Rozsudok – Zmluvy ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/261/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317206743
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1317206743.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov

JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: Contesta s.r.o., Vyšehradská 4,
Bratislava, IČO: 46 106 511, zastúpeného AKFU LEGAL s.r.o., Havlíčkova 11A, Bratislava, IČO : 47 950
358, proti žalovanému: G.. Q. W., A.. XX.X.XXXX, E. XX, W., o zaplatenie 546,44 eura, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 11C/43/2017-122, zo dňa 19.6.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 546,44 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v plnej výške. V odôvodnení uviedol, že žalobca v žalobe tvrdil, že vykonáva
správu a údržbu bytového domu a žalovaný bol vlastník bytu č. XX v bytovom dome na ulici Č. F..
Žalovaný ako bývalý vlastník uzavrel s U. C. (novou vlastníčkou tohto bytu) dohodu, v ktorej sa zaviazal
na úhradu všetkých plnení spojených s užívaním bytu počas doby jeho vlastníctva. Zároveň bolo medzi
nimi dohodnuté, že záväzky zo zmluvy o výkone správy zanikajú až ich usporiadaním; preto je žalovaný
povinný uhradiť nedoplatky z vyúčtovania nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s užívaním bytu v čase, keď

jeho vlastnícke právo k bytu trvalo.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej
inštancie konštatoval medzi stranami nespornú skutočnosť, že žalovaný, ako predchádzajúci vlastník
predmetného bytu previedol kúpnou zmluvou zo dňa 20.12.2013 vlastníctvo na U. C.Ó., pričom
rozhodnutie o povolení vkladu nadobudlo právoplatnosť dňa 28.1.2014. Mal za preukázané, že kúpna
zmluva v článku IV. bod 10 obsahovala dojednanie medzi zmluvnými stranami, že žalovaný sa

zaväzuje hradiť všetky poplatky a dane súvisiace s vlastníctvom a užívaním predmetu kúpy do dňa
odovzdania kupujúcej, aj keď tieto budú vyúčtované neskôr. Napriek tomuto ustanoveniu v kúpnej
zmluve, ktoré zaväzuje iba zmluvné strany, bol súd prvej inštancie názoru, že žalovaný nie je pasívne
legitimovaným subjektom v spore. Poukázal na ustanovenie § 8a ods. 7 zákona o vlastníctve bytov, že
prevodom vlastníctva bytu dochádza ku právnemu nástupníctvu, k singulárnej sukcesii všetkých práv a
povinností vyplývajúcich zo zmluvy o výkone správy z predchádzajúceho vlastníka na nového vlastníka
bytu. Sukcesia nastáva momentom prevodu vlastníckeho práva na nového vlastníka. Momentom

nadobudnutia vlastníctva, nadobúda nový vlastník všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o
výkone správy. Podľa názoru súdu prvej inštancie právo vymáhať pohľadávky spojené s vlastníctvom
bytumusísprávcauplatniťlenvočisúčasnémuvlastníkovibytu,pretožetotoprávojenerozlučnespojené
s vlastníctvom nehnuteľnosti. K tomuto názoru sa prikláňa aj právna teória, podľa ktorej povinnostivyplývajúce z ročného vyúčtovania nákladov za uplynulé obdobie, aj napriek zmenám v subjekte
vlastníka počas roka, znáša vždy aktuálny vlastník bytu alebo nebytového priestoru v čase vykonávania
ročného vyúčtovania (Valachovič, Grausová, Cirák: Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

Komentár,C.H.BECK,2012,str.601).Ustanovenievkúpnejzmluvenáslednedávamožnosťsúčasnému
vlastníkovi vymáhať zaplatený nedoplatok od pôvodného vlastníka.
3. Z uvedených dôvodov za použitia § 8a ods. 1, ods. 2, ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa §
255 C.s.p. a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania žalovaného, ktorý bol v konaní úspešný.

4. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov
jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj
námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Nestotožnil sa so skutočnosťou, že súd prvej inštancie pri aplikácii individuálnej sukcesie
vylúčil zákonné ustanovenie § 8a ods. 7 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov za

bodkočiarkou a teda, že záväzky vyplývajúce zo zmluvy o správe zanikajú až ich usporiadaním, čo
zakladá nespravodlivosť napadnutého rozsudku. Z obsahu tohto ustanovenia vyplýva, že záväzková
zodpovednosť žalovaného nezanikla prevodom vlastníckeho práva k bytu, ale až úplným usporiadaním
záväzkov. Navyše právny názor súdu prvej inštancie je v rozpore so spravodlivosťou, kedy ťarchu
nákladov za spotrebované (užité) médiá má znášať osoba, ktorá ich nespotrebovala, resp. z nich nemala

nijaký úžitok a takýto záver by zakladal bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Žalobca bol
názoru, že napadnutý rozsudok nemôže upraviť práva a povinnosti strán takým spôsobom, že zakladá
dôvod pre nový právny spor a vymáhanie pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia. Podotkol, že
vo vzťahu k zodpovedaniu otázky o pasívnej legitimácii bol v spore vykonaný dôkaz zmluvou o prevode
vlastníctva bytu, v ktorej konkrétne v článku IV. bodu 10, sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný sa

zaväzuje uhradiť všetky poplatky a dane súvisiace s vlastníctvom a užívaním predmetu kúpy do dňa
odovzdania kupujúcej, aj keď tieto budú vyúčtované neskôr. Zastával preto názor, že súd prvej inštancie
nemôže svojvoľne obmedzovať, resp. popierať existenciu zmluvnej voľnosti strán, ktorá je založená na
súkromnoprávnych princípoch právneho poriadku platného na území Slovenskej republiky. V súvislosti s
právnou argumentáciou prezentovanou v odvolaní, že ustanovenie § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z.

upravuje, že okamihom prevodu vlastníckeho práva zaniká právny vzťah založený zmluvou o výkone
správy medzi správcom (žalobcom) a žalovaným, avšak nezanikajú prípadné záväzky, poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/74/2016, zo dňa 11.4.2016 a Okresného súdu
Prešov sp. zn. 12C/170/2016, zo dňa 19.1.2018. Uvedené odstúpenie od zmluvy o výkone správy je
svojou podstatou osobitným druhom odstúpenia (lex specialis vo vzťahu k § 48 ods. 2 Občianskeho

zákonníka) pri ktorom, na rozdiel od účinkov odstúpenia podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
platí, že záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o výkone správy zanikajú až ich usporiadaním; to znamená,
že v takýchto prípadoch nedochádza k zrušeniu Zmluvy o výkone správy od počiatku, ale účinky
odstúpenia nastávajú až prevodom vlastníctva bytu s tým, že samotným odstúpením nezanikajú záväzky
vyplývajúce z tejto Zmluvy.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Zastával opačný názor ako
žalobca, že prevodom vlastníctva bytu došlo k prechodu záväzkov zo zmluvy o výkone správy na novú
vlastníčku a hoci nedošlo k zániku predmetných záväzkov, tieto musí vysporiadať nová vlastníčka; preto
nie je v spore pasívne legitimovaný.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu podľa § 385
ods. 1 C.s.p. na pojednávaní konanom 15.12.2020 v neprítomnosti žalovaného (§ 180 C.s.p.), za
splnenia podmienok podľa § 204 C.s.p. veta za bodkočiarkou zopakoval dokazovanie a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.).

7. Žalobou doručenou na súd 4.4.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť sumu 546,44 eura titulom nedoplatku z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu č. XX

v bytovom dome nachádzajúcom sa na ulici Č. F. X Q. W., za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 a
od 1.1.2014 do 31.1.2014, počas ktorého bol jeho výlučným vlastníkom; od 1.2.2014 bola na základe
zmluvy o prevode vlastníctva bytu novou vlastníčkou pani U. C..8. Podľa § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, s prevodom
alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka
bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy.

Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome
na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, je povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy.
Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje
doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o výkone správy; záväzky
vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu alebo nebytového

priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu
alebo nebytového priestoru v dome.

9. V priebehu konania na súde prvej inštancie a napokon aj v odvolacom konaní jednoznačne vyplynulo,
že spornou medzi stranami bola interpretácia vyššie citovaného ustanovenia zákona o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov; teda či za nedoplatok z vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a
opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome za predchádzajúci
kalendárny rok, zodpovedá ten, ktorý bol vlastníkom bytu počas tohto obdobia, alebo už nový vlastník.
10. V konaní tiež nebolo sporným, že žalovaný bol vlastníkom bytu č. XX nachádzajúcim sa v bytovom
dome so súpisným číslom XXX na ulici Č. F.J. X Q. W., ktorý na základe zmluvy o prevode vlastníctva

