Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/98/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320010772
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Vanko
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4320010772.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Vanka a členov senátu
Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Stanislava Libanta, v trestnej veci odsúdeného G. I., pre prečin
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 odsek 1 Trestného zákona a iné,
o sťažnosti odsúdeného G. I. proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 14.08.2020 sp.zn. 6Pp/17/2020,
na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 12.11.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného G. I. ako nedôvodná z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 odsek 1 písmeno
a/, odsek 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného G. I. (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu

Bratislave IV sp. zn. 0T/11/2017 zo dňa 03.02.2017 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava
IV sp. zn. 0T/11/2017 zo dňa 24.09.2018 v trvaní 5 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia a súhrnného trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného
súdu Martin sp. zn. 3T/171/2015 zo dňa 06.03.2018 v trvaní 30 mesiacov so zaradením do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podstatou podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody je, že odsúdený sa po uplynutí zákonom stanovenej doby predčasne prepustí z výkonu trestu
odňatia slobody. Ide o zmierňovacie ustanovenie pre tých páchateľov, u ktorých doterajší výkon trestu
nasvedčuje záveru o ich prevýchove a úspešnej resocializácii. Po vykonanom dokazovaní na verejnom
zasadnutí súd I. stupňa zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku - výkon súčtu pomerných častí
uložených trestov podľa § 66 odsek 3 Trestného zákona. Podľa názoru súdu I. stupňa odsúdený splnil aj

prvú materiálnu podmienku a to, že plnením svojich povinností a správaním počas doterajšieho výkonu
trestu preukázal polepšenie, keďže bol celkovo v troch prípadoch disciplinárne odmenený, pričom
disciplinárne potrestaný nebol. Stanovené ciele programu zaobchádzania sa vo všetkých oblastiach
plnia priebežne. Jeho správanie a vystupovanie je naďalej na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia
príslušníkov zboru plní. Súčasne ale nebolo u odsúdeného preukázané splnenie druhej z materiálnych
podmienok a to, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život v súlade s

právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti, kde súd I. stupňa posudzoval všetky okolnosti
súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským
normám, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu a tiež,
či sa zbavil všetkých záporných vlastností a sklonov, ktoré ho viedli k trestnej činnosti, pre ktorú bol
odsúdený.Zhodnoteniariaditeľaústavunavýkontrestuahodnoteniarizikasociálnehozlyhaniavyplýva,
že resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania je stredné

s poukazom na zlé sociálne zázemie, absenciu trvalého zamestnania a nevyhovujúcu situáciu pred
výkonom trestu odňatia slobody. Čo sa týka odsúdeným proklamovaného zabezpečeného zamestnaniapo prepustení, súd I. stupňa uvádza, že nemožno bez ďalších podkladov zo strany odsúdeného
verifikovať údaj, že by odsúdený mohol byť zamestnaný. Súčasťou takéhoto podania malo byť i
preukázanie skutočného záujmu potenciálneho zamestnávateľa o jeho zamestnanie a preukázanie

schopnosti odsúdeného kryť náklady svojho živobytia po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
K vykonaniu takýchto dôkazov však súd nepristúpil, pretože mu neboli predložené a úlohou súdu nie
je riešiť zlyhanie procesnej strany. Súd I. stupňa dospel k takémuto záveru aj s poukazom na odpis
registra trestov, z ktorého vyplýva, že odsúdený sa opakovane dopúšťal úmyselnej trestnej činnosti,
a to prevažne majetkového charakteru. Je potrebné poukázať na to, že odsúdený už bol v minulosti

podmienečne prepustený v dvoch prípadoch (uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. PP/3/88 zo dňa
12.12.1988, uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4PP/133/13 zo dňa 03.10.2013), pričom
napriek tomu, že sa v skúšobnej dobe osvedčil, následne sa dopustil opakovane spáchania skutkov
kvalifikovaných ako trestné činy, za ktoré bol právoplatne odsúdený. Odsúdený už bol vo výkone trestu
odňatia slobody a mal teda v minulosti možnosť preukázať, že výkon trestu splní svoj účel a viac sa do
rozporu so zákonom nedostane, avšak tieto očakávania nenaplnil. Súd I. stupňa poukázal na trest vo

veci Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 0T/11/2017, kde bol odsúdenému trest pôvodne podmienečne
odložený na skúšobnú dobu a následne bolo rozhodnuté o jeho neosvedčení a výkone trestu odňatia
slobody. Z uvedeného teda vyplýva, že odsúdený porušil podmienky podmienečného odsúdenia, pričom
saočakávalo,žepočasskúšobnejdobybudeviesťriadnyživotobčanaabudesavyhýbaťprotiprávnemu
konaniu, čo sa nenaplnilo. Súd I. stupňa na základe uvedeného dospel k záveru, že od odsúdeného

nemožno dôvodne očakávať, že povedie riadny život v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia
a nebude pokračovať v trestnej činnosti. Súd podľa § 66 odsek 2 Trestného poriadku, prihliadol aj na
typ ústavu a stupeň jeho stráženia a má za to, že tento v súčasnosti zodpovedá miere prevýchovy
odsúdeného a možnostiam jeho resocializácie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, má súd I. stupňa za
to, že na odsúdeného bude potrebné naďalej pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu

