Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316215493
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4316215493.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci manželov: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. XXX, zast. Mgr. Vlastimilom Valkovičom, advokátom so sídlom Topoľčany, Andreja Hlinku XXXX/
XX a C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zast. Mgr. Ivetou Števkovou, advokátkou so sídlom
Levice, Jesenského 15, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas
po rozvode k maloletým deťom Q. D., nar. XX.XX.XXXX a Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u manžela,
zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3 ako
kolíznym opatrovníkom, o odvolaní manžela, proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 24.04.2019, č.

k. 11P/367/2016-678, v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 22.01.2020, č. k. 11P/367/2016-775,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom na dobu po rozvode m e n í takto:
Odvolací súd na dobu po rozvode maloleté deti Q., nar. XX.XX.XXXX a maloletého Q., nar. XX.XX.XXXX
D. zveruje do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a
spravovať ich majetok.

Matka je povinná prispievať na výživu maloletej Q. D., nar. XX.XX.XXXX v sume 120 eur mesačne a na
výživu maloletého Q. D., nar. XX.XX.XXXX v sume 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám otca, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa
XX.XX.XXXXvT.-F.E.(výrokI.).NačasporozvodezverilmaloletédetiQ.aQ.D.dostarostlivostioboch

rodičov a to tak, že manžel (ďalej len otec) maloletých detí bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o
maloleté deti v čase výkonu práce manželky (ďalej len matky) maloletých detí mimo územia Slovenskej
republiky a matka maloletých detí bude zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti v čase jej pobytu na
území Slovenskej republiky s tým, že otec maloletých detí odovzdá matke maloletých detí maloleté deti
v deň, ktorý mu matka detí deň vopred oznámi formou sms správy, ako deň jej príchodu na Slovensko
a matka deti od otca preberie o 18:00 hod. pred miestom bydliska otca a otcovi ich odovzdá v posledný
deň jej pobytu na území Slovenskej republiky o 18:00 hod. pred miestom bydliska otca (výrok II.).

Ďalej rozhodol, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (výrok III.) a
otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Q. výživným v sume 40 eur mesačne a na výživu
maloletého Q. výživným v sume 30 eur mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňapríslušného mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode (výrok IV.). Zároveň vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.).

2. Pri svojom rozhodovaní vyšiel zo zistenia, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa
XX.XX.XXXX, u manželky ide o druhé manželstvo, u manžela o prvé manželstvo, z ktorého pochádzajú
dve maloleté deti. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vzťahy medzi
manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a nemožno
od manželov očakávať ani obnovenie ich manželského spolužitia, ktoré nevytvára harmonické a trvalé

životné spoločenstvo, ako to má na mysli § 18 Zákona o rodine. Spoločenský účel inštitútu manželstva
tak nie je v danom prípade naplnený, keď manželia stratili k sebe citový vzťah a ich vzájomné postoje
sú opozičné, nemajú k sebe dôveru a aktuálne ich spájajú už len spoločné dve deti, o ktoré majú
obaja záujem sa starať. Dospel preto k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre rozvod ich
manželstva v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine. Následne upravil i výkon práv a povinností rodičov
k ich deťom pochádzajúcim z manželstva na dobu po rozvode, na úprave ktorej sa rodičia v priebehu

konania dohodnúť nevedeli. V tejto časti svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 24 ods. 1, 4 a § 25 ods.
1, 2, 4, § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine). Poukázal na to, že z vyjadrení detí vyplývalo, že deti majú
pozitívny a vrúcny vzťah s oboma rodičmi, deti sa kontaktu s matkou nebránia, i keď sa spočiatku viac
identifikovali s otcom a starou matkou z jeho strany. Pokiaľ sa však vytvoril priestor tráviť z ich strany

viac času s matkou, na základe nariadeného neodkladného opatrenia, začali si uvedomovať v ich živote
aj rolu matky. Pri pohovore s maloletým Q. bolo zjavné, že dieťa z celej situácie je pod tlakom, situáciu
vnímala inak, staršia Q., ktorej matka ako žena je jej prirodzene blízka a začala byť pre ňu dôležitou
vzťahovou osobou. Dôvodil, že matka detí v snahe dosiahnuť svoju starostlivosť o deti mala snahu riešiť
zamestnanie, ktoré má v S. ako opatrovateľka. V priebehu konania sa však jej nepodarilo nájsť prácu

