Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/65/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113215295
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8113215295.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: B.. B. M., K. Š. X, XXX
XX O., právne zastúpeného Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080
01 Prešov, IČO: 42238871, proti žalovanému: Q. M., M. O. Y. XXX, XXX XX Y., T.: XX XXX XXX,
právne zastúpenému Mgr. Drahoslavom Potočekom, advokátom so sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice,
IČO: 32 465 238, o zaplatenie 810,36 eura s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného o
zaplatenie 1.143,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov,
č. k. 19Cb/192/2013-506 zo dňa 23. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a IV.

Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:
„ I. Žalobu o zaplatenie 810,36 eur s prísl. z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 1.143,60 eur s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne
od 23.10.2013 do zaplatenia.

III. V prevyšujúcej časti vzájomný návrh žalovaného z a m i e t a.

IV. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 810,36

eura s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že uzavrel
so žalovaným dňa 7.5.2012 zmluvu o dielo, predmetom ktorej okrem iných dodávok bola aj dodávka
plynofikácie. Po tom, čo žalovaný odmietol pokračovať v prácach podľa zmluvy o dielo, rozhodol sa
s ním túto spoluprácu ukončiť, a to listom, ktorý bol žalovanému doručený dňa 12.2.2013. Žalovaný
plynofikáciu ku dňu 12.2.2013 nedokončil, a preto bol prinútený objednať dokončenie plynofikácie u
iného dodávateľa. Išlo o dokončenie plynofikácie kuchyne, pretože bez tejto plynofikácie celá kuchyňa
je nefunkčná. Plynofikáciu vykonal V. C. - C., ktorému za prácu podľa súpisu vykonaných prác zaplatil

810,36 eur. Žalovaného listom zo dňa 10.5.2013, doručeným dňa 14.5.2013, vyzval na zaplatenie
uvedenej sumy, ktorá však nebola do dňa 21.5.2013 zaplatená. Žalovaný sa teda dostal do omeškania
od 22.5.2013, preto žiada úroky v úrokovej sadzbe platnej od 8.5.2013 vo výške 5,5 % ročne. Právne
žalobca svoj nárok špecifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorým sa žalovanýna jeho úkor obohatil, keďže v zmluve o dielo bola dojednaná cena za dodávku plynofikácie vo výške
1.600,- eur plus 20 % DPH, pričom táto mu už bola vyplatená, ale tento v rozpore s dojednanou zmluvou
o dielo plynofikáciu svojvoľne nedokončil, a preto bol nútený na dokončenie plynofikácie objednať iného

objednávateľa a zaplatiť mu sumu 810,36 eur.

3. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 7.8.2013 pod č.k. 21Rob/145/2013-16, proti ktorému žalovaný
Q. M. podal včas odpor s tým, že zmluva o dielo uzavretá medzi nimi v ustanovení čl. 2 v odrážke 1
upravuje,žedodávkuamontážvodoinštalácieakanalizáciezhotoviteľbudevykonávaťpodľaprojektovej

dokumentácie, vypracovanej od T.. I.C.. Žalobca ako objednávateľ v zmysle zmluvy o dielo s ním ako
so zhotoviteľom sa v máji 2012 v zmysle zmluvy o dielo dohodol na predbežnej cene diela, keďže mu
hovoril, že kvôli šetrnosti rozsah diela bude postačovať v rozsahu, aký on predložil v predbežnej ponuke
v rozpočte ním vyhotovenom dňa 27.4.2012, teda bez horizontálnej kanalizácie, rozvodov a podobne
v celkovej cene 33.479,66 eur. Napriek skutočnosti, že v čase uzatvárania zmluvy žalobca projektom -
rozpočtomodT..I.uždisponoval,jemuhoneposkytol.Projekt-rozpočetprojektantkyT..I.,ktorýmsamal

v zmysle zmluvy riadiť a v konečnom dôsledku aj riadil, kvôli nepostačujúcemu rozsahu prác, na ktorom
savpredbežnejponukezodňa27.4.2012účastnícidohodli,obsahujevčastizdravotechnikaširšírozsah
prác, teda na rozdiel od jeho predbežnej ponuky aj horizontálne rozvody kanalizácie a vodoinštalácie
vo vonkajšej a vnútornej inštalácii a kanalizácii v hodnote 64.666,49 eur za vnútornú zdravotechniku
a v cene 5.858,18 eur plus 2.299,62 eur za vonkajšiu zdravotechniku. Projekt - rozpočty mu zaslala a

doručila projektantka T.. I. až 23.5.2012, teda 16 dní po podpísaní zmluvy o dielo. Z uvedeného dôvodu
sa teda cíti zo strany žalobcu byť absolútne podvedený. Skutočné vykonávanie diela však vyžadovalo
uskutočniť práce a dodávku materiálov, ktoré zmluva o dielo vôbec nezahŕňa. Ide tu o vodorovné
kanalizácie a horizontálne rozvody vodovodného potrubia a kanalizácie k umývadlám, ktoré mali byť od
12 ks väčšieho počtu, k vodovodným batériám, ktoré mali byť o 40 ks väčšieho počtu, sprchám, ktoré

mali byť o 9 ks väčšieho počtu, k WC, ktoré mali byť o 3 ks väčšieho počtu, k drezom, ktoré mali byť o 4
ks väčšieho počtu. Keď uvádza vodorovnú kanalizáciu, ktorá sa pri uzatváraní zmluvy neplánovala, ide o
výkopové práce, sekanie, rezanie a rozbíjanie betónu, napr. v suteréne budovy v dĺžke odbočky cca 130
m a tiež aj vonku mimo budovy + bagrovanie, vynášanie sutiny a zeminy von z budovy a vyvážanie preč,
montáž rúr a odbočiek, lepenie, dovoz štrku a piesku, zasypávanie kanalizácie štrkom, pieskom celého

