Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubica Bundzelová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoCsp/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219200160
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2219200160.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Terézia Mecelová, v spore žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, K. A., 2/ Y. Z., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, K. A., o zaplatenie 5.298,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní

žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12Csp/3/2019 - 176 zo dňa 10. júla
2019 v časti o zastavení konania voči žalovanej 2/ a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania medzi
žalobkyňou a žalovanou 2/, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku I. v časti o zastavení konania voči žalovanej 2/ a v
súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovanou 2/ p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej 2/ sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom konanie zastavil, II. výrokom vrátil žalobkyni
317,50 eura na zaplatenom súdnom poplatku a III. výrokom žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov
konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil aplikáciou § 167e ods. 1, § 167h ods. 1, §
167i ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) a vecne tým, že

žalobkyňasažalobouzodňa14.01.2019domáhalarozhodnutiasúdu,ktorýmbyboližalovaní(manželia)
zaviazaní spoločne a nerozdielne k zaplateniu istiny vo výške 5.298,80 eura, úroku z omeškania 8,05 %
ročne a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru. Na majetok žalovaného 1/ bol uznesením
Okresného súdu Trnava č. k. 28OdK/176/2019-12 zo dňa 26.06.2019 vyhlásený konkurz. Uznesenie
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 128/2019 dňa 04.07.2019.Vzhľadom na citované ustanovenia
súd konanie zastavil. O vrátení súdneho poplatku (zaplateného dňa 15.04.2019 vo výške 317,50 eur na

účet Slovenskej pošty, a. s.) súd rozhodol v zmysle § 11 ods. 8 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
v platnom znení. Súdny poplatok bude žalobkyni vrátený cestou príslušného prevádzkovateľa systému.
Súd o náhrade trov konania rozhodol v znení ustanovenia § 257 CSP, pretože po procesnej stránke
zavinil zastavenie konania žalovaný 1/, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, z ktorého dôvodu
bolo potrebné konanie zastaviť. Konkurz bol vyhlásený pre zlé majetkové a finančné pomery a platobnú
neschopnosť žalovaného, súd preto výnimočne nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Žalobkyňa v odvolaní v prvom rade poukázala na to, že súd v rozpore s § 220 ods.

2 CSP v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol aké skutočnosti ho viedli k tomu, aby konanie
zastavil i voči žalovanej 2/, nakoľko len na majetok žalovaného 1/ bol vyhlásený konkurz. Súd pretonesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa žalobkyne mal súd konanie
zastaviť len voči žalovanému 1/ a naďalej pokračovať v konaní voči žalovanej 2/. Žalobkyňa poukázala

na ustanovenie § 167i ods. 1 ZoKR, § 149 a § 150 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka a mala za to, že skutočnosť, že na majetok žalovaného 1/ bol vyhlásený konkurz, nezakladá
povinnosť/oprávnenosť súdu, aby zastavil konanie i voči žalovanej 2/. Po zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v zmysle § 167i ods. 1 ZoKR a následnom vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v zmysle § 149 a nasl. Občianskeho zákonníka, má každý z manželov

vlastnícke právo k hnuteľným veciam a podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľným veciam. Vzhľadom na
uvedené žalobkyňa zastáva názor, že žalovaná 2/ má určitý majetok z bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vo svojom vlastníctve prípadne spoluvlastníctve, ktorý nepodlieha konkurznému konaniu, a
pretomalsúdkonaniezastaviťlenvočižalovanému1/anieivočižalovanej2/.Záveromsvojhoodvolania
žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu preskúmal
a zmenil ho tak, že žalobe vyhovie, resp. ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie. Žalobkyňa si zároveň uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaní 1/, 2/ sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. a) CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že hoci je
odvolanie žalobkyne dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne vo výroku.

