Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/68/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319207023
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8319207023.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci navrhovateľky: F.. S. Q.,
rod. I., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX Y. XXX, právne zastúpenej JUDr. Ľudmilou
Kavuličovou - advokátkou, Ul. 26. novembra 3, 066 01 Humenné proti manželovi, ktorý návrh nepodal:
Z. Q., narodenom. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX,XXX XX E., v konaní o rozvod manželstva, o
odvolaní manžela, ktorý návrh nepodal proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21Pc/21/2019 -
29 zo dňa 04.02.2020

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je rozvod manželstva. Návrh bol podaný manželkou. Manžel, ktorý návrh nepodal
s návrhom nesúhlasil. Navrhovateľka návrh odôvodňuje tým, že považuje manželstvo za formálne, majú
rozdielne predstavy o fungovaní manželstva a o jeho žití. Nežijú v spoločnej domácnosti.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd“) napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že: „Súd manželstvo
Z. Q., nar. 1. 2. XXXX a S. Q., rod. I., nar. 2. 4. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v E., zapísané v
knihe manželstiev Matričného úradu E., roč. XXXX, vo zv. XX, na str. XX, pod por. č. XXX rozvádza.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania“.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z výsledkov dokazovania vyplýva, že manželstvo účastníkov
už dlhodobo neplní svoj spoločenský účel a účel stanovený v Zákone o rodine, manželia spolu
nehospodária, nežijú spoločnej domácnosti, nemajú spolu deti, tento vzťah je dlhodobý, trvá už
minimálne tri roky, pričom manželia predtým navštívili spoločne minimálne štyrikrát predmanželskú
poradňu, čo však neviedlo k náprave. Navrhovateľka nemá záujem zotrvať v takomto manželstve,
považuje ho len za formálne, čo sa preukázalo aj v konaní. Z tohto dôvodu boli splnené vyššie uvedené
podmienky na rozvod manželstva, ktoré je slobodným a dobrovoľným rozhodnutím oboch manželov a

preto súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a manželstvo rozviedol.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku a to tak, že žiadnemu
z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.5. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami§ 22, § 23, § 18 ods.1,3 Zákona o rodine.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie manžel, ktorý návrh nepodal. V odvolaní

uviedol, že súd v danej veci nesprávne právne vec posúdil. Na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. K otázke splnenia dôvodov rozvodu manželstva a jeho rozvodu
považuje za naplnené odvolacie dôvody podľa ust.§ 365 ods.1 písm.f/ a § 365 ods.1 písm. h/, b/,
C.s.p. Poukazuje na to, že manželka neuviedla všetky podstatné skutočnosti, iba navodila dojem, že
problémom je spoločné bývanie, avšak bytovú otázku mali vyriešenú už od roku 2015, kedy si spoločne
bytkúpilivE.,očompripojilajdôkaz.Manželkatvrdí,žespolunežijú3roky,jejtvrdeniejevšakabsurdné,

pretože obýva stále spoločný byt, má v ňom osobné veci. Súd dospel k nesprávnemu skutkovému
zisteniu, pokiaľ ide o spolužitie manželov. Odvolateľ býva v byte , kde má trvalý pobyt, do Y. dochádza
do práce a manželka tvrdí, že uprednostňoval rodinu pred ňou, čo nie je pravdou, stále ju má na prvom
mieste, sú rodinne prepojení, chcel si založiť rodinu, sú kresťanskí založení, preto si sľúbili, že sa budú
ctiť a milovať a že si rodinu založia, manželka však založenie rodiny oddiaľovala. Prečo nechce deti,

mu neodpovedala. Veril, že otázka spoločných potomkov je otvorená a že obaja chcú spoločné dieťatko,
avšak manželka čím ďalej tým viac nechcela o tom počuť a bála sa zodpovednosti. Nie je pravdou ako
súd uviedol, že sa pokúsili o viaceré predmanželské poradne. S manželkou boli len na sedení v Centre
pre rodinu N., kde sa riešili skôr duchovné otázky. Aj po podaní návrhu sa s ňou snažil uzmieriť, posielal
jej do práce kvety, napísal jej úprimný list. Popiera, aby s manželkou nežil v spoločnej domácnosti,

splácajú spoločný úver, náklady na bývanie, súd mu neumožnil vyjadriť sa, celé pojednávanie trvalo
krátko. Dôvody rozvratu tak nie sú skúmané. Súd napriek nesúhlasu sa priklonil jednostranne k návrhu
na rozvod manželstva navrhovateľky. Navrhuje rozsudok zmeniť a návrh zamietnuť.