na J., ktorou by mohla nahradiť doterajšiu prácu, z ktorej má príjem a ktorý jej umožňuje zabezpečovať
výživu maloletých detí a starať sa o deti, keď je na dva týždne doma na J., pričom prácu má rozvrhnutú
do dvojtýždňových časových intervalov, ktorých presné rozloženie dopredu nevedela uviesť. Otec detí
má stabilnú prácu a obdobnú situáciu ako matka riešiť nemusí. Argumentoval, že problémom matky sa
javila len jej pracovná doba v zahraničí. Matka však vie, že v rámci mesiaca dva po sebe nasledujúce

týždne v mesiaci sa môže o deti postarať, z ktorého dôvodu zveril maloleté deti na dobu po rozvode do
striedavej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko každý z rodičov aj v prípade, že spolu nežijú má právo
na výkon starostlivosti o maloleté deti a k tomu vytvorené podmienky. Striedavú starostlivosť upravil tak,
že matka bude preberať od otca deti pred miestom jeho bydliska o 18:00 hod., keď príde po ukončení
práce v S. na J. s tým, že je povinná otcovi detí oznámiť formou sms správy vopred deň, v ktorom

príde po ukončení práce na J. a otcovi detí ich odovzdá v posledný deň jej pobytu na území J. o 18:00
hod. pred miestom bydliska otca. V takto vymedzenom časovom období sa matka bude na výchove
a výžive detí podieľať, na čo má zabezpečené podmienky materiálne i finančné, pretože má príjem
z výkonu práce, najmä obecný byt v obci S., v ktorom žije, jeho prostredie poznajú aj deti, ktoré tam
majú školu, spolužiakov ako i svoje aktivity. Otcovi potom prináleží starostlivosť o deti v ďalších dvoch

týždňoch, nasledujúcich po tom, ako matka mu deti odovzdá po ukončení pobytu u nej. Mal za to, že
rodičia detí majú takýmto spôsobom vyváženú starostlivosť o deti a každý z nich má priestor garantovať
obom deťom výchovu, zabezpečovať ich výživu a potreby, ako i odovzdať im vedomosti, skúsenosti a
zručnosti na ďalší rozvoj osobnosti detí. Takýto stav považoval za optimálne riešenie na to, aby sa na
starostlivosti o deti podieľali obaja rodičia a aby aj matka mohla realizovať svoje pracovné povinnosti v

S.. Zdôraznil, že maloleté deti vo svojom živote potrebujú cítiť blízkosť oboch rodičov, ktorý sú obaja pre
nedôležitíaobajamajúprianie,abysanastarostlivostiodetipodieľali,čoajreálnerealizujú,avšakzatiaľ
len na základe neodkladného opatrenia, v ktorom však má matka podstatne zúženú možnosť osobnej
starostlivosti o deti. Naviac v konaní nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by jednému z rodičov znižovali
úroveň ich rodičovských kompetencií, pričom deti jednoznačne potrebujú do budúcna vzor matky i otca.

Akcentoval, že v stave nespolužitia rodičov je ich úlohou vytvoriť deťom bezpečné zázemie a istotu do
budúcna, ktorú ich maloleté deti necítili, napätú situáciu medzi rodičmi vnímali, pričom bolo v nej cítiť
dominantný vplyv otca, ako rodiča, s ktorým deti v tom čase trávili oveľa viac času ako s matkou detí.
Ďalej uviedol, že i za stavu, že rodičia sa o maloleté deti majú rovnomerne postarať v dvojtýždňových
intervaloch, určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí vo výške 40 eur mesačne na

maloletú Q. a 30 eur mesačne na maloletého Q. s cieľom, aby sa obe deti mohli podieľať na životnej
úrovni oboch rodičov. V tejto súvislosti vychádzal z toho, že príjmy na strane otca, ako vyplývajú z jeho
majetkového priznania a charakteru podnikania, ktorému sa venuje viac rokov mu vytvárajú zázemie
finančného príjmu, ktorý je dôvodné využívať aj pre blaho maloletých detí, toto je stabilnejšie a finančnelepšie ako na strane matky. Považoval preto za potrebné, aby v čase, keď deti budú v starostlivosti
matky prispieval otec na ich výživu určenými sumami výživného, aby tak obe deti dosahovali nastavenú
životnú úroveň, ktorú im zabezpečuje otec. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Tento rozsudok odvolaním napadol otec len vo výrokoch, týkajúcich sa zverenia maloletých detí
na dobu po rozvode do starostlivosti oboch rodičov a ktorým mu bola určená povinnosť prispievať
na výživu maloletých detí v súdom stanovenej výške, domáhajúc sa ním jeho zmeny a na dobu po

