Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/51/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010119
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2115010119.5

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.KatarínyBatisovejasudcovJUDr.
Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému Ing. A. K., nar. XX.XX.XXXX v
T., trvale bytom N. XXXX/X, R. a obžalovanému Ing. arch. M. K., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom
N. XXXX/X, R., pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods. 1
Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu

Trnava zo dňa 03.12.2019, č.k. 2T/10/2015-1363, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.11.2020 v
Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 03.12.2019, č.k. 2T/10/2015-1363, boli obžalovaní Ing.
A. K. a Ing. arch. M. K., podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodení spod obžaloby

prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa 15.01.2015, sp. zn. Kv 20/13/2200-42, pre prečin
krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods. 1 Trestného zákona, ktorého
sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že

po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 11.10.2012 v R. na D. X si obv. Ing. arch. M. K. neoprávnene
prisvojil obchodný podiel A. R. v spoločnosti HV - Centrum, s.r.o., IČO 36 792 284, Hlavná 2 vo

výške minimálne 1.165,- Eur, a to tak, že dňa 28.08.2012 obv. Ing. A. K. bez vedomia oprávnenej
spoločníčky HV - Centrum, s. r. o. A. R. predložil na Obchodný register Okresného súdu Trnava Úplné
znenie spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti HV - Centrum s.r.o. zo dňa 23.08.2012, ktoré bolo
zmenené v článku VI ods. 5, ods. 6 bez riadneho schválenia valným zhromaždením a ktorá bola
v rozpore so spoločenskou zmluvou spoločnosti HV - Centrum, s.r.o. zo dňa 17.05.2007, následne
dňa 03.09.2012 na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti HV - ¬Centrum s.r.o. spoločník

spoločnosti obv. Ing. arch. M. K. na návrh obv. Ing. A. K. vylúčil zo spoločnosti spoločníka A. R. z dôvodov
nesplnenia si svojej povinnosti prispieť na úhradu strát spoločnosti za účtovné obdobie roku 2010
peňažným plnením spolu vo výške 1500,- Eur do 15.03.2012, ktorá jej bola uložená dňa 15.02.2012 na
mimoriadnom valnom zhromaždení, a to ani v dodatočnej 3-mesačnej lehote na základe písomnej výzvy
z 26.03.2012, hoci A. R. nebolo doručené žiadne oznámenie ani o jednom zvolaní týchto mimoriadnych
valných zhromaždení, žiadnym spôsobom nebola vyrozumená o tejto svojej povinnosti a bez jej účasti

nemohli byť valné zhromaždenia uznášaniaschopné v zmysle spoločenskej zmluvy spoločnosti zo dňa
17.05.2007 a obchodný podiel vylúčenej spoločníčky A. R. previedol na spoločnosť HV - Centrum, s.r.o.,
následne na to zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 13.09.2012 obv. Ing. A. K. previedol zo
spoločnosti HV - Centrum, s.r.o. obchodný podiel spoločnosti HV - Centrum, s.r.o. na obv. Ing. arch. M.
K., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., N. X/XXXX a dňa 14.09.2012 na Okresnom súde Trnava, Hlavná 49
na obchodnom registri obv. Ing. A. K. podal návrh na výmaz spoločníka A. R., k čomu doložil zápisnice

z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti HV - Centrum, s.r.o. zo dňa 15.02.2012 a zo dňa
03.09.2012, ktoré boli vykonané v rozpore so spoločenskou zmluvou, zmluvu o prevode obchodnéhopodieluzodňa13.09.2012,splnomocneniezapísanejosobysúradneoverenýmpodpisomkonateľkypre
úkony Ing. A. K. pred 01.09.2012, vyhlásenie zapísanej osoby, na základe čoho bola dňa 10.10.2012 A.
R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. K., K. D. XXX vylúčená ako spoločník zo spoločnosti bez nároku

na svoj podiel v spoločnosti a bola jej spôsobená škoda vo výške minimálne 1.165,- Eur, pretože skutok
nie je trestným činom.

