Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/113/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320201909
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2320201909.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Terézie Mecelovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: FARMA FRESH Slovakia, s.r.o.,
Seredská 247/4012, Trnava - miestna časť Modranka, IČO: 36 238 813, zastúpený: Prosman a Pavlovič
advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 44 867 158, proti žalovanému: LOGSERVICE,
s.r.o., Drevená 766/1, Galanta, IČO: 44 867 158, o odporovacej žalobe a o nariadení neodkladného

opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 8Cb/14/2020-88 zo dňa
15.06.2020 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolacísúduzneseniesúduprvejinštancie mení tak,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie vo veci odporovacej žaloby o neúčinnosť právneho úkonu, na základe návrhu

žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia uložil žalovanému, aby nenakladal a to najmä nepreviedol
odplatne alebo bezodplatne vlastnícke právo, nezaťažil záložným právom alebo akýmkoľvek
iným vecným bremenom, nevložil do základného imania obchodnej spoločnosti motorové vozidlá
Schimtz Cargobull, náves nákladný, EČV: GA909YH, VIN:WSM00000003190679, Schimtz Cargobull,
náves nákladný, EČV: GA496YI, VIN:WSM00000003210828, motorové vozidlo s EČV: GA498YI,
VIN: WSM00000003210829, motorové vozidlo s EČV: GA599YH, VIN:WSM00000003138455,

motorové vozidlo s EČV: GA743DV, VIN: YV2RG30A6EB680338,motorové vozidlo s EČV: GA863DV,
VIN: YV2RG30A8EB677523,motorové vozidlo s EČV : GA908YH, VIN: WSM00000003190678 a
nehnuteľnosti, konkrétne byt č. XX na A. poschodí vchodu č. XXXX bytového domu T. „C“ so súp. č.
XXXX, ktorý je postavený na parc. č. 3712/84, všetko k.ú. A., spolu so spoluvlastníckym podielom na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele 9256/180300-in vo vzťahu k
celku, evidovaného Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, pre k.ú. A., zapísaného

na LV č. XXXX, byt č. XX, na T. poschodí vchodu č. XXXX, bytového domu T. „A“ so súp. č. XXXX, ktorý
je postavený na parc. č. 3712/82, všetko k.ú. A., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele 9619/202912-in vo vzťahu k celku
evidovaného Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom pre k.ú. A., zapísaného na LV
č. XXXX a to až do právoplatného rozhodnutia o veci samej.

2. Rozhodol tak na základe žaloby o neúčinnosť právneho úkonu a to Zmluvy o prevode vlastníctva bytu
a nebytového priestoru, ktorú uzatvorila spoločnosť AGRISEM s.r.o. ako dlžník a súčasne predávajúci
so žalovaným ako kupujúcim dňa 19.07.2019. Žalobca uvádzal, že je prevádzkovateľom čerpacej
stanice pohonným hmôt a predával spoločnosti AGRISEM s.r.o. pohonné hmoty a iné prevádzkové
kvapaliny, na ktoré plnenia bolo uzatvorených viacero samostatných kúpnych zmlúv na kúpnu cenu
celkom vo výške 289.483,86 eur. Z tejto sumy dlžník uhradil len časť. Nezaplatená zostala suma

265.000,26 eur, ktorá bola žalobcovi priznaná platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Banská
Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 7Up/1532/2019, ktorý do podania žaloby nie je právoplatný.Dlžník si peňažné záväzky nesplnil, dlžnú sumu neuhradil, ale po výzve na plnenie zo strany žalobcu
previedol nehnuteľnosti, ktoré vlastnil, na žalovaného práve Zmluvou o prevode vlastníctva bytu a
nebytového priestoru, ktorej neúčinnosti sa žalobca v konaní vo veci samej domáha. Kúpna cena

bola prevodu bola stanovená vo výške 260.000 eur a to napriek tomu, že len jeden apartmán v
nehnuteľnosti kupoval dlžník za sumu 180.000 eur. Okrem toho dlžník bol vlastníkom i viacerých
motorových vozidiel, ktorými vykonával vnútroštátnu a medzinárodnú nákladnú dopravu a vlastnícke
právo k týmto motorovým vozidlám tiež previedol na iného zrejme z dôvodu, aby tak ochránil pred
prípadným exekučným konaním tento majetok. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by dlžník vlastnil aj

iný nehnuteľný alebo hnuteľný majetok vyššej hodnoty, ktorá by postačovala na uspokojenie pohľadávok
žalobcu a keďže dlžník previedol vlastnícke práva k nehnuteľnostiam a motorovým vozidlám na
žalovaného, došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa, čo zakladá dôvodnosť podania žaloby i návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu, ako sa žalobca v tomto konaní domáha. Okrem toho
dlžník aj žalovaný sú právnické osoby vzájomne personálne prepojené osobou konateľa a spoločníka,
ktorým je Mgr. Adrián Iványi, ktorý za obe spoločnosti vystupuje a koná, čo vytvára reálnu obavu, že

