Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717212679
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5717212679.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobkyne: Mgr. A. Z., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, XXX XX V., adresa na doručovanie písomností S. XXX/X, XXX XX
N., právne zastúpená spoločnosťou AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036
01 Martin, IČO: 36 868 108, proti žalovanému: MUDr. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX,

XXX XX V., o zákaze priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 10 metrov a iné, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 15C/70/2017-267 zo dňa 18.09.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 15C/70/2017-267 zo dňa 18. 09. 2019 z r u š u j ea
vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v súlade s ustanoveniami § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka

uložil žalovanému zákaz priblíženia k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov (výrok I.), s
tým, že na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov sa žalovaný smie priblížiť k žalobkyni počas úkonov
trestného konania, priestupkového konania alebo civilných konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný,
a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch (výrok II.). Zároveň
priznal žalobkyni voči žalovanému právo na náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok III.).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci súd vytýčil viacero pojednávaní, ktoré
bolizprocesnýchdôvodochodročené.Napojednávanievytýčené natermín18.09.2019o12.00
hod., boli sporové strany riadnym spôsobom predvolané, no žalovaný sa naň nedostavil. V ten istý deň,
t.j.18.09.2019,o10.11.hod.lendoručilkonajúcemusúdusvojeospravedlnenieneúčastinapojednávaní
a požiadal o jeho odročenie zo zdravotných dôvodov pre závažné akútne zhoršenie zdravotného stavu
s tým, že potvrdenie lekára o zdravotnom stave zašle súdu v najbližších dňoch (č. l. 242). Prvoinštančný

súd návrh žalovaného na odročenie pojednávania vyhodnotil ako nedôvodný a nepreukázaný. Z
uvedeného dôvodu dňa 18.09.2019 o 10,34 hod. mailom v súlade s § 183 CSP súd žalovanému
oznámil, že jeho návrhu nevyhovuje, s odôvodnením, že jeho návrh na odročenie pojednávania nie je
dôvodný a preukázaný a preto pojednávanie nariadené na deň 18.9.2019 o 12,00 hod. súd vykoná.
Pri posudzovaní návrhu žalovaného na odročenie termínu pojednávania konajúci súd vychádzal aj z
celkovéhoprocesnéhopostupužalovanéhovspore,ktoréhosnahoubolozmariťpojednávanie.Žalovaný

totiž hneď ako sa zo strany súdu dozvedel, že jeho návrhu na odročenie pojednávania nebude vyhovené,
(keďže nie je dôvodný a preukázaný a pojednávanie bude vykonané), žalovaný o 11,37 hod., t.j. cca 20
minút pred vykonaním pojednávania, v prílohe mailového podania doložil do spisu lekárske potvrdenie
o svojom zdravotnom stave. Takéto konanie žalovaného vyhodnotil súd prvej inštancie ako zámernú
procesnú obštrukciu, sledujúcu predovšetkým bezdôvodné predlžovanie civilného sporového konania a
zvyšovanie nákladov s tým spojených. Žalovaný účelovo a nie včas doložil do spisu lekárske potvrdenie

o tom, že sa mu mal zhoršiť zdravotný stav, hoci v prvotnom návrhu na odročeniepojednávania sám tvrdil, že toto potvrdenie doručí súdu v najbližších dňoch. Z uvedených
dôvodov okresný súd vykonal vo veci pojednávanie a následne i rozhodol v merite veci.
3. Pri svojom rozhodovaní mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný neustále atakuje žalobkyňu,

či už fyzicky alebo psychicky. Žalovaný nedodržiava neodkladné opatrenie, ktoré mu bolo nariadené
uznesením č.k. 10C/52/2017-31 zo dňa 20.11.2017 spočívajúce v zákaze priblíženia sa k žalobkyni na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Z tohto dôvodu bolo zo strany žalobkyne voči žalovanému podané
aj trestné oznámenie v súvislosti s marením úradného rozhodnutia (vyšetrovací spis bol
vedený pod ČVS: ORP-978/OV-MT-2017). V uvedenom trestnom oznámení žalobkyňa popísala skutky,