rozvode zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti s tým, že matka detí bude oprávnená sa s
maloletýmistretávaťkaždýtýždeňjejpobytunaJ.odpiatkaod18:00hod.donedeledo18:00hod.aurčiť
jej vyživovaciu povinnosť na maloletú Q. vo výške 120 eur mesačne a na maloletého Q. vo výške 100 eur
mesačne, ktoré je povinná platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca. Dôvodil,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za zmätočné,
nezrozumiteľné a nevykonateľné, keď jeho výrok nespĺňa formálne náležitosti striedavej starostlivosti
pre absenciu pojmu striedavá osobná starostlivosť a absentuje v ňom i presne určená doba (určením
dní, týždňov), po ktorú má ten ktorý rodič dieťa v striedavej osobnej starostlivosti, hoci odôvodnenie
rozhodnutia sa nesie v duchu striedavej starostlivosti. Naviac súd prvej inštancie v odôvodnení súdneho

rozhodnutia právne vec posúdil podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, kedy prichádza do úvahy len
zverenie detí do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov a preto možno hovoriť o tom, že
súd prvej inštancie rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností spôsobom, ktorý právny
poriadok nepozná. Poukázal na skutočnosť, že matka nevie vždy dva po sebe nasledujúce týždne
vykonávať starostlivosť o deti, pretože veľakrát mala niekoľkodňové posuny v termínoch, bola v S.

dlhšie, niekoľkokrát aj štyri týždne v kuse, čo bolo zrejmé aj súdu. Prezentoval názor, že rozhodnutie
absolútne ignoruje, až popiera realitu, najmä však vôľu a záujem detí a je len vyhovením matke, ktorá
síce záujem deklaruje, ale skutkami a správaním sa k deťom ho popiera. Nesúhlasil s tvrdeniami súdu
ohľadom maloletých detí, ktoré sa síce kontaktu s matkou nebránia, ale nechcú s ňou byť tak, ako
rozhodol súd prvej inštancie, keď ani matka sa vôbec nedomáhala s deťmi tráviť viac času a takýmto

násilným rozhodnutím sa vzťahy môžu zhoršiť. Argumentoval, že obe deti sú dostatočne veľké na to,
aby sa vedeli k tejto otázke zrelo a zodpovedne vyjadriť, čo aj urobili pri výsluchu dňa 08.10.2018,
kedy vyjadrili nezáujem a nevôľu o taký rozsah pobytu s matkou, ako je stanovený rozhodnutím
súdu prvej inštancie a svoj záujem byť s matkou podľa doterajšej úpravy na základe nariadeného
neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti uviedol, že deti boli s matkou na základe dohody dlhší čas,

ako bolo určené neodkladným opatrením, nie však z iniciatívy matky, ktorá ich viackrát odmietla a v
čase pobytu pri mori, na ktorý matka deti zobrala, im zakázala s ním komunikovať a odoberala im
telefóny a tablety. Považoval za nepredstaviteľné, že počas pobytu detí u matky nemohol by mať s
deťmi žiadny kontakt, ani upravený styk s ohľadom na ich intenzívnu citovú viazanosť a blízkosť svojho
trvalého bydliska. Prezentoval názor, že striedavá starostlivosť nie je pre deti vôbec vhodná, z ktorého

dôvodu požadoval posúdenie osobností rodičov, ako aj citových a všeobecných väzieb detí a vhodnosti
nariadenia striedavej starostlivosti znaleckým dokazovaním, čo súd prvej inštancie ignoroval, jeho návrh
na pribratie znalca do konania zamietol a ani v odôvodnení rozhodnutia sa s týmto jeho návrhom
nevysporiadal. Vytkol tiež prvoinštančnému súdu, že úplne odignoroval vôľu detí ohľadom striedavej
starostlivosti a neprihliadol vôbec na ich záujem, najmä na ich citové väzby, vývinové potreby a stabilitu

budúceho výchovného prostredia tak, ako to predpokladá ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine. V tomto
smere zvýraznil, že maloleté deti na pojednávaní dňa 08.10.2018 vyjadrili vôľu zostať s ním, čo potvrdil aj
kolíznyopatrovník,ktorývšaknaďalšompojednávanídňa24.04.2019bezvysvetleniaprezentovalúplne
opačné stanovisko, hoci žiadne zásadné a závažné skutočnosti medzičasom nenastali, z toho vyvodil,
že došlo k ovplyvňovaniu kolízneho opatrovníka. Nesúhlasil ani s určením vyživovacej povinnosti k obom