žalovaný bude pokračovať v takýchto krokoch a bude sa snažiť zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu
voči dlžníkovi ďalšími prevodmi. Uvedené konanie tak vyvoláva potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
medzi sporovými stranami. Žalobca sa domáha neodkladného opatrenia a nie zabezpečovacieho
opatrenia, pretože toto by nezodpovedalo požiadavke účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov
žalobcu, nakoľko nariadením zabezpečovacieho opatrenia by bolo síce v prospech žalobcu zriadené

záložné právo na nehnuteľnostiach a motorových vozidlách voči dlžníkovi, ale táto skutočnosť by mu
nebránila ich opätovne scudziť, resp. s nimi inak nakladať tak, aby ich nebolo možné v exekúcii použiť
na uspokojovanie nároku. Zároveň by sa tak vytvorilo obtiažnosť a problém pre žalobcu, ktorý by
musel zisťovať, či k prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam a motorovým vozidlám došlo a na aký
subjekt. Jediným spôsobom, ako stabilizovať vzťah medzi žalobcom a žalovaným je zabezpečiť, aby

vlastnícke práva k nehnuteľnostiam a motorovým vozidlám neboli ďalej prevádzané na tretie osoby
a po skončení súdneho konania v primeranej lehote žalobca bude môcť svoju pohľadávku uspokojiť
následnou exekúciou na nehnuteľnosti a hnuteľnosti. Na preukázanie opodstatnenosti návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia predložil žalobca Zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového
priestoru zo dňa 19.07.2019, faktúry na zaplatenie kúpnej ceny za dodané pohonné hmoty, protokol

o kontrole technického stavu vozidla s EČV: GA909YH, GA496YI, veľký technický preukaz vozidla s
EČ: GA498Yi, GA599YH, GA743DV, GA863DV, GA908YI, výpis z obchodného registra spoločnosti
AGRISEM, s.r.o. a výpis z obchodného registra žalovaného.

3. Súd prvej inštancie s poukazom na § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 327,

§ 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 333 a § 335 ods. 1 C.s.p. návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel keď skonštatoval, že žalobca v dostatočnom rozsahu
osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami a takýmto rozhodnutím sa zabráni aby
nedošlo k znemožneniu uspokojenia pohľadávky žalobcu z majetku, ktorého prevod bol uskutočnený na
základe právnych úkonov, ktorých účinnosť je predmetom konania vo veci samej. Ďalší možný prevod

(dispozícia) s predmetným majetkom by vymoženie pohľadávky značne sťažila.

4. Súd prvej inštancie vzal do úvahy, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a
jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán sporu do doby, než súd vydá vo veci konečné
rozhodnutie. V návrhu na jeho vydanie musia ale byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné

pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie
nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla sa teda má zato, že pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia sa nedokazuje ale osvedčuje tvrdenie žalobcu, čo znamená, že nárok nemusí byť nepochybne
preukázaný ale aspoň tvrdenia žalobcu musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na
rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len

najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy
strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Nariadiť neodkladné opatrenie
možno vtedy, ak účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V uvedenom prípade sa
prvoinštančný súd stotožnil s názorom žalobcu, podľa ktorého zabezpečovacie opatrenie nezabezpečí
žalobcovi takú mieru ochrany ako práve neodkladné opatrenie, nakoľko nariadením zabezpečovacieho

opatrenia by síce bolo v prospech žalobcu zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach a vozidlách za
účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi, na druhej strane by táto skutočnosť nebránila
žalovanému tieto nehnuteľnosti a vozidlá opätovne scudziť, resp. inak s nimi nakladať spôsobom, aby
ich nebolo možné v exekúcii použiť na uspokojenie nároku žalobcu.5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie (č.l. 158) v ktorom
uviedol, že tak žalobu v celom rozsahu ako i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho

nariadenie súdom odmieta, uplatnený nárok žalobcu neuznáva, pretože argumenty, ktorými odôvodňuje
opodstatnenosť svojho návrhu sú vymyslené, nepravdivé, účelové a nepresné. Odvolateľ žiadal, aby
odvolací súd rozhodnutie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