Tomuto rozhodnutiu predchádzal rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 06.09.2018, č. k.
2T/10/2015-1311, ktorým boli obžalovaní Ing. A. K. a Ing. arch. M. K. uznaní za vinných z prečinu

krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods. 1 Trestného zákona. Uznesením
Krajského súdu v Trnave zo dňa 17.09.2019, č. k. 6To/115/2018-1349 bol napadnutý rozsudok podľa §
321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného zákona zrušený v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného
poriadku vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Odvolací súd okresnému súdu vytýkal, že sa vôbec nevysporiadal s otázkou či v čase spáchania skutku
bol obchodný podiel vecou podľa Trestného zákona, alebo nie, prípadne či je možné predmetný skutok

pri zachovaní totožnosti skutku posudzovať ako iný trestný čin podľa osobitnej časti Trestného zákona.

Zodôvodneniaokresnéhosúduvyplynulo,žetentosavintenciáchuzneseniaodvolaciehosúduzaoberal
tým, či v čase spáchania skutku obchodný podiel bol, resp. nebol vecou v zmysle Trestného zákona
a dospel k záveru, že obchodný podiel v čase spáchania skutku nebol vecou podľa § 130 Trestného

zákona. Až s účinnosťou od 01.01.2016 (pozn. zákona č. 397/2015 Z. z.) bolo ustanovenie § 130 ods. 1
Trestného zákona doplnené. Z porovnania právnej úpravy Trestného zákona v čase spáchania skutku
a následne od 01.01.2016 bolo zrejmé, že obchodný podiel v čase spáchania skutku nebol vecou na
účely Trestného zákona, a preto spáchanie trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona vo
vzťahu k obchodnému podielu neprichádzalo do úvahy. Preto obžalovaní v roku 2012 nemohli spáchať

prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods. 1 Trestného zákona.

Súd prvého stupňa sa tiež zaoberal aj tým, či skutok nebolo možné posúdiť podľa iného ustanovenia
osobitnejčastiTrestnéhozákonaakoinýtrestnýčinadospelkzáveru,žeskutokspáchanýobžalovanými
by bolo možné posúdiť ako prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa §

259 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, pričom pokiaľ by okresný súd obžalovaných mal uznať vinnými,
skutok (v prejednávanom prípade pri zachovaní totožnosti tak konania ako aj následku) by súd prvého
stupňa upravil nasledovne: „obvinený Ing. A. K. bez vedomia oprávnenej spoločníčky spoločnosti HV -
Centrum, s.r.o. p. A. R. dňa 28.08.2012 predložil na Obchodný register vedený Okresným súdom Trnava
Úplné znenie spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti HV - Centrum, s.r.o. zo dňa 23.08.2012, ktoré

bolo zmenené v článku VI ods. 5, ods. 6 bez riadneho schválenia valným zhromaždením, a ktorá bola
v rozpore so spoločenskou zmluvou spoločnosti HV - Centrum, s.r.o. zo dňa 17.05.2007 a následne
obvinený Ing. A. K. dňa 14.09.2012 na Okresnom súde Trnava na obchodnom registri podal návrh na
výmaz spoločníka A. R., k čomu doložil okrem iného zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia
spoločnosti HV - Centrum, s.r.o. zo dňa 15.02.2012 a zo dňa 03.09.2012, ktoré boli vykonané v rozpore

so spoločenskou zmluvou, zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 13.09.2012, výzvu zo dňa
26.03.2012 adresovanú na spoločníka A. R. prispieť na úhradu strát spoločnosti HV - Centrum, s.r.o.
za účtovné obdobie roku 2010 peňažným plnením spolu vo výške 1.500,- Eur v dodatočnej 3-mesačnej
lehote a čestné vyhlásenie zapísanej osoby podľa § 4 ods. 5 vyhl. č. 25/2004 Z. z. zo dňa 13.09.2012,
ktorým spoločnosť HV - Centrum, s.r.o. zastúpená obvineným Ing. A. K. vyhlásila, že pozvánka na

mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti zo dňa 02.01.2012 na termín 15.02.2012 bola riadne a
včas doručovaná všetkým spoločníkom, že pozvánka na mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti
zo dňa 23.07.2012 na termín 03.09.2012 bola riadne a včas doručovaná všetkým spoločníkom,
výzva na splnenie si povinnosti ohľadne prispenia na úhradu strát spoločnosti zo dňa 26.03.2012
bola riadne a včas doručovaná spoločníčke spoločnosti poškodenej A. R. a poškodená A. R. ako