bytu zo dňa 20.12.2013 previedol na novú vlastníčku U. C., ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený
katastrálnym odborom Okresného úradu dňa 23.1.2014.
11. Žalovaný prevodom vlastníctva bytu na novú vlastníčku U. C. zo zákona odstúpil od Zmluvy o výkone
správy uzavretej so žalobcom; uvedené odstúpenie od Zmluvy o výkone správy je osobitným druhom
odstúpenia (lex specialis vo vzťahu k § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka) pri ktorom však na rozdiel

od účinkov odstúpenia podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, platí, že záväzky vyplývajúce zo
Zmluvy o výkone správy zanikajú až ich usporiadaním. To znamená, že v takom prípade nedochádza
k zrušeniu Zmluvy o výkone správy od počiatku, ale účinky odstúpenia vo vzťahu ku konkrétnemu
vlastníkovi nastávajú až prevodom vlastníctva bytu s tým, že samotným odstúpením nezanikajú záväzky
vyplývajúce z tejto Zmluvy; tieto zanikajú až ich usporiadaním. Samotná skutočnosť, že vlastník predal

byt tretej osobe, ho nezbavuje záväzkov, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy o výkone správy, nakoľko tieto
zanikajú expressis verbis až ich usporiadaním.
12. V posudzovanej veci žalovaný bol vlastníkom bytu do 23.1.2014; do tohto obdobia bol teda povinný
znášať náklady spojené s užívaním bytu a uhrádzať platby do fondu údržby a opráv, pričom samotným
prevodom vlastníctva bytu mu tieto záväzky, t.j. prípadný nedoplatok do doby prevodu bytu vyplývajúce

zo Zmluvy o výkone správy nezanikli. Povinnosť uhradiť nedoplatok z vyúčtovania za obdobie do
23.1.2014 mu v prípade prevodu bytu mohla zaniknúť až jeho usporiadaním, avšak k žiadnemu
usporiadaniu vyúčtovaného nedoplatku, ktoré mal žalovaný na službách spojených s užívaním bytu
nedošlo. Pod usporiadaním je nutné rozumieť zaplatenie nedoplatku, príp. započítanie s prípadným
preplatkom, resp. uzavretie inej dohody o vysporiadaní tohto nedoplatku so správcom bytového domu.

13. Odvolací súd je súčasne toho názoru, že od nového vlastníka bytu nemožno požadovať, aby znášal
nedoplatky za pôvodného vlastníka; takáto povinnosť nového vlastníka bytu nevyplýva zo zákona č.
182/1993 Z.z. a aj preto sa pri prevodoch vlastníctva bytu vyžaduje potvrdenie správcu, že vlastník nemá
žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome
a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv (§ 5 ods. 2 zákona). Pokiaľ sa byt prevádza v priebehu

kalendárneho roka, vlastník bytu nemusí mať nedoplatky na zálohových platbách, čo však neznamená,
že v ročnom vyúčtovaní nákladov za tento rok takýto nedoplatok nevznikne; ročné vyúčtovanie nákladov
totiž predstavuje rozdiel medzi výškou zálohových platieb a skutočnými nákladmi za daný rok. Existenciu
nedoplatku teda možno vyčísliť až v ročnom vyúčtovaní nákladov, t.j. po ukončení tohto kalendárneho
roka a v čase, kedy sú skutočné náklady správcovi známe.

14. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný za obdobie kalendárneho roka 2013 poukázal
správcovi zálohové platby v celkovej sume 1.292,09 eura, pričom skutočný náklad bol v sume 1.823,90
eur; za január 2014 zaplatil zálohovú platbu v sume 113,76 eura a skutočný náklad bol v sume 119,49
eura.Vychádzajúcznespornéhoskutkovéhotvrdeniažalobcu,keďžežalovanývsporepoprelibaprávny
základ nároku, o výške nedoplatku v sume 546,44 eura pozostávajúceho z rozdielu medzi poukázanými

zálohovými platbami vo výške 537,54 eura a poplatkami za upomienky (vrátene poštovného) v sume
8,90 eura, tak celkový nedoplatok žalovaného na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo
nebytového priestoru v dome a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv, predstavuje sumu 546,44
eura.15. Na uvedenom základe, po zhodnotení všetkých skutkových okolností veci zistených zopakovaním
dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal dôvodnosť uplatneného
nároku, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovanému

uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 546,44 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
16. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho konania odvolací
súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).