Uznesenie ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8C/50/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519201316
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8519201316.3

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcov: 1. Y. Y., rod. H., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/
X, XXX XX V. - L. P., 2. K.. H. U., nar. X.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XXX, XXX XX V. - T., 3. C.. X. Y., rod.
U.ová nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX V. - A., všetci žalobcovia právne zastúpení: JUDr.
Vladimír Dlugolinský, advokát, AK so sídlom Levočská 1, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanej: U. R.,
rod. H. nar. X.X.XXXX, bytom U. XXXX/X, XXX XX T., právne zastúpená: Mgr. Miroslav Baláž, advokát,

AK so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 T. v konaní o zaplatenie 18 634,16 eur s príslušenstvom v prospech
žalobkyne v 1. rade a o zaplatenie 9 317,08 eur s príslušenstvom v prospech žalobcu v 2. a 3. rade takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Súd n e p r i z n á v a žalovanej voči žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali zaplatenia súm uvedených v petite žaloby, a to žalobkyňa
v 1. rade sumy 18 643,16 eur s úrokom z omeškania a každý zo žalobcov v 2. a 3. rade sumy po 9
317,08 eur s úrokom z omeškania. Svoj nárok odvodzovali z dohody dedičov v konaní vedenom pred
Štátnym notárstvom v Spišskej Starej Vsi č.k. D 890/89-18 zo dňa 25.9.1989 po neb. Q. H., podľa ktorej
K.. Y. H., Z.. (právny predchodca žalovanej) ako dedič, ktorý nehnuteľnosti nadobudol, bol povinný v
prípade odplatného scudzenia vyplatiť ustupujúcim dedičom K. U. (právna predchodkyňa žalobcov v

2. a 3. rade) a Y. Y. po 1 627,40 Kčs, čiže sumu zodpovedajúcu podielu ustupujúcich dedičov. Keďže
žalovaná nadobudla nehnuteľnosti po svojom otcovi K.. Y.ovi H.ovi, Z.., ktoré boli predmetom dedenia v
konaní sp. zn. D 890/89 a ustupujúcich dedičov, resp. ich právnych nástupcov nevyplatila, žiadali žalobe
vyhovieť, pričom v žalobe uviedli aj spôsob výpočtu žalovaných súm, ku ktorým dospeli vynásobením
výmery dedených pozemkov a obvyklých cien, za ktoré sa pozemky v danej lokalite predávajú.

2.Žalovanásožalobounesúhlasila.Malazato,žezáväzokjejotcavyplatiťustupujúcichdedičovboljeho
osobný záväzok, ktorý jeho smrťou zanikol. Ak by však súd dospel k záveru, že uvedená dohoda dedičov
má zaväzovať aj ju, namietla, že právo žalobcov je prekludované v zmysle § 13 zák. č. 293/1992 Zb.
Takisto poukázala na to, že podľa dedičskej dohody mal jej otec vyplatiť každému z dedičov konkrétnu
sumu, pričom nesúhlasila s názorom žalobcov, že by im v prípade predaja pozemkov mala vyplatiť
sumu zodpovedajúcu terajším trhovým cenám. Uviedla tiež, že za predaj utŕžila oveľa menšiu sumu,

než udávajú žalobcovia. U žalobcov v 2. a 3. rade namietal aj skutočnosť, že nimi tvrdené právo nebolo
prejednané v dedičskom konaní po ich matke. Z opatrnosti namietla aj premlčanie nároku vzhľadom na
právne posúdenie nárok v predžalobnej výzve.

3. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovanej vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu až krátko
pred vytýčeným pojednávaním. Na tomto pojednávaní pred jeho otvorením vzali žalobcovia žalobu

v celom rozsahu späť vzhľadom na cenu, za ktoré sporné pozemky žalovaná predala, o ktorej sa
dozvedeli až po vyžiadaní zmlúv súdom od okresného úradu, katastrálneho odboru. Zároveň právnyzástupca žalobcov navrhol o trovách konania rozhodnúť v zmysle § 257 C.s.p., pričom dôvody hodné
osobitného zreteľa videl v dvoch aspektoch - 1. v sociálnej situácii žalobcov, keď žalobcovia v 1. a 2.
rade sú dôchodcovia a 2. v procesnej situácii, keď žalobcovia nemali možnosť zistiť kúpnu cenu, za ktorú

žalovaná pozemky predala a k tejto sa dostali až v priebehu súdneho konania. Poukázal pritom na to,
že v žalobe vychádzali z obvyklých cien a nemohli tušiť, že žalovaná predá pozemky za takú smiešnu
cenu, ktorá v priemere činí 2,50 eur za 1 m2. Poukázal pritom na skutočnosť, že po predaji pozemkov
časť z nich nová kupujúca predala za 50 eur za 1 m2.

4. Právny zástupca žalovanej súhlasil so späťvzatím žaloby. Navrhol však priznať žalovanej plnú
náhradu trov konania. Poukázal na to, že žalobcovia si mohli hodnotu pozemkov preveriť tabuľkami na
hodnotu ornej pôdy, pričom aj v rámci dedičského konania boli pozemky ohodnotené na 1 594 eur. Nie
každý je tak šikovný obchodník, že dokáže speňažiť veci výhodne.

5. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (C.s.p.) žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Vzhľadom na úplné späťvzatie žaloby žalobcami a súhlas žalovanej so zastavením konania súd v
súlade s cit. zákonnými ustanoveniami konanie zastavil.

8. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 257 C.s.p., v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Účelom uvedeného ustanovenia
je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením
moderačného práva súdu cez dôvody hodné osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia znamená

odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania, príp. zodpovednosti za zavinenie (pri zastavení
konania), pretože má dopad na toho, kto by mal inak právo na náhradu trov konania. Aplikácia
tohto ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov konania neprizná. Základným
predpokladom pre použitie tohto ustanovenia v súvislosti s náhradou trov konania je preukázanie

dôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa.Tietomôžubyťdanécharakteromkonania,charakteromprocesnej
situácie, ale taktiež môžu byť dané aj sociálnym aspektom strany sporu. Musí však ísť o výnimočný
prípad, ktorý má oporu v skutkovom stave zistenom vykonaným dokazovaním. Pri rozhodovaní podľa
tohto ustanovenia je taktiež potrebné si všímať i okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva
na súde a ich postoje v konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u strany sporu

povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené
stabilizovanou doterajšou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov
konania u čiastočne alebo plne úspešnej strany sporu. Je vecou konkrétneho prípadu, či dôjde k takým
okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré
upravujú náhradu trov konania.

9. V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania skúma, ktorá strana procesne zavinila zastavenie konania. Uvedené zavinenie sa skúma
z procesného hľadiska. V zásade platí, že späťvzatím žaloby procesne zaviňuje zastavenie konania
žalobca, ibaže išlo o späťvzatie žaloby z dôvodu správania sa žalovaného po podaní žaloby (aj

keď takéto zavinenie žalovaného nie je výslovne v C.s.p. uvedené, je zrejmé, že ak napr. odpadne
predmet sporu pre správanie žalovaného, zavinil vedenie konania a následne jeho zastavenie žalovaný;
uvedený názor súdu potvrdzuje aj odborná literatúra k CSP (napr. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.
H. Beck, 2016, 934 s.).

10. Žalobcovia vzali žalobu späť. Z procesného hľadiska teda zavinili zastavenie konania a mali by
nahradiť žalovanej trovy konania. Súd však v tomto prípade videl dôvody hodné osobitného zreteľa v
okolnostiach daného prípadu. Dohoda dedičov obdobná ako v tomto prípade je v judikatúre slovenských
súdov akceptovaná ako dohoda, ktorá prechádza aj na právnych nástupcov pôvodných dedičov (ktorý

názor vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5Cdo/96/2000 zo dňa 26.11.2003). Žalobcovia
sa teda skutočne mohli oprávnene domnievať, že žalovaná predajom pozemkov bez výplaty sumy
zodpovedajúcej cene za podiely, na ktoré by v dedičskom konaní z roku 1989 mali nárok či už
oni alebo ich právny predchodca, porušila svoje povinnosti. Žalovaná ani na predžalobné výzvyžalobcovnevyplatilažalobcomaničasťzosumyzískanejpredajomspornýchpozemkov.Cenyuvádzané
žalobcami v žalobe sa pritom javia ako obvyklé ceny, za ktoré sa pozemky v tej ktorej lokalite predávajú,
čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že obratom po tom, ako žalovaná sporné pozemky predala, nová

kupujúca predala malú časť z týchto pozemkov za cenu, akú uvádzali žalobcovia v žalobe (a ktorá len
za rozlohovo najmenšie pozemky presahovala kúpnu cenu vyplatenú žalovanej za všetky pozemky viac
ako 3-násobne). Žalobcovia však neboli účastníkom kúpnej zmluvy medzi žalovanou ako predávajúcou
a ďalšou osobou ako kupujúcou, teda nemali vedomosť o kúpnej cene, ktorú žalovaná za predaj
obdržala, resp. ktorá bola uvedená v kúpnej zmluve. Žalovaná pritom v rámci predsúdnej komunikácie,

ani vo vyjadrení k žalobe neuviedla žalobcom sumu, ktorú predajom získala. Aj keď nepochybne sa
predpoklady žalobcov ohľadom súm, ktorá žalovaná za predaj získala (a teda aj ohľadom súm, ktoré
by im mala vyplatiť) nemuseli naplniť a pri rozhodovaní vo veci samej (ak by k nemu došlo) súd mohol
dôjsť aj k iným záverom ohľadom výšky súm, ktoré by mala žalovaná vyplatiť žalobcom, je nepochybné,
že ak by mali vedomosť o výške kúpnej ceny, za ktorú žalovaná pozemky predala, ich uvažovanie a
rozhodovanie o prostriedkoch, ktoré využijú voči žalovanej na uplatnenie svojich nárokov, by bolo iné.

Toto sa napokon prejavilo späťvzatím žaloby.

11. Za týchto okolností daného prípadu súd aplikoval § 257 C.s.p. a o trovách konania rozhodol, tak, že
nepriznal žalovanej voči žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia uznesenia na
súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.