8. K odvolaniu manžela podala písomné vyjadrenie manželka s návrhom na potvrdenie rozsudku ako

vecne správneho. Poukazuje na to, že od júla 2019 nežijú spolu 3 roky ako manželia a nežijú ani v
spoločnom byte. Miesto výkonu práce má ona v K. a nechce bývať so svojim manželom. Rozhodla sa
pre bývanie v K. s tým, že časť vecí má ešte v E., pre ktoré si pravidelne chodieva. Noci trávi v K.
alebo v Ľ. u svojich rodičov. Považuje za účelové, že si manžel zmenil trvalý pobyt počas rozvodového
konania na adrese spoločného bytu, platí si ona svoje náklady vo svojej polovici. Poukazuje na to, že

cítila vo vzťahu samotu a nezáujem o riešenie problémov, manžel prichádzal často neskoro domov.
Poukazuje na to, že aj na duchovných cvičeniach bolo konštatované, že manželstvo je hlboko rozvrátené
a jeho obnova potrvá roky, čo sa nestalo. Pravidelne sa z toho manžel vysmieval a nepovažoval to za
dôležité. Práve manžel ju nabádal, aby návrh podala. Súhlasí s tvrdením, že nenavštívili predmanželské
poradne, ale kresťanské centrum pre rodiny na N. M. I. N., kde im prednášali manželské páry ako žiť v

manželstveazvládaťkrízovésituácie.Narozvodetrvá,manželanemiluje, nemôžuužžiťvtomtovzťahu.
Za žiadnych okolností nechce žiť so svojim manželom a nevidí možnosť nápravy tohto manželstva,
jej postoj je nezmenený.

9. Manžel podal vyjadrenie k vyjadreniu manželky. Udáva, že zotrváva na svojom odvolaní, tvrdenia

manželky nie sú pravdivé. Problémom v manželstve bolo, že manželka mu nikdy nevysvetlila prečo s
ním nechce mať deti, hoci mu to sľúbila, cíti sa podvedený a manželkin sľub považuje za nedodržaný.
Na podanom odvolaní trvá v celom rozsahu.

10. Manželka podala vyjadrenie s návrhom na potvrdenie rozsudku. Zopakovala, že nechce manželstvo

zachrániť a žiť v tomto vzťahu, každý z nich si vytvoril svoj vlastný život, kde nie je miesto pre toho
druhého.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v K. (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie mázákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol

zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov

uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná
odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(porovnajÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyII.ÚS78/05).

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i

argumenty predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania.

14. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. Súd prvej inštancie
vychádzal z vykonaného dokazovania a považoval ho za dostatočné na posúdenie existencie

predpokladov pre rozvod manželstva. Odlišné skutkové závery sa dotýkajú len záveru súdu o tom,
že účastníci konania mali navštíviť predmanželské poradne opakovane. Ako vyplýva z ich vyjadrení a
zhodných tvrdení, neabsolvovali sedenia v predmanželských poradniach.

15. Vo vzťahu k odvolacím námietkam manžela odvolací súd dodáva. Manžel v podanom odvolaní

namieta porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces, ďalej prijatie nesprávneho právneho záveru
v dôsledku nesprávnych skutkových zistení súdom prvej inštancie. V danej veci odvolateľ namieta,
že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam vo
vzťahu k zisteniam o naplnení dôvodov pre rozvod manželstva a tvrdeného rozvratu. Tvrdí, že tieto
predpoklady nie sú splnené. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel k správnym

skutkovým zisteniam vo vzťahu k splneniu predpokladov pre rozvod manželstva. Súd prvej inštancie
vychádza z výsluchov účastníkov konania ich tvrdení, písomných podaní , ktoré v priebehu konania
predložili. Podľa názoru odvolateľa, manželka navodila iba dojem, že nemajú spoločné bývanie, nežijú
v spoločnom byte, nepodieľajú sa spoločne na výdajoch, ktoré súvisia s týmto bývaním a nesprávne sú
skutkové zistenia, pokiaľ ide o spolužitie manželov. Predložil o tom v odvolacom konaní dôkaz, že sú

bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č.XX v E., na ul. E. XX.