terénu a podobne. Okrem uvedených prác, navyše na 3. poschodí nad rámec dohody zmluvy okrem
4 pôvodne dohodnutých izieb robil 3 izby navyše premiestnením kúpeľní a sociálnych zariadení na iné
miesto uvedeného 3. poschodia. V spomenutých 3 izbách navyše na 3. poschodí sa robilo kúrenie a
kanalizácia, plus robili sa navyše spomenuté sociálne zariadenia a kúpeľne na 3. poschodí, v ktorých sa
robila vodoinštalácia, kanalizácia, kúrenie a ventilácia, teda sekanie do stien a podlahy a osadzovanie

inštalácie. Ventilácia sa robila navyše na každom poschodí, s čím bola samozrejme spojená dodávka
rúr a odbočiek v potrebnom počte a dĺžkach, ich osadzovanie, teda sekanie do stien a ich montovanie.
Na 3. poschodí sa okrem 3 hydrantov v rámci rozpočtu montoval navyše štvrtý hydrant a k nemu sa
inštalovalo potrubie v potrebnej výške, teda sekanie do podlahy a stien a montáž potrubia. Okrem
toho sa u objednávateľa prác nad rámec počiatočnej dohody a zmluvy robili navyše aj strešné zvody,

teda vonkajšia kanalizácia zo striech nasmerovaná do vnútornej, ktorá bola tiež podobne vykonaná
mimo rozpočtu zhotoviteľa. Strešné zvody a s ňou súvisiaca kanalizácia vyžadovali prebíjanie cez steny,
sekanie do stien, do podlahy, potom na prízemí smerom od budovy, sekanie, prebíjanie stien, sekanie
a rezanie betónových chodníkov a podobne. Uvedené práce teda vyžadovali navyše 5 mesiacov práce,
ktoré on musel zaplatiť práce 3 - 6 pracovníkom, ktorým musel zaplatiť odmenu za všetky odpracované

hodiny a mesiace. Všetky práce, dodávky a montáž zariaďovacích predmetov boli vykonávané iba na
podnet objednávateľa. Všetky práce navyše boli zapisované do stavebného denníka a do výdajkových
listín a boli podpísané objednávateľom a stavebným dozorom. Neochota objednávateľa rokovať od
októbra 2012 do januára 2013 napriek viacpočetným žiadostiam zhotoviteľa o peňažných úhradách
za vykonané práce, ako aj práce a dodávky urobené navyše nad pôvodne dohodnutý rozpočet, je

podľa neho voči nemu podvod zo strany objednávateľa. Namiesto početne požadovaného jednania,
požadovanej dohody o úhradách za navyše vykonané práce a dodávky, objednávateľ chytráckym
spôsobom zaútočil na neho, využijúc svoje právnické zručnosti účelovým, osočujúcim listom, následným
návrhom na vydanie platobného rozkazu a trestným oznámením, a to všetko v priebehu 8 dní. Navonok
postavil sám seba do postoja urazenej a poškodenej osoby. Podobné jednanie mal aj voči ostatným

zhotoviteľom na rovnakej stavbe, aby tak chytráctvom ušetril desiatky tisícov eur - M. J., T.. A. E.,
ktorí tiež pracovali na uvedenom objekte ako stavební podnikatelia. Za vyššie uvedené práce naviac
iba v časti vodoinštalácia a kanalizácia vykonal práce nad rámec zmluvy o dielo v celkovej hodnote
53.407,28 eur, teda práce v hodnote o 25.807,27 eur viac od pôvodnej ceny dohodnutej v zmluve. Prácenad rámec zmluvy v časti dodávka, montáž ústredného kúrenia, kotolne, strojovne, rozvodu potrubia
armatúr a vykurovacích telies, vykonal v hodnote o 1.129,19 eur viac od pôvodnej ceny dohodnutej v
zmluve, teda 50.934,- eur plus 10.186,- eur DPH. Práce nad rámec zmluvy v časti plynofikácia vykonal

v hodnote o 1.143,60 eur viac od pôvodnej ceny dohodnutej v zmluve, teda 1.600,- eur + 320,- eur
DPH. V jeho opise sú uvedené iba výpočty a ceny za už vykonané práce a dodávky, nie však ceny
za nedodané zariaďovacie predmety, ako sú umývadlá, vodovodné batérie, sprchy, WC misy, drezy a
pod., okrem už vyplatených peňazí na zálohách za už vykonané práce a dodávky. Žalobca mu dlží ešte
28.080,07 eur, ktorý nedoplatok voči nemu uplatnil vzájomným návrhom v súdnom konaní vedenom na

tunajšom súde pod sp. zn. 21Cb/62/2013, a pre vyššie uvedené konanie podal na neho aj dňa 20.6.2013
trestné oznámenie na okresnej prokuratúre, ktoré je vedené pod sp. zn. 1Pn/804/13. V súdnom konaní
sp. zn. 21Cb/62/2013 navrhol pre uskutočnené práce a dodávky na uvedenom diele vykonať znalecké
dokazovanie, a preto navrhuje súdu aj v tomto konaní, aby závery znaleckého dokazovania boli použité
aj v tomto konaní. Keďže mu žalobca dlží ešte 28.080,07 eur, žiada, aby súd žalobu voči nemu zamietol.