spoločníčka spoločnosti ku dňu podpisu čestného vyhlásenia neuhradila sumu 1.500,- Eur na úhradu
strát spoločnosti za účtovné obdobie roku 2012 podľa rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia
zo dňa 03.09.2012 čomu predchádzalo konanie mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti HV
- Centrum, s.r.o. dňa 03.09.2012, na ktorom obvinený Ing. arch. M. K. ako spoločník tejto spoločnosti
na návrh obvineného Ing. A. K. vylúčil zo spoločnosti spoločníka A. R. z dôvodu nesplnenia si svojej

povinnosti prispieť na úhradu strát spoločnosti za účtovné obdobie roku 2010 peňažným plnením spolu
vo výške 1.500,- Eur do 15.03.2012, ktorá jej bola uložená dňa 15.02.2012 na mimoriadnom valnom
zhromaždení, a to ani v dodatočnej 3-mesačnej lehote na základe písomnej výzvy z 26.03.2012, hoci A.
R. nebolo doručené žiadne oznámenie ani o jednom zvolaní týchto mimoriadnych valných zhromaždení,žiadnym spôsobom nebola vyrozumená o tejto svojej povinnosti a bez jej súhlasu nemohli byť valné
zhromaždenia uznášania schopné v zmysle spoločenskej zmluvy spoločnosti zo dňa 17.05.2007 a
obchodný podiel vylúčenej spoločníčky A. R. previedol na spoločnosť HV - Centrum, s.r.o., následne

na to zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 13.09.2012 obvinený Ing. A. K. previedol zo
spoločnosti HV - Centrum, s.r.o. obchodný podiel v spoločnosti HV - Centrum, s.r.o. na obvineného
Ing. arch. M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., N. XXXX/X, na základe čoho Okresný súd Trnava vydal
dňa 10.10.2012 potvrdenie o vykonaní zápisu, z obsahu ktorého vyplýva, že Okresný súd Trnava pri
obchodnej spoločnosti HV - Centrum, s.r.o. dňa 11.10.2012 vykonal zápis, ktorým sa poškodená A. R.

vymazáva z obchodného registra vedeného Okresným súdom Trnava ako spoločník spoločnosti HV -
Centrum, s.r.o.“

Okresný súd zastával názor, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný Ing. A.
K. predložil Okresnému súdu Trnava úplné znenie spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti HV
- Centrum, s.r.o. zo dňa 23.08.2012, ktoré bolo zmenené v článku VI ods. 5, ods. 6 bez riadneho

schválenia valným zhromaždením, a ktorá bola v rozpore so spoločenskou zmluvou spoločnosti HV
- Centrum, s.r.o. zo dňa 17.05.2007, čím vytvoril predpoklady, aby bolo možné v ďalšom kroku
registrovému súdu predložiť zápisnice z konania valných zhromaždení, na ktorých hlasoval už len jeden
spoločník, hoci valné zhromaždenie spoločnosti nebolo uznášania schopné v prípade, ak sa ho zúčastnil
len jeden z dvoch spoločníkov, pričom obžalovaný Ing. arch. M. K. mu v tom aktívne pomáhal.

Pokiaľ by súd prvého stupňa mal obžalovaných uznať vinnými, obžalovaného Ing. A. K. by uznal vinným
zo spáchania prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1
písm. g) Trestného zákona, pretože uviedol nepravdivé údaje v iných podkladoch slúžiacich na zápis do
obchodnéhoregistraaobžalovanéhoIng.arch.M.K.byuznalvinnýmzospáchaniaprečinuskresľovania

údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. g) Trestného zákona formou
účastníctva - pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona k § 259 ods. 1 písm. g) Trestného
zákona, pretože poskytol inému pomoc pri uvedení nepravdivých údajov v iných podkladoch slúžiacich
na zápis do obchodného registra.