6. K podanej žalobe a s ňou spojenému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že

podmienkou pre podanie odporovacej žaloby je aby veriteľ, v tomto prípade to má byť žalobca,
disponoval vymáhateľnou pohľadávkou. Splnenie tejto podmienky je nevyhnutné, ako uvádzajú i
komentáre k zákonu, odborná literatúra a judikatúra, k čomu citoval z komentára k O.s.p. Vojčík a
kolektív, z uznesenia NS SR sp. zn. 5Cdo/109/2018, z rozhodnutia NS ČR bez bližšieho označenia
ku ktorému uviedol iba právnu vetu, rovnako i právnu vetu z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo
253/2012. Uvedeným odkazom poukazoval na to, že žalobca nie je pre podanie žaloby vôbec aktívne

legitimovaným, pretože nemá k dispozícii vymáhateľnú pohľadávku.

7. K tvrdeniu žalobcu, že kúpna cena bola stanovená vo výške 260.000 eur napriek tomu, že jeden
apartmán kupoval dlžník za sumu približne 180.000 eur žalovaný uviedol, že dlžník kupoval apartmány
a súvisiace nehnuteľnosti za cenu cca 180.000 eur začiatkom roku 2009, kedy sa na predmet kúpy

DPH pripočítavala. Podľa zákonov v roku 2019 sa ale DPH ku kúpnej cene nepripočítava z dôvodu
prenesenej daňovej povinnosti na kupujúceho, preto je porovnanie uvedených súm zo strany žalobcu
zavádzajúce. Žalovaný naviac kúpil nehnuteľnosti už založené v prospech Sociálnej poisťovne, ktorými
sa zabezpečoval dlh dlžníka vo výške 20.707,71 eur a súčasne boli založené i v prospech Prima Banky
a.s. na zabezpečenie dlhu vo výške 23.330 eur čo znamená, že ku kúpnej cene 260.000 eur je potrebné

ešte pripočítať sumu dlhu, ktorý je celkom 44.037,71 eur a ktorý narastá o úroky z omeškania voči Prima
Banke a.s.. Úroky z omeškania v apríli boli vo výške 26.568,03 eur a tak možno dospieť k reálnej kúpnej
cene, ktorá je minimálne vo výške 304.037,71 eur oproti pôvodnej kúpnej cene, ktorá bola vo výške
300.000 eur bez DPH, pričom nehnuteľnosť mali viac ako jedenásť rokov.

8. V samotnej kúpnej zmluve je uvedené, že predávajúci oboznámil kupujúceho s tým, že nehnuteľnosti
sú založené v prospech Daňového úradu Trnava a po obdržaní predbežného súhlasu od Daňového
úradu Trnava, kupujúci bez omeškania uhradí celú kúpnu cenu kupujúcemu, ale na účet Daňového
úradu Trnava, čo znamená, že všetky nehnuteľností, ako sú uvedené v zmluve, boli založené v prospech
daňovéhoúradu.Kúpnacenatakmuselabyťuhradenávprospechúčtudaňovéhoúradu,čosamozrejme

žalobca musel vedieť, pretože je táto povinnosť v kúpnej zmluve špecifikovaná. Žalobca vedel aj to, že
kúpnazmluvabolauzatvorenávjúli2019,napriektomužiadazabezpečiťvýpisyodseptembra2019,čím
sa zrejeme snaží preukázať, že od septembra 2019 nedošlo k dohodnutej úhrade, čo ale nie je pravdou.

9. K argumentácii žalobcu, podľa ktorej bol dlžník vlastníkom motorových vozidiel ale žalovaný uviedol,

že v roku 2016 boli všetky motorové vozidlá dlžníka založené v prospech veriteľa Ing. Vincenta Iványiho
na zabezpečenie pôžičky dlžníkovi, ktorým je spoločnosť AGRISEM s.r.o. a ktorá skutočnosť vyplýva i
z výpisu z notárskeho registra záložných práv, z ktorého je zrejmé, že uvedené vozidlá zabezpečovali
pohľadávku Ing. Vincenta Iványiho vo výške 500.000 eur a táto informácia je verejne dostupná.

