Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoCsp/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200846
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8219200846.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
BoulevardHaussmann1,75009Paríž,zapísanávparížskomRegistriobchoduaspoločnostípodčíslom
542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO:
47 234 547, proti žalovanému: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX.augusta XXX/X, XXX XX H., o
zaplatenie 707,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.

k. 6Csp/68/2019-58 zo dňa 15. novembra 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalobu zamieta .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením § 52 ods. 1, 2, 3, 5, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1 a
2, § 54a, § 100 ods. 1 a 2, § 101, § 103, § 565, § 879v zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu
dňa 25.4.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia 707,82 eur s úrokmi vo výške 22 % ročne zo
sumy 579,02 eur od 4.5.2016 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
667,82 eur od 4.5.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je právnym nástupcom spoločnosti
CETELEM Slovensko a.s., ktorá so žalovaným uzavrela dňa 22.5.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Ďalej uviedol, že obsahom úverovej zmluvy bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanému viazaný

spotrebiteľský úver vo výške 664,79 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného
na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými
úrokmi a poplatkami a to formou 20 mesačných splátok vo výške 42,33 eur, so splatnosťou prvej
splátky 15.6.2015. Podľa bodu 1.4. Časti 1. Úverovej zmluvy žalovaný súhlasil s tým, aby Cetelempoukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý žalovanému predal tovar opísaný v základných
podmienkach úverovej zmluvy. Na základe tohto súhlasu Cetelem poskytol žalovanému úver tak,
že dňa 27.5.2015 uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu, čo potvrdzuje Výpis z

úverového účtu žalovaného. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Ku
dňu podania žaloby uhradil časť dlžnej sumy vo výške 126,99 eur. V dôsledku neplnenie dohodnutých
splátok zo strany žalovaného Cetelem vyhlásil dňa 3.5.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal
dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný
podľa žalobcu k dnešnému dňu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 707,82 eur

(579,02 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 69,44 eur z titulu dlžných úrokov z úveru; 48,56 eur
z titulu dlžného poistného z úveru, 0,80 eur z titulu dlžných poplatkov za vedenie účtu; 40 eur z titulu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Okrem toho žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu
úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 22,00 % ročne zo sumy 579,02 eur od 4.5.2016 do zaplatenia a
úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 667,82 eur od 4.5.2016 do zaplatenia.

4. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 5.8.2019, avšak k tejto sa nevyjadril.

5.Výzvouzodňa25.6.2019súdvyzvalžalobcupostupompodľa§138zákonač.160/2015Z.z.Civilného
sporovéhoporiadku(ďalejlen„C.s.p.“)naspäťvzatiežalobyvzhľadomnaprávnynázorsúduopremlčaní
žalovaného nároku podľa § 101 a 103 C.s.p. druhá veta - ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok

stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Na premlčanie práva v spotrebiteľských veciach súd prihliada v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka
účinného od 05.12.2018 z úradnej povinnosti.

6. Na výzvu súdu žalobca v podaní zo dňa 21.10.2019 uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu, že jeho

nárok je premlčaný ani s názorom, že premlčacia doba by mala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky. Žalobca dňa 3.5.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný
v celom rozsahu. Nasledujúci deň, t.j. 4.5.2016 mohol žalobca svoje právo vykonať prvý raz a žaloba
bola podaná na súd dňa 25.4.2019, teda v zákonom stanovenej lehote.

7. Súd I. inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 22.5.2015 uzatvorili
žalobca CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783,
ktorého právnym nástupcom sa z dôvodu cezhraničného zlúčenia stala spoločnosť BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzsko, a žalovaný
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej aj „zmluva 1“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému

viazaný spotrebiteľský úver na nákup spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve,
za ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 20 mesačných splátkach vo výške 42,33 eur so splatnosťou
prvej splátky 15.6.2015. Podľa článku 3. bodu 3.1. časť 3. spoločných ustanovení zmluvy k zmluve o
spotrebiteľskom úvere a zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere v prípade ak klient nespláca
poskytnutý úver riadne a včas, ak klient poskytol Cetelemu nepravdivé údaje, ak bolo na majetok

klienta alebo manžela/ku klienta začaté exekučné konanie, ak klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie
záväzky voči Cetelemu alebo iným veriteľom, je Cetelem oprávnený podľa písm. A - vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s
účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti; písm. B - odstúpiť od
zmluvy o spotrebiteľskom úvere s okamžitou platnosťou; písm. C - vypovedať zmluvu o spotrebiteľskom

úvere výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť v 1. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom bola klientovi výpoveď zaslaná; písm. D - pozastaviť ďalšie čerpanie úveru.