odňatia slobody až do riadneho skončenia výkonu uloženého trestu.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podal odsúdený sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil
tým, že si je plne vedomý trestnej minulosti. Vytýka súdu I. stupňa, že materiálne podmienky sa
nedajú od seba odlúčiť tak zásadne, aby splnenie prvej, vylučovalo splnenie druhej vzhľadom k trestnej

minulosti, pričom riaditeľ ústavu jeho minulosť zohľadnil pri hodnotení a odporučil súdu vyhovieť
jeho žiadosti o podmienečné prepustenie. Splniť druhú z materiálnych podmienok je v postavení
odsúdeného k spokojnosti rozhodujúceho súdu, nemožné, pretože nevie zmeniť svoju minulosť. Jeho
správanie hodnotí ústav, v ktorom trest vykonáva a záverečné hodnotenie vypracoval školený personál.
Hodnotenie samotné v sebe obsahuje trestnú minulosť a nároky na odporučenie stúpajú priamo so

zákonom stanovenými podmienkami pre odporučenie ako také. Súd uznal na základe hodnotenia
nápravu a splnenie jednej z materiálnych podmienok ako preukázateľné polepšenie vo výkone trestu.
Kladie si otázku, za akým účelom konštatoval súd jeho polepšenie, keď sa nedá zlúčiť s jeho trestnou
minulosťou. Je zabezpečený človek v preddôchodkovom veku s prísľubom práce od zamestnávateľa.
K podanej sťažnosti predložil čestné prehlásenie osoby pod menom Q. F., že tento odsúdeného

zamestnaná na pozícii vodič, rozvoz stravy s hrubou mzdou 1100 eur.

Krajský súd ako súd nadriadený, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie mu predchádzajúce

a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Nadriadený súd v rámci svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy súdu
prvého stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom je záver o
tom, že u odsúdeného nebolo preukázané splnenie materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie

požadovanej ustanovením § 66 odsek 1 Trestného zákona, sú opodstatnené, a to z tých istých dôvodov,
ktoré vyplývajú z odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré je v súlade s ustanovením § 176 odsek 2
Trestného poriadku, na ktoré nadriadený súd ako na správne a úplné preto iba poukazuje a s nimi sa
stotožňuje. Dodáva, že polepšenie odsúdeného vo výkone trestu plnením povinností a jeho správaním
musí súd hodnotiť komplexne, ako aj s ohľadom na osobu odsúdeného, tak aj na povahu spáchaného

činu,tedačiodsúdenývovýkonetrestudosiaholtakýstupeňnápravyazmenyvhodnotovejorientácii,že
sa zbavil charakterových čŕt a pohnútok, ktoré ho viedli k páchaniu trestnej činnosti. Pokiaľ sa odsúdený
trestnej činnosti dopúšťa opakovane, nepreukazuje tak kritický postoj k jej páchaniu. Ustanovenie § 66
odsek 1 Trestného zákona vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správaniasa odsúdenej osoby, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie. Krajský súd sa
stotožňuje so záverom súdu I. stupňa, že v prípade odsúdeného nie je možné očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život a to poukazujúc práve na úvahy súdu I. stupňa, pričom nesplnenie tejto materiálnej

podmienky odôvodňujú jeho predchádzajúce odsúdenia a to za trestnú činnosť totožného charakteru.
V osobe odsúdeného ide o osobu, ktorá opakovane a sústavne v priebehu niekoľkých rokov pácha
trestnú činnosť majetkového charakteru, ale v tejto súvislosti aj skutočnosť spáchania trestnej činnosti
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, kedy mu bola daná možnosť, aby v skúšobnej dobe
preukázal schopnosť viesť riadny život. V tejto súvislosti treba hodnotiť aj skutočnosť, že odsúdený

bol v minulosti niekoľkokrát podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, a hoci sa v
skúšobnej dobe osvedčil, následne po jej uplynutí spáchal ďalší trestný čin. Preto je aj podľa názoru
nadriadeného súdu nevyhnutné, aby odsúdený vykonal trest odňatia slobody v celkovej výmere tak,
ako mu bol uložený odsudzujúcim rozhodnutím, aby naňho tak naďalej pôsobili výchovné prostriedky
počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia. Krajský súd pripomína, že
napriek tomu, že hodnotenie správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody vykonáva na

to určená a kvalifikovaná osoba, hodnotenie má len informatívny charakter a je na úvahe súdu I. stupňa
vyhodnotenie splnenia materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Ako už krajský súd uviedol, pokiaľ sa odsúdený trestnej
činnosti dopúšťa opakovane, nie je možné konštatovať kritický postoj k jej páchaniu a z týchto dôvodov
je u odsúdeného pre spoločnosť vysoké riziko jeho zlyhania a opätovného spáchania trestnej činnosti

a nie je preto možné konštatovať splnenie druhej materiálne podmienky na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody. Na tejto skutočnosti nič nemení ani skutočnosť, že v budúcnosti má
odsúdený prisľúbené riadne zamestnanie.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je

dôvodná.

Nadriadený súd nezistil žiadne dôvody na zrušenie sťažnosťou napadnutého uznesenia a na iné
rozhodnutie o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, a preto
podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.