Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/199/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618202532
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1618202532.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: A. O., nar. XX.XX.XXXX, a I. U. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka 60/A, 901 01 Malacky, deti rodičov: matka - M. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. O. č. XXX a otec - A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. O. č.
XXX, v konaní o návrhu matky na zníženie výživného, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného
súdu Malacky, č.k. 9P/115/2018-104, zo dňa 24.01.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 24.01.2019, č.k. 9P/115/2018 - 104 zamietol návrh matky na
zníženie výživného na maloletého A. a maloletú I. Lauru zo sumy 50 eur mesačne na sumu 30 eur
mesačne na každé dieťa. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 78 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP). Konštatoval,

že Okresný súd Malacky rozsudkom č.k. 8P/191/2015 - 613 zo dňa 14.12.2017, právoplatným dňa
03.01.2018, schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa matka zaviazala prispievať na výživu maloletého
A. a maloletej I. U. sumou po 50 eur mesačne. V čase vyhlásenia rozsudku matka poberala rodičovský
príspevok vo výške 213,20 eur, od januára 2017 do augusta 2017 poberala materský príspevok a v
spoločnosti P. s.r.o., kde pracovala do 31.12.2017 na základe zmluvy uzavretej na dobu určitú, zarábala
mesačne 51,96 eur. Otec dosahoval príjem vo výške 1.073 eur mesačne, maloletý A. bol žiakom 8.
triedy základnej školy a maloletá I. U. žiačkou 5. triedy základnej školy. V danom konaní mal preukázané,

že čistý príjem otca predstavoval za obdobie od januára 2018 do októbra 2018 sumu 921,67 eur
mesačne a za obdobie septembra 2017 do decembra 2017 sumu 853,66 eur netto, matka bola na
rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Rovnako mal preukázané,
že v školskom roku 2018/2019 maloletý A. navštevuje 9. ročník základnej školy a I. U. je žiačkou 6.
ročníka. Dospel k záveru, že u otca nenastala žiadna zmena pomerov od posledného rozhodnutia súdu,
keďže z predložených výpisov z listov vlastníctva vyplýva, že väčšinu pozemkov nadobudol ešte pred
rozhodnutím súdu o výživnom na základe darovacích zmlúv a časť pozemkov, ornú pôdu v k.ú. A. O.,

nadobudol na základe kúpnych zmlúv zo dňa 10.04.2018. Poukázal na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine
upravujúcezmenysúdnehorozhodnutiaovýživnomaneprípustnosťreparácieprávoplatnýchrozhodnutí
pre nepodstatnú zmenu pomerov. Porovnaním pomerov na strane oboch rodičov a maloletých s
pôvodným rozhodnutím o výživnom na maloleté deti dospel k záveru, že nenastala taká zmena pomerov,ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, keď pomery na strane matky, jej schopnosti a možnosti sú
totožné ako pri predchádzajúcej úprave výživného a pomery na strane maloletých a otca sa nezmenili.
Na argumenty matky o znížení jej príjmov neprihliadal z dôvodu, že už v čase posledného rozhodnutia

súdu o výživnom bola matka poberateľkou rodičovského príspevku. Poukázal na to, že matka mala
možnosť domáhať sa aj počas tehotenstva od otca jej ďalšieho dieťaťa, s ktorým nie sú manželia,
príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov v zmysle ust. § 74 Zákona o rodine, pričom zo
strany otca maloletej I. vyplýva aj zákonná povinnosť prispievať na výživu nielen maloletej, ale aj
matke. Skutočnosť, že matka má znížený príjem, vzhľadom na zabezpečenie starostlivosti o maloletú

I., nemožno prenášať na otca a samotné maloleté deti. Prihliadal na to, že už pri predchádzajúcom
rozhodnutí súdu o výživnom bola zohľadnená ďalšia vyživovacia povinnosť matky k maloletému dieťaťu
a skutočnosť, že v tom čase čerpala rodičovskú dovolenku. Uviedol, že určené výživné je stanovené
v najnižšej sume ako sú oprávnené náklady maloletých, a preto nevidel dôvod na jeho zníženie. Stratu
príjmu matky z brigádnickej činnosti vyhodnotil ako nie tak výraznú, aby umožňovala zmeniť posledné
rozhodnutie o výživnom, pričom matka už v čase uzavretia rodičovskej dohody mala vedomosť o tom,

že prácu bude vykonávať na základe dohody, ktorú mala uzatvorenú na dobu určitú do 30.04.2018.
Návrhu matky nevyhovel ani v časti zmeny rozhodnutia o splatnosti výživného z dôvodu, že matka aj v
čase posledného rozhodnutia poznala dátum vyplácania rodičovského príspevku a súhlasila s určením
splatnosti výživného do 15. dňa v mesiaci. Poznamenal, že v prípade, ak matka bude platiť výživné do
18. dňa, splatnosť je síce dohodnutá, avšak dôležité je, aby bolo výživné hradené pravidelne mesačne

v stanovenej sume.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie matka. Poukázala na to, že je matkou troch
detí, ale keďže je na materskej dovolenke, dostala sa do vážnych finančných ťažkostí a po zaplatení
nutných položiek spojených s bývaním, jej nezostávajú pre ňu a maloletú I. finančné prostriedky na