5. Predmetom odvolacieho konania je vzhľadom na odvolacie námietky žalobkyne posúdiť, či súd prvej

inštancie správne rozhodol, keď konanie zastavil aj voči žalovanej 2/.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 14.01.2019
domáhala voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 5.298,80 eura s príslušenstvom, ako aj náhrady trov
konania titulom nesplateného úveru, ktorý žalobkyňa nadobudla ako pohľadávku na základe zmluvy o

postúpení pohľadávok č. 0667/2017/CE zo dňa 23.06.2017 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou,
a.s. ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom. Súd prvej inštancie v priebehu konania zistil, že
uznesenímOkresnéhosúduTrnavasp.zn.28OdK/176/2019zodňa26.júna2019bolvyhlásenýkonkurz
na majetok žalovaného 1/ Z. Z., nar. XX.XX.XXXX a zároveň mu bola ustanovená správkyňa JUDr.
D. Y., so sídlom kancelárie Bratislavská 61/68, Šamorín (Obchodný vestník, čiastka 128/2019 vydaná

04.07.2019). Vzhľadom na zistenú skutočnosť súd prvej inštancie uznesením č. k. 12Csp/3/2019 - 176
zo dňa 10. júla 2019 výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. vrátil žalobkyni 317,50 eura na zaplatenom
súdnom poplatku a výrokom III. nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

7. Podľa § 236 CSP, v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal,

označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie,
poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

8. Uznesenie predstavuje jednoduchšiu procesnú formu rozhodnutia súdov. Civilný sporový poriadok
zavádzapovinnosťodôvodňovaťvšetkyuznesenia,ktorésavyhotovujúpísomne.Každéuzneseniemusí

obsahovať stručné odôvodnenie, nakoľko rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia sa môže javiť ako
nepreskúmateľné, rozhodnutie, ktoré má snahu vyhnúť sa kontrole, prípadne vykazuje prvky ľubovôle.
Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je katalóg jednotlivých čiastkových práv. Jedným z nich
je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čím dochádza ku skutočnej
realizácii práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty. Stručná forma odôvodnenia

predstavuje najmä objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli k prijatiu uznesenia a ktoré sú spôsobilé
výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť. Uvedené tak predstavuje základné
formulačné pravidlo, kde z osobitností konkrétneho prípadu budú vyplývať i osobitosti odôvodnenia
rozhodnutia v intenciách právneho posúdenia, t.j. prečo súd na konkrétne skutkové okolnosti aplikoval,resp. zvolil tento procesný postup a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia. Z hľadiska
výkladu pojmu stručné odôvodnenie sa vyžaduje podrobnejšie odôvodnenie tam, kde je proti uzneseniu
prípustné odvolanie. (viď. ŠTEVČEK M., FICOVÁ S., BARICOVÁ J., MESIARKINOVÁ S., BAJÁNKOVÁ

J., TOMAŠOVIČ M. a kol.. Civilný sporový poriadok - komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 860 - 861).

9. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať kritériá uvedené v CSP platného a účinného
v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je teda

odrazom práva strany v konaní na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu,
ktoré sa vysporiada i so špecifickýmu námietkami strany. Porušením uvedeného práva strany na
jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa
o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkov. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň dostatočným podkladom pre uskutočnenie

prieskumu jeho správnosti v konaní o opravnom prostriedku. Rozhodnutie, ktoré nerešpektuje uvedené
zásady je nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo strany na spravodlivý súdny
proces a v konečnom dôsledku jej odníma možnosť konať pred súdom.

10. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu

predchádzalo, dospel k záveru, že v danom prípade napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie
je odôvodnené a nezodpovedá požiadavkám kladeným CSP na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
Odôvodnenie uznesenia neobsahuje žiadnu úvahu súdu prvej inštancie prečo konanie zastavil aj voči
žalovanej 2/. Súd prvej inštancie iba poukázal na relevantné ustanovenia ZoKR, ktoré v odôvodnení
citoval, avšak v uznesení absentuje bližšie odôvodnenie jeho rozhodnutia o zastavení konania

voči žalovanej 2/, v dôsledku čoho tak bolo odvolaciemu súdu znemožnené preskúmať správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti.