Okresný súd tak napokon neurobil, pretože zohľadnil materiálny korektív podľa ustanovenia § 10 ods. 2
Trestného zákona. Pre aplikáciu tohto ustanovenia boli pre súd prvého stupňa významné dva momenty,
a to že hodnota obchodného podielu poškodenej bola podľa záverov znaleckého posudku č. 54/2014
zo dňa 03.10.2014 vypracovaného spoločnosťou CORPORA, a.s., znaleckou organizáciou v odbore
Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie Oceňovanie a hodnotenie podnikov vyčíslená na 1 165,- Eur,

a tiež skutočnosť, že z rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 14.10.2015, sp. zn. 1Cb/176/2012,
právoplatného dňa 06.11.2015 vyplynulo, že na návrh poškodenej súd rozhodol tak, že okrem iného určil
neplatnosť uznesení prijatých na mimoriadnych valných zhromaždeniach spoločnosti HV - Centrum,
s.r.o. dňa 15.02.2012, 23.08.2012, dňa 03.09.2012 a 15.10.2012, pričom poškodená je opätovne v
obchodnom registri zapísaná ako spoločník spoločnosti HV - Centrum, s.r.o. Zohľadňujúc preto uvedené

skutočnosti okresný súd dospel k záveru, že závažnosť prečinu skresľovania údajov hospodárskej a
obchodnej evidencie podľa § 259, ktorý bol obžalovanými spáchaný je nepatrná, a preto nejde o trestný
čin.

K úvahám prokurátorky prednesených v jej záverečnej reči súd prvého stupňa poznamenal, že sa

nestotožňuje s tvrdením, že obchodný podiel spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným je možné
považovať za nehmotnú informáciu, pretože obchodný podiel je síce kategóriou, ktorá je vo svojej
podstate „nehmotná“, avšak sám o sebe nie je informáciou. Dospel teda okresný súd k záveru, že
obchodný podiel nie je možné považovať za informáciu, a teda na účely Trestného zákona za nehmotnú
informáciu - vec.

Pokiaľ ide o podvodné konanie, na ktoré prokurátorka upozornila, okresný súd poukázal na fakt, že z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaní boli oprávnení či už z pozície konateľa (Ing. arch.
M. K.) resp. z pozície splnomocnenca (Ing. A. K.) zastupovať spoločnosť navonok, pričom možno
uvažovať o tom, že ich konaním, ktoré nesie znaky podvodu, bola podvedená spoločnosť, a teda táto

teoreticky mohla byť uvedená do omylu. Spoločnosť však prakticky do omylu byť uvedená nemohla,
pretože o konaní obžalovaných bola práve z pozícií obžalovaných informovaná de facto v okamihu
každého úkonu, ktorí obžalovaní urobili, a teda o omyle na strane spoločnosti nebolo možné uvažovať.
Vo vzťahu k poškodenej o omyle tiež nebolo možné hovoriť, pretože táto o konaní obžalovaných vôbecnevedela resp. sa o ňom dozvedela až následne a navyše nevykonala žiadnu majetkovú dispozíciu,
ktorej dôsledkom by bol vznik škody.

Proti tomuto rozsudku zahlásila ihneď na hlavnom pojednávaní odvolanie prokurátorka Krajskej
prokuratúry Trnava v neprospech obžalovaných. Obžalovaní Ing. A. K. a Ing. arch. M. K. sa vzdali práva
podať odvolanie, zároveň uviedli, že nesúhlasia s podaním odvolania osobami, ktoré by tak mohli urobiť
v ich prospech podľa § 308 ods. 2 Trestného poriadku.

Písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 30.03.2020 prokurátor krajskej prokuratúry
odôvodnil podané odvolanie tak, že s tvrdením, že obchodný podiel nebol vecou v čase spáchania
skutku sa stotožňuje len čiastočne. Podľa § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavuje obchodný
podiel práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Obchodný podiel je
vyjadrenie účasti spoločníka na spoločnosti, teda ako súhrn všetkých práv a povinností spoločníka
voči spoločnosti plynúcich zo zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov. Jeho výška sa určuje podľa

pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, pokiaľ spoločenská zmluva neurčí inak. Z
uvedenej definície je zrejmé, že obchodný podiel je v prvom rade súhrn práv a povinností spoločníka,
ktoré vo svojom základe nemajú len majetkovú hodnotu (napr. požadovať od konateľov informácie o
záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti, právo vymenovať, odvolávať osoby do
funkcie konateľa alebo člena dozornej rady, právo podať návrh na vyslovenie neplatnosti uznesenia

valného zhromaždenia, právo podieľať sa na výkone pôsobnosti valného zhromaždenia a zároveň
podrobiť sa uzneseniam, ktoré prijalo valné zhromaždenie) z čoho vyplýva, že v danom ponímaní
obchodného podielu môže ísť aj o nehmotnú informáciu, ktorá vypovedá o rozsahu práv a povinností
spoločníka bez majetkového základu. V druhom rade má obchodný podiel taktiež svoju majetkovú
podstatu, najmä s poukazom na stanovenie jeho výšky, ktorá je daná pomerom vkladu spoločníka k

základnému imaniu spoločnosti.

