Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. december 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14Pc/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119212891
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5119212891.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v právnej veci navrhovateľa: K. J., nar.

XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX, G., zastúpená Q. B., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, G., proti
otcovi: Q. S., nar. X.X.XXXX, bytom M. Z. XX, E. O., E. republika, o návrhu na zvýšenie výživného na
plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Otec j e p o v i n n ý prispievať navrhovateľke na výživu mesačne sumou 50 eur splatnou vždy do
posledného dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca vopred od 13.11.2019.

II. Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/178/2005-89 zo dňa 26.6.2006 v časti

určenej vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľke.

III. Súd p o v o ľ u j e otcovi uhradiť zameškané výživné za obdobie od 13.11.2019 do 31.12.2020 v
mesačných splátkach po 20 eur splatných spolu s bežným výživným.

IV. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhomdoručenýmsúdudňa13.11.2019sanavrhovateľkadomáhalavočiotcoviurčeniavyživovacej
povinnosti vo výške 80 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci od 1.9.2019.

2. Žalobkyňa bola poučená prostredníctvom vyššej súdnej úradníčky, že na základe rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 30P/178/2005-89 zo dňa 26.06.2006 bola jej otcovi uložená povinnosť
platiť výživné na maloletú dcéru K. vo výške 1200 Sk mesačne, rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 11.07.2006 a prípadné zameškané výživné, o ktorom je právoplatne rozhodnuté - je možné

vymáhať návrhom na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní. Tiež bola poučená, ako aj podľa §
62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, a aj po dovŕšení
plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Pokiaľ bola vyživovacia povinnosť k
dieťaťuurčenápredchádzajúcimprávoplatnýmavykonateľnýmsúdnymrozhodnutím,jepreriadnyzánik
tejto vyživovacej povinnosti nevyhnutné súdne rozhodnutie, ktorým súd konštatuje zánik vyživovacej
povinnosti. Po poučení uviedla, že návrhom zo dňa 13.11.2019 navrhuje zvýšiť výživné zo sumy 1200,-

Sk (39,83 eur) určené rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 30P/178/2005-89 zo dňa 26.06.2006,
právoplatné dňa 11.07.2006, na 80,- eur, ktoré je odporca povinný platiť do 15. dňa v mesiaci k rukám
navrhovateľky, s účinnosťou od 01.09.2019.3. Návrh odôvodnila tým, že školu ukončila v roku 2017, do kedy jej otec si splnil vyživovaciu povinnosť.
Po ukončení školy sa snažila zamestnať, čo jej však nedovoľoval zdravotný stav. Preto sa rozhodla ďalej
študovať a zvýšiť si vzdelanie. Zdôraznila, že má priznaný invalidný dôchodok vo výške 210,- eur, avšak

z tejto sumy nestíha hradiť výdavky spojené so štúdiom a prispievať matke na úhrady bytu, elektriny a
plynu. Nemá z čoho ani len zaplatiť povinný lyžiarsky výcvik. Otec na jej výzvy nereagoval a dobrovoľne
jej neplnil, odkázal, že už nič nebude platiť.

4.Otecknávrhuuviedol,ževýživnévovýške80eurjeveľmivysoké.Keďsapýtaldcéryprečonepracuje,

uviedla, že je veľmi chorá, ale neuviedla, čo jej je, že to vedieť nemusí, keďže sa o ňu nezaujíma.

5. Navrhovateľka reagovala replikou v ktorej zdôraznila, že samotné vyjadrenie jej otca potvrdzuje jej
tvrdenia o jeho neochote. Zdôraznila, že jej vo veľmi zlej finančnej situácii a tiež má výdavky.

6. V podanej duplike otec navrhovateľky uviedol, že požadovaná čiastka je mimoriadne vysoká.

Zástupkyňa navrhovateľky podala voči nemu trestné oznámenie a požaduje 1650 eur, hoci nevie
vysvetliť, ako k takejto čiastke dospela, hoci mu bolo určené výživné vo výške 39,83 eur a od roku 2011
do roku 2017 jej posielal 50 eur mesačne. Vyššiu čiastku ako mu bola určená nie je schopný uhradiť.
7. Vo veci súd nariadil pojednávanie. Otec navrhovateľky ospravedlnil neprítomnosť zdravotným stavom
ako aj protipandemickými opatreniami, ktoré mu fakticky znemožňujú cestovať a súhlasil s rozhodnutím

v jeho neprítomnosti.

8. Zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že navrhovateľka spolu žije s matkou a žijú veľmi biedne. Po
uhradení nájomného a platieb spojených s užívaním bytu, teda za plyn a elektrinu, im ostáva maximálne
40 eur na mesiac, navyše, v súvislosti s koronakrízou a dištančným vzdelávaním musela matka

navrhovateľke obstarať internet, ktorý takisto musí mesačne platiť. Navrhovateľka je jej krstná dcéra,
pozná ju, vychovala ju aj jej matku, avšak z jej dôchodku už im nemá moc ako pomáhať. Nikola prispieva
na domácnosť matke sumou 50 eur, ale zase je to vždy tak, že ako náhle potrebuje niečo K. do školy,
tak jej musí dať na to aj matka. Otec platil zameškané výživné, v októbri poslal dve splátky po 120 eur
a v novembri jednu splátku takisto 120 eur.

9. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí

podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

11. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne

súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

12. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie
do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, obsahom spisu a najmä rozsudkom v
konaní č.k. 30P/178/2005.

14. Podľa potvrdenia o návšteve školy zo dňa 3.10.2019 je navrhovateľka študentkou prvého ročníka,

odbor 3179 G 10 textilná výroba - ľudovoumelecká tvorba Spojenej školy internátnej, Žilina, v šk. r.
2019/2020 od 1.9.2019 do 31.8.2020.

15. Podľa potvrdenia o návšteve školy zo dňa 2.9.2020 súd zisťuje, že navrhovateľka je študentkou
druhého ročníka odboru 3179 G 10 textilná výroba - ľudovoumelecká tvorba Spojenej školy internátnej,

Žilina, v šk. r. 2020/2021 od 1.9.2020 do 31.8.2021.

16.RozhodnutímSociálnejpoisťovne-Ústredieč.71530784160zodňa29.11.2018bolEmíliiLomnickej,
teda matke navrhovateľky, priznaný invalidný dôchodok v sume 171,20 eur mesačne po zvýšení.17. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, bolo rozhodnuté o invalidite navrhovateľky
z dôvodu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 % a boli jej priznané

dôchodkové dávky - invalidný dôchodok od 23.2.2016, a to v r. 2018 vo výške 203,70 eur mesačne, v
r. 2019 vo výške 209 eur mesačne. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - Ústredie č. 98522361850 bol
dôchodok zvýšený na sumu 215,10 eur mesačne.
18. Podľa potvrdenia Správy sociálneho zabezpečenia Praha 5, Česká republika, bol Q. S. priznaný
starobný dôchodok vo výške 12.221,- Kč, čo prepočtom predstavuje sumu 461,34 eur. Podľa dokladu

SIPO je účtované družke otca navrhovateľky čiastka 1.500,- Kč za elektrinu a 8.772,- Kč za nájom
mesačne.

19. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka sa štúdiom pripravuje na povolanie. Jedná sa o rozšírenie
vzdelania.Súdnezistil,žebysajednalooneúčelnéštúdiumpreštúdium,kdebynavrhovateľkaštudovala
len pre dĺžku štúdia a poberanie výživného (pozri rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 30. 9. 2014, sp. zn.

II. ÚS 2121/14). Jedná sa o špecifické vzdelanie v odbore ľudovoumelecká tvorba, ktoré zamestnanie
(prípadne ako inú zárobkovú činnosť) môže navrhovateľka vykonávať aj pri zdravotnom handicape, ktorý
znížil mieru jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 %.

20. Navrhovateľka dosahuje príjem formou invalidného dôchodku vo výške 215 eur. Súd túto dávku

započítal do nárokov na výživné aj v zmysle právneho názoru vysloveného názoru v uznesení
Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. 3 Cdo 88/2017 a zohľadňoval túto sumu pri zabezpečení
potrieb navrhovateľky.

21. Navrhovateľka je dospelá osoba, ktorá sama hradí vlastné výdavky. Súd nemal preukázané

iné pravidelné výdavky ako bežné výdavky, napríklad na lieky, výživové doplnky či inú zdravotnú
starostlivosť. Preto pri výdavkoch navrhovateľky vychádzal z priemerných výdavkov obdobnej osoby a
to na bývanie, stravu, hygienu ale aj výdavky spojené so štúdiom na strednej škole. Jej príjem dosahuje
hranicu životného minima, ktoré je pre rok 2020 určené vo výške 214,83 eur. Zvýšené nároky sú však
spojené najmä so štúdiom, ale aj obstaraním si základných životných potrieb, najmä bývaním. Súd v

tomto prípade musel brať zreteľ aj na skutočnosť, že príjem matky súhrnne z invalidného dôchodku
171,20 eur a dohody o pracovnej činnosti 71,30 eur (spolu 242,50 eur) je tak nízky, že po úhrade
nájomného 204,44 eur, úhrade platieb plynu 15 eur mesačne, platieb na elektrinu, ale aj poplatky
za odpad, vodu, je vyčerpaná celá disponibilná zložka príjmu matky a táto nie je schopná si plniť
vyživovaciu povinnosť voči dcére iným spôsobom, ako osobnou starostlivosťou, najmä prípravou stravy,

starostlivosťou o domácnosť a pod.. Preto dcéra musí nevyhnutne prispievať aj na svoju spotrebu, teda
bývanie, musí si plne hradiť vlastné výdavky na stravu, hygienu a pod., čo predstavuje hranicu chudoby
ohradzujúcu zabezpečenie základných potrieb.