maloletým deťom poukazujúc na to, že rozsah vyživovacej povinnosti je podmieňovaný zárobkovými a
majetkovými možnosťami a schopnosťami oboch rodičov, pričom z údajov uvádzaných prvoinštančným
súdom v odôvodnení rozhodnutia je zrejmé, že príjmy majú obaja rodičia približne rovnaké, aj to len
za predpokladu, že on vyrába aj syry, čo je nepravidelným príjmom a zo zdravotných dôvodov bude
musieť zrejme obmedziť výkon upratovacích služieb. Žiadne finančné zázemie a istoty, ako to uviedol

prvoinštančný súd tak nemá, keď súdu dokladoval aj svoje dlhy voči daňovému úradu, dodávateľom,
zdravotnej poisťovni, príjmy, ktoré vydokladoval boli nezdanené a bez zohľadnenia nákladov a jeho
spoločnosť v roku 2017 a 2018 vykazovala stratu. Mal za to, že hoci do svojich príjmových položiek
zahrnul cestovné náhrady a financie, ktoré mu vďaka brigádovaniu požičiavala jeho matka, z podkladovmuselo byť jasné, že je jeho finančná situácia zlá a nedostatočná na úhradu všetkých záväzkov. Vytkol
prvoinštančnému súdu, že vôbec neprihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka poberá v S. prídavky na
ich maloleté deti vo výške 430 eur mesačne do decembra 2018 a od 01. 2019 viac ako 60% z uvedenej

sumy, ktoré používa aj na svoje potreby. Poukázal tiež na to, že má finančne aj časovo náročnejšiu
starostlivosť o maloleté deti ako matka, počas školského roka vozí deti denne z F. do školy v S., ako
i na ich mimoškolské aktivity, z ktorého dôvodu najazdí denne 90-120 km, čo v priemere predstavuje
mesačne náklad cca 200 eur. Považoval tiež za potrebné zohľadniť i skutočnosť, že podľa rozhodnutia
by deti mali byť u matky 12 dní a u neho 16 dní a teda nejde o rovnomerné dvojtýždňové intervaly. Naviac

sám hradí výdavky v súvislosti s krúžkom karate, kde mesačne platí na obe deti 21,66 eura a taktiež s
týmto športom sú spojené aj rôzne súťaže a sústredenia 100 eur. Okrem toho s deťmi žije v rodinnom
dome zaťaženom úvermi, ktoré hradí výlučne sám, hoci matka si robí nárok na polovicu tohto domu.
V dome, taktiež majú spolu dlhy v hodnote prevyšujúcej 100.000 eur, väčšinu, čo matku nezaujíma. S
ohľadom na tieto skutočnosti zdôraznil, že súdne rozhodnutie ukladá viac povinností a menej práv jemu,
ako matke a to bez náležitého odôvodnenia a preukázania potreby pre takúto úpravu.

4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca sa stotožnila s napadnutým rozsudkom a nemala
voči nemu žiadne námietky. S odvolaním otca vyslovila nesúhlasné stanovisko, pretože tam uvádzané
skutočnostisúzavádzajúceajejosobajezostranyotcaúčelovovykreslená.Odvolanieotcaoznačilaako
nezaložené na pravde, keď turnusy v S. má 14 dňové a vie dokladovať všetky honoráre, ktoré dostáva.

Pracovať v S. ako opatrovateľka začala z dôvodu nezáujmu otca postarať sa o finančné zabezpečenie
rodiny. Manželstvo už dlhodobo malo trhliny pre domáce psychické a fyzické násilie voči nej zo strany
otca, čoho boli aj deti svedkami a rovnako tak napadol fyzicky aj jej dcéru z prvého manželstva, ktorá s
nimi žila do 16-tich rokov. Za absurdné považovala tvrdenia otca o ovplyvňovaní kolízneho opatrovníka
a výdavky otca za nezodpovedajúce príjmu, ktorý vynakladá na deti a domácnosť. V tejto súvislosti

uviedla, že do apríla 2019, t. j. do vyhlásenia rozsudku, otec tvrdil mesačné výdavky na obe deti 90 - 100
eur mesačne v priemere a po rozsudku tieto výdavky rapídne zvýšil. Svoje výdavky na deti v minulosti
už dokladovala, pričom za tieto nepovažovala výdavky na stravu, ani na výlety, na benzín za rozvoz na
krúžkyaanizatelefón.Pokiaľotecuvádza,žebojujeopríjem,vyjadrilapočudovanie,akýmspôsobomby
bol schopný postarať sa o deti v jeho výhradnej starostlivosti. Poukázala tiež na to, že otec nedodržiava

súdom nariadené neodkladné opatrenie, ak mu to vyhovuje, deti jej dá aj mimo súdom určeného času a
pokiaľ si ich pýta, tak jej to vykričí. Dodala, že na letnú dovolenku 2019 cestovné doklady ohľadne detí
jej otec dal až 24 hodín pred cestou a deti jej odovzdal jednu hodinu pred odchodom.

