu, na ktorých základe sa dohodli na vyskúšaní striedavej starostlivosti. Pričom už v polovici
septembra došlo bez jeho vedomia k „výsluchu" maloletého, kde už vraví, že chce bývať s matkou.
Dovtedy to maloletý nechcel a on ho ani po žiadnych výsluchoch nevodil. Otec si kladie otázku, že ako si
nemá za týchto okolností myslieť, že nie je maloletý zmanipulovaný, a že matke nejde o peniaze. Matka v
zmysle dohody, o vyskúšaní striedavej starostlivosti zobrala maloletého k sebe, a už ho späť nepriniesla.

Otec ďalej uvádza, že v septembri 2020 sa ich vzťahy vyhrocovali. Spomínaný incident (v návrhu matky)
sa v septembri skutočne odohral. Otec uvádza, že ho matka slovne napádala, kričala, kričal na neho
vulgárne aj maloletý (ktorý už medzičasom býval u matky). Svedkom tohto celého bola aj otcova matka,
ktorá maloletému dohovárala, ale maloletý bol v amoku (ako deti s Aspergerovým syndrómom vedia
byť), že zakričal aj na ňu. Matka účelovo zavolala políciu, ktorá skonštatovala, že sa nič nestalo a ani

nespísala zápisnicu. Otec poukazuje na to, že matka si robí čo chce. Otec uvádza, že nevie prečo, ale po
tomto incidente vzal maloletého vypadnutý mliečny zub a poslal ho na DNA testy na určenie otcovstva
a dozvedel sa z testov, že maloletý nie je jeho biologický syn. Maloletý je z pohľadu otca momentálne
úplne manipulovaný matkou a deti s Aspergerovým syndrómom sú veľmi ľahko manipulovateľné a
neodhaliaakúkoľvekskrytýúmysel,najmäaknimimanipulujeosoba,ktorejbezhraničnedôverujú.Matka

maloletého od neho úplne izolovala a otec nemá žiadnu možnosť s ním byť ani sa s ním porozprávať.
Sám maloletý mu povedal, že mu matka oznámila, že nemôže otcovi volať ani písať. Matkine správanie
ukazuje podľa otca iba na to, že potrebuje peniaze a je jej jedno, že tým poškodí maloletého. Otec
ďalej poukazuje na to, že pred cca 3 rokmi pracovala matka na vedúcej pozícii v Národnej diaľničnej
spoločnosti, a mala oveľa vyšší príjem ako on. Napriek tomu z tejto práce bez dôvodu odišla a našla

si prácu za 1.000,- eur na mesiac. Teraz zároveň podniká v oblasti výcviku psov, kde uvádza, že nemá
žiaden plat a aj podľa daňového priznania táto spoločnosť LEXINA spol. s. r. o. nemá temer žiaden
príjem. Otec nevie, prečo to teda robí, keď to nevynáša. Keď príde človek za cvičiteľom na výcvik,
pravdepodobne nepotrebuje faktúru, takže skutočný matkin príjem je vlastne nevypátrateľný. Čo sa týka
synovho Aspergerovho syndrómu, je to to najhoršie, čo mohla maloletému matka urobiť, že ho zobrala

z domu, kde sa narodil, vyrastal, žil tam nejaký čas s otcom, vedľa mal starých rodičov, kamarátov. Stále
chodí do školy v Dúbravke. Otec nerozumie a namieta prečo vo veci rozhodoval Okresný súd Bratislava
V, keď F. ku dňu podania návrhu na neodkladné opatrenie dočasne býval v Petržalke iba 2 mesiace
a žiadne ďalšie väzby v danom mieste nemá. Matka ho iba násilne presťahovala k mužovi, ktorého
predtým v živote nevidel, do menšieho bytu, kde nemá žiadnych kamarátov. Otec sa domnieva, že matka

tak urobila zrejme iba preto, že ak by maloletý aj naďalej ostal u neho, tak by si výživné od nej mohol
nárokovať on. Matka rozhodne nejednala v najlepšom záujme F. tak, ako je definovaný v čl. 5 Zákona
o rodine. Otec uviedol, že sa momentálne nevie vyjadrovať k tejto situácii, čo chce a čo nechce, aký
chce styk, komu by mal byť maloletý zverený, či chce striedavú alebo inú starostlivosť. Matka spáchala
na ňom aj na maloletom obrovskú zradu a nedokáže sa cez to momentálne preniesť. Otec uviedol, že

si potrebuje veci premyslieť, a preto zamýšľaný styk s maloletým zatiaľ nerealizoval. Otec uviedol, že je
ochotný založiť sporiaci účet pre maloletého a šetriť na ňom financie, ktoré mu odovzdá keď dosiahne
18 rokov. Stále ho považuje za svojho syna a miluje ho nadovšetko. S určením výživného, ktoré by mal
poukazovať na účet matky nesúhlasí. Tým, že som predložil test DNA, je absolútne spochybnený základ,aby mohlo byť výživné vôbec určené. Je síce zapísaný v rodnom liste maloletého, že je jeho otec. Otec
má za to, že situácia je taká komplikovaná, že nie je možné rozhodnúť o určení výživného iba na základe
neodkladného opatrenia, ktoré navyše vychádzalo zo skutočnosti, ktorú vyvrátil. Otec poukazuje aj na

nález Ústavného súdu ČR z 15.09.2005, zn. III. ÚS 606/04 a síce, že výživné nemožno priznať, pokiaľ
je to v rozpore s dobrými mravmi, čo je nepochybne aj jeho prípad.