pri ktorých došlo k porušeniu predmetného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia
žalovaným. Z jeho obsahu je zrejmé, že v čase, keď žalobkyňa podávala toto trestné oznámenie, t.j. dňa
26.12.2017, žalovaný trikrát porušil uložený zákaz priblíženia sa k jej osobe. Jednak to bolo 18.12.2017
v poobedných hodinách okolo 15,30 hod., druhýkrát dňa 22.12.2017 a tretíkrát dňa 26.12.2017. Zároveň
žalobkyňa popísala agresívne správanie žalovaného, ktoré vyústilo do verbálnych, ako aj fyzických
atakov, o čom svedčia viaceré podania trestných oznámení, (či už je to Záznam o podaní oznámenia

zo dňa 21.06.2017, Záznam o podaní oznámenia zo dňa 29.07.2017 a Trestné oznámenie
zo dňa 08.09.2017). To, že žalovaný verbálne atakoval žalobkyňu, mal súd preukázané aj z mailovej
komunikácie, ktorú do spisu predložila žalobkyňa. V rámci prebiehajúceho trestného konania vedeného
pod sp. zn. ČVS: ORP-978/OV-MT-2017, pre ktoré žalovaný žiadal prerušiť aj aktuálne sporové konanie,
bola na žalovaného podaná obžaloba a toto konanie sa vedie na Okresnom súde Martin

pod sp. zn. 1T/66/2018. V rámci tohto trestného konania súd vydal trestný rozkaz, ktorým bol žalovaný
uznaný za vinného z marenia výkonu súdneho rozhodnutia, konkrétne rozhodnutia súdu o
nariadení neodkladnom opatrení o nepribližovaní sa k žalobkyni. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas
žalovaný bol odpor, o ktorom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ešte nebolo rozhodnuté.
4. Na základe uvedených skutočností dospel prvoinštančný súd k právnemu záveru, že osobná integrita

žalobkyne vykazuje znaky fyzického aj psychického násilia, čo bolo preukázané trestnými oznámeniami,
výpoveďou žalobkyne, ako aj elektronickou komunikáciou medzi ňou a žalovaným. Žalovaný žalobkyňu
nežiaduco sleduje, vyhľadáva ju, alebo ju kontaktuje, hoci ona nemá záujem sa s ním v žiadnom smere
kontaktovať, s výnimkou účasti na priestupkových, trestných, prípadne civilných konaniach. Žalovaný
tak zasahuje do základného práva žalobkyne na ochranu osobnosti garantovaného ustanoveniami § 11

a § 13 Občianskeho zákonníka ako aj článkami 16 ods. 2 a 19 ods. 2 Ústavy SR a článkom 3 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne v celom
rozsahu vyhovel.
5. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP") tak, že v spore úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému neúspešnému v konaní

právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, stým, že podľa § 262 ods. 2 CSP ponechal
rozhodnutie o výške náhrady trov konania na čas po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, formou samostatného uznesenia vydaného súdnym úradníkom.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho

zmeny tak, že odvolací súd žalobu žalobkyne zamietne, alternatívne sa domáhal zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7.Odvolateľnamietalpostupsúduprvejinštancie,ktorýmuznemožnilzúčastniť sapojednávania
konaného dňa 18.09.2019 a brániť tak svoje práva. Zároveň žalovaný nesúhlasil s konštatovaním
okresného súdu o obštrukčnom správaní žalovanej sporovej strany. Navyše zo strany žalobkyne nebola

v súdom určenej lehote podaná žaloba vo veci samej spĺňajúca náležitosti podľa § 137 CSP. Žalobkyňa
sa totiž v tomto spore nedomáha splnenia povinnosti, usporiadania práv a povinností vyplývajúcich z
osobitného predpisu, nežiada určiť, či tu právo je alebo nie je a rovnako nežiada ani určenie právnej
skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu. V rámci opravného prostriedku odvolateľ zhodne ako v
konanípredprvoinštančnýmsúdom,uvádzalnímtvrdenéskutkovéokolnostiprejednávanejveci,tvrdiac,

že žalobou uplatnený nárok žalobkyne považuje za neopodstatnený. Jeho prijatím zo strany konajúceho
súdu a vyhovením žalobe došlo totiž k neprimeraným zásahom do ľudských práv a slobôd
žalovaného.

