Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. august 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116208298
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6116208298.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov
senátu Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcov: 1/ S.. Y. V., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX P., štátny občan SR a 2/ S.. D. C., nar XX. XX. XXXX, trvale
bytom L. XX, XXX XX P., štátna občianka SR, obaja v konaní zastúpení JUDr. Martin Dianiška, advokát
so sídlom Slnečná 42, 974 04 Banská Bystrica, proti žalovaným: 1/ F. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale

bytom N. 1, XXX XX P. P., štátna občianka SR, 2/ R. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XX, XXX
XX P. P., štátny občan SR, a 3/ O. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. cesta XXXX/XA, XXX XX
P. P., štátna občianka SR, všetci traja v konaní zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý,
spol. s r.o. so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 148, o zaplatenie 60.000,- Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 14C/26/2016-216 zo dňa 24. 10. 2018, takto

r o z h o d o l :

Medzitýmny rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/26/2016-216 zo dňa 24. 10. 2018 vo
výroku, ktorým súd žalobu voči žalovanému 3/ zamietol, z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej tiež „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp.
„prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že základ nároku
žaloby voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ je daný. Žalobu voči žalovanému 3/ zamietol. Vyslovil, že

o výške nároku rozhodne súd v konečnom rozsudku a zároveň vyslovil, že o trovách konania bude
rozhodnuté v konečnom rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ požadujú, po
pripustení zmeny žaloby, uložiť žalovaným 1/ - 3/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi
1/ sumu 30 000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 04. 05. 2016 do zaplatenia

a sumu 15 000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01. 01. 2018 do zaplatenia,
žalobcovi 2/ sumu 30 000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 04. 05. 2016 do
zaplatenia a sumu 15 000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01. 01. 2018 do
zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, spolu s náhradou trov konania.
Žalovaná suma predstavuje peňažnú náhradu za tzv. „nadužívanie“ spoločnej nehnuteľnosti (budova
súp. č. XXX na parcele KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 354 m2 v k.ú. Banská

Bystrica, zapísané na LV č. XXXX) žalovanými 1/ - 3/ v rokoch 2013, 2015 a 2017 v zmysle § 137 ods. 1
Občianskeho zákonníka, opierajúc sa o rozsudok tunajšieho súdu sp. zn : 8C/141/2002 z 08. 12. 2009 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/43/2010-478 z 03. 03. 2010, podľa
ktorého sa mali žalobcovia 1/ a 2/ (podieloví spoluvlastníci v 1) striedať po roku s právnym predchodcom
žalovaných1/-3/(spol.podiel1)vužívanítejtonehnuteľnosti.Knahradeniurozhodnutiasúduospôsobe
užívania spoločnej nehnuteľnosti iným rozhodnutím, ani inou dohodou nedošlo, preto jeho účinky trvajú

ďalej a zaväzujú aj žalovaných ako právnych nástupcov D. V.. Pri určení výšky peňažnej náhrady
vychádzali žalobcovia zo súkromného znaleckého posudku S.. Š. Y. č. 144/2017 určujúceho obvyklúvýšku nájomného za užívanie danej budovy. Poukázali aj na faktické užívanie nehnuteľnosti žalovaným
1/, keď žalovaný 2/ užíval túto nehnuteľnosť na X. 52 aj na bývanie, mal tu zriadenú prevádzkáreň
pre pohostinskú činnosť a pre výrobu piva a sladu, kde činnosť zodpovedného zástupcu vykonávala

žalovaná 1/, a tiež prevádzku pre montáž fólií na sklenené plochy.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné ich podielové spoluvlastníctvo k
budove súp. č. XXX na parcele KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 354 m2 v
katastrálnom území Banská Bystrica, zapísané na LV č. XXXX Okresným úradom Banská Bystrica,

katastrálny odbor. Konštatoval tiež, že sporná bola existencia pasívnej vecnej legitimácie žalovaných
1/ až 3/ v konaní, ako aj výška žalovanej sumy a tiež, či táto predstavuje bezdôvodné obohatenie alebo
ide o osobitný nárok v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 137 ods.1 Občianskeho zákonníka a § 139 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Poukázal tiež na Zbierku IV súdnych rozhodnutí, strana 356.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že vo vyššie označenom rozhodnutí
určujúcom užívanie spoločnej nehnuteľnosti bola povinnosť odovzdať žalobcom 1/ a 2/ predmetnú
nehnuteľnosť do ročného užívania uložená žalovanému S.. D. V., nar. XX. XX. XXXX, nie podielovému
spoluvlastníkovi všeobecne, bol v ňom určený spôsob užívania spoločnej nehnuteľnosti jej v tom čase