6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
CMP), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia

§ 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať
dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je
dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia

10.Podľaust.§366CMP neodkladnýmopatrenímmôžesúdnariadiťplatiťvýživnévnevyhnutnejmiere.

11. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13.Jenepochybné,žeúčelomneodkladnéhoopatreniajedočasneupraviťpomeryúčastníkov,čiužpred
začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú
dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a

tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie ako náhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu
definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí
byť osvedčený.

14. Odvolací súd vzhľadom na skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

v zhode so súdom prvej inštancie ustálil, že sú dané dôvody na určenie výživného k maloletému v
nevyhnutnej miere neodkladným opatrením. Je preukázané, že maloletý sa nachádza fakticky v osobnej
starostlivosti matky, a otec na jeho výživu neprispieva. Odvolací súd má za to, že sumu 150,- eur
na výživu maloletého vo veku 13 rokov je možné s určitosťou považovať za výživné v nevyhnutnej
miere. Táto suma výživného postačuje na pokrytie aspoň základných potrieb maloletého. Je potrebné

si uvedomiť, že len náklady na stravu, ošatenie, hygienu a bývanie prevyšujú neodkladným opatrením
určenú sumu 150,- eur mesačne. Z vyššie uvedeného vyplýva, že určené výživné neodkladným
opatrenímvsume150,-eurmesačnejenaosobuvovekumaloletéhourčitenevyhnutnounauspokojenie
jeho základných potrieb. Otcom tvrdené skutočnosti, že si dal urobiť test DNA, z ktorého vyšlo že nie je
otcom maloletého, nemôže odvolací súd brať v úvahu. Otec je stále podľa zákona otcom maloletého,

je zapísaný v jeho rodnom liste. Odvolací súd poukazuje na to, že test si dal urobiť otec bez účasti
maloletého. Ako vzorka bol zaslaný mliečny zub údajne maloletého. Takto vykonaný test otcovstva
nemôže byť s určitosťou považovaný za vierohodný. Za otca sa v danom prípade stále považuje podľa
zákona o rodine otec označený v návrhu, a stále trvá jeho vyživovacia povinnosť k maloletému. Nie je
možné ani poukazovať na nepriznanie výživného z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, nakoľko tento

rozpor možno podľa ust. § 75 ods. 2 zákona o rodine skúmať iba pri výživnom na osoby plnoleté. V
zmysle ust. § 96 ods. 1 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom
dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti
zapretiaotcovstva,tedajetudanámožnosťajvprípadeakrodičomlehotanazapretieotcovstvauplynulariešiť právne otázku otcovstva. Dokiaľ nedôjde ku rozhodnutiu o zapretí otcovstva, je tu daná zákonná
vyživovacia povinnosť toho, kto je zapísaný ako otec maloletého v rodnom liste a preto nemožno
rozhodnúť tak, že sa výživné neprizná.

15. K námietke otca, že Okresný súd Bratislava V nemal rozhodovať o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, odvolací súd uvádza, že podľa ust,. § 112 ods. 1 je na konanie vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia
konania bydlisko určené dohodou rodičov, alebo iným zákonným spôsobom. V danej veci z priloženej

mailovejkomunikáciemedzirodičmiapracovníkomÚPSVaRMgr.LindouHorňákovouvyplýva,žematka
oznámila, že maloletý chce ostať bývať u nej a s otcom sa stretávať, na čo otec reagoval správou, že
rešpektujenázormaloletéhoanavrhol,žesibudemaloletéhobrávaťksebekaždýdruhýtýždeňodpiatku
do pondelka rána. Z toho je možné konštatovať, že maloletý má toho času so súhlasom rodičov bydlisko
u matky v obvode Okresného súdu Bratislava V, a preto bol tento súd miestne príslušný rozhodnúť o
návrh na nariadenie neodkladné opatrenia.

16. Nakoľko je preukázané, že toho času sa o maloletého stará v prevažnej miere osobne matka a otec
na jeho výživu neprispieva, je v záujme maloletého okamžite neodkladným opatrením stanoviť otcovi
platiť výživné, aspoň v nevyhnutnom rozsahu, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil.

17. Odvolací súd však zdôrazňuje, že dané rozhodnutie nie je konečným rozhodnutím, ani neprejudikuje
rozhodnutie vo veci rozvodu a úprave rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode.

18. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP

tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie,
ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).