8. Žalobkyňa v reakcii na odvolanie žalovaného uviedla, že odvolaciu argumentáciu žalovaného

považuje za neopodstatnenú. Žiadala preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdil.9. Výzvou zo dňa 21.09.2020 bol žalovaný odvolacím súdom vyzvaný na predloženie originálu
lekárskeho potvrdenia o zdravotnom stave zo dňa 18.09.2019 vystaveného praktickou lekárkou pre
dospelých MUDr. G. I., keďže v súdnom spise sa doposiaľ nachádzala len jeho fotokópia. Následne

žalovaný dňa 20.10.2020 predložil do spisu originál vyžiadanej lekárskej správy.

10. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené/doručené neboli.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP
vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší,
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
13. Právo na spravodlivý proces je v Ústave Slovenskej republiky garantované v jej siedmom oddiele
druhej hlave (čl. 46 až čl. 50) a je primárnym ústavným východiskom pre zákonom upravené konanie
súdov a iných orgánov verejnej moci Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie jeho ochrany,

a tým aj ústavnoprávnym východiskom zákonných úprav jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú
právnu ochranu. Priestor pre ňu vytvára čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti
o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Aplikačným ústavnoprávnym limitom je čl. 51 ods.
1 ústavy, podľa ktorého sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré
toto ustanovenie vykonávajú (napr. I. ÚS 56/01, I. ÚS 1/03, I. ÚS 226/03). Základné právo na súdnu

ochranu garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje každému právo na prístup k súdu a právo na určitú
kvalitu súdneho konania pred nezávislým a nestranným súdom, t. j. právo na spravodlivý proces (napr.
IV. ÚS 233/04, IV. ÚS 95/07). Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôrazňuje, že
základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nemožno interpretovať ako právo na to, aby bol účastník
konania (procesná strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s

jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno automaticky
považovať za porušenie základného práva. Podľa judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 345/09) základné
právo na súdnu ochranu je základným právom na spravodlivý proces, ktoré tvorí jeden z významných
princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy). Právo na spravodlivý proces je subjektívne verejné právo
každého účastníka právom upraveného konania voči štátu (jeho orgánom), ktorého podstata spočíva v

tom, že štát je povinný zabezpečiť každému právo na spravodlivý výsledok konania.

14. Obsah základného práva na spravodlivý proces je pomerne zložito štruktúrovaný a ako to potvrdzuje
aj judikatúra ústavného súdu, patrí do neho viacero samostatných subjektívnych práv a princípov,
ktoré sú buď konkrétne (verejnosť konania, konanie bez zbytočných prieťahov, právo na nezávislý a

nestranný súd), alebo v zásade abstraktné (riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, predvídateľnosť
rozhodnutia, zákaz svojvoľného postupu súdu a ďalšie). Ako už bolo uvedené, základné právo
na spravodlivý proces je najvýznamnejším interpretačným hľadiskom pre všetky procesné poriadky
ustanovené zákonom. Z toho vyplýva ústavná povinnosť každého všeobecného súdu vykladať a
používať procesné normy, ktoré sú obsahom procesných poriadkov ustanovených zákonom v súlade

s princípmi a s obsahom základného práva na spravodlivý proces. Okrem toho je táto interpretácia
a aplikácia povinná rešpektovať princíp materiálneho právneho štátu, a teda materiálne chápanie
spravodlivosti tak, ako to je vyjadrené v čl. 1 ods. 1 ústavy.

15. Po sporovej strane, ktorá sa mieni na pojednávanie včas dostaviť, nemožno spravodlivo požadovať,

aby musela strpieť prejednanie a rozhodnutie veci v jej neprítomnosti, ak nastane prekážka alebo
iná okolnosť, ktorá mu bráni sa na pojednávaní zúčastniť. Táto prekážka alebo iná okolnosť súčasne
musí predstavovať dôležitý dôvod. Príčina, prečo sa strana sporu pojednávania zúčastniť nemôže
a z ktorej dôvodu žiada o odročenie pojednávania, sa musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať
nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti.