8. Z nerozporovaných skutkových tvrdení žalobcu, že predmetný spotrebiteľský úver v prospech
žalovaného bol vyplatený dňa 27.5.2015 a doposiaľ boli titulom splátok úveru realizované úhrady vo

výške 126,99 eur. Žalobca listom zo dňa 11.5.2016 oznámil žalovanému, že ku dnu 3.5.2016 sa jeho
záväzok stal splatný v celom rozsahu. Z výpisu z úverového účtu plynie, že žalovaný sa dostal do
omeškania so splátkou splatnou dňa 15.9.2015 a následne so splátkami splatnými dňa 15.10.2015,
15.11.2015, 15.12.2015, 15.1.2016, 15.2.2016, 15.3.2016, 15.4.2016. Z obsahu spisu mal súd I.
inštancie v prejednávanej veci za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo

výške 664,79 eur, z ktorého žalovaný zaplatil 126,99 eur.

9. Zo žalobcom predloženého prehľadu splátok a úhrad k zmluve o pôžičke súd zistil, že právny
predchodca žalobcu predpísal žalovanému splátky v sume 42,33 eur, pričom žalovaný sa dostal doomeškania pred vyhlásením okamžitej splatnosti pôžičky minimálne so splátkami splatnými 15.9.2015,
15.10.2015, 15.11.2015, 15.12.2015, 15.1.2016, 15.2.2016, 15.3.2016, 15.4.2016, čo plynie z výpisu z
úverového účtu.

10. Vzhľadom na začatie konania dňa 25.4.2019 (doručenie žaloby) po nadobudnutí účinnosti zákona
č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (5.12.2018), bolo v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka v spojení s vyššie citovaným § 879v
Občianskeho zákonníka povinnosťou súdu ex offo skúmať, či v danom prípade žalobca, resp. pôvodný

žalobca uplatnil na súde pohľadávku vyplývajúcu zo spotrebiteľského vzťahu predtým, ako došlo k jej
premlčaniu). Uvedené jasne potvrdzuje zámer zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu
č. 348/20018 Z. z., z ktorej vyplýva, že prijatá právna úprava zavádza osobitnú úpravu uplatňovania
premlčanýchnárokovzospotrebiteľskýchzmlúvvreakciinanálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,
sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60, zo dňa 7. februára 2018. Pri subjektívnych majetkových právach zo
spotrebiteľskej zmluvy považuje zákonodarca za opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto

práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom
na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany podporovať
vynucovanie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom
inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku, ale vytvorenie priestoru
pre to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase

a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému
uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia napríklad v
tom, že už nebude disponovať dôkazmi. Zároveň sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného
plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto

kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania
premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a
vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr. Táto
právnaúpravasazdôvodupredchádzaniaprípadnejnerovnostivzťahujenaobestranyspotrebiteľského
vzťahu, t.j. na spotrebiteľa aj na dodávateľa.

11. Ustanovenie § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka je na zosplatnenie spotrebiteľského úveru
aplikovateľné v intenciách § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje lex specialis v tom
zmysle, že veriteľ je časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie, ktoré musí uplatniť podľa §
565 Občianskeho zákonníka najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, t.j. po splátke, od

splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá (teda pre ktorú k zosplatneniu dochádza).
Lehota na doručenie upozornenia spotrebiteľovi nie kratšia ako 15 dní na uplatnenie práva podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nemusí bez ďalšieho
začať plynúť až po tom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace. Zo skutkových okolností
prípadu (žalobcom predložený prehľad splátok a úhrad k úveru poskytnutému žalovaného) vyplýva,

že žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou 15.9.2015 a rovnako tak aj s nasledujúcimi
splátkami splatnými 15.10.2015, 15.11.2015, 15.12.2015, 15.1.2016, 15.2.2016, 15.3.2016, 15.4.2016.
Žalovanému bola právnym predchodcom žalobcu zasielaná výzva so žiadosťou o úhradu dlžnej sumy, v
opačnom prípade žalobca úver zosplatní. K jednostrannému zosplatneniu úveru právnym predchodcom
žalobcupodľatvrdenížalobcudošlo3.5.2016,kedymuselbyťžalovanývomeškanínajmenej3mesiace,

a to so splátkou splatnou 15.9.2015, resp. prípadne so splátkami splatnými 15.10.2015, 15.11.2015,
15.12.2015, 15.1.2016 a v lehote na platné uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho
zákonníka.

12. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie

§ 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má
pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Keďže § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje
predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka,
s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní tri mesiace tou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa stane zročným
celý dlh v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka. Prednosť má teda právna úprava zakotvená v druhej

vete §-u 103 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej je počiatok plynutia premlčacej doby viazaný na
zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala. Aplikácia § 101 Občianskeho zákonníka
bude potom vo vzťahu k druhej vete § 103 Občianskeho zákonníka namieste, len pokiaľ sa jedná o
dĺžku premlčacej doby (3 roky), nakoľko ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka inúúpravu ohľadne dĺžky premlčacej doby neustanovuje. Premlčacia lehota v zmysle druhej vety § 103
Občianskeho zákonníka teda začala plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, od splatnosti ktorej uplynuli
3 mesiace a pre ktorú k zosplatneniu došlo (teda zosplatnenie spotrebiteľského úveru vyvolala), teda

v danom prípade 15.9.2015, prípadne aj so splátkami splatnými 15.10.2015, 15.11.2015, 15.12.2015,
15.1.2016 a uplynula najneskôr dňa 15.4.2016. Pokiaľ žalobca doručil na súd žalobu až 25.4.2019,
potom je potrebné konštatovať, že v danom prípade žalobca v konaní uplatňuje premlčané právo,
ktorého vymáhaniu bráni § 54a Občianskeho zákonníka a v súdnom konaní ho preto nemožno priznať.
Nazákladetohtozáverusúdubolažalobasúdomzamietnutáprejejnedôvodnosť,vzhľadomkčomubolo

nadbytočné ďalej sa podrobne zaoberať posudzovaním náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Na podporu svojej argumentácie súd I. inštancie odkázal na rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/84/2019.

13. Výrok o trovách konania odôvodnil čl. 4 a čl. 17 C.s.p a ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2, C.s.p..

14.ProtirozsudkusúduI.inštancievrozsahusumy465,63eurspríslušenstvompodalodvolaniežalobca
včas. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu I. inštancie v napadnutej časti a vrátil vec súdu I.
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si žalobca uplatnil trovy odvolacieho konania
pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške 27,50 eur a trov právneho zastúpenia v
odvolacom konaní vo výške 51,60 eur. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.,

súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Žalobca v odvolaní uviedol, že v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného
žalobca vyhlásil dňa 3.5.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom

rozsahu. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcom
uplatnený nárok z úverovej zmluvy nemožno priznať z dôvodu premlčania práva žalobcu v celom
rozsahu vzhľadom na právnu úpravu § 103, § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.

16. Žalobca upozornil, že súd I. inštancie sa nedostatočne zaoberal splnením podmienok upravených

v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd I. inštancie nemohol mať za preukázané upozornenie
žalovaného ako spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva veriteľa na zaplatenie
celej pohľadávky. V prípade nepreukázania splnenia podmienok na mimoriadne zosplatnenie dlhu tak
súd nemohol mať dokázané, že by došlo k splatnosti celého dlhu z dôvodu neuhradenia mesačnej
splátky splatnej k 15.09.2015, a že od toho dátumu by mala plynúť trojročná premlčacia doba. Žalobný

návrh bol doručený súdu I. inštancie dňa 25.04.2019, v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka si žalobca
uplatnil svoj nárok v zákonnej trojročnej premlčacej dobe minimálne v rozsahu splatných splátok ku dňu
15.05.2016 až 15.01.2017, t.j. v rozsahu 465,53 eur s príslušenstvom.

17. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

18. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

19. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

20. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby je potrebné
poukázať na to, že možnosť predčasného zosplatnenia úveru je právne upravená v ust. § 565
Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v

rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.21.Ustanovenie§565Občianskehozákonníkatedaumožňujeveriteľoviuplatňovaťsivočidlžníkovicelú
pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých
splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej

splátky, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení
povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona.

22. V prípade, ak veriteľ svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využije,
vyhlásenie predčasnej splatnosti má významné právne následky. Ustanovenie § 565 Občianskeho

zákonníka je zaradené do ôsmej časti, hlavy I., oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik
záväzkov. Právny predchodca žalobcu oprávnenie vyplývajúcemu z ust.§ 565 Občianskeho zákonníka
využil, čím spôsobil zánik povinnosti žalovaného splácať poskytnutý úver v dohodnutých splátkach.

23. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere, pre posúdenie jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo

potrebné zohľadniť aj špeciálne ustanovenie k ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh.
V zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o splnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr
po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v

lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení
hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr v lehote po uplynutí
3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy
o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom
stanovená minimálna lehota 3 mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom.

24. Ust. § 565 Občianskeho zákonníka ako aj ust. § 53 ods. 9 tohto právneho predpisu upravujú
len zákonné podmienky zosplatnenia celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splatnej splátky. Samy
o sebe nemajú vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby. Tento je právne upravený v ust. §
103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z
tohto ustanovenia vôbec nevyplýva, aby počiatok plynutia premlčacej doby mal nastať až po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní s prihliadnutím
a zohľadnením aj uplynutia 15 dňovej lehoty od upozornenia spotrebiteľa na úmysel veriteľa jeho dlh

zosplatniť pre nezaplatenie splátky.

25. Z výpisu z úverového účtu žalovaného (č.l. 25 spisu) vyplýva, že žalovaný neuhradením mesačnej
splátky splatnej 15.09.2015 a nasledujúcimi sa dostal do omeškania so splácaním predmetného úveru.
Podaním zo dňa 11.05.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru ku dňu 03.05.2016.

26. Zo žalobného návrhu žalobcu ako aj z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č.
XXXXXXXXXXXXXX (č.l. 26) vyplýva, že žalovaný ani po opakovaných výzvach na úhradu poskytnutý
úver nesplácal riadne a včas, a teda právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť

úveru ku dňu 3.5.2016. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namieta skutočnosť, že súd I. inštancie
nedostatočne vyhodnotil splnenie podmienok ( § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) odvolací súd má za
to, že sám žalobca vo svojich podaniach doručených súdu uviedol, že žalovaného opakovane vyzýval
predžalobnými výzvami na plnenie dlhu riadne a včas. Napokon v konaní pred súdom I. inštancie ani
toto tvrdenie žalobcu sporné nebolo.

27. Súd I. inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že „Premlčacia lehota v zmysle
druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka teda začala plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, od splatnosti
ktorej uplynuli 3 mesiace a pre ktorú k zosplatneniu došlo (teda zosplatnenie spotrebiteľského úveru
vyvolala), teda v danom prípade 15.9.2015, prípadne aj so splátkami splatnými 15.10.2015, 15.11.2015,

15.12.2015, 15.1.2016 a uplynula najneskôr dňa 15.4.2016.“

28. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.05.2015 uzatvorenej medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným vyplýva dohodnutá splatnosť mesačnej splátky k 15. dňu v mesiaci. Podľanázoru odvolacieho súdu súd I. inštancie nesprávne posúdil splátku pre nezaplatenie ktorej došlo k
zosplatneniu celého úveru. S poukazom na ust. § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru tak bezpochyby došlo pre nezaplatenie splátky splatnej

dňa 15.01.2016. Odo dňa zročnosti tejto nesplnenej splátky začala plynúť premlčacia doba pre celý
zosplatnený dlh. Žalovaný sa nezaplatením splátky splatnej dňa 15.01.2016 riadne a včas dostal do
omeškania a od tohto dňa začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť zostatku dlhu žalovaného
s prihliadnutím na zosplatnenie úveru. Trojročná premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia § 103
vety druhej Občianskeho zákonníka tak uplynula dňa 15.01.2019. Keďže žaloba bola podaná na súde

až dňa 25.04.2019, teda oneskorene, žalobcovi nebolo možné takto premlčané právo priznať (§ 100
Občianskeho zákonníka).

29. Niet preto dôvodu ani na strane odvolacieho súdu prijať iný záver, ako prijal súd I. inštancie a s týmto
záverom sa odvolací súd stotožňuje. Súd I. inštancie vec správne právne posúdil, aj keď nesprávne
vyhodnotil splátku ( § 565 v spojení s § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka), pre nezaplatenie ktorej

sa stal zročným celý dlh. Toto posúdenie však nič nemení na skutočnosti, že žalobca podal žalobu
oneskorene, po uplynutí premlčacej doby.

30. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok v jeho
napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods.
1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že úspešnému žalovanému v súvislosti s
odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).