Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216212524
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2216212524.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobkyne: F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. ul.
XXXX/X, A., zastúpená splnomocnencom Advokátska kancelária HAÁR & Partners, s.r.o. , Hlavná č.
5931/80, Dunajská Streda, proti žalovanej: F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, V., zastúpená JUDr.
Ľubomírom Schweighoferom, advokátom, Šafárikovo nám. č. 2, Bratislava, o zaplatenie 2.077 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 15.
októbra 2019, č.k. 14C/207/2016-200, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni
sumu 5.150,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
- zo sumy 2.077,00 € od 11.08.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 15.10.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 12.11.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 16.12.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 83,08 € odo dňa 13.01.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 15.02.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 15.03.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 12.04.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 16.05.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 16.06.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 15.07.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 83,08 € odo dňa 14.08.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 15.09.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 14.10.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 15.11.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 16.12.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 14.01.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 15.02.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 83,08 € odo dňa 16.03.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 14.04.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 15.05.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 16.06.2018 do zaplatenia,- zo sumy 83,08 € odo dňa 15.07.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 16.08.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 14.09.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 83,08 € odo dňa 16.10.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 14.11.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 20.12.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 16.01.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 15.02.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 83,08 € odo dňa 16.03.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 16.04.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 16.05.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 15.06.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 16.07.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 16.08.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 83,08 € odo dňa 15.09.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 83,08 € odo dňa 09.10.2019 do zaplatenia, všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
(výrok I.), ďalej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% (výrok II.) s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku v samostatnom
uznesení(výrokIII.). Zodôvodneniarozsudkuvyplynulo,že žalobkyňasažaloboupodanounasúdprvej

inštancie domáhala vydania bezdôvodného obohatenia 2.077 eur s úrokom z omeškania 5,00% ročne
odo dňa doručenia žaloby titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaná získala plnením žalobkyne
toho, čo mala plniť žalovaná, keď žalovaná porušila podmienky zmluvy o úvere zo dňa 03.10.2013,
na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 8.324,28 eur s ročným úrokom 4,70%, so záväzkom
splácať dlh v mesačných splátkach po 83,80 eur, keď nezaplatila ani jednu splátku. Spoludlžníkom

na úvere bol syn žalobkyne, v čase poskytnutia úveru druh žalovanej. V priebehu konania žalobkyňa
rozšírila žalobu o ďalšie čiastky, ako priebežne plnila dlh veriteľovi namiesto dlžníkov, čo podložila
ústrižkami poštových poukážok, keď súd so zmenou petitu súhlasil a postupne pripúšťal zmeny žaloby,
naposledy uznesením zo dňa 15.10.2019, kde pripustil zmenu petitu v časti istiny vo výške 5.150,96 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 2.077 eur od 11.08.2016 do zaplatenia a následne

každýmesiacododňa15.10.2016do09.10.2019zosumy83,08eurdozaplatenia.Žalovanápovažovala
nárok žalobkyne za celkom neopodstatnený, keď v čase podania žaloby žiadala zaplatiť 2.077 eur a
žalovaná jej mala poukázať časť pohľadávky 2.800 eur dňa 04.12.2013 úhradou na jej účet. Dlh
žalovaná považovala za spoločný dlh so synom žalobkyne, s ktorým žila jedenásť rokov a s ktorým
majú spoločné dieťa. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že žalovaná a syn žalobkyne Z. V. žili

v druhovskom pomere jedenásť rokov, keď sa od neho žalovaná odsťahovala vo februári 2014. Počas
spolužitia uzavreli dňa 11.10.2013 úverovú zmluvu s Prvou stavebnou sporiteľnou, na základe, ktorej
bol žalovanej ako dlžníčke a Z. V., ako spoludlžníkovi poskytnutý úver vo výške 8324,28 eur, ktorý sa
zaviazali splácať v mesačných splátkach po 97,54 eur. Žalovaná dňa 04.12.2013 poukázala na účet
žalobkyne sumu 2.800 eur, keď splátky úveru z poskytnutej zmluvy neplatila. Žalobkyňa začala splácať