4. V podaní zo dňa 18.6.2014 žalovaný ďalej namietal, že v zmluve o dielo bola dohodnutá predbežná
cena diela, ktorá neodzrkadľovala ani rozpočet, podľa ktorého sa mali účastníci zmluvy riadiť, ale iba
objem rozsahu, na akom boli na začiatku konania dohodnutí. Poukázal na ustanovenie § 635 ods. 1
Občianskehozákonníka(OZ),podľaktorého,aksacenadohodlapodľarozpočtu,nesmiesabezsúhlasu
objednávateľa zvýšiť, pričom rozpočet od T.. I., na ktorom sa dohodli, avšak iba v odvetví vodoinštalácie

a kanalizácie prevyšoval predbežnú cenu vodoinštalácie a kanalizácie uvedenú v zmluve o dielo o
45.224,29 eur. Poukázal ďalej na ustanovenie § 635 ods. 4 OZ, podľa ktorého, ak objednávateľ odstúpil
od zmluvy, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu za vykonanú prácu a vzniknuté náklady
podľa pôvodne dohodnutej ceny, iba ak mal z čiastočného plnenia majetkový prospech. Podľa § 636
ods. 2 OZ, ak objednávateľ od zmluvy odstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na

vykonanú prácu a vzniknuté náklady. Dodávky a práce, ktoré sa týkali iba plynofikácie, boli zo strany
objednávateľa oproti pôvodným dojednaniam, pretože sa nakoniec podľa jeho požiadaviek a následnej
projektovej dokumentácie T.. B. A. z augusta 2012 plynofikácia inštalovala v exteriérových priestoroch,
kdesarozsahinštalácienavýšilpovýkopovýchprácach,čonavýšilocenuplynofikácienauskutočnených
prácach o ďalších 1.143,60 eur od predbežnej ceny plynofikácie 1.920,- eur.

5. Podaním doručeným súdu dňa 7.9.2015 žalovaný podal voči žalobcovi vzájomný návrh na úhradu
sumu 1.143,60 eur za práce vykonané nad rámec predbežnej ceny v zmluve o dielo a žiadal, aby ho
súd zaviazal na zaplatenie sumy 1.143,60 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 21.12.2012 do
zaplatenia.

6. Ďalším podaním z toho istého dňa navrhol, aby súd pripustil v konaní o vzájomnom protinávrhu do
konania na strane žalovaného ďalšieho účastníka, a to V.. M. Č., ktorý je majoritným spolumajiteľom
Domu sociálnych služieb, na ktorom sa vykonávali práce v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 7.5.2012 s tým,
že tento bol tiež osobou, s ktorou zhotoviteľ Q. M. de facto jednal o veciach uvedenej zmluvy o dielo.

7. Uznesením zo dňa 20.11.2015 súd pripustil, aby do konania o vzájomnom návrhu na strane
žalovaného vstúpil ako ďalší účastník označený V.. M. Č..

8.Napojednávaníkonanomdňa16.11.2017žalobcaavkonaníovzájomnomnávrhuoznačenýžalovaný

V.. M. Č. vzniesli námietku premlčania uplatneného vzájomného nároku, pričom žalobca B.. M. žiadal
vzájomný protinávrh zamietnuť, keďže sa so žalovaným Q. M. dohodli pevnou sumou na cene diela.
Uviedol, že zmluva medzi nimi bola uzavretá podľa režimu OZ, od zmluvy odstúpil, pričom druhá strana
odstúpenie od zmluvy nenapadla a pre prípad odstúpenia od zmluvy si žiadne práva a povinnosti v
zmluve nedohadovali. Pokiaľ si žalovaný Q. M. myslí, že mal dostať zaplatené viac, než na akej sume

sa dohodli, s jeho stanoviskom nesúhlasí. Žalobca na tomto svojom postoji zotrval aj v písomnom
záverečnomnávrhuzodňa27.11.2017,pričompoukázalnato,žeakžalovanýQ.M.žalujeprácenavyše
a uvádza to aj vo vzájomnom návrhu súdu doručenom dňa 7.9.2015 po tom, čo zobral v tejto časti žalobu
v konaní 21Cb/71/2013 späť, tieto skutočnosti nepreukázal. Ak sa podľa neho v zmysle § 635 ods. 1 OZ
dohodla cena podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť.

9. Žalovaný Q. M. v konaní o vzájomnom protinávrhu v záverečnom stanovisku zobral žalobu voči
žalovanému V.. M. Č. späť.10. Žalovaný Q. M. v konaní o vzájomnom návrhu podaním zo dňa 20.5.2016 žiadal, aby súd zaviazal
oboch zaplatiť mu žalovanú sumu spoločne a nerozdielne.

11. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 01.02.2018 č. k. 19Cb/192/2013-374 rozhodol tak, že vo
výroku I. konanie vo veci vzájomného návrhu voči žalovanému v 2. rade V.. M. Č. zastavil, vo výroku
II. žalobu o zaplatenie 810,36 eura s príslušenstvom zamietol, vo výroku III. žalobcu zaviazal zaplatiť
žalovanému Q. M. sumu 1.143,60 eura s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne od 23.10.2013 do zaplatenia,
vo výroku IV. v prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania vzájomný návrh voči nemu zamietol,

vo výroku V. priznal vo veci vzájomného návrhu žalovanému v 2. rade V.. M. Č. voči žalovanému Q.
M.N. 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.VovýrokuVI.priznalžalovanémuQ.M.vočižalobcovinárokna100%náhradutrovkonania,
o ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

12. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove

rozhodnutím zo dňa 25.10.2018, č. k. 3Cob/51/2018-407 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch II., III. a IV. a vo výroku V. o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec
vrátil na ďalšie konanie, pričom uložil súdu prvej inštancie vysporiadať sa s námietkou žalobcu ohľadom
litispendencie. Stotožnil sa s tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 07.05.2012 uzavretá zmluva
o dielo na celkovú sumu 96.000,- eur a že žalobca žalovanému zaplatil 95.000,- eur. Uložil súdu prvej

inštancie zaoberať sa tým, či vo vyplatenej sume 95.000,- eur boli zaplatené aj práce za plynofikáciu,
ktoré však už žalovaný nevykonal, a teda či je dôvodná žaloba žalobcu, ktorý sa domáha vrátenia 810,36
eura zo zaplatenej práce na plynofikáciu, ktoré podľa jeho tvrdenia žalovanému zaplatil. Zároveň mu
uložilzaoberaťsadôvodnosťounárokužalovanéhoajprípadnýmjehopremlčaním.Vbode19a20opísal
priebeh dokazovania a zistený skutkový stav. Poukázal v bode 48 na závery znaleckého dokazovania

znaleckým posudkom č. 04/2007 znalca T.. B. K., O.. a v bode 49 na doplňujúce odborné stanovisko
tohto znalca zo dňa 12.03.2019 vyhľadanom súdom v snahe postupovať na základe právneho pokynu
odvolacieho súdu.

13. Vec právne posúdil podľa § 161 ods. 1, 2 a 3 CSP, podľa § 290 CSP, podľa § 4 ods. 2, § 7, § 8,

§ 9 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa § 631, § 633, § 634, § 635, § 636, § 642,
§ 648 a § 457 OZ. Konštatoval, že predmetom konania sú nároky na jednej strane žalobcu o vydanie
bezdôvodného obohatenia a na druhej strane žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom
tieto právne nároky je potrebné podriadiť pod ustanovenia Občianskeho zákonníka, pojednávajúce o
právach a povinnostiach zmluvných strán pri zmluve o dielo podľa § 631 OZ.

14. Keďže zmluva uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou v širšom slova zmysle, je
potrebné od 1.7.2016 v konaní postupovať podľa Civilného sporového poriadku, Druhej hlavy Spory s
ochranou slabšej strany, prvého dielu Spotrebiteľské spory, kde sú uvedené osobitné procesné predpisy
na ochranu spotrebiteľa.

15. Vykonaným dokazovaním súd nezistil, aby sa žalovaný ako dodávateľ dopustil voči žalobcovi ako
spotrebiteľovi takého konania, ktoré by bolo možné považovať za nekalú obchodnú praktiku a ktoré
spadá pod definíciu nekalej obchodnej praktiky podľa tohto zákona. Je zrejmé, že už v zmluve o dielo
zmluvné strany uvažovali o tom, a je to aj bežnou praxou pri uzatváraní takýchto zmlúv o dielo, že môže

vyvstaťpotrebaprácnaviac,apretosúdnepovažujekonaniežalovanéhozakonanie,ktorýmbysinekalo
chcel vynútiť na úkor nižšie dohodnutej ceny za dielo cenu vyššiu na úkor žalobcu ako spotrebiteľa, v
snahe ho podviesť a uviesť do omylu.

16. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že je nesporné, že strany sporu uzavreli platnú

zmluvu o dielo podľa OZ, nakoľko podstatnými náležitosťami tejto zmluvy sú dohoda o diele, predmete
zmluvy, dohoda o jeho zhotovení na nebezpečenstvo zhotoviteľa a dohoda o odplatnosti diela.

17. Poukázal na to, že obe strany deklarovali, že uzavreli platnú zmluvu o dielo, za takú ju aj považujú.
Obe strany zároveň deklarovali aj to, že došlo v priebehu vykonania tejto práce k odstúpeniu od

zmluvy, a to zo strany objednávateľa listom zo dňa 11.02.2013. Z tohto dôvodu aj samotný žalobca
ako objednávateľ diela prehlásil list zo dňa 11.02.2013 ako písomný úkon, ktorým od zmluvy odstúpil, a
inak ho ani vzhľadom na jeho obsahovú náplň považovať nemožno. Preto je potrebné v danom prípade
aplikovať na právny vzťah ust. § 642 OZ.18.Vdanomprípadesažalobcaakoinvestoraobjednávateľdielarozhodolodzmluvyodstúpiťzdôvodu,
že bol nespokojný so spoluprácou so žalovaným, konkrétne s tým, že žalovaný neplní jeho pokyny a že

žalovaný predložil v decembri 2012 vyúčtovania tzv. prác naviac, s ktorými prácami nesúhlasil a nariadil
mu, aby pokračoval vo vykonávaní ďalších prác s tým, že už dohodnutú cenu, ktorá bola podľa neho
pevne dohodnutá v zmluve o dielo, zaplatil. Tento dôvod odstúpenia od zmluvy nemožno považovať za
odstúpenie od zmluvy podľa ods. 2 tohto právneho ustanovenia, pretože okrem nespokojnosti žalobcu
ako objednávateľa diela, tento nespĺňal náležitosti reklamácie diela, ani vytknutia vady diela a nebola v

ňom daná ani dodatočná lehota zhotoviteľovi na uskutočnenie nápravy v primeranej poskytnutej lehote,
pretože z obsahu listu zo dňa 11.2.2013 vyplýva, že prvou podstatnou skutočnosťou pre odstúpenie od
zmluvy bolo predloženie požiadavky žalovaného v decembri 2012 na zaplatenie prác naviac, pričom toto
konštatuje samotný žalobca v liste zo dňa 11.2.2013. Pokiaľ tento uvádza, že miera jeho trpezlivosti so
správaním žalovaného skončila, keď oznámil pri telefonickom rozhovore pani I., že žiadne zariaďovacie
predmety nenamontuje, pokiaľ mu nebudú zaplatené práce naviac, a ak nasledovali slová žalobcu, že

sa rozhodol, že už nežiada od žalovaného vykonávanie žiadnych prác a žiadnu revíznu správu od neho
nepotrebujeazakazujemupokračovaťvakýchkoľvekprácachnastavbe,jezrejmé,žeprenespokojnosť
so vzájomnou spoluprácou na vykonávaní tohto diela došlo k odstúpeniu od zmluvy, pričom pokiaľ dôjde
k odstúpeniu od platnej zmluvy v režime Občianskeho zákonníka, platia všeobecné ustanovenia § 48
ods. 1 OZ a v danom prípade sa zmluva od začiatku zrušuje.