10. Odvolateľ nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že dlžník previedol vlastnícke práva k motorovým
vozidlám s cieľom ich ochrániť pred prípadným exekučným konaním. Uvedené tvrdenie žalobcu nie je
odôvodnené, všetky motorové vozidlá má dlžník založené, preto exekúciou na motorové vozidlá nie je
možné uspokojiť ani záložného veriteľa, a ani ešte aj ďalšieho veriteľa. Bez súhlasu záložného veriteľa
preto nie je možné viesť exekúciu na založenú vec ako vyplýva z § 61q ods. 2 Exekučného poriadku.

Žalovaný uvádza, že dlžník v roku 2018-2019 neuhrádzal žiadne platby, čo samozrejme nie je pravdivé,
pretože v roku 2018 uhradil žalobcovi sumu 264.793,51 eur a v roku 2019 sumu vo výške 214.382,52
eur, čo potvrdzuje sám žalobca v bode 7 žaloby, preto o úmyselnom konaní dlžníka ukrátiť žalobcu v
súvislosti s vozidlami nemôže byť reč, uvedené vozidlá sú založené a preto sú neexekvovateľné.

11. Žalobca tvrdí, že dlžník sa snaží zabezpečiť svoj majetok vo vzťahu k nehnuteľnostiam a prípadnej
exekúcii tak, že ich previedol na žalovaného, v ktorej je spoločníkom a konateľom, čo považuje za
odporovateľné právne úkony. Žalovaný ale zdôrazňuje, že rovnako i toto tvrdenie je zavádzajúce a
účelové, pretože dlžník mal na DPH, na dani z motorových vozidiel a na dani z príjmov a na danizo závislej činnosti daňové nedoplatky vo výške 421.549,87 eur, ktoré vznikali už od roku 2014 a
tak si Daňový úrad Trnava zabezpečil na všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka daňové záložné
právo, ktoré bolo registrované od roku 2013 v príslušnom registri a na katastri nehnuteľnosti v prospech

daňového úradu, pričom na rokovaní, ktoré sa uskutočnilo medzi dlžníkom a Daňovým úradom Trnava
v máji 2019 bolo dlžníkovi oznámené, že daňový úrad začína s vymáhaním pohľadávok a realizáciou
svojho záložného práva, ale pre zdĺhavosť tohto spôsobu pristúpil daňový úrad k priamemu predaju
uvedených nehnuteľností, za ktorým účelom boli vyhotovené znalecké posudky, v ktorých boli všetky
nehnuteľností ocenené vo výške 255.833,33 eur. Okrem toho si Daňový úrad Trnava vykonal aj prieskum

trhu vo vlastnej réžii a na základe podmienok určených daňovým úradom žalovaný vykonal úhradu
na založené nehnuteľností dlžníkovi, čím daňový úrad pristúpil k zrušeniu záložných práv, ale ani
vyplatením znaleckej hodnoty daňovému úradu nebolo zrušené záložné právo zriadené v prospech
Prima Banky a.s. a Sociálnej poisťovne, čo znamená, že predmetné nehnuteľností naďalej zabezpečujú,
aj keď sú vo vlastníctve žalovaného, dlh dlžníka voči Sociálnej poisťovni a Prima Banke a.s. a tak
žalobcom namietaným predajom nehnuteľnosti nedošlo k jeho ukráteniu. Ak by aj dlžník dostal súhlas

nakladať s nehnuteľnosťami bez úhrady voči daňovému úradu, nemohol by plniť v prospech žalobcu,
pretože daňový dlh je najstarším dlhom dlžníka a ak by ho neuhradil, dopustil by sa trestného činu
uprednostňovania veriteľa. Podobné tomu je aj s vozidlami dlžníka, ktoré boli v roku 2016 založené
v prospech záložného veriteľa v sume 375.279,48 eur, k čomu je potrebné pripočítať príslušenstvo
a žalovaný nie je a ani nikdy nebol vlastníkom v žalobe uvedených vozidiel, preto sa k nim nevie

podrobnejšie vyjadriť.