Okresný súd sa vo svojom odôvodnení dostatočne nevysporiadal ani s otázkou posúdenia žalovaného
skutku ako iného trestného činu podľa osobitnej časti Trestného zákona, tak ako to uviedol vo
svojom rozhodnutí Krajský súd v Trnave zo dňa 17.09.2019. sp. zn. 6To/115/2018, pričom došiel k

nelogickému záveru, keď zohľadnil materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona. S daným
záverom Okresného súdu Trnava sa nemožno stotožniť, pretože podstatou konania obžalovaných bolo
úmyselné konanie resp. súbor po sebe nasledujúcich logických krokov, ktoré smerovali k tomu, aby
najskôr pozmenenou spoločenskou zmluvou upravili hlasovanie na valnom zhromaždení a následne
na mimoriadnych valných zhromaždeniach zrealizovali naoko zákonné zmeny, ktoré viedli k vylúčeniu

spoločníčky A. R. zo spoločnosti a následne k výmazu ako spoločníčky z obchodného registra.
Pozmenenie spoločenskej zmluvy ako základného dokumentu každej spoločnosti v žiadnom prípade
nemožno považovať za závažnosť nepatrnú, tak ako to vyhodnotil Okresný súd Trnava vo svojom
oslobodzujúcom rozsudku.

V zmysle § 27 Obchodného zákonníka je obchodný register verejný zoznam zákonom ustanovených
údajov, ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín. Základným dokumentom, na základe
ktorého vznikla spoločnosť HV - Centrum, s.r.o. je spoločenská zmluva zo dňa 11.05.2007, ktorú
podpísali dvaja spoločníci a zároveň konatelia A. R. a Ing. A. K.. Okrem základných ustanovení bolo
v uvedenej spoločenskej zmluve jednoznačne upravené i valné zhromaždenie, a to konkrétne jeho

uznášania schopnosť a rozhodovanie. V zmysle čl. Vl. ods. 5 uvedenej spoločenskej zmluvy je valné
zhromaždenie schopné uznášania, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň dvojtretinovú väčšinu
všetkých hlasov. V zmysle čl. Vl. ods. 6 uvedenej spoločenskej zmluvy valné zhromaždenie rozhoduje
dvojtretinovou väčšinou všetkých hlasov spoločníkov, ak táto spoločenská zmluva neurčuje inak. Dňa
05.08.2008 sa konalo v uvedenej spoločnosti mimoriadne valné zhromaždenie, ktoré schválilo odvolanie

Ing. A. K. z funkcie konateľa spoločnosti ku dňa 05.08.2008 a schválilo nového konateľa Z. R.. Zároveň
valné zhromaždenie schválilo prevod obchodného podielu Ing. A. K. na Ing. arch. M. K.. Dňa 28.08.2012
bolonaOkresnýsúdTrnava,obchodnýregisterdoručenéúplnéznenieSpoločenskejzmluvyspoločnosti
HV - Centrum, s.r.o. v ktorej je zmenený čl. Vl. ods. 5, ktorý znie : .,Valné zhromaždenie je schopné
uznášania, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň jednu polovicu všetkých hlasov. Taktiež bol

pozmenený čl. Vl. ods. 6, ktorý znie : ,,Valné zhromaždenie rozhoduje jednoduchou väčšinou všetkých
hlasov spoločníkov, ak táto spoločenská zmluva a zákon neurčuje inak. Z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že predmetná zmena spoločenskej zmluvy nebola realizovaná v súlade so
zákonom ani v súlade s jednoznačnými ustanoveniami spoločenskej zmluvy, ktoré sa týkajú uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia a jeho rozhodovania. Predmetnú svojvoľne pozmenenú spoločenskú
zmluvu podpísal dňa 23.08.2012 na základe plnej moci Ing. A. K.. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
Ing. A. K. pozmenil a podpísal Úplné znenie spoločenskej zmluvy zo dňa 23.08.2012 a následne