16. V danej veci je potrebné vychádzať zo zistení ako aj z tvrdení manželky, ktorá návrh podala.
Návrh bol podaný 19.08.2019, pričom manželka v návrhu tvrdí, že nežijú manželským spôsobom
života už viac ako 3 roky, nastalo odcudzenie, z návrhu vyplýva, že manželia majú spoločný byt,

uvádzala dôvody, že pre ktoré podpísala úver na kúpu danej nehnuteľnosti s vierou, že sa niečo
zmení v ich spoločnom živote. Podľa jej názoru však zmeny v spoločnom živote nenastali. V priebehu
rozvodového konania, počas výsluchu pred súdom prvej inštancie rovnako uviedla, že nežije s
manželom v spoločnej domácnosti, pracuje mimo miesta bydliska, zostáva a prespáva v K. alebo
v E.. Z vyjadrení, účastníkov v priebehu konania vyplýva, že manželské spolužitie u účastníkov

nie je dané. Manželka nepopiera, že platí náklady na spoločný byt v podiele1/2, svoje osobné veci
v byte ešte má, čo vyplýva aj z fotografií predložených odvolateľom, tieto si však postupne z bytu
odnáša. Manželka nežije v spoločnej domácnosti s manželom. Vzhľadom na dané zistenia je potrebné
zdôrazniť, že manželia netvoria spoločnú domácnosť, podľa navrhovateľky nežijú manželským životom
už 3 roky. Spoločnú domácnosť nevedú, spolu nehospodária, nepomáhajú si navzájom, nevytvárajú

zdravérodinnéprostredie,nezabezpečujúpotreby,nerealizujúsvojezákladnéprávaaanipovinnostiako
manželia. Navrhovateľka kategoricky odmieta zotrvávať v tomto zväzku. Pre udržanie vzťahu manželmi
nie je dôležitou len otázka obývania spoločného bytu. Z tvrdení, ktoré vyplývajú je možné uzavrieť, že
manželia neprežívajú spoločne žiadne chvíle, nežijú v spoločnej domácnosti takým spôsobom , aby
bolo preukázané, že prežívajú spoločné chvíle, vytvárajú si spoločnú pohodu, vytvárajú si spoločné

ciele, sú spojení predstavami o spoločnom živote. Tomu tak v prejednávanej veci nie je. Manželka
odmieta naďalej zotrvávať v manželstve a partnerstvo manželov nemá ďalej nádej na úspech, pretože
sa manželom nepodarilo obnoviť spolužitie tak, aby vznikol medzi nimi vzájomný citový a emočný vzťah.
Z vyjadrení oboch účastníkov vyplýva záver, že nevytvorili spoločne rodinu. Manželka tvrdí, že sa cítilaosamotená a sklamaná a manžel sa cíti byť v tejto otázke spoločných detí podvedený, keďže manželka
to odmietala a odmietala s ním spoločne komunikovať na danú tému a uviesť mu dôvody.

17. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie prijal správny záver o splnení zákonných podmienky
pre rozvod manželstva v prejednávanej veci. V zhode so súdom prvej inštancie považuje za splnené
hmotnoprávne predpoklady pre rozvod manželstva podľa ustanovenia § 23 Zákona o rodine.

18. Manželstvo je špecifickým druhom spoločenského zväzku, je to vzťah dvoch partnerov, muža a ženy,

ktorí v ňom zaujímajú významnú úlohu a náplňou je rodinná funkcia. Táto funkcia sa mení s vekom
manželov a v priebehu doby trvania manželstva. Manželia sú spojení predstavami o spoločnom živote,
o starnutí, o tom, že jeden druhého dobre pozná, pozná jeho slabé, silné stránky, dokáže predvídať jeho
rozhodnutie. Partnerstvo manželov má nádej na úspech, pokiaľ sa im podarí nájsť oblasti príjemného
prežívania prežívať a dokážu vytvoriť spoločnú pohodu. Manželstvo a existencia rodinnej domácnosti
vytvára prostredie. Na vzťah medzi manželmi možno hľadieť z rôznych uhlov. Na spolužitie manželov,

ktoré navonok prejavuje vnútornú emočnú väzbu, ako aj na jeho právny rozmer. Na vytváranie tohto
modelu nestačí len jeden manžel, musia byť na to dvaja a každý z manželov sa musí starať o vytváranie
zdravého, vhodného, rodinného prostredia. V zdravom rodinnom prostredí by mali vyrastať aj spoločné
deti a povinnosť vytvárať rodinné prostredie je daná obidvom rodičom.