12. Odvolateľ zdôraznil, že pre skutočnosť, podľa ktorej sú motorové vozidlá založené, nemohol by
sa nimi uspokojiť nik iný, ako záložný veriteľ ich predajom a preto predajom vozidla by nebolo možné
ukrátiť nikoho, ani žalobcu. Vozidlá sú založené od roku 2016. Nehnuteľnosti boli založené v prospech

daňového úradu na zabezpečenie dlhu vo výške 421.549,87 eur, preto je možné jednoznačne s
prihliadnutím na ustanovenia Exekučného poriadku a Daňového poriadku uviesť, že žalobca by sa
nemohol uspokojiť ani z nehnuteľností i v prípade, že by tieto naďalej zostali v majetku dlžníka, pretože
uvedené zákony takúto možnosť priamo vylučujú.

13. V ďalšej časti odvolania sa odvolateľ zaoberal neopodstatnenosťou samotnej žaloby podanej vo
veci samej a argumentačne ju vyvracal, ktoré námietky ale odvolací súd nepopísal a neuvádza, pretože
predmetom jeho posudzovania nie je opodstatnenosť samotnej žaloby.

14. Na odvolanie žalovaného reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 30.07.2020 (čl. 218), žiadal

rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a uviedol, že žalovaný v odvolaní argumentuje predovšetkým
tvrdeniami, ku ktorým predkladá skutkovú a právnu argumentáciu, ktorá ale musí byť riešená v
rozhodnutí vo veci samej, čomu musí predchádzať rozsiahle dokazovanie.

15. K vyjadreniu žalobcu reagoval žalovaný odvolacou replikou zo dňa 19.08.2020 (čl. 224). Zotrval

na svojej obrane uvedenej v odvolaní, podľa ktorej žalobca pri podaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia uvádza nepravdivé a neoverené skutočnosti, rovnako nepravdivé sú aj jeho
tvrdenia obsiahnuté v žalobe, na základe ktorých tvrdení nemohol žalobca osvedčiť pravdepodobnosť
svojho nároku, ktorý by zakladal dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Za okolností, ktoré
uviedol odvolateľ v odvolaní nemôže vzniknúť žalobcovi žiadna ujma, ani mu žiadna ujma nehrozí,

nebezpečenstvo hroziacej ujmy neosvedčil a ani vo vyjadrení k odvolaniu ho ničím nespochybnil.

16. K odvolacej replike podal žalobca odvolaciu duplikou zo dňa 16.10.2020 (čl. 238). Opakovane
označil prvostupňové uznesenie za vecne správne, zdôraznil, že dlžník je so žalovaným personálne
prepojený prostredníctvom osoby Mgr. Adriána Iványiho, a teda dlžník a žalobca sú spriaznené osoby,

ako predpokladá i § 42a ods. 4 Obč. zák. a § 42b Obč. zák. Okrem žalobcovej pohľadávky existuje i
viacero ďalších veriteľov, ktorých pohľadávky sú minimálne vo výške 500.000 eur, o ktorých má žalobca
vedomosť a dlžník sa práve prevodom vlastníckeho práva tak k nehnuteľnostiam ako aj k motorovým
vozidlám snaží vyhnúť uspokojeniu splatnej pohľadávky žalobcu. Medzi dlžníkom a žalobcom pritom
prebieha na Okresnom súde Banská Bystrica konanie vedené pod sp. zn. 7Up/1532/2019 o zaplatenie

265.000,26 eur, pričom v danom prípade spriaznená osoba, ktorá je prepojená prostredníctvom toho
istého konateľa a spoločníka vedela, že sa jedná o odporovateľný právny úkony, preto je dôkazným
bremenom žalovaného preukázať, že o odporovateľnom právnom úkone nevedel. Žalovaný vo svojich
vyjadrenia ale neuviedol a neoznačil skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že o odporovateľnomprávnom úkone nevedel, alebo že sa nejednalo o odporovateľný právny úkon, preto v konaní o veci
samej bude žalobca žiadať, aby súd vykonal dokazovanie scudzovacou zmluvou, ktorou došlo k prevodu
apartmánov z dlžníka na žalovaného. Žalobca sa pridŕža všetkých vyjadrení, ktoré uviedol v žalobe a

je presvedčený, že jeho nárok na určenie neúčinnosti právnych úkonov pre nariadenie neodkladného
opatrenia je práve v dostatočnej a potrebnej miere osvedčený.

17. K poukazu odvolateľa, podľa ktorého podmienkou podania odporovacej žaloby je, aby žalobca
ako veriteľ disponoval vymáhateľnou pohľadávkou, poukázal žalobca na rozhodnutie NS SR sp. zn.