Dôležitosť dôvodu, pre ktorý strana sporu žiada o odročenie pojednávania, však nemožno posudzovať
bez prihliadnutia na všetky okolnosti konkrétneho prípadu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3
Obdo 11/2019).16. Ak prvoinštančný súd postupoval v rozpore s ustanoveniami Civilného sporového poriadku tým,
že sporovej strane odoprel alebo znemožnil uplatnenie procesných práv, odvolací súd musí v každom
prípade jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

17. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom predloženého spisového materiálu, pričom dospel k záveru
o dôvodnosti odvolania podaného žalovaným v súvislosti s procesným postupom súdu, ktorý dňa
18.09.2019 nariadené pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti a na tomto pojednávaní i rozhodol vo
veci samej.

18. V rámci prebiehajúceho sporového konania bolo obidvom sporovým stranám riatne, t.j. zákonom
upraveným procesným postupom, doručené predvolanie na pojednávanie vytýčené na termín
18.09.2019 o 12.00 hod., a to žalobkyni dňa 10.07.2019 a žalovanému dňa 03.08.2019. V deň
vytýčenéhopojednávaniao10.11hod.,t.j.eštepredjehozačiatkom,bolosúdudoručenéospravedlnenie
žalovaného z pojednávania i jeho žiadosť o odročenie pojednávania „zo zdravotných dôvodov, pre

závažné akútne zhoršenie zdravotného stavu". Súčasťou tohto mailového podania bolo aj oznámenie
žalovaného o tom, že potvrdenie lekára o zdravotnom stave zašle žalovaný súdu poštou v najbližších
dňoch. Okresný súd obratom o 10.34 hod. v súlade s postupom upraveným v ustanovení § 183 ods.
4 CSP oznámil žalovanému, že jeho návrhu (žiadosti) na odročenie pojednávania z dôvodu jeho
nedôvodnostianepreukázanianevyhovujeažepojednávanievovytýčenomtermínevykoná.Následneo

11.37 hod., t.j. 23 minút pred začiatkom vytýčeného pojednávania, bolo súdu doručené mailové podanie
žalovanéhoobsahujúcepotvrdenieozdravotnomstavežalovanéhozodňa18.09.2019vystavenéMUDr.
G. I., praktickou lekárkou pre dospelých pôsobiacou vo Vrútkach. Nakoľko sa jednalo len o priloženú
prílohu mailového podania vo forme fotokópie, odvolací súd vyzval žalovaného na predloženie
originálu predmetnej listiny, ktorá bola súdu doručená dňa 20.10.2020 (bližšie pozri odsek 9. tohto

rozhodnutia).

19. Z obsahu odpovede súdu zaslanej žalovanému o nevyhovení jeho návrhu (žiadosti) o odročenie
pojednávania je zrejmé, že súd prvej inštancie pristúpil ku zvolenému procesnému postupu z dôvodu
nedôvodnosti a nepreukázania dôvodov pre odročenie pojednávania.

20.Vovzťahuksúdomkonštatovanémunepreukázaniudôvodovpodanéhonávrhu naodročenie
pojednávania odvolací súd konštatuje, že žalovaný v reakcii na oznámenie súdu obratom, pred začatím
pojednávania, zaslal súdu prvej inštancie formou mailovej komunikácie (v danom prípade objektívne
najrýchlejšej možnosti doručenia podania súdu, nakoľko sa jednalo o procesné úkony vykonávané

doslova pár minút pred začiatkom vytýčeného pojednávania) lekársku správu o závažnom a akútnom
zhoršení zdravotného stavu žalovaného, ktorý mu neumožňuje účasť na pojednávaní dňa 18.09.2019.

21. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, je však odvolací súd tohto názoru, že
v posudzovanom prípade žalovaný dostatočným spôsobom preukázal dôvod, pre ktorý požiadal o

odročenie pojednávania.

22. K dôvodnosti žalovaným uvádzaného dôvodu jeho neúčasti na pojednávaní, a síce z dôvodu jeho
nepriaznivéhozdravotnéhostavu,krajskýsúdpoukazujenajudikátR31/1995,vzmyslektoréhochoroba
účastníka (sporovej strany) preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou je dôležitým dôvodom

v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Ak účastník konania (sporová strana) v takomto prípade požiadal včas o
odročenie pojednávania, prejednanie veci v jeho neprítomnosti treba kvalifikovať ako odňatie možnosti
účastníkovi konania (sporovej strane) konať pred súdom. To isté platí i za účinnosti ust. § 183 CSP v
prípade predloženia lekárskeho potvrdenia o akútnom zhoršení zdravotného stavu strany sporu v deň
konania pojednávania.