19. Z vyjadrenia a odvolania manžela vyplýva, že on síce popiera rozvrat manželstva, avšak nie je
možné poprieť, že manželia netvoria zväzok a neplnia si svoje manželské povinnosti. Aj keď manžel
tvrdí, že manželku mal vždy na prvom mieste a neuprednostňoval ju pred rodinou, manželka to cíti inak
a tvrdí, že ju uprednostňoval, ale rozdielnosť v cítení len v tejto otázke nie je dôležitá pre zistenie, či
nastal alebo nenastal rozvrat manželstva. Práve aj z vyjadrení odvolateľa vyplýva, že manželka nemala

záujem založiť rodinu napriek tomu, že si to sľúbili, že uzavreli manželstvo za týmto cieľom, chceli mať
spoločné deti, nevytvárajú ako manželia prostredie pre možnosť biologického spoločenstva.

20. Manželia sú povinní vzájomne si pomáhať. Zakotvenie povinnosti manželov vzájomne si pomáhať
nemožno zužovať len na majetkové vzťahy, resp. na vyživovaciu povinnosť. Môže mať aj osobný

charakter a je prirodzeným následkom rodinnoprávneho pomeru. Vzájomnú pomoc medzi manželmi
nemožno vynucovať súdnou mocou, s výnimkou finančnej pomoci v rámci aplikácie ustanovení o
výživnom.

21. Zákon predpokladá povolenie rozvodu tam, kde nemožno očakávať obnovenie manželského

spolužitia a znamená to teda potrebu preukázania definitívneho ukončenia osobného spoločenstva
manželov a spoločného hospodárenia bez nádeje na zmierenie, čiže odstránenie dôvodov rozvratu.
Kvalifikovanosť rozvratu manželstva je vždy daná intenzitou a vytrvalosťou tohto rozvratu. Keďže
manželia neplnia svoje manželské práva a povinností je daný rozvrat manželstva a manželka odmieta
dlhodobo obnoviť a napraviť vzťahy medzi manželmi. Manželia neplnia žiadne svoje manželské

povinnosti. Nežijú spoločne, vzájomne sa nerešpektujú, nepomáhajú si navzájom, nedôverujú si,
netvoria rodinu. Vzhľadom na dobu existencie rozvratu vzťahov medzi manželmi je možné prijať záver,
že nemožno od už očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželka to kategorický odmieta.

22. Manželstvo a rodina sú vnímané ako prejav skutočne blízkych osobných vzťahov a v danej veci

takýto stav neexistuje. Ani odvolací súd nenašiel tak mimoriadne okolnosti po vyhodnotení rozvratu
manželstva, ktoré by umožnili prijať záver pre zachovanie manželstva. Dôvod pre ktorý nesúhlasí
manžel s rozvodom vyhodnotil v kontexte vážneho rozvratu manželstva dlhodobo trvajúceho a
konštatuje, že nie sú ním tvrdené dôvody tak mimoriadnou okolnosťou, pre ktorú by bolo potrebné
prostredníctvom právnej normy dané manželstvo účastníkov zachovať.

23. Pokiaľ namieta odvolateľ závery súdu prvej inštancie vo vzťahu, že sa pokúsili navštíviť viacero
predmanželských poradní, avšak k náprave nedošlo, v tomto smere ide o nesprávne zistenie súdu, ako
to už odvolací súd konštatoval. Je zrejmé, že sa manželia zúčastnili sedení v Centre pre rodinu N., kde
sa riešili duchovné otázky manželstva a v N., kde im prednášali manželské páry o tom ako manželstvo

zachovať. Možno konštatovať, že i napriek týmto spoločným sedeniam a snahe manželstvo nie je
funkčné.24. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyhovení návrhu manželky v otázke rozvodu manželstva
považuje odvolací súd za vecne správne. Vzhľadom na dané zistenia odvolací súd konštatuje, že
odvolacie námietky vo vzťahu k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávnemu právnemu posúdeniu

veci, ako aj k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý súdny proces neboli odvolacím súdom zistené.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z
ust.§387ods.1C.s.p.vspojenísust.§2CMPspôsobomvyplývajúcimzvýrokovejčastitohtorozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).