5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdiť. Zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti oboch rodičov označil za
súladné s najlepším záujmom maloletých detí, keď súd prvej inštancie vykonal dostatok dôkazov, úplne
zistil skutkový stav a dospel k správnym skutkovým zisteniam.

6. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka uviedol, že vo svojom odvolaní

sprostredkoval reálny pravdivý obraz, pričom práve matka vo vyjadrení popísala množstvo klamstiev,
nezmyslov a lživých obvinení. Nikdy nespochybňoval príjmy matky, zmienil sa o rodinných prídavkoch,
ktoré z S. poberá matka na maloleté deti. Tieto nevydokladovala a od odchodu z domácnosti do jeho
rúk nedala z nich žiadnu čiastku. Svoje výdavky na maloleté deti nikdy nevyčíslil len sumou 90 - 100
eur mesačne v priemere, ale oveľa viac a to aj do vynesenia rozsudku. Za lživé obvinenie označil, že

fyzicky napadol jej dcéru T. s tým, že T. s nimi žila v spoločnej domácnosti minimálne do jej 19-tich
rokov. Deti u matky nebývajú podľa toho, ako to vyhovuje jemu, ale ako to vyhovuje deťom. S letnou
dovolenkou nerobil žiadne problémy, dlhšie pobyty u detí nikdy nezneužíval proti nej a taktiež zotrval
na svojich doterajších vyjadreniach. Prekvapilo ho, že kolízny opatrovník necítil potrebu vyjadriť sa a
zdôvodniť svoje úplne protichodné stanovisko dňa 24.04.2019 oproti predchádzajúcemu pojednávaniu,

kedy navrhol zveriť deti do jeho osobnej starostlivosti. Vytkol mu taktiež, že sa nevyjadril k úplnému
ignorovaniu vôle detí, ktoré po celý čas prezentujú, že chcú byť zverené do jeho osobnej starostlivosti a s
matkou sa chcú stretávať tak ako doteraz. Tvrdenie kolízneho opatrovníka označil v zásadnom rozpore
s tým, že aj kolízny opatrovník žiadal súdnoznalecké dokazovanie pre posúdenie vhodnosti striedavej
starostlivosti u detí, ktoré sa neuskutočnilo.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a konanie,
ktoré mu predchádzalo (§ 65 - § 67 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len CMP)
a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporovýporiadok, ďalej len CSP), na ktorom doplnil dokazovanie výsluchom rodičov a maloletých detí, ako aj
oboznámením listinných dôkazov dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

8. V súdenej veci sa manželka (matka) návrhom domáhala rozvodu jej manželstva s manželom (otec)
a zverenia maloletých detí pochádzajúcich z tohto manželstva a to Q., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar.
XX.XX.XXXX D. na čas po rozvode do jej starostlivosti s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich
majetok a otec bude oprávnený starať sa o deti každé dva týždne v čase, keď pracuje matka v zahraničí,
pričom výživné počas striedavej starostlivosti rodičov určiť nežiadala. Napadnutým rozsudkom súdu

prvej inštancie bolo manželstvo manželov konania rozvedené, v ktorej časti rozsudok pre absenciu
odvolania účastníkov konania nadobudol dňa 23.08.2019 právoplatnosť a predmetom odvolacieho
konania takto zostala len jeho časť týkajúca sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom na dobu po rozvode (výroky II. - IV.) a na ňu nadväzujúci výrok o náhrade trov konania
(výrok V.).

9. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov vo výške výživného.

10. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v

záujme dieťaťa (§ 24 ods. 2 Zákona o rodine).

11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností,
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia ak je v schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Úvodom odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že novela Zákona o rodine vykonaná zák. č.
217/2010 Z. z. zaviedla do rodinného práva inštitút tzv. striedavej osobnej starostlivosti, ktorý zohľadňuje
právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ich rozchode. Predpoklady jeho použitia sú ustanovené
v § 24 ods. 2 Zákona o rodine a tieto musia byť kumulatívne splnené. K týmto patrí záujem dieťaťa
na zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa

ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodiča vychovávať dieťa, záujem
obidvochrodičovoosobnústarostlivosťodieťaasúhlasaspoňjednéhozrodičovsozverenímdieťaťado
striedavej osobnej starostlivosti. Vychádzajúc i z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu zákonodarca
teda ukladá súdu povinnosť skúmať, či striedavá osobná starostlivosť o dieťa bude v jeho záujme,
či by nedošlo k citovej ujme dieťaťa, či by jeho rozvoj bol úplný najmä zo stránky citovej, rozumovej

a mravnej, pokiaľ by mu nebola umožnená striedavá starostlivosť a zamerať sa na to, či potreby
dieťaťa budú striedavou osobnou starostlivosťou naplnené. Zároveň je potrebné mať na pamäti, že pri
všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen pri rozhodovaní
o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, je potrebné rešpektovať právo maloletého dieťaťa
na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a musí sa prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä

na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia ako aj na schopnosť
rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Rovnako tak je potrebné dbať
na to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby
sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvoma rodičmi. Pri svojom rozhodovaní teda súd musí brať do úvahy tieto kritériá, najmä však

záujem maloletého dieťaťa, ktorý je definovaný v čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Záujem dieťaťa je
trebachápaťčonajextenzívnejšie,keďževzáujmedieťaťajepredovšetkýmto,abyvyrastalovatmosfére
šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu
rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému asociálnemu rozvoju, aby tak boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa ako
aj v iných právnych predpisoch. Dohovor o právach dieťaťa vyhlásený pod č. 104/1991 Zb. medzi
iným ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej

sa detí, či už je uskutočňovaná verejnými, alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti,
súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (čl. 3 ods. 1 Dohovoru). Striedavá osobná starostlivosť
predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať
a spolupracovať a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. Je preto nevyhnutné, aby
súd pri zohľadnení všetkých konkrétnych okolností daného prípadu a z nich vyplývajúceho záujmu

dieťaťa, ktorý musí byť vždy prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, rozhodol o
konkrétnej podobe najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a deťmi.

13. Z hľadiska skutkového stavu v danej veci výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že maloleté deti pochádzajú z manželstva ich rodičov, ktorí od júla 2017 po odchode matky nežijú
v spoločnej domácnosti, pričom k úprave výkonu práva a povinností rodičov k maloletým deťom ich

dohodou nedošlo. Maloleté deti zostali žiť s otcom, ktorý zabezpečuje ich riadnu starostlivosť. Matka
pracuje ako opatrovateľka v S. v dvojtýždňových turnusoch, jej styk s deťmi sa v zásade realizuje
v zmysle uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 01.12.2017, č. k. 13P/248/2017-23, ktorým bolo
nariadené neodkladné opatrenie, a týmto súd upravil styk matky s maloletými deťmi tak, že matka je
oprávnená stretávať sa s deťmi každý týždeň jej pobytu na území Slovenskej republiky od piatku od

18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že každý jej pobyt na Slovensku, kedy bude realizovať styk s
deťmi aspoň 3 pracovné dni vopred telefonicky alebo inými komunikačnými prostriedkami oznámi otcovi
maloletých detí. Podľa želania maloletých detí, otec im umožňuje stretávať sa s matkou neodkladným
opatrením v takto určenom rozsahu styku. Rovnako tak niet sporu o tom, že obaja rodičia majú vytvorené
vhodné bytové a materiálne podmienky pre výchovu detí, u žiadneho z nich neboli zistené nedostatky,

ktoré by im bránili v starostlivosti o deti a deti majú k obom rodičom vytvorený blízky citový vzťah.
Zostalo preto posúdiť, či matkou navrhovaná striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov je v záujme
detí a či takto budú lepšie zaistené ich potreby, alebo tomu tak bude v prípade zverenia detí do osobnej
starostlivosti otca, čoho sa v konaní otec dožadoval. Alternatívu, podľa ktorej by maloleté deti na dobu
po rozvode boli zverené do osobnej starostlivosti matky, vylučovali objektívne skutočnosti spočívajúce

vo výkone jej práce v zahraničí po dobu minimálne dvoch týždňov počas jedného mesiaca. Odvolací
súd hodnotiac pre vec všetky zistené relevantné skutočnosti na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel
k záveru, že vo svetle zhora popísaných hľadísk je v záujme maloletých detí ich zverenie na dobu
po rozvode práve do osobnej starostlivosti otca. Týmto spôsobom bude totiž zabezpečená stabilita
výchovného prostredia detí, v ktorom dlhodobo vyrastajú a sú s ním stotožnené aj po odchode matky zo

spoločnej domácnosti, čo je viac ako tri roky. V tomto smere je však najpodstatnejší názor samotných
maloletých detí, ktoré v konaní prezentovali naposledy pred odvolacím súdom, pri zisťovaní ktorého
odvolací súd postupoval v intenciách § 38 ods. 2 CMP, a na ktorý následne i odvolací súd v zmysle
§ 38 ods. 1 CMP prihliadol. Maloletá Q. vo veku 15 rokov a maloletý Q. vo veku 11 rokov sú totiž
už vo veku a tomu zodpovedajúcej rozumovej vyspelosti, kedy sú schopní samostatne vyjadriť svoj