dňa 28.08.2012 ho doručil na obchodný register, o čom svedčí podacia pečiatka súdu. Zároveň zo
zápisnice z mimoriadneho zhromaždenia valného zhromaždenia, ktoré sa konalo dňa 23.08.2012
vyplynulo, že valné zhromaždenie rozhodlo o odvolaní A. R. z funkcie konateľky spoločnosti a následne
dňa 03.09.2012 rozhodlo mimoriadne valné zhromaždenie o vylúčení A. R. zo spoločnosti. Uvedené
mimoriadne valné zhromaždenia sa konali bez splnenia základných podmienok týkajúcich sa uznášania

schopnosti a prijatí rozhodnutí v zmysle základnej a prvotnej spoločenskej zmluvy zo dňa 11.05.2007,
na ktorej sa spoločníci a konatelia dohodli, vlastnoručne ju podpísali a predložili obchodnému registru.
Argumenty obžalovaného A. K., že všetky podklady na vylúčenie spoločníčky pripravovali právnici je
zavádzajúce a nepravdivé, pretože z plnej moci, ktorá sa nachádza vo vyšetrovacom spise vyplynulo, že
A. K. splnomocnil JUDr. A. E., advokáta, aby zastupoval spoločnosť pri úkonoch súvisiacich s podaním
návrhu na zápis zmien do obchodného registra až dňa 25.09.2012, teda po vykonaní všetkých zmien v

spoločnosti i predložení vyššie uvedených listín do obchodného registra.

Z vyššie uvedených skutočností vyplynulo, že v danom prípade A. K. jednoznačne naplnil skutkovú
podstatu prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie v zmysle § 259 ods. 1
písm. g) Trestného zákona a je ťažké si predstaviť aké iné konanie resp. úkony by mal obžalovaný

realizovať, aby naplnil skutkovú podstatu uvedeného prečinu, pretože uvedením nepravdivých údajov o
závažných skutočnostiach, akými zmena spoločenskej zmluvy a rozhodovanie valného zhromaždenia
nepochybne je, a ich predložením obchodnému registru uviedol do omylu pracovníkov obchodného
registra, ktorí nezákonné zmeny vykonali. Nehovoriac o tom, že okresný súd sa nezaoberal otázkou
riadnehodoručovaniapozvánoknamimoriadnevalnézhromaždenia,ktorésakonalivdňoch03.09.2012

a 15.02.2012, pričom sa uspokojil s tvrdením obžalovaných, že boli doručované obyčajnou poštou.
Dokonca i taký dôležitý dokument ako výzva na plnenie prispieť na úhradu strát spoločnosti nebola
riadne poškodenej A. R. doručená.

Prokurátor sa nestotožnil ani s odôvodnením súdu prvej inštancie, v tom prečo konanie obžalovaných

nemohlo byť kvalifikované ako trestný čin podvodu v zmysle § 221 ods. 1 Trestného zákona. V čase
konania podvodných valných zhromaždení (dňa 15.02.2012, 23.08.2012 a 03.09.2012) Ing. Arch. M.
K. nebol konateľom spoločnosti SV Centrum s.r.o. Vo funkcii konateľa uvedenej spoločnosti bol od
17.10.2012 do 11.07.2013. Súd prvého stupňa sa taktiež nevysporiadal s otázkou platnej príp. odvolanej
plnej moci, na základe ktorej poškodená A. R. dňa 17.08.2009 splnomocnila Ing. A. K., aby ju zastupoval

vo funkcii konateľky. Poškodená totiž dňa 21.04.2011 doručila ako konateľka obchodnej spoločnosti
HV - Centrum, s.r.o. žiadosť, v ktorej žiadala obchodný register, aby pri zápise akýchkoľvek zmien v
danej spoločnosti vyžadoval podpisy notársky overené pri všetkých účastníkoch, ako aj na všetkých
zápisniciach z rokovania valného zhromaždenia ako aj na ostatných listinách s tým súvisiacich, a
to z dôvodu, aby neprišlo k porušeniu predkupného práva jednotlivých spoločníkov v spoločnosti