dlh namiesto dlžníkov od 14.08.2014, po tom, čo dlžníci ani na výzvu banky dlh neuhrádzali. Úhrady
realizuje doposiaľ. Svedok Z. V. nepoprel skutočnosti tvrdené žalovanou o spolužití, o existencii úverov,
keď z tohto úveru mala vrátiť svedkovi 2.000 eur, žalobkyni .2800 eur ako úhradu dovtedy poskytnutej
finančnej pomoci, pričom aj on mal iné úvery, ktoré spláca, preto nebol schopný platiť dva úvery.
Mal vedomosť, že ich dlh spláca žalobkyňa. Z predložených ústrižkov poštových poukážok súd prvej

inštancie zistil, že žalobkyňa začala splácať splátky po 83,90 eur od 14.08.2014, keď do rozhodnutia
zaplatila naposledy splátku dňa 08.10.2019. Uvedené skutočnosti žalovaná nerozporovala. Právne súd
prvej inštancie vec posúdil podľa § 151 ods. 1 CSP, podľa § 451, § 454, § 511 Občianskeho zákonníka
a mal za to, že nárok žalobkyne voči žalovanej je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia,
keď v zmysle uvedených zákonných ustanovení ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

toto obohatenie vydať. Žalobkyňa nebola dlžníkom veriteľa, teda banky, napriek tomu splácala splátky
úveru, namiesto dlžníkov, žalovanej a svedka Z. V., ktorí boli povinní zaplatiť dlh spoločne a nerozdielne,
čo znamená, že banka mohla žiadať zaplatenie dlhu od ktoréhokoľvek z nich. Rovnako bolo právom
žalobkyne žiadať zaplatenie bezdôvodného obohatenia od ktoréhokoľvek z nich. V prípade plnenia
žalovanou, jej vzniká nárok voči spoludlžníkovi do výšky na neho pripadajúceho podielu. Obrana

žalovanej o zaplatení časti plnenia v sume 2.800,00 eur nebola súdom zohľadnená, keď žalobkyňa
začala splácať dlh v mesiaci august 2014 a suma 2.800 eur bola poukázaná na jej účet ešte v decembri
2013, keď tento konkrétny dlh nevznikol. Výška uplatnenej pohľadávky žalovanou nebola rozporovaná.
Súd tak mal za to, že žalobkyňa má nárok na zaplatenie požadovanej istiny 5.150,96 eur spolu s úrokomz omeškania, keďže so svojím plnením sa dostala do omeškania. Výšku úroku z omeškania súd určil
v súlade § 3 nariadenia SNR č. 87/95 Z.z.. K omeškaniu došlo podľa pripojených dokladov v auguste
2014, avšak žalobkyňa žiadala úrok z omeškania len od podania žaloby, t.j. od 11.08.2016, ktorým

návrhom bol súd viazaný, preto priznal príslušenstvo pohľadávky v zákonom stanovenej výške 5%
ročne s účinnosťou od 11.08.2016. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, vzhľadom
na úspešnosť žalobkyne v konaní tejto súd priznal ich náhradu vo výške 100%.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie žalovaná.

Navrhlauvedenýrozsudoksúduprvejinštanciezrušiťavecmuvrátiťnaďalšiekonanie,keďzáverysúdu
prvej inštancie považuje za nesprávne, keďže súd na základe vykonaného hodnotenia dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukazuje na svoju procesnú
obranu, že žalovanej poskytla sumu 2.800 eur, ktorú však súd neuznal s odôvodnením, že v čase začatia
splácania dlhu zo strany žalobkyne tento konkrétny dlh nevznikol. Predmetný úver, ktorý bol žalovanej
a synovi žalobkyni poskytnutý dňa 11.10.2013 bol použitý pre potreby syna žalobkyne, ktorý v tom čase

bol nezamestnaný, nemal žiaden príjem, a pre samotnú žalobkyňu, ktorej bola z týchto prostriedkov
dňa 04.12.2013 na jej účet zaslaná suma 2.800 eur. Suma 2.800 eur pochádzal práve z peňažných
prostriedkov úveru. Ako prvý v poradí vznikol dlh žalobkyne voči žalovanej vo výške 2.800 eur a voči
nemu je potrebné započítať jednotlivé splátky uhradené banke zo strany žalobkyne. Plnenie 2.800
eur nepredstavovalo vyrovnanie žiadneho predchádzajúceho dlhu žalovanej voči žalobkyni. Súd vôbec

