Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. november 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoCsp/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214222466
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2214222466.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Eva Behranová v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO
35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, proti žalovaným: 1. C. D., narodený XX.X.XXXX, bytom F. XXX, H., 2. U. D.,
narodená XX.XX.XXXX, zomrelá XX.X.XXXX, naposledy bytom F. XXX, H., o zaplatenie 2.216,22

eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
6C/23/2015-209 zo dňa 7.11.2019 vo výrokoch III., IV., takto

r o z h o d o l :

I. Odvolacie konanie sa z a s t a v u j e.

II. Žalobcovi sa nepriznáva n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 6C 23/2015-60 zo dňa 31.5.2016 výrokom I. konanie v časti o
zaplatenie 1.134,23 eur s príslušenstvom zastavil, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III.
uložilžalobcovipovinnosťzaplatiťnatrováchprávnehozastúpenia99,87eurkrukámprávnehozástupcu
žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 24Co/51/2017-91 zo dňa 6.2.2018 v dôsledku

podania odvolania žalobcom proti výroku II., III. rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 6C 23/2015-60 zo
dňa 31.5.2016 v napadnutých výrokoch II. a III. zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie
veci, keďže súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka
a nesprávne interpretoval ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka, pričom rozhodnutie súdu prvej
inštancie ani nezodpovedalo požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ustanovenia

§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 6C
23/2015-60 zo dňa 31.5.2016 v napadnutých výrokoch II. a III. zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného
sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§
391 ods. 1 Civilného sporového poriadku) s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní
bolo opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto
posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a následne vo veci opätovne

rozhodnúť a nové rozhodnutie náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odôvodniť.

3. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím
súdom opäť vo veci rozhodol rozsudkom označeným v záhlaví, ktorým rozsudkom súd prvej inštancie
výrokom I. konanie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade sa zastavil, výrokom II. žalovanému v 1. rade

náhrada trov konania nepriznal, výrokom III. žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol, výrokom IV.
žalovanej v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie označenom v záhlaví vo výrokoch III., IV. podal odvolanie žalobca
s návrhom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch vyhovením žalobe voči

žalovanej 2. a priznaním žalobcovi voči žalovanej 2. nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o premlčaní uplatneného nároku voči
žalovanej 2., keďže žalovaná 2. ako osoba konajúca v mene jeho právneho predchodcu konala od
počiatkusúmyslomuviesťjehoprávnehopredchodcudoomyluavylákaťodnehoplnenie,ktoréajreálne
prevzala a do dnešného dňa nevrátila, pričom žalovaná 2. podpísala za žalovaného 1. úverovú zmluvu, a

preto ňou vznesená námietka premlčania je konaním v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nemôže požívať
právnu ochranu.

5. Po predložení veci odvolaciemu súdu odvolací súd zistil z lustrácie v Registri obyvateľov zo dňa
14.7.2020, že žalovaná 2. zomrela dňa XX.X.XXXX. Ďalej odvolací súd z obsahu spisu Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 17D/26/2020 zistil, že uznesením č. k. 17D/26/2020-73, Dnot 81/2020 zo dňa

1.6.2020 bolo v dedičskej veci po poručiteľke menom U. D., rod. E., narodená XX.XX.XXXX, zomrelá
dňa XX.X.XXXX posledný trvalý pobyt F. XXX, konanie o dedičstve zastavené podľa ustanovenia § 187
ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, nakoľko poručiteľka nezanechala žiaden majetok.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7.Podľa§378ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkunakonanienaodvolacomsúdesaprimeranepoužijú

ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
"procesné podmienky").

9. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva

a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

11. Podľa § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa
konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom
môže pokračovať.

12. Podľa § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o
majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých
podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa
skončí konanie o dedičstve.

13. Podľa § 66 Civilného sporového poriadku, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva
súd viazaný.

14. Spôsobilosť na práva a povinnosti fyzickej osoby vzniká narodením a zaniká smrťou. Ustanovenie
§ 63 Civilného sporového poriadku upravuje prípady, keď k strate procesnej subjektivity fyzickej osoby,
teda k jej smrti, dôjde počas konania, t. j. v období od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí. Súd po smrti strany počas konania má po posúdení povahy sporu možnosť
len konanie zastaviť alebo v konaní pokračovať. Povahou veci sa rozumie povaha hmotných práv a

povinností, o ktoré v konaní ide, čo vyplýva práve z toho, že procesné nástupníctvo sa odvodzuje od
nástupníctva hmotnoprávneho (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/368/2012
z 28.2.2012).15. Judikatúra zastáva názor, že ak bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa,
resp. poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje
výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa a zároveň nebolo ani v prebiehajúcom

sporovom konaní preukázané, že by poručiteľ mal iný majetok, ktorého existencia by umožňovala súdu
samostatne uvážiť, či vo vzťahu k tomuto majetku prichádza do úvahu právne nástupníctvo inej osoby, je
potrebné konanie zastaviť podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže z povahy
veci nie je možné v konaní pokračovať, ak neexistuje právny nástupca zomretej strany, teda osoby,
ktorú právny poriadok dosadzuje vo vzťahu k neuhradeným dlhom do právneho postavenia zomretého

podľa ustanovenia § 470 Občianskeho zákonníka. (pozri Komentár k § 63 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, právny portál ASPI).

16. V prejednávanej veci žalovaná 2. v priebehu odvolacieho konania dňa XX.X.XXXX zomrela, čím
stratila procesnú subjektivitu a konanie o dedičstve po žalovanej 2. bolo zastavené pre jej nemajetnosť.
Osoby, ktoré prichádzali do úvahy ako dedičia, sa vzhľadom na zastavenie konania o dedičstve po

žalovanej pre jej nemajetnosť dedičmi nestali a podľa výsledku konania o dedičstve na nich neprešla
povinnosť, o ktorú v prejednávanej veci ide. Za týchto okolností tak odvolací súd konštatuje, že nie sú
splnené zákonné podmienky na rozhodnutie o pokračovaní s dedičmi žalovanej 2., pričom nedostatok
procesnej subjektivity na strane žalovanej 2. je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania a
odvolacie konanie je potrebné z tohto dôvodu zastaviť.

17. Ak k strate procesnej subjektivity strany dôjde po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
je súd naďalej vyhláseným rozhodnutím viazaný a nemá oprávnenie na zrušenie predchádzajúceho
vyhláseného rozhodnutia. Pri riadení sa opísanými úvahami je tak zrejmé, že smrť žalovanej 2. v
prejednávanej veci spôsobila nemožnosť ďalšieho pokračovania v konaní a odvolacie konanie proti

žalovanej 2. preto muselo byť obligatórne zastavené.

18. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Pre zastavenie odvolacieho konania potom odvolací súd musel rozhodnúť aj o náhrade trov
odvolacieho konania. K zastaveniu odvolacieho konania došlo pre právnu skutočnosť nepričítateľnú
žiadnej zo strán, pričom práve táto (smrť žalovanej 2.) mala za následok, že v čase rozhodovania
odvolacieho súdu jedinou stranou s procesnou subjektivitou zostal žalobca. Za tejto procesnej situácie
však ani povinnosť na náhradu trov mu vzniknutých nebolo by komu uložiť a potenciálne ju i vymôcť

(v prípade úvah o náhrade trov vzniknutých žalovanej 2. tu zas nebolo potenciálneho oprávneného).
V nadväznosti na to tak nastala výnimočná situácia, na základe ktorej nemohol odvolací súd priznať
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Práve to viedlo odvolací súd k rozhodnutiu o
náhrade trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku.

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).