resp. aby nedošlo k prevodu obchodného podielu v spoločnosti bez vedomia ostatných spoločníkov.
Posúdením obsahovej stránky predmetného podania dospela k záveru, že poškodená prejavila vôľu
všetky dokumenty týkajúce sa spoločnosti HV - Centrum s.r.o. podpisovať sama a aby bolo zrejmé, že
ide len o prejav jej vôle, žiadala i o notársky overený podpis na všetkých podstatných dokumentoch
týkajúcich sa spoločnosti, čím chcela logicky vylúčiť, aby ju iné osoby zastupovali a to z obavy o prevod

obchodného podielu bez jej vedomia.

Zároveň sa nestotožnil s odôvodnením okresného súdu, že vo vzťahu k poškodenej o omyle tiež nebolo
možné hovoriť, pretože táto o konaní obžalovaných vôbec nevedela resp. sa o ňom dozvedela až
následne a navyše nevykonala žiadnu majetkovú dispozíciu, ktorej dôsledkom by bol vznik škody. S

predmetným odôvodnením sa nemožno stotožniť, pretože obžalovaní svojím úmyselným konaním
uviedli do omylu pracovníkov obchodného registra, keď predložili pozmenenú spoločenskú zmluvu
a vykonali mimoriadne valné zhromaždenia bez splnenia zákonných podmienok v dôsledku čoho
poškodená A. R. prišla o svoj obchodný podiel. Skutočnosť, že v súčasnosti je poškodená A. R. opäť
spoločníčkou uvedenej spoločnosti je vo vzťahu k uvedenému trestnému činu irelevantná.

Z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, je trestným činom
a tento spáchali obžalovaní a je len na rozhodnutí súdu, akým spôsobom bude uvedený skutok
kvalifikovať, pretože morálne odsúdenie tak ako to vyplýva z odôvodnenia okresného súdu je vzhľadomna závažnosť skutku, dotknutý záujem a spôsob vykonania činu premysleným spôsobom absolútne
nedostačujúce. Navrhla preto, aby Krajský súd v Trnave podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku
zrušil v celom rozsahu napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava a podľa § 322 ods. 1 Trestného

poriadku vec vrátil Okresnému súdu Trnava na nové konanie a rozhodnutie.

Obžalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavili prokurátor krajskej prokuratúry,

obhajca obžalovaných a obaja obžalovaní. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti poškodenej
a jej splnomocneného zástupcu. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol
odvolaciemu súdu odvolaniu prokuratúry vyhovieť. Obhajca spolu s obžalovanými sa stotožnili s
rozhodnutím súdu prvého stupňa v celom rozsahu, mali za to, že skutok nie je trestným činom.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 ods.

1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na
to oprávnená, a to proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote
ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Zospisovéhomateriálukrajskýsúdzistil,žeokresnýsúdnajskôroobžaloberozhodoltrestnýmrozkazom

zo dňa 22.05.2015, ktorým obžalovaných uznal vinnými. Obžalovaní proti trestnému rozkazu podali
odpor, a preto súd prvého stupňa následne rozhodoval o obžalobe na hlavnom pojednávaní.

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 06.09.2018, sp.zn. 2T/10/2015 uznal obžalovaných vinnými
na právnom a skutkovom základe uvedenom v obžalobe, a to zo spáchania prečinu krádeže

spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods. 1 Trestného zákona, za čo každému
obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom
jeho výkonu a určením skúšobnej doby 12 (dvanásť) mesiacov.

Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 17.09.2019, sp. zn. 6To/115/2018 na podklade odvolania

obžalovaných rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku zrušil predmetný
rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby
ju tento v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Krajský súd v Trnave v odôvodnení uznesenia
okrem iného uviedol, že odvolanie obžalovaných považoval za dôvodné, pretože v napadnutom
rozhodnutí okresného súdu existujú chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak odvolací súd na ne

musel prihliadať, pretože by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného
poriadku.