19.Akdošlokodstúpeniuodzmluvypodľa§642ods.1OZ,jepovinnýobjednávateľzaplatiťzhotoviteľovi
sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, keďže zhotoviteľ nemôže výsledok použiť inak a nahradiť
mu účelne vynaložené náklady.

20. V danom prípade, pokiaľ sa strany sporu zhodli na tom, že žalovaný mal zaplatenú sumu podľa
pôvodného rozpočtu za plynofikáciu vo výške 1.920,- eur, pričom podľa znaleckého posudku T.. B. K.
vykonal práce v uvedenej sume, v danom prípadne je nesporné, že strany sporu uzavreli platnú zmluvu o
dielo podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko podstatnými náležitosťami tejto zmluvy sú dohoda o diele,
predmete zmluvy, dohoda o jeho zhotovení na nebezpečenstvo zhotoviteľa a dohoda o odplatnosti diela.

21.Akdošlokodstúpeniuodzmluvypodľa§642ods.1Občianskehozákonníka,jepovinnýobjednávateľ
zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, keďže zhotoviteľ nemôže výsledok
použiť inak a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

22. V danom prípade, pokiaľ sa strany sporu zhodli na tom, že žalovaný mal zaplatenú sumu podľa
pôvodného rozpočtu za plynofikáciu vo výške 1.920,- eur, pričom podľa znaleckého posudku T.. B. K.
vykonal práce v sume 3.458,45 eur, tak ak by si každá zo strán sporu mala vrátiť plnenie, žalovaný
by mal vrátiť sumu 1.920,- eur, ktoré prijal, ale žalobca by mu mal zaplatiť sumu 3.458,45 eur, teda po
vykompenzovaní týchto súm by mu mal doplatiť ešte 1.538,45 eur a žiada len 1.143,60 eur.

23. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe toho, aby mu žalovaný zaplatil za
to, čo mal dohodnuté a mal vykonať, ale čo vykonal iný živnostník vo výške 810 eur, je nedôvodný,
nakoľko ak došlo k odstúpeniu od zmluvy k 12.2.2013 a práce boli vykonané podľa tejto faktúry, ktorej
zaplatenia prác sa žalobca domáha, ktoré boli vykonané po odstúpení od zmluvy.

24. V danom prípade sa nejedná o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného Q. M., nakoľko
tomuto bráni skutočnosť, že dňom 12.2.2013 bolo potrebné zmluvu zrušenú v dôsledku odstúpenia
od zmluvy vysporiadať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, a teda pokiaľ akúkoľvek
sumu žalobca požaduje po žalovanom po tomto termíne, táto požiadavka nie je dôvodná. Bezdôvodným

obohatením na strane žalovaného nemôže byť zaplatenie prác podnikateľovi, ktorý na nehnuteľnosti
patriacej žalobcovi vykonal určité práce a túto zhodnotil týmto samotným žalobcom. Ak sa nároky oboch
na vysporiadanie zo zrušenej zmluvy stretli v čase odstúpenia od zmluvy, tak preukázateľne to, čo bolo
zaplatené a prijaté žalovaným, malo byť vrátené žalobcovi, a to, čo prijal žalobca, mal zaplatiť zase
žalovanému.

25. Ohľadom žalobcom vznesenej námietky premlčania súd poukazuje na ustanovenie § 107 OZ, podľa
ktorého, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.26. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

27. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej
dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie
namietať.

28. Nárok žalovaného bol súčasťou vzneseného vzájomného protinávrhu v konaní vedenom pod sp.
zn. 21Cb/62/2013, v ktorej veci bol tento návrh podaný dňa 24.4.2013. Keďže tento vzájomný návrh
do spisu 21Cb/62/2013 bol podaný 24.4.2013 a uvádzajú sa aj práce v časti plynofikácie, kde súhrnne
vtedy žiadal žalovaný o zaplatenie sumy 28.080,07 eura napriek tomu, že zobral vzájomný protinávrh v
tejto časti späť a uplatnil ho podaním zo dňa 7.9.2015 v tomto konaní, nemohlo dôjsť k premlčaniu tohto
nároku v zmysle ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka, resp. nárok bol uplatnený riadne a včas

v oboch lehotách, a to subjektívnej aj objektívnej.

29. Preto súd nárok žalobcu zamietol.

30. Ak žiada žalovaný ako zhotoviteľ diela zaplatenie sumy, ktorú oproti pôvodne dohodnutej sume

za plynofikáciu vykonal, táto jeho požiadavka dôvodná je a žalovanému patria aj nároky na úroky z
omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s použitím vládneho nariadenia 87/1995 Zb.,
pričom však priznal úroky z omeškania v zákonnej 8,5 % výške od 23.10.2013, keďže vzájomný návrh
bol doručený žalobcovi 22.10.2013.

31. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP v spojení s ust. § 263 CSP.

32. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to proti výrokom I., II., a IV. z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s právnym
názorom vysloveným Krajským súdom v Prešove v uznesení zo dňa 25.10.2018 sp. zn. 3Cob/51/2018.