5Cdo 109/2018 alebo sp. zn. 6Cdo 253/2012, v ktorých sa vymáhateľná pohľadávka interpretuje ako
vykonateľná pohľadávka, ktorá bola priznaná veriteľovi vykonateľným rozhodnutím a na základe ktorého
možno nariadiť exekúciu. Uvedené rozhodnutia sa ale odklonili od rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo
102/1999 publikovanom ako R 44/2001, ktorý mal dovtedy charakter ustálenej rozhodovacej praxe a
ktorý pohľadávku chápal ako žalovateľnú pohľadávku, na čo poukazovali i viaceré rozhodnutia NS SR.
Ak by bol súd opačného názoru, žalobca navrhol po rozhodnutí odvolacieho súdu prerušiť konanie

do skončenia konania o zaplatenie, ktoré sa vedie proti dlžníkovi a to až potom, ako súd vykoná
dokazovanie, nakoľko v tejto veci nemôže rozhodnúť, čo však neznamená, že nemôže konať. Prijať
záver, na ktorý poukazuje žalovaný, podľa ktorého nie je možné podať odporovaciu žalobu, kým nemá
veriteľ vymáhateľný exekučný titul by mal vplyv na premlčaciu lehotu, ktorá by uplynula skôr, než by
disponoval vymáhateľným exekučným titulom, je ústavne neudržateľné.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380

C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keď dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je dôvodné.

19. Podľa ust. § 379 C.s.p. v spojení s ust. § 380 ods. 1 C.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný.

20. Odvolací súd za účelom posúdenia odvolacích dôvodov žalovaného sa v potrebnom rozsahu
oboznámil so spisovým materiálom z ktorého súd prvej inštancie vychádzal a po preskúmaní
opodstatnenosti záverov, ku ktorým dospel prvoinštančný súd, odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie
nie je správne.

21. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho
nariadeniu. Podľa zákona ide o taký stav právnych vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje dočasnú
a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho
rozhodnutia je ohrozená. Zároveň musia byť zo strany žalobcu uvedené také rozhodujúce skutočnosti,

ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť k návrhu pripojené listinné dôkazy, na
ktoré sa žalobca domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia odvoláva.

22. Neodkladné opatrenie má procesnú povahu ochranného prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu

nároku, ktorý žalobca uplatnil podanou žalobou vo veci samej (§ 336 ods. 2 C.s.p.) a až v ktorom
konaní sa bude vykonávať potrebné dokazovanie a v ktorom súd vec posúdi podľa hmotného práva.
Civilný sporový poriadok síce už upustil od pôvodnej striktnej koncepcie bezpodmienečnej väzby
neodkladného opatrenia na konanie vo veci samej, napriek tomu pri uplatnení tejto formy procesného
zabezpečenia sa musí vziať zreteľ i na okolnosti daného prípadu a v súvislosti s nimi samotný

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdiť. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne
vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže
zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom
neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych
povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov.

Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.).23. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.
Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako
i potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým

kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku
neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania
chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné
osvedčenie. Osvedčené skutočnosti musia spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri
rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z

hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

24. Nemožno ponechať bez povšimnutia základnú skutočnosť, od ktorej žalobca návrh na neodkladné
opatrenie odvodzuje a ktorými tvrdeniami jeho opodstatnenie osvedčuje a voči ktorému namieta

odvolateľ nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu.

25. Žalobca uvádza, že ako veriteľ má voči dlžníkovi, ktorým je spoločnosť AGRISEM, s.r.o. pohľadávku
vzniknutú z kúpnej zmluvy, keď dlžníkovi dodával pohonné hmoty, za ktoré mu tento nezaplatil, a
tak vznikla žalobcovi pohľadávka vo výške 265.000,26 eur, ktorú si uplatnil voči nemu návrhom na

vydanie platobného rozkazu, ktorý bol Okresným súdom Banská Bystrica dňa 22.11.2019 vydaný, ale
ktorý k času podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nestal právoplatným a ani
k času rozhodovania o odvolaní týmto odvolacím súdom nebola zmena avizovaná. Z uvedeného tak
vyplýva, že pohľadávka, titulom ktorej sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia nie je
pohľadávkou vymáhateľnou, ako je vyžadované podľa § 42a ods. 1 Obč. zák. a tak žalobca nie je