nevzaldoúvahyzapočítaniesumy2.800eur.Prevylúčenieakýchkoľvekpochybnostížalovanáopätovne
v odvolaní uvádza, že voči nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňovaného v
tomto konaní si započítava sumu 2.800 eur, ktorú žalobkyňa preukázateľne obdržala z predmetného
úveru. Syn žalobkyne v roku 2013 dostal ponuku na stavebný úver, ktorý bol aj schválený. Následne
však prišiel o prácu, nemal potrebné potvrdenie o príjme zamestnávateľa, preto odvolateľka súhlasila,

aby tento úver bol prepísaný na jej meno. Práve z dôvodov nezamestnanosti syna žalobkyne bol skoro
celý úver použitý pre jeho potrebu a to bol aj dôvod, prečo žalobkyňa začala tento splácať. Finančné
operácie, ktoré prebiehali medzi žalobkyňou a jej synom a žalovanou, boli výlučne z dôvodu potrieb
syna žalobkyne. Časť tohto úveru 2.000 eur bola dňa 16.10.2013 použitá na vyrovnanie debetov na
kreditných kartách syna žalobkyne a časť 2.800 eur bola poukázaná na účet žalobkyne, pričom zvyšnú

časť úveru z dôvodu svojej nezamestnanosti použil syn žalobkyne na svoje vlastné potreby, takže
žalobkyňa spláca úver za svojho syna a nie za žalovanú. Tieto splátky úveru spláca bez vedomia a
proti vôli žalovanej, ktorá ju o to nijakým spôsobom nežiadala, ani takýto postup neodsúhlasila. Jediný,
kto sa v tejto situácii skutočne bezdôvodne obohatil je žalobkyňa a to najmenej 2.800 eur a jej syn,
ktorý spotreboval zvyšnú časť úveru. Napadnutý rozsudok tak nijakým spôsobom neprispel k správnemu

a spravodlivému usporiadaniu právnych vzťahov medzi žalobkyňou, žalovanou a synom žalobkyne.
Naopak, vyvolal nutnosť viesť ďalšie spory a súdne konania.

3. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že pokiaľ sa týka poskytnutej sumy
2.800 eur žalovanou a skutočnosti, že súd túto nezapočítal voči nároku žalobkyne, tak tvrdenia žalovanej

zhmotnené v odvolaní sa nezakladajú na pravde. Žalovaná sa úmyselne uvádzaním nepravdivých
skutočností opakovane snaží na úkor žalobkyne obohatiť, keďže samotná žalovaná v súdnom konaní
vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. 12C/111/2016, ktorého predmetom je zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalovanej a syna žalobkyne Z. V. k nehnuteľnostiam
a to na strane 3 písomného vyjadrenia zo dňa 7.10.2016 uvádza, že sumu vo výške 2.800 eur

poukázala z prostriedkov získaných titulom úverovej zmluvy zo dňa 11.10.2013 č. 3144057501 na
účet žalobkyne a to na úhradu dlhu, ktorý mala voči nej. Z uvedeného možno jednoznačne ustáliť
záver, že žalovaná sumou vo výške 2.800 eur uhradila svoj záväzok, prípadne spoločný záväzok
žalovanej a syna žalobkyne voči žalobkyni, ktorý vznikol ešte v čase pred získaním úverových
prostriedkov. Tieto skutočnosti žalovaná potvrdila aj počas svojho výsluchu uskutočneného v tomto

konaní sp.zn. 12C/111/2016 ako aj počas svojho vyjadrenia zhmotneného v zápisnici o pojednávaní
zo dňa 28.06.2016 v konaní 14C/207/2016, keď opakovane uviedla, že finančné prostriedky získané
zo stavebného sporenia boli použité na vrátenie pôžičiek, ktoré im opakovane poskytla žalobkyňa.
K skutočnosti namietanej v odvolaní, že súd nevenoval pozornosť skutočnému použitiu peňažných
prostriedkov získaných žalovanou a synom žalobkyne titulom úverovej zmluvy uvádza, že použitie