jedlo a stravu. Je si vedomá toho, že výživné na maloletého A. a I. nie je vysoké a že deti potrebujú
zabezpečiť svoje živobytie, avšak v súčasnosti im nevie poskytnúť ani súdom určenú sumu. Napadnuté
rozhodnutie považovala za nesprávne z dôvodu, že súd si vyžiadal od obidvoch strán výšku mesačných
nákladov, ale nedostatočne venoval pozornosť príjmu otca, ktorý činí 1.134 eur a pozostáva z čistého
príjmu, prídavkov a daňového bonusu na maloleté deti a výživného. Mala za to, že v porovnaní s

predchádzajúcou úpravou výživného sa príjem otca zvýšil. Zdôraznila, že od mája 2018 jej skončila
brigádnická činnosť, jej príjem sa znížil o 50 eur, z ktorej sumy dokázala uhradiť dojčenské mlieko a
plienky. Uviedla, že otec maloletej I. jej doteraz prispieval mesačne 250 eur a na výdavky na domácnosť,
čo zahrňovalo napr. aj stravu pre ňu, pričom z výživného na I. prispievala na chod domácnosti. Od
februára 2019 jej oznámil otec maloletej I., že od ďalšieho mesiaca je schopný na maloletú platiť len

150 eur, čím sa jej príjmy znížia na sumu 395 eur a po zaplatení výživného jej zostane len 275 eur.
Je nútená požičiavať si peniaze od rodiny, v obchode sa snaží nakupovať akciové a lacnejšie veci,
šetrí aj na nákladoch na vodu a kúrenie. S deťmi nemôže chodiť na žiadne dovolenky, ani na návštevu
aquaparku, pričom počas styku s nimi, ktorý sa realizuje od stredy do nedele každý druhý týždeň, sa
tiež o ne stará a zabezpečuje im potreby. S maloletými navštevuje aj lekára a platby u stomatológa

pre I. realizuje v hotovosti, pričom si peniaze od otca nikdy nepýtala naspäť. Uviedla, že o zníženie
výživného sa rozhodla požiadať z dôvodu momentálnej zlej finančnej situácie, kedy jej poklesol príjem
a vlastným pričinením si ho nemôže zvýšiť.

4. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Mal
za to, že výška výživného zohľadňuje vek a potreby maloletých detí.

6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný

mimosporový poriadok (ďalej CMP), v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP a dospel k
záveru, že odvolaniu matky maloletých detí nie je možné vyhovieť.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z
nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie
a dôvodmi ním uvedenými podľa § 387 ods. 2 CSP.8. Súd prvej inštancie vo veci zistil riadne skutočný stav, vyvodil z neho správny právny záver, svoje
rozhodnutie dostatočne odôvodnil a so všetkými skutočnosťami tvrdenými matkou sa v rozhodnutí

náležite vysporiadal. Podmienkou pre zmenu rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, pričom
zníženie výživného nie je nikdy na prospech maloletého dieťaťa, pretože potreby dieťaťa neustále rastú.
Odvolacísúdzdôrazňuje,žeodôvodnenýmipotrebamimaloletéhodieťaťatrebarozumieťvšetkypotreby
týkajúce sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, poplatkov za návštevu školského zariadenia
a krúžkových aktivít. K námietkam matky uvedeným v odvolaní, odvolací súd dopĺňa, že súd prvej

inštancie riadne vyhodnotil a skúmal zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletých detí
a správne vec posudzoval vo vzťahu k poslednému rozhodnutiu o výživnom, ktorým bolo schválenie
rodičovskej dohody, ktorou sa matka zaviazala platiť výživné po 50 eur mesačne na každé z detí,
pričom už v tom čase bola poberateľkou materského príspevku. Rovnako správne súd prvej inštancie
vyhodnotil nezmenené pomery na strane matky v súvislosti s jej ďalšou vyživovacou povinnosťou k
maloletému dieťaťu a pomery na strane otca, u ktorého došlo k čiastočnému minimálnemu zvýšeniu

príjmu s tým, že je nesporné, že výdavky na maloleté deti na zabezpečenie ich odôvodnených potrieb
spojené s ich prirodzeným rastom sa neustále zvyšujú. Odvolací súd poznamenáva, že výška výživného
na maloletého A. a I. U. v žiadnom prípade nie je primeraná, ale podhodnotená a zohľadňuje najmä
pomery na strane matky. Je nesporné, že každý z rodičov má výdavky na domácnosť, na zabezpečenie
bývania, stravy, ošatenia a svojich základných potrieb. Odvolací súd nezohľadnil argumenty matky

vo vzťahu k zníženiu výživného na jej tretie maloleté dieťa zo strany otca z dôvodu, že je vecou
matky, či bude akceptovať toto zníženie výživného, keďže má možnosť obrátiť sa na súd a požiadať
o určenie výživného vo výške, ktorá je primeraná veku a potrebám dieťaťa a zohľadňuje aj pomery
na strane obidvoch rodičov. Pokiaľ matka argumentuje tým, že maloleté deti trávia u nej každý druhý
týždeň od stredy do nedele, s čím má spojené výdavky, je prirodzené, že deti počas pobytu u nej

sa napr. prestravujú a pokiaľ im matka kúpi veci naviac, ide o príspevky realizované dobrovoľne. Z
uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci potrebné
dokazovanie a rozhodol vo veci správne. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje s názorom súdu prvej
inštancie, ktorý zamietol návrh matky na určenie zmeny splatnosti výživného, a poukazuje na dôvody
uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie.

9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).