11. Odvolací súd konštatuje, že uvedené procesné pochybenie súdu prvej inštancie by bolo dôvodom na
zrušenie uznesenia v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku o zastavení konania voči žalovanej 2/ a v

súvisiacomvýrokuonáhradetrovkonaniamedzižalobkyňouažalovanou2/spoukazomnaustanovenie
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátenie veci v zrušenej časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Odvolací súd však zároveň poukazuje na skutočnosť, že v priebehu odvolacieho konania
bolo zistené, že Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 28OdK/252/2019 zo dňa 29. júla 2019 (t.j. po
rozhodnutí súdu prvej inštancie) vyhlásil konkurz na majetok žalovanej 2/ Y. Z., nar. XX.XX.XXXX a

ustanovil jej správcu JUDr. Hanu Sopko LL.M., so sídlom kancelárie Paulínska 24, Trnava (Obchodný
vestník, čiastka 151/2019 vydaná 07.08.2019).

12.Podľa§167eods.1ZoKR,akbolvyhlásenýkonkurz,súdbezzbytočnéhoodkladuzastavíkonanie,v
ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje

za nevymáhateľnú (§ 166b).

13. Podľa § 166a ods. 1 a 2 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze
alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej

len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne
pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c)
pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak
ideozmluvuuzatvorenúpredvyhlásenímkonkurzu.Pohľadávkypodľaodseku1savkonkurzeuplatňujú
prihláškou.

14. Podľa § 166b ods. 1 a 2 ZoKR, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje
a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie
pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok
zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok

v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola
prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim
dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť,
ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcimdňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred
rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom
konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára. Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje

na oddlžením nedotknuté pohľadávky.

15. Podľa § 166c ods. 1 ZoKR, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: a) pohľadávka veriteľa
- fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia,
ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne

upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je
dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti
s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu
zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka
zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane
príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto

pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona, h)
nepeňažná pohľadávka.

16. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo
všeobecnostiuvádza,žeideoprocesnýnástrojurčenývýlučnepredlžníka,ktorýmmožnozapodmienok

ustanovených v zákone (ZoKR) dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v
rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa
nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma
spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti, druhej hlavy ZoKR) alebo splátkovým kalendárom (podľa
štvrtej časti, tretej hlavy uvedeného zákona). Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento

nepodáva všeobecný návrh na oddlženie, kde by vhodnú formu určil súd, príp. správca, ale voľbu
spôsobu oddlženia vykoná dlžník podaním príslušného návrhu.

17. K procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu podľa štvrtej časti ZoKR odvolací súd zdôrazňuje,
že na rozdiel od likvidačného konkurzu (druhá časť, prvá hlava konkurzného zákona), súdne konania,

v ktorých sa uplatňujú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a a nasl.)
a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b) sa
neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e).

18.NakoľkozverejnenímrozhodnutiaovyhláseníkonkurzuvObchodnomvestníkunamajetokžalovanej

2/ sa začal konkurz a vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku,
ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, boli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie
predmetného konania voči žalovanej 2/, s poukazom na § 167e ods. 1 ZoKR. Vzhľadom na skutočnosť,
že súd prvej inštancie už napadnutým uznesením konanie voči žalovanej 2/ zastavil, odvolací súd v
zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku

I. v časti o zastavení konania voči žalovanej 2/ (ako vecne správne vo výroku) a v súvisiacom výroku o
náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovanou 2/ potvrdil.

19. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej 2/ vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnej žalobkyni (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle §

262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto
rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná
2/ v odvolacom konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila,
ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd
preto s poukazom na čl. 17 základných princípov CSP rozhodol tak, že sa jej nárok na náhradu trov

odvolacieho konania nepriznáva.

20. Toto uznesenie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.