konkrétnymi spoluvlastníkmi. Poukazujúc na rozhodnutie Zbierky IV súdnych rozhodnutí, strana 356,
prezentoval názor, že na nadobudnutie práv a povinností podielových spoluvlastníkov z dohody o
užívaní spoločnej veci (v prípade jej nedosiahnutia, súdneho rozhodnutia) sa vyžaduje súhlas právnych
nástupcov jej účastníkov s týmto nadobudnutím. V danom prípade tento súhlas, resp. prevod práv a
povinnostízrozhodnutiasúduvkonanísp.zn.8C/141/2002nažalovaných1/-3/súdnemalpreukázaný,

ani darovacou zmluvou z 26. 11. 2010, ktorou došlo len k prevodu spoluvl. podielu z predchádzajúceho
vlastníka, darcu D. V., nar. 26. 03. 1943 na žalovaných 1/ - 3/ ako obdarovaných. V danom prípade
ide o konkrétne určenie spôsobu jej užívania medzi konkrétnymi spoluvlastníkmi, ktorého záväznosť
bez ďalšieho na nadobúdateľov veci, ani právnych nástupcov pôvodného spoluvlastníka neprechádza.
Mal za to, že zmenu v okruhu spoluvlastníkov, možno považovať za podstatnú zmenu pomerov, v

prípade ktorej sa podieloví spoluvlastníci môžu domáhať novej dohody, či nového súdneho rozhodnutia
o hospodárení so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie mal za
to, že na žalovaných 1/ - 3/ neprešla povinnosť z vyššie označeného súdneho rozhodnutia odovzdávať
do ročného užívania žalobcom 1/ a 2/ spoločnú nehnuteľnosť. Keďže takto vznikol (po zavkladovaní
predmetnej darovacej zmluvy dňom 27. 12. 2010) stav, keď užívanie spoločnej nehnuteľnosti nebolo

upravené ani dohodou spoluvlastníkov, ani rozhodnutím súdu, skúmal súd aj skutočnosť, či došlo
v rokoch 2013, 2015 a 2017 k užívaniu spoločnej nehnuteľnosti niektorým zo žalovaných 1/ - 3/
ako podielových spoluvlastníkov, v dôsledku čoho by mali žalobcovia 1/ a 2/ nárok na poskytnutie
náhrady v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaný 2/ nespochybnil tvrdenia žalobcov 1/ a 2/
podložených aj nimi predloženými listinnými dôkazmi (výpis zo živnostenského registra na R. V. - Y. zo

07. 11. 2017, odpoveď Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Banská Bystrica z 12. 07. 2016) o
tom,ževpredmetnejbudovesúp.č.XXXnaX.uliciXXvykonávalpodnikateľskúčinnosť,napojednávaní
25.06.2018uviedol,žebudovaje1apolroka vyprataná,nevyužívaju.Tým,žeuviedol,žežalobcovia1/
a 2/ do budovy môžu prísť, odvŕtať si zámky, a že to takto mohli spraviť aj predtým, potvrdil, že budovu v
tomtoobdobíneužívali.VychádzajúczrozhodnutíNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Cdo/184/2010z27.10.

2010, sp. zn. 4 Cdo 277/2009 z 24. 11. 2009, nálezu Ústavného súdu ČR, sp. zn. II ÚS 471/05 z 22. 02.
2006, mal súd prvej inštancie za to, že ide o nárok majúci základ v ustanovení § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorý sa premlčuje len v trojročnej premlčacej lehote, z tohto dôvodu nemôže byť za rok
2013 premlčaný (žaloba podaná v máji 2016). Z týchto dôvodov prvostupňový súd rozhodol najprv
medzitýmnym rozsudkom o danosti základu nároku žaloby voči žalovanému 1/ a 2/ s tým, že o výške

tohto nároku rozhodne v konečnom rozsudku, po vykonaní žalovanými 1/ - 3/ navrhnutého znaleckého
dokazovania (§ 214 ods. 1 Civilného sporového poriadku), a žalobu voči žalovanej 3/ zamietol.

6. O trovách konania rozhodol aplikujúc § 262 ods. 3 CSP tak, že o trovách konania bude rozhodnuté
v konečnom rozsudku.

7. Medzitýmny rozsudok okresného súdu napadli v zákonnej lehote odvolaním žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej
tiež „odvolatelia“), a to v rozsahu druhého výroku, ktorým súd žalobu voči žalovanému 3/ zamietol,domáhajúc sa zmeny prvostupňového medzitýmneho rozsudku tak, že základ nároku žaloby voči
žalovanému 1/, žalovanému 2/ a žalovanému 3/ je daný.