Zotrval na svojej námietke litispendencie a nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie uvedenom
v bode 54 - 58. Nestotožnil sa ani s právnym posúdením premlčania nároku žalovaného súdom prvej
inštancie. Argumentoval tým, že v tomto konaní bolo dôležité posúdiť aj otázku spočívania premlčania.
Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie a považoval ho za nesprávny a nezákonný, lebo uplatnenie
nároku žalovaným (pánom M.) dňa 09.05.2013 v konaní vedenom na OS Prešov sp. zn. 21Cb/62/2013,

ktorý sa potom preniesol do konania vedenom pod sp. zn. 21Cb/71/2013, s protižalobou nesúvisí,
pretože k spočívaniu premlčacej lehoty došlo iba v konaní 21Cb/71/2013, a to až do zastavenia konania
v časti späťvzatého nároku a protižaloba v konaní 19Cb/192/2013 zo dňa 07.09.2015, kde samostatným
návrhom na začatie konania, t.j. samostatným konaním so všetkými procesnými a hmotnoprávnymi
dôsledkami na práva v nej uplatňované, ktoré súd buď vylúči na samostatné konanie, alebo ju bude

naďalej prejednávať s vecou, ku ktorej protižaloba bola podaná. Skutočnosť, že žalovaný vzal v konaní
vedenom pod sp. zn. 21Cb/71/2013 svoj návrh späť, nemožno teda zákonne vyhodnotiť inak ako tak, že
žalovanýnepokračovalriadnevkonaní,atedakspočívaniupremlčanianedošlo.Žalovanýsitoistéprávo
uplatnilvkonanívedenompodsp.zn.19Cb/192/2013návrhomzodňa07.09.2015,tedajednoznačnepo
uplynutí premlčacej doby. Táto jeho argumentácia sa týka aj bodu 115 predmetného rozsudku. Takisto

namietal nesprávnosť priznaných úrokov z omeškania odo dňa, kedy mu bol doručený vzájomný návrh
vo veci 21Cb/62/2013. Súd prvej inštancie v tomto konaní rozhoduje o protižalobe zo dňa 07.09.2015,
a nie o nároku uplatnenom dňa 09.05.2013 v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. 21Cb/62/2012, kde mu bol doručený vzájomný návrh dňa 22.10.2013. Namietal tiež nesprávne
právne posúdenie nekalej obchodnej praktiky žalovaného voči nemu, pretože zo strany žalovaného išlo

vyslovene o bezcharakterné konanie, ktoré napĺňa všetky podmienky nekalých obchodných praktík a
zároveň je konaním v rozpore so zásadou dobrých mravov podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V týchto dôvodoch nemôže konanie žalovaného požívať právnu ochranu. Za nekalú obchodnú praktiku
žalovaného je potrebné považovať skutočnosť, že dňa 07.05.2012 uzavrel s ním zmluvu o dielo, ktorú
sám pripravil, sám navrhol ceny za jednotlivé výkony a ktorú on aj akceptoval. Celkovo išlo o sumu

96.000,- eur, z ktorej vyplatil 95.000,- eur. Nekalá obchodná praktika žalovaného (pána M.) spočíva v
tom, že zmysel zmluvy o dielo bola vodoinštalácia a kanalizácia spolu s DPH dohodnutá na 27.600,-
eur podľa projektu T.. I., ktorá vypracovala s dátumom 02/2012, ktorý sa i konštatuje v zmluve o dielo
ako projekt 3/2012. V čase podpisovania zmluvy 07.05.2012 žalovaný vedel, aký je rozsah prác, pretožepráce podľa projektu si nacenil na sumu 27.600,- eur. Rozpočet T.. I.Ž. na práce projektu ocenila na
sumu 72.827,29 eur. Ide o prekročenie ceny diela za vodoinštaláciu a kanalizáciu zo sumy 27.600,- eur
na 72.827,29 eur, teda o 45.227,29 eur. Ide teda o tak obrovský rozdiel, že dohodnutá cena je pretočená

o 263,86 %. Je samozrejmé, že takúto cenu by nikdy neakceptoval. Zhotoviteľ, t.j. žalovaný (pán M.) ho o
tejtoskutočnostinikdyneinformovalaakosámužuviedol,dozvedelsaotomažzpodanéhovzájomného
návrhu zo dňa 09.05.2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 21Cb/62/2013. V októbri a decembri 2012
ho žalovaný začal vydierať prácami naviac, ale nie rozdielom medzi dohodnutou cenou a cenou podľa
rozpočtu, o čom nemal ani tušenia. Skutočné práce naviac boli iba práce na dodávke ústredného

kúrenia,kdežalovanémuuznalsumu1.129,19eurvkonanívedenompodsp.zn.21Cb/71/2013.Vtomto
prípade teda ide o flagrantný prípad nekalej obchodnej praktiky, ktorý súd prvej inštancie nezistil jedine
preto, že to zistiť nechcel. Navrhol, aby odvolací súd výrok č. I. napadnutého rozsudku zmenil tak, že
zaviaže žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumy 810,36 eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od
22.05.2013 do zaplatenia a prizná mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, zruší rozsudok
v bode II. a konanie zastaví a prizná žalobcovi B.. B. M. voči Q. M. 100 % náhradu trov konania. Ďalej

aby zrušil výrok v bode IV. a náhradu trov konania Q. M. nepriznal.

33. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Poukázal na to, že k prekážke litispendencie sa vyjadril už aj Krajský súd v Prešove v
konaní 5Cob/47/2016 dňa 06.07.2017, ktoré je záväzné pre toto konanie, keďže ide o to isté späťvzatie

tých istých sporových strán o záväzku z rovnakej zmluvy o dielo a následné uplatnenie vzájomnej žaloby
pod inou spisovnou značkou. Okresný súd bol v konaní 19Cb/192/2013 oboznámený so skutočnosťou,
že v uvedenej časti vzájomnej žaloby bolo uskutočnené späťvzatie v konaní sp. zn. 21Cb/71/2013 a
bola len otázka času, kedy Okresný súd Prešov v konaní sp. zn. 21Cb/71/2013 o späťvzatí rozhodne.
Preto súd bol povinný skúmať skutočné procesné podmienky, pretože ustanovenia zákona nepôsobia

a nemajú pôsobiť samoúčelne. V konečnom dôsledku o týchto konkrétnych podmienkach konania
rozhodol riadne a jednoznačne Krajský súd v Prešove v konaní sp. zn. 5Cob/47/2016 dňa 06.07.2017.
K otázke dokazovania skutočnosti, či v celkovej zaplatenej sume 96.000,- eur za celé dielo bola alebo
nebola zaplatená aj plynofikácia, uviedol, že ak by bolo možné cenu za plynofikáciu započítať do
vyplatenej ceny za dielo, určite by sa toho domáhal žalobca podľa § 151 CSP, ako to bolo v prípade

návrhu žalobcu zo dňa 19.02.2013 v rovnakej zákazke o dielo na vydanie platobného rozkazu sp. zn.
19Erob/43/13 OS PO a sp. zn. 21Cb/62/2013 OS PO na vyplatenie 6.000,- eur za dodávku sanitárnej
techniky, ktorá sa od žalovaného neuskutočnila. V takom prípade žalovaný uzavrel so žalobcom v
súdnom konaní zmier na sumu 6.000,- eur napriek tej skutočnosti, že mu žalobca zo zákazky dlhoval
ešte 28.080,07 eur. Žalobca žaluje žalovaného o 810,36 eur za kuchyňu, ktorú nespravil. V zmluve o

dielo zo dňa 07.05.2012 boli dohodnutí na kompletnom zrealizovaní odvetvia plynofikácie na stavbe na
sumu 1.920,- eur aj s DPH, teda aj vrátane kuchyne. Znalec T.. B. K. v tomto súdnom procese vyhotovil
znalecký posudok č. 04/2017 dňa 10.06.2017 a zhodnotil, že celková cena dodávky plynofikácie na
stavbe, teda aj vrátane kuchyne bola zrealizovaná v hodnote 4.268,81 eur vrátane DPH. Žalovaný
žiada od žalobcu vzájomnou žalobou doplatiť 1.143,60 eur za navyše požadované dodávky prác a

materiálu na základe jasne dokázateľných a písomne potvrdených požiadaviek objednávateľa zo dňa
15.06.2012, kde písomne objednávateľ potvrdil v stavebnom denníku na str. 2680 aj vo výdajových
listoch zhotoviteľa. Zopakoval svoje tvrdenia, ktoré uvádzal počas konania vo veci a zdôraznil, že
žalobca nemá nárok žiadať ďalších 810,- eur za kuchyňu, ktorá je už raz odrátaná. Poukázal na to, že
žalobca odstúpil od zmluvy a nedovolil žalovanému kuchyňu dokončiť z dôvodov na svojej strane, čo

je ďalším dôvodom, pre ktorý nemôže žiadať nechať si zaplatiť za dokončenie kuchyne od žalovaného.
Odmietol nekalé obchodné praktiky zo svojej strany, lebo nebol to on, kto zmenil podmienky, ale
žalobca pri podpísaní zmluvy vyslovene požadoval zmeny napriek tomu, že pred podpísaním zmluvy
o dielo žiadal vyslovene najlacnejšie a najjednoduchšie riešenie plynofikácie. Po podpísaní zmluvy
žalobca požadoval od žalovaného v odvetví plynofikácie zásadné zmeny v inštalácie plynofikácie,

čoho dôkazom sú požiadavky objednávateľa zo dňa 15.06.2012 vyslovene potvrdené a podpísané v
stavebnom denníku na str. 2680 a vo výdajových listoch zhotoviteľa zároveň v predloženom zákazkovom
liste zhotoviteľa zo dňa 15.06.2012, expedované dňa 20.12.2012. K otázke premlčania uviedol, že táto
neprichádza do úvahy, pretože ide o dlh objednávateľa, resp. o pohľadávku 1.143,60 eur zhotoviteľa
uplatnenú zákazkovým listom zo dňa 20.12.2012 voči objednávateľovi, ktorá bola do zmluvného vzťahu

medzi objednávateľom a zhotoviteľom zo zmluvy o dielo. V tomto konaní nebola uplatňovaná ako
bezdôvodné obohatenie, ale ako vzájomná žaloba o zaplatenie nedoplatku zo záväzku zo zmluvy o
dielo. Všeobecnou argumentáciou o premlčaní zavádza dátumom predbežného zákazkového listu zodňa 15.06.2012 a vzájomnou žalobou opäť podanou v septembri 2015. Tento zákazkový list však bol
vytlačený a expedovaný až dňa 20.12.2012, ako je na ňom uvedené.

34. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na stanovisku jeho právneho
zástupcu zo dňa 23.08.2019. Právny zástupca žalovaného poukazuje na komentár CSP s tým, že pokiaľ
skôr začaté konanie bolo právoplatne zastavené, môže súd pokračovať v neskôr začatom konaní. Na
strane 6 právny zástupca žalovaného uvádza, že žalovaný svoju pohľadávku uplatnil najskôr v konaní
sp. zn. 21Cb/62/2013 a neskoršie sp. zn. 21Cb/71/2013, z ktorého ju zobral späť a uplatnil ju 07.09.2015,

kedy bola žaloba doručená súdu v konaní sp. zn. 19Cb/192/2013. Ním vznesenú námietku premlčania
súd obišiel cez nezákonný výklad ust. § 107 Občianskeho zákonníka, ale nie argumentáciou, že ide
o jedno kontinuálne ničím neprerušené konanie. Z hľadiska premlčania nároku žalovaného z podanej
protižaloby je potom právne bezvýznamné, či si zákazkový list žalovaný zaevidoval 15.06.2013 alebo
vytlačil 20.12.2012. Jeho nárok je premlčaný buď z dôvodu uplynutia objektívnej trojročnej premlčacej
lehoty alebo uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, pretože nový návrh na späťvzatie

prvého návrhu podal až dňa 07.09.2015, kedy bolo podanie doručené súdu, a nie kedy ho právny
zástupca žalovaného napísal. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 23.09.2012
poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 16.08.2019, ktoré bolo doručené súdu dňa 23.08.2019, a na
svedeckú výpoveď Y. Z. na pojednávaní dňa 23.05.2016. V ostatnom zotrval vo svojich vyjadreniach.

35. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie
podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie

podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané
prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého
rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento
rozsudokpreskúmavaťzinýchdôvodov,nežktorébolivýslovneuvedenévpodanomodvolaní.Výnimkou

by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený,
odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po
prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel

odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť.

36. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

37.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

38. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

39. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa úroku z
omeškania odvolací súd k odvolaniu žalovaného uvádza.

40. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s názorom odvolacieho
súdu vysloveným v jeho rozhodnutí zo dňa 25.10.2018 sp. zn. 3Cob/51/2018, ktorým zrušil rozsudok

súdu prvej inštancie zo dňa 01.02.2018, odvolací súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná. Súd prvej
inštancie sa riadne vysporiadal s otázkou litispendencie a námietkou žalobcu v tomto smere v bode 58
napadnutého rozsudku a správne konštatoval, že uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 14.06.2017
sp. zn. 21Cb/71/2013 - 211, ktorým súd rozhodol o vzájomnom návrhu Q. M. a konanie o ňom zastavil,nadobudlo právoplatnosť 01.07.2017, teda z toho dôvodu v čase rozhodovania prekážka litispendencie
neexistovala a neexistuje. V čase rozhodovania krajským súdom o odvolaní proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 01.02.2018, č. k. 19Cb/192/2013 - 374 v konaní krajského súdu 3Cob/51/2018 -

407 a v čase jeho rozhodnutia o odvolaní zo dňa 25.10.2018 táto skutočnosť odvolaciemu súdu nebola
známaanebolojumožnézistiťzospisusúduprvejinštancieanizpreskúmanéhorozhodnutia.Vzhľadom
na uvedené odvolacia námietka žalobcu v tomto smere, že trvá na svojej námietke litispendencie je
nedôvodná.

41. K odvolacej námietke žalobcu v súvislosti s premlčaním nároku žalovaného odvolací súd uvádza,
že aj túto námietku považuje za nedôvodnú. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou v schválenom
rozhodnutí riadne vysporiadal v bode 115 a odvolací súd sa s vysloveným názorom súdu prvej inštancie
plne stotožňuje.

42. Za nedôvodnú považuje súd aj vznesenú námietku žalobcu ohľadom nekalého konania žalovaného.

Súd prvej inštancie sa v bodoch 67 - 79 s touto námietkou riadne vysporiadal. Aj odvolací súd konštatuje,
že dokazovaním nebolo preukázané, aby sa žalovaný dopustil voči žalobcovi ako spotrebiteľovi takého
konania, ktoré by bolo možné považovať za nekalú obchodnú praktiku.

43. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd SR II.ÚS 78/05).

44. Žalobca namietal, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom
posúdení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorých zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny

náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,
alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd konštatuje, že
súd prvej inštancie správne právne posúdil a zo zistených skutkových zistení správne vyvodil právny
záver. Na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušný právny predpis. Ak súd prvej inštancie
nerozhodol podľa predstáv žalobcu, neznamená ešte, že vec nesprávne právne posúdil. Žalobca ani v

odvolaní konkrétne neuviedol, v čom vidí nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie. Odvolací
súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným
správnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval
príslušné právne predpisy, či svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.

45. Podľa § 642 OZ, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný
zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok
použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

46. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

47. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že strany sporu uzavreli platnú zmluvu o dielo

podľa Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že žalobca od zmluvy odstúpil z dôvodu, že bol nespokojný
so spoluprácou so žalovaným, ako to vyplýva z jeho listu zo dňa 11.02.2013, ako to vyplýva z ust. § 48
ods. 1 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. S následkami odstúpenia od zmluvy sa
súd prvej inštancie vysporiadal riadne v bode 108, 109, 110 a 111, na ktorý záver odvolací súd poukazuje
a s ktorým sa plne stotožňuje. Nepovažuje za potrebné zopakovať argumentáciu súdu prvej inštancie.

48. Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalobcu a v plnom rozsahu sa stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktorémajú oporu vo vykonanom dokazovaní a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré správne
vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec správne posúdil.

Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úlohami sa riadil. V odôvodnení rozsudku
súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne (§ 220 ods. 2 - 4 CSP) opísal skutkový a právny základ
rozhodnutiaarozhodnutieplnerešpektujezákladnéprávoúčastníkovnaspravodlivýsúdnyproces(pozri
III.ÚS 115/2003). V tomto smere bola odvolacia námietka žalobcu nedôvodná.

49. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené bez opory
v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Súčasne sa v
celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov
a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval pre strany správne
fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli
žalobcom tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie

vo veci.

50. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa
§ 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

51. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods.
1 CSP tak, že priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

52. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na §

251 CSP súd prvej inštancie.

53. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).