Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/173/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120012224
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2120012224.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci proti odsúdenému C. P., nar. dňa XX.XX.XXXX v
V. A., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava zo dňa 10.11.2020, č. k. 28PP/17/2020-32, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 26.01.2021 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného C. P. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 10.11.2020, č. k. 28PP/17/2020-32, podľa § 66 ods. 1 písm.
b), ods. 2 Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného C. P. o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
26.09.2018, sp. zn. 18T/43/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 06.12.2018

sp. zn. 3To/148/2018.

Zamietnutie žiadosti okresný súd odôvodnil tým, že odsúdený splnil formálnu podmienku, teda vykonal
potrebnú časť z výmery uloženého trestu. Rovnako tak splnil prvú materiálnu podmienku. Tento záver
okresný súd oprel o hodnotenie odsúdeného Ústavom na výkon trestu odňatia slobody, pretože v ňom
neboli konštatované žiadne negatívne skutočnosti a poznatky o osobe odsúdeného, ktoré by mali za

následok jej nesplnenie.

Pokiaľ ide o splnenie druhej materiálnej podmienky, okresný súd uviedol, že táto u odsúdeného nebola
dôsledne splnená, pretože od neho nemožno očakávať vedenie riadneho života na slobode. V jeho
prípade je totiž riziko recidívy príliš veľké. Odsúdený bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, pričom
predchádzajúce odsudzujúce rozhodnutie na podmienečný trest odňatia slobody bolo vydané v roku

1986. V súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b)
Trestného zákona, keď sa od roku 2013 do roku 2018 dopúšťal dlhodobého týrania vlastnej manželky.
Resocializačná prognóza odsúdeného je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá.
Z hľadiska generálnej prevencie trestu preto okresný súd konštatoval, že vykonaná doba uloženého
trestu odňatia slobody nie je adekvátna spáchanému skutku. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť

mal okresný súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je
možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením
odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu,
ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Z uvedených dôvodov okresný súd
zamietol návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko
nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie.Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátorka vzdala práva na podanie sťažnosti.
Odsúdený voči uzneseniu zahlásil sťažnosť priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí.

Podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil podaním doručeným okresnému súdu dňa 23.11.2020, v ktorej
uviedol na svoju obhajobu to, že je poberateľom starobného dôchodku, má vlastný dom a vyrovnanú
minulosť. V žiadnom prípade sa už nebude dopúšťať trestnej činnosti. Na jeho súčasný zdravotný stav
sa môže zo svojej pozície informovať krajský súd, pretože jemu tieto zložky poskytnú len okrajovo. Žiadal
o prehodnotenie jeho trestnej veci.

Prokurátor sa k podanej sťažnosti nevyjadril.

Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 ods.
1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti
ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru,

že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne
skonštatoval, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu. Presnejšie povedané,
odsúdený vykonáva trest odňatia slobody konkrétne od 29.01.2018 do 29.01.2022, na ktorý bol

odsúdený podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
26.09.2018, sp. zn. 18T/43/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 06.12.2018
sp. zn. 3To/148/2018 zo dňa 06.12.2018. Bol odsúdený za zločin, preto bolo potrebné, aby vykonal 2/3
uloženého trestu odňatia slobody, čo splnil dňa 29.09.2020.

Okresný súd tiež správne vyhodnotil, že pokiaľ ide o prvú materiálnu podmienku, túto odsúdený
splnil. Vyplýva to z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia, v ktorom bolo uvedené, že
správanie a vystupovanie menovaného bolo na požadovanej úrovni a nebol zaznamenaný žiadny
negatívny následok. Príkazy a nariadenia príslušníkov ZVJS dodržiaval, konfliktné situácie nevyvolával.
Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. Pracovne zaradený nebol z dôvodu zdravotného stavu

a vekového obmedzenia. Kontakt udržiava so súrodencami a dcérou. Možno tak dospieť k záveru, že
odsúdený plní ciele stanovené programom zaobchádzania. K spáchanému trestnému činu má kritický
postoj.

Avšak na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musí v

zmysle ust. § 66 ods. 1 Trestného zákona spĺňať aj druhú materiálnu podmienku a síce, že je od neho
možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Tu však krajský súd dospel rovnako ako súd
okresný k negatívnemu záveru, teda že od neho nie je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život.