finančných prostriedkov nemá žiaden vplyv na prebiehajúce súdne konanie ani ako na posúdenie
oprávnenosti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže dispozíciu žalovanej s
týmito prostriedkami žalobkyňa nemohla a ani nemala v úmysle ovplyvniť. Skutočnosť, že žalovaná
žalobkyňu nikdy nežiadala o splácanie úveru v jej mene, resp. že žalobkyňa spláca úver bezvedomia žalovanej ako aj proti jej vôli, je z pohľadu preukázania vzniku nároku žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia taktiež irelevantné. Z pohľadu žalobkyne je predmetný prostriedok procesnej
obrany nepochopiteľný, nakoľko sama žalovaná má prinajmenšom odo dňa 15.2.2017 vedomosti o tom,

že žalobkyňa plní namiesto žalovanej splátky úveru, pričom žalovaná od tohto času neprejavila ani
v náznaku úmysel plniť si svoju povinnosť, čo potvrdila aj počas svojej výpovede zo dňa 15.10.2019
na pojednávaní. Nikdy nenamietala počas tohto konania skutočnosť, že by žalobkyňa plnila splátky
úveru. Žalobkyňa predložením listinných dôkazov počas súdneho konania jednoznačne preukázala, že
namiesto žalovanej plnila splátky úveru a to prinajmenšom od 15.10.2016, ktorú skutočnosť žalovaná v

konaní nenamietala, resp. nespochybnila. Navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a
priznať jej náhradu odvolacieho konania. K odvolaniu doplnila vyjadrenie žalovanej v konaní Okresného
súdu Dunajská Streda sp.zn. 12C/111/2016 zo dňa 7.10.2016, v ktorom na strane 3 žalovaná uviedla,
že finančné prostriedky z úveru použili spoločne a to okrem iného dňa 4.12.2013 na vrátenie dlhu matke
žalobcu vo výške 2.800 eur, dňa 16.10.2013 na vyrovnanie debetov na kreditných kartách žalobcu vo
výške2.000eur.Zvyšokpoužilispoločnenachoddomácnosti,nakoľkožalobcabolnezamestnaný. Ďalej

doložila zápisnicu z pojednávania zo dňa 4.3.2019 v konaní sp.zn. 12C/111/2016, kde žalovaná uviedla,
že veľakrát im požičala rodina Z. V. peniaze, ale zo stavebného sporenia im bola pôžička vrátená.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou sporu (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je

odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené
náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 14C/207/2016 je určenie povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 5.150,96 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného
obohatenia, ktoré vzniklo tým, že žalobkyňa spláca úver za dlžníkov a to žalovanú a Z. V., ktorým bol
úver poskytnutý.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti a postupu rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené a žalobkyni priznaná náhrada trov konania v rozsahu
100%.

7. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to, že súd vykonal

dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky správne
vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ
ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku a pretože odvolací
súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval
správne právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust.

§ 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď navyše odvolateľka v odvolaní neuviedla žiadne relevantné
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého rozsudku.

8. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, že žalovaná sa na úkor žalobkyne
bezdôvodne obohatila, keď nebolo sporné, že žalobkyňa spláca úver poskytnutý dlžníkom a to žalovanej
a Z. V. a správne tiež rozhodol, keď sumu 2.800 eur, ktorú žalovaná žalobkyni zaplatila, nezapočítal,
nakoľko táto suma predstavovala vrátenie pôžičky žalobkyni, ktorú žalovanej poskytla, čo potvrdila

sama žalovaná v inom súdnom konaní (vedenom na OS Dunajská Streda sp.zn. 12C/111/2016), a
takisto v tomto konaní, keď vo výpovedi dňa 28.06.2019 žalovaná uviedla, že mali záujem vrátiť peniaze
žalobkyni, ktoré im požičala v čase, keď Z. V. bol nezamestnaný a jej príjem nestačil.

9. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu
vo výške 100%.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).