23. Podmienky pre možnosť odročenia pojednávania, ktoré súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní
posúdil ako nesplnené (dôvodnosť a preukázanie), podľa názoru krajského súdu splnené boli,
následkom čoho možno hovoriť o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie, majúcom za následok
znemožnenie žalovanej sporovej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

24.Popísanépochybenievpostupeokresnéhosúdupovažovalodvolacísúdzatakpodstatné,ženevidel
dôvod ďalej sa v podrobnostiach zaoberať ďalšou argumentáciou žalobcov v ich opravnom prostriedku,keďže tu boli jednoznačne splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia
a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nesprávny postup súdu prvej
inštancievtakomtorozsahubynemalnaprávaťodvolacísúd,ktorýjespravidlaurčenýnato,abynáležite

vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitatívne
vyššej úrovni na základe opravných prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvej inštancie dosiahol účel
civilného sporového konania vyjadrený v článkoch 2, 3 a 6 CSP v spojitosti s článkom 46 a nasl. Ústavy
SR a nenachádzať podstatné pochybenia v postupe prvoinštančného súdu.

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu postupom podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP).

26. Z dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie z procesných dôvodov, bolo by v rámci rozhodnutia odvolacieho súdu

nadbytočné a predčasné vyjadrovať sa k jednotlivým hmotnoprávnym právnym záverom, ku ktorým pri
svojom rozhodovaní dospel súd prvej inštancie, ako aj k argumentácii sporových strán,
s ktorou sa pri svojom novom rozhodovaní v plnej miere oboznámi a zároveň vyhodnotí konajúci súd
prvej inštancie v ďalšom štádiu konania.

27. Napriek tomu však krajský súd považuje za potrebné reagovať na odvolaciu námietku žalovaného
týkajúcu sa (ne)prípustnosti podanej žaloby z pohľadu ustanovenia § 137 CSP. Z obsahu podanej
žaloby, ako aj formulovaného žalobného petitu, je zrejmé, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáha
rozhodnutia súdu o žalobe v zmysle § 137 písm. b) CSP. Preto nie je správna argumentácia žalovaného
o tom, že možnosť žalobkyne podať žalobu týkajúcu sa nároku na usporiadanie práv a povinností strán

nie je daná, keďže určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného predpisu.
Práve naopak, splnenie vyššie uvedenej podmienky pre prípustnosť podanej žaloby priamo vyplýva z
ustanovení § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka, na ktoré sa žalobkyňa v rámci podanej žaloby odvoláva.

28. V ďalšom konaní okresný súd vytýči pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu, vykonaná

dokazovanie na základe dôkazov označených a predložených obidvomi procesnými stranami a
vysporiada sa aj s prípadnými ich ďalšími návrhmi na doplnenie dokazovania a opätovne posúdi nárok
žalobkyne uplatnený žalobou. Prihliadne pritom na argumentáciu obidvoch procesných strán v konaní a
nimiprodukovanédôkazy.Okresnýsúdjepritomviazanýprávnymnázoromodvolaciehosúduuvedeným
vyššie (§ 391 ods. 2 CSP). Vykonané dokazovanie súd následne vyhodnotí v súlade s § 191 ods. 1 CSP

a výsledky vyhodnotenia dôkazov zahrnie aj do odôvodnenia rozsudku tak, ako mu to ukladá § 220 ods.
2 a 3 CSP. V tejto súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť aj na absenciu popisu žaloby v odôvodnení
napadnutého rozsudku, čo je zrejmé aj z číslovania jednotlivých odsekov (odôvodnenie napadnutého
rozsudkuzačínaažodsekomč.2.,vrámciktoréhojepopísanévyjadreniežalovanéhokpodanejžalobe).
Súd prvej inštancie je pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

29. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej okresný súd opätovne rozhodne aj
o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, a tiež o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP), ktoré rozhodnutie tiež náležite s poukazom na konkrétne
zákonné ustanovenia aj odôvodní.

30. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).