Odsúdený bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný. Prvýkrát bol odsúdený rozhodnutím Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 30.10.1986, sp. zn. 2T/289/1986 pričom v tomto prípade sa na páchateľa
hľadí akoby nebol odsúdený. V druhom prípade bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 26.09.2018, sp. zn. 18T/43/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo
dňa 06.12.2018, sp. zn. 3To/148/2018, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4

roky v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý v súčasnosti
vykonáva. Z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody vyplynulo, že resocializačná prognóza
je u odsúdeného menej priaznivá. Dôvodom je práve charakter spáchanej trestnej činnosti.

Odsúdený síce pred spáchaním trestného činu, za ktorý aktuálne vykonáva trest odňatia slobody, bol

súdne trestaný len raz, a toto odsúdenie bolo zahľadené, teda vo výkone trestu odňatia slobody je po
prvý krát, no je potrebné zdôrazniť, že trestný čin páchal po dlhú dobu (od roku 2013 do roku 2018),
a to voči blízke osobe, vlastnej manželke. A hoci mu zaň hrozil trest odňatia slobody v rámci trestnej
sadzby od 7 rokov do 15 rokov, v konečnom dôsledku mu bol s použitím mimoriadneho zmierňovacieho
ustanovenia§39ods.1,ods.3písm.d)Trestnéhozákonauloženýnepodmienečnýtrestodňatiaslobody

„iba“ vo výmere 4 rokov. Tieto skutočnosti nemožno v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti odsúdeného
o podmienečné prepustenie ani podľa názoru krajského súdu opomínať.Krajský súd ďalej uvádza, že okresný súd nepochybil ani vtedy, keď pri svojom rozhodovaní prihliadol
na povahu spáchaného trestného činu. Táto povinnosť mu explicitne (výslovne) vyplýva z ust. § 66
ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne

aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest
vykonáva. Prihliadaním na povahu spáchaného trestného činu si súdy len plnia zákonnú povinnosť (platí
tzv. prezumpcia ústavnosti právnych noriem), preto je vylúčené, aby tým porušovali akúkoľvek zásadu
trestného práva. Naopak, k porušeniu zákona by došlo v prípade, ak by súdy povahu spáchaného
trestného činu pri svojom rozhodovaní nebrali na zreteľ.

Vzhľadom na vyššie uvedené k námietkam odsúdeného sťažnostný súd len doplnil, že to, že má
odsúdený zabezpečené bývanie a príjem po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tomto
prípade rozhodujúce (aj keď ide samozrejme o pozitívne okolnosti na strane odsúdeného), keďže
odsúdený nesplnil všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody. Rovnako tak zdravotný stav odsúdeného nehrá žiadnu úlohu pri posudzovaní podmienok v

zmysle § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona. Z tohto dôvodu krajský súd ani nepovažoval za
potrebné nahliadať v tomto konaní do jeho zdravotnej dokumentácie ako to vo svojej sťažnosti navrhoval
odsúdený.

Krajský súd mal za potrebné odsúdenému tiež na tomto mieste pripomenúť, že zmysel podmienečného

prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú
prácu vo výkone trestu, bol automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu bez
zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Treba zdôrazniť fakt, že na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje žiadny právny nárok. Podmienečné prepustenie
je odôvodnené len vtedy, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam,

je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život, teda, že tu nie je pre
spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takouto okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom
prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane jeho trestnej minulosti.
Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou
či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré

je nutné považovať aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o prognózu budúceho správania sa odsúdeného, aj hodnotenie ústavu u neho konštatuje
menej priaznivú resocializačnú prognózu akcentujúc na trestnú minulosť odsúdeného. V súvislosti s
hodnotením odsúdeného krajský súd dodáva, že podľa jeho názoru ani nulový počet disciplinárnych

odmien v pomere k dĺžke dosiaľ vykonaného trestu nesvedčí pre záver, že doterajší výkon trestu odňatia
slobody splnil svoj účel.

Ak teda okresný súd prihliadol na povahu spáchaného činu a v kontexte aj hodnotenia ústavu dospel k
záveru, že od odsúdeného nie je možné s rozumnou istotou očakávať, že tento v budúcnosti povedie

riadny život, tak tomuto právnemu záveru okresného súdu nemožno nič vytknúť. Zjavná neúcta k inému
človeku - svojej manželke a spôsob prevedenia skutku nenechávajú ani krajský súd na pochybách o tom,
že na dovŕšenie nápravy odsúdeného je potrebné na neho pôsobiť výkonom celého nepodmienečného
trestu odňatia slobody. Iba tak bude naplnený účel trestu z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej
prevencie ako to má na mysli Trestný zákon.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.