názor ohľadne ďalšej rodičovskej starostlivosti po rozvode. Obe deti zhodne potvrdili, že naďalej chcú
zachovať doterajší stav, t. j. byť v starostlivosti otca a s matkou sa stretávať, pokiaľ bude na J. a podľa
vzájomnej dohody. Niet tak opodstatneného dôvodu, aby odvolací súd tento ich názor nerešpektoval,
zvlášťpokiaľvkonanínevyšlonajavo,žebysatakétouždlhšietrvajúceusporiadaniepomerovnegatívne
prejavilo na celkovom vývine maloletých detí. Naviac je potrebné prisvedčiť odvolacej argumentácii

otca, že prvoinštančným súdom zvolená úprava striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti
na dobu po rozvode je nevykonateľná, bez jasného a presného určenia doby, kedy budú maloletí v
starostlivosti toho ktorého rodiča. Na tento účel nie je postačujúci výrok, že maloleté deti sa zverujú
do starostlivosti oboch rodičov a to tak, že otec bude zabezpečovať ich osobnú starostlivosť v čase
výkonu práce matky mimo územia Slovenskej republiky a matka bude zabezpečovať starostlivosť o deti

v čase jej pobytu na území Slovenskej republiky s tým, že otec deti odovzdá matke v deň, ktorý mu
matka deň vopred oznámi formou sms správy ako deň jej príchodu na J. a matka deti od otca preberie
o 18:00 hod. pred miestom bydliska otca detí a odovzdá mu ich v posledný deň jej pobytu na území
Slovenskej republiky o 18:00 hod. pred miestom bydliska otca. V konečnom dôsledku by to znamenalo,
že výlučne matka by určovala začiatok doby svojej osobnej starostlivosti o deti, ako i jej trvanie. Je nielen

nežiaduce, ale neprípustné, aby súdne rozhodnutie zakotvilo stav, kedy práva a povinnosti rodičov vo
vzťahu k starostlivosti o maloleté deti by sa odvíjali od vôle a aktivity len jedného z rodičov. Nemožno
od otca a ani od samotných maloletých detí spravodlivo požadovať, aby svoj režim podriadili matkinmu
výkonu práce a už v nasledujúci deň po zaslaní sms správy museli korigovať svoje prípadné plány,aktivity a pod. Najmä za situácie, že síce matka má výkon práce vopred rozvrhnutý, ale nie je výnimkou,
ako to bolo v konaní preukázané, že tento nie je stabilný a počet dní strávených prácou v zahraničí sa
líši v závislosti od potrieb zamestnávateľa. Za týchto okolností je preto opodstatnený záver, že striedavá

osobná starostlivosť rodičov nie je v záujme ich maloletých detí, preto ich na dobu po rozvode odvolací
súdzverildoosobnejstarostlivostiotcastým,žeobajarodičiabudúmaloletédetizastupovaťaspravovať
ich majetok.

14. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti súd musí vychádzať zo všeobecného ust. §
75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené
potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti,
obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky

vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj
majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.
V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú
nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.

Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb
(jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie,
príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie
výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery
každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho

charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje,
že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný
vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti,

ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

17. Odvolací súd v nadväznosti na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca na dobu po
rozvode, následne v súlade s § 24 ods. 1 Zákona o rodine určil matke povinnosť prispievať na výživu
detí, spravujúc sa pri určení jej výšky zhora citovanou zákonnou úpravou a zásadami. Vychádzal pritom

zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, ako i odôvodnených potrieb maloletých detí. V
tomto smere bolo preukázané, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len voči maloletým deťom
pochádzajúcim z ich manželstva. Maloletá Q. v školskom roku 2019/2020 bola žiačkou 9. triedy W. školy
S., od 01.09.2020 je žiačkou J. P. v F., kde školné činí 67 eur mesačne, poplatok na triedne výdavky
33 eur ročne, je ubytovaná na internáte za poplatok 30 eur mesačne a za poskytovanú celodennú