aktívne legitimovaný pre podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého dôvodnosť
neosvedčuje vymáhateľnou pohľadávkou, ktorú by mal voči dlžníkovi AGRISEM, s.r.o. K uvedenému
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR zo dňa 24.06.2020 vydané v konaní vedenom pod sp.
zn. 6Cdo/237/2017, ktoré ako vyplýva z vyjadrenia žalobcu uvedenom na č.l. 239, datované dňom
16.10.2020 mu je známe a v ktorom odvolateľ pripúšťa alternatívu, že sa s ním stotožní pri rozhodovaní

o odvolaní v tomto konaní i odvolací súd.

26. S poukazom na vyššie uvedené a predovšetkým na rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo 237/2017, v
súlade s ktorým postupuje v tejto veci i odvolací súd v tomto konaní a v zmysle ktorého odvolanie
posudzuje. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd SR podrobne vysvetlil odklon od názoru do toho času

judikovaného rozhodnutím R 44/2001, majúceho charakter ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorý „z dôvodov rozdielneho riešenia predmetnej otázky v rozhodnutiach najvyššieho súdu (v
rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 188/2010 z 23. novembra 2011 a v uznesení najvyššieho
súdu sp. zn. 6 Cdo 253/20XX zo 17. decembra 2013 bol pojem vymáhateľná pohľadávka interpretovaný
ako vykonateľná pohľadávka, zatiaľ čo v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 198/2010 z 27.

februára 20XX a v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obdo 69/20XX z 30. októbra 2013 bol
tento pojem interpretovaný v súlade s rozhodnutím R 44/2001, t. j. ako žalovateľná pohľadávka)“.
Tento názor považuje vec prejednávajúci senát za taký, ktorý je v súlade aj s právnym názorom
vysloveným Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v uznesení z 01.07.2015,
sp. zn. PL. ÚS 39/2015; keď v súvislosti s ústavnou konformitou výkladu pojmu „vymáhateľná

pohľadávka“ (obsiahnutého v ustanovení § 42a Občianskeho zákonníka) konštatoval, že neskoršia
judikatúra najvyššieho súdu nezotrvala na tom, ako bol tento pojem interpretovaný v rozhodnutí R
44/2001 - napríklad v odôvodnení rozhodnutia z 30. júla 2009 sp. zn. 3 Cdo 61/2008 sa konštatuje, že
„vymáhateľnou sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t. j. pohľadávka,
ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorému možno

nariadiť exekúciu. Obdobne najvyšší súd v odôvodnení rozhodnutia z 23. novembra 2011 sp. zn. 5 Cdo
188/2010 uviedol, že „vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
rozumie tak pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom,
podľa ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia - exekúciu“ (viď bod 36. uznesenia ústavného súdu
PL. ÚS 39/2015).

27. Pri rozhodovaní súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre
vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, preto nesmú existovať vážnejšie
pochybnosti o potrebe tejto úpravy, pretože rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatuneodkladného opatrenia (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. júna 2019 sp.
zn. 5 Cdo 25/2019). Okrem toho rozsiahlosť dokazovania, ktoré je potrebné za účelom posúdenia nároku
žalobcu vykonať i vzhľadom na námietky žalovaného, (ktorý rovnako súdu uviedol relevantné skutkové

tvrdenia a predložil súdu dôkazy, z ktorých odvodzuje zákonnosť svojho postupu ktoré vyvolávajú
vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy), presahuje rámec možností súdu v rámci konania o nariadenie
neodkladného opatrenia. Z uvedeného je možné uzavrieť, že súd prvej inštancie nerozhodol správne,
keď návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel napriek tomu, že neboli
splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia práve z dôvodu nedostatku spočívajúceho v

nepreukázaní existencie aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý ako veriteľ musí mať v čase rozhodovania
súdu voči dlžníkovi vykonateľnú pohľadávku a nie pohľadávku žalovateľnú, na ktorom názore už právna
doktrína nezotrváva.

28. Odvolací súd sa z vyššie uvedených dôvod nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie,
podľa ktorých žalobca osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov v rozsahu návrhom deklarovaného

neodkladnéhoopatreniaabezktoréhonariadeniabysa zasiahlodomajetkovýchprávžalobcu.Odvolací
súd rozhodnutie prvoinštančného súdu podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrh ako neosvedčený zamietol.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).