Odvolací súd vtedy skonštatoval, že okresný súd správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplné
dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z hľadiska

dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku neexistoval žiaden
relevantný dôkaz, ktorý by pred súdom prvého stupňa nebol vykonaný. Odvolací súd tiež skonštatoval,
že okresný súd dôkazy v intenciách § 2 ods. 12 Trestného poriadku správne vyhodnotil jednotlivo i v
celom súhrne a dospel k úplným a správnym skutkovým zisteniam. Krajský súd však uviedol, že okresný
súd pochybil, keď sa nezaoberal otázkou, či v čase spáchania skutku v roku 2012 bol v zmysle Trestného

zákona obchodný podiel považovaný za vec, pretože obžaloba obžalovaným dávala za vinu, že títo si
spoločným konaním prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak malú škodu, pričom v
tomto smere odvolací súd napadnutý rozsudok považoval za nepreskúmateľný, pretože okresný súd
tejto problematike nevenoval žiadnu pozornosť. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd konštatoval,
že rozsudok okresného súdu bol založený na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, preto

predmetný rozsudok zrušil a okresnému súdu uložil ustáliť, či v čase spáchania skutku bol obchodný
podiel vecou alebo nie a zaoberať sa tiež otázkou, či pri zachovaní totožnosti skutku nebolo možné
predmetný skutok posudzovať ako iný trestný čin podľa osobitnej časti Trestného zákona.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a

zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v §
2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu rozhodnutiu. Následne v odôvodnení napadnutého
rozsudku, okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, rovnako tak rozviedolakými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaných,
námietkami prokuratúry a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti

podľa príslušných ustanovení zákona.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo
skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne
výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach

na neho poukazuje.

K námietkam prokurátora treba jednoducho uviesť, že odvolací súd už v predchádzajúcom rozhodnutí
načrtol, že obchodný podiel v čase spáchania skutku nebol vecou podľa § 130 ods.1 Trestného
zákona účinného do 31.12.2015 a preto obžalovaní sa nemohli dopustiť krádeže obchodného podielu
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase, keď mal byť trestný

čin spáchaný.

Je zaujímavou skutočnosťou, že prokurátor zastáva jednoznačný názor, že obžalovaní mali svojim
konaním naplniť skutkovú podstatu prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie
podľa § 259 ods. 1 písm. g) Trestného zákona (a to aj v časti, kde sa tvrdí, že obžalovaní uviedli do

omylu pracovníkov obchodného registra - pozn. odvolacieho súdu), keď o tom v rámci záverečnej reči na
okresnom súde prítomný prokurátor na hlavnom pojednávaní sa ani len náhodou nezmienil. Je zrejmé,
že takýto názor prokuratúra nemala až pokiaľ si neprečítala odôvodnenie napadnutého rozsudku a
zmohla sa len na kontrovanie voči nemu.

Správne v tomto smere okresný súd v podstate uplatnil princíp ultima ratio prostredníctvom materiálneho
korektívu v rozsahu § 10 ods. 2 Trestného zákona (nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania
činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa
je jeho závažnosť nepatrná). V tomto prípade treba uvedený princíp chápať tak, že nemá vplyv na
naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, ale môže sa uplatniť v rámci materiálnej

stránky trestného činu a to ako súčasť materiálneho korektívu.

Podľa názoru odvolacieho súdu mali v posudzovanom prípade strany konania dostatok možností vyriešiť
vlastný spor prostriedkami civilného práva. Čo poškodená aj využila a v spore vedenom na Okresnom
súde Trnava pod sp. zn. 1Cb/176/2012 bola úspešná a bola opätovne zapísaná v obchodnom registri

ako spoločník spoločnosti HV - Centrum, s.r.o.

Pokiaľ prokurátor poukazuje na listinu nachádzajúcu sa v spise na č. l. 513 (žiadosť obchodnej
spoločnosti), táto pre trestné konanie nemá žiadnu relevanciu, rovnako tak ani pre Okresný súd Trnava
(obchodný register), pretože spoločnosť nemôže žiadať súd, aby niečo konal, pokiaľ mu to zákon

neukladá.

V ostatnom odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým odôvodnením sa
v celom rozsahu stotožňuje a to bez potreby opakovania argumentácie súdu prvého stupňa.

Okresný súd tak správne oslobodil obžalovaných podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože
skutok nie je trestným činom a preto krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku
zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.