22. Pre zapečenie základných životných nárokov ako aj potrieb spojených so štúdiom (v tomto rozsahu

počas dištančného vzdelávania aj služby pripojenia a dátových služieb pre prístup na internet, výpočtová
technika) je navrhovateľka napriek priznanému invalidnému dôchodku odkázaná na pomoc otca.

23.Otcovibolpriznanýstarobnýdôchodokvovýške12.221,-Kč,čoprepočtompredstavujesumu461,34
eur. Okrem bežných základných výdavkov (ktoré otec rovnako nepreukazoval) na stravu, oblečenie a

hygienu (ktoré sú predpokladané u navrhovateľky vo väčšom rozsahu vzhľadom na vek a pohlavie),
hradí náklady spojené s bývaním. Tie podľa dokladu SIPO sú účtované družke otca v čiastke 1.500,- Kč
za elektrinu a 8.772,- Kč nájomné čo predstavuje cca 390,- eur. Uvedenú výšku však nemožno v plnom
rozsahu stotožniť s výdavkami otca (naviac ako sú účtovné inej osobe) a súd aj s poukazom na prípadný
spoločný nájom, považoval za podstatné výdavky do výške 1 nákladov, čo predstavuje približne 185 eur.

Po odčítaní týchto výdavkov ostáva otcovi k dispozícii cca 276 eur, čo je viac, ako celkový príjem dcéry.
24. Nakoľko za súčasného stavu nie je navrhovateľka schopná si zvýšiť príjem vlastnou činnosťou,
doposiaľ určené výživné predstavuje len základné výživné, ktoré musí voči mal. dieťaťu plniť každá
osoba bez ohľadu na príjem, súd vzhliadol doterajšiu povinnosť otca ako nedostatočnú a zvýšil jeho
vyživovaciu povinnosť na sumu 50 eur mesačne. Súd tiež musí pripomenúť, že pokiaľ by navrhovateľke

nebolo plnené z dôchodkového poistenia a teda poskytovaná pomoc štátu, vyživovacia povinnosť otca,
ktorá má prednosť, by bola nepochybne vo vyššom rozsahu. Hoci medzi otcom a dcérou nie je až tak
zásadný rozdiel v životnej úrovni, nepochybne aj s prihliadnutím na špecifiká a potreby (vek, pohlavie a
pod.) je životná úroveň otca vyššie ako úroveň dcéry na hranici chudoby.25. Nakoľko výživné pre plnoleté dieťa je možné stanoviť až od podania návrhu, súd určil vyživovaciu
povinnosť otca vo výške 50 eur až od 13.11.2019, do uvedeného dňa platí povinnosť určená rozsudkom

Okresného súdu Žilina č.k. 30P/178/2005-89 zo dňa 26.06.2006 vo výške 39,83 eur (1200,-Sk). Súd
tiež musí upriamiť aj pozornosť na skutočnosť, že ukončením štúdia nemusí automaticky zaniknúť
vyživovacia povinnosť rodičov, pretože táto nie je viazaná na štúdiom, ale schopnosť dieťaťa sa samo
živiť, teda napríklad v prípade nepriaznivého zdravotného stavu môže (výnimočne) pretrvávať aj po
ukončení štúdia a tiež, vyživovacia povinnosť je viazaná na životnú úroveň toho rodiča, u ktorého

je vyššia. Preto je nevyhnutné, aby v prípade istoty požiadal rodič či dieťa o rozhodnutie o zániku
vyživovacej povinnosti. Nakoľko súd nemal presne preukázanú výšku rozsahu zameškanej vyživovacej
povinnosti otca, nemôže v tomto konaní prejudiciálne rozhodnúť, či vyživovacia povinnosť otca trvala
od ukončenia pôvodného štúdia po nástup na nové štúdium, nie je preukázané, či uhradené sumy boli
použité na úhradu výživného od roku 2017 do 1.9.2019 (ktoré je bez iného vymožiteľná na základe
rozsudku č.k. 30P/178/2005-89 zo dňa 26.06.2006), či bola plnená na výživné po 13.11.2019, súd výšku

zameškaného výživného osobitne neurčoval, pretože jej suma môže byť určená jednoduchým výpočtom
po zohľadnení platieb, ktorú súd povolil otcovi vzhľadom na jeho príjem a nemožnosť celej úhrady do
troch dní (232 ods. 3 CSP), plniť v splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným.

26. Nakoľko súd nárok nad sumu 50 eur mesačne vzhliadol nedôvodným, návrh v tomto rozsahu

zamietol.

27. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak v spojení s ustanovením § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak neje o
trovy štátu, rozhoduje súd len na návrh. V prejednávanej veci súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).