stravu platí cca 60 eur mesačne. Maloletý Q. je žiakom W. školy S., aktuálne 6. triedy, s čím sú
spojené tomu zodpovedajúce výdavky. Rovnako tak v závislosti od veku majú deti tiež bežné životné
náklady na stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby, kultúru a pod., ktoré skutočnosti ako všeobecne
platné nie je potrebné bližšie dokazovať, pričom tieto nie sú determinované ich zlým zdravotnýmstavom vyžadujúcim si zvýšené náklady. Zvýšené náklady v minulom školskom roku predstavovala ich
mimoškolská záujmová činnosť (maloletá Q. - klavír, karate, cimbal, kontrabas; maloletý Q. - klavír,
karate, výtvarná), v školskom roku 2020/2021 maloletá Q. navštevuje už len hodiny hrania na cimbal a

maloletý Q. krúžok karate. Otec je jediným spoločníkom a konateľom v B. H. s.r.o, ktorej podľa daňového
priznania za rok 2019 výsledok hospodárenia pred zdanením bol 3.656,59 eura a taktiež dosahuje
príjem z výroby syrov, mliečnych výrobkov a hydiny. Spolu s maloletými deťmi žije v rodinnom dome,
s užívaním ktorého výdavky vyčíslil na takmer 230 eur mesačne. Pokiaľ ide o matku, táto pracuje
ako opatrovateľka v S. a v daňovom priznaní za rok 2019 vyčíslila svoje príjmy v sume 10.894 eur a

výdavky vo výške 9.005,84 eura. Zároveň predložila zúčtovanie ku dňu 31.12.2019 (č. l. 848 spisu),
podľa ktorého jej zisk za rok 2019 predstavoval 5.893,96 eura. Výdavky matky za bývanie v prenajatom
byte predstavovali takmer 80 eur mesačne. I keď rodičia dokladovali svoje zárobkové pomery uvedenými
daňovými priznaniami, odvolací súd mal za to, že ich zárobkové možnosti a schopnosti, z ktorých je
potrebné vychádzať, sú na úrovni, ako ju uviedli samotní rodičia pri svojom výsluchu na pojednávaní
dňa 17.06.2020. Otec uviedol, že „môj príjem sa bežne pohybuje od 1.000 eur do 1.500 eur mesačne, v

súčasnej situácii okolo 800 eur mesačne“ a matka „môj príjem v S. činí 840 eur mesačne“. Posudzujúc
takto zistené pomery na strane všetkých dotknutých osôb v ich vzájomnej súvislosti, odvolací súd dospel
k záveru, že týmto zodpovedá vyživovacia povinnosť matky voči maloletej Q. vo výške 120 eur mesačne
a maloletému Q. vo výške 100 eur mesačne. Určené výživné totiž zohľadňuje všetky v tomto smere
významné atribúty ako i to, že potreby maloletých detí sú čiastočne kryté prídavkami na deti a že

otec svojou starostlivosťou o maloletého Q. čiastočne vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť voči nemu.
Podľa názoru odvolacieho súdu, určená výška vyživovacej povinnosti matky s ohľadom na jej zárobkové
pomery nie je spôsobilá ani ohroziť vlastnú výživu matky. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
súd neberie do úvahy výdavky povinného, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Vo svetle tohto postulátu

tak neobstojí tvrdenie matky, že jej príjmy a odôvodnené výdavky jej nedovoľujú prispievať na maloleté
deti výživným vo výške vyššej ako 70 eur mesačne na každé dieťa, keď po zaplatení určeného výživného
matke na úhradu jej vlastných potrieb naďalej zostane suma 620 eur mesačne. Určené výživné je matka
povinná platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

18. Záverom odvolací súd dodáva, že styk matky s maloletými deťmi v tomto rozhodnutí neupravil s
ohľadom na vyjadrenie rodičov, podľa ktorého títo styk upraviť nežiadali (§ 25 ods. 2 Zákona o rodine).

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých
častiach zmenil podľa § 388 CSP spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia, pretože neboli

splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd v intenciách § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže zákon v tomto smere neustanovuje inak.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez
návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

podľa § 379 ods. 1 a 2 CMP, môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur (§ 382 ods. 1 CMP) a to opakovane
za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia (§ 382 ods. 1 CMP).

Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa,
súdmôžerozhodnúťotom,žepríslušnýštátnyorgánzastavívýplaturodičovskéhopríspevkupovinnému

podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa
osobitného predpisu (§ 383 ods. 1 CMP).

Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd
výkon rozhodnutia uskutoční (§ 384 ods. 1 CMP).

Exekúciu možno vykonať len podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul, v ktorom

sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov
b/ prikázaním pohľadávky
c/ predajom hnuteľných vecí
d/ predajom cenných papierov

e/ predajom nehnuteľnosti
f/ predajom podniku
g/ príkazom na zdržanie vodičského preukazu