8. Podané odvolanie odvolatelia odôvodnili tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP], že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP], a že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP].

9. Odvolatelia zastávajú názor, že nadobudnutie spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam - ich
darovaním zo strany D. V. bezprostredne pred tým, než bol tento povinný na základe súdneho
rozhodnutia nehnuteľnosti odovzdať do užívania žalobcom, prešli povinnosti uložené D. V. rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8C/141/2002-444 zo dňa 08. 12. 2009 v celom rozsahu na
žalovaných 1/, 2/ a 3/. Tento názor žalobcov potvrdzuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici

- uznesenie zo dňa 16. 12. 2014, sp. zn. 5CoE/28/2014-41, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici
aplikáciou analógie a zodpovedajúc spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi stranami sporu aspoň
čiastočne ochránil práva žalobcov pred konaním právneho predchodcu žalovaných, ktoré bolo zjavne
motivované snahou vyhnúť sa súdom uloženej povinnosti odovzdať žalobcom nehnuteľnosť do užívania
dňom 01.01.2011, potom opäť dňom 01.01.2013 a opäť dňom 01.01.2015 atď. Právny predchodca

žalovaných D. V. totiž súdom určenú povinnosť odovzdať dňa 01. 01. 2011 žalobcom nehnuteľnosť do
užívania nesplnil a namiesto toho darovacou zmluvou zavkladovanou do katastra nehnuteľností pod L
zo dňa 27. 12. 2010 previedol svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na svoje blízke osoby, a to
manželku F. V.ovú, syna R.a V. a dcéru O. N., rod. V.ovú, t. j. žalovaných v tomto spore. Cieľ poškodiť
práva žalobcov bol zjavný a Krajský súd v Banskej Bystrici na tieto úkony D. V. uznesením zo dňa 16.

12. 2014, č. k. 5CoE/28/2014-41 adekvátne reagoval. Vzhľadom k tomu, že aj v základnom konaní,
ktoréhovýsledkombolrozsudokOkresnéhosúduBanskáBystricač.k.8C/141/20002-444zodňa08.12.
2009 sa jednalo o usporiadanie vzťahov medzi spoluvlastníkmi nehnuteľností, bola právna konštrukcia
prechodu povinností z tohto rozhodnutia na nadobúdateľov nehnuteľnosti, použitá odvolacím súdom,
správna, žalovanú v 3. rade nevynímajúc. Pasívnu vecnú legitimáciu teda v tomto spore nesú rovnako

žalovaní v 1., v 2., ako aj v 3. rade a nie je dôvod žalobu voči žalovanému v 3. rade zamietnuť.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa práve napádaného výroku o zamietnutí
žaloby voči žalovanému v 3 rade je nedostatočné do takej miery, že to zakladá jeho nezákonnosť. Vo
vzťahu k napádanému výroku absolútne absentuje odôvodnenie, najmä vysvetlenie, akým spôsobom
si súd vyložil jednotlivé tvrdenia sporných strán, ktoré z týchto tvrdení považoval za relevantné, dôvody

aplikácie príslušných hmotnoprávnych a procesných predpisov a akými úvahami sa spravoval pri svojom
rozhodnutí vo veci samej v napadnutej časti. Právo na dodatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je
jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces.

10. Žalovaní v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd odvolaním

napadnutý medzitýmny rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanej 3/ ako vecne správny
potvrdil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní považujú odvolaním
napadnutý rozsudok v napadnutej časti, t. j. v druhom výroku, ktorým bola žaloba voči žalovanej v 3.
rade zamietnutá, za vecne správne a spravodlivé rozhodnutie vo veci. Žalobcovia v podanom odvolaní
tvrdia, že povinnosti uložené D. V. prešli v celom rozsahu na žalovaných. Žalobcovia opierajú svoj nárok

o to, že k prechodu povinnosti došlo rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica vydaného v konaní
pod sp. zn. 8C/141/2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici vydaného v konaní
pod sp. zn. 12Co/43/2010, ktorými bola právnemu predchodcovi uložená povinnosť odovzdať žalobcom
nehnuteľnosti do užívania. Aby bolo možné o údajnom nároku žalobcov konať pred súdom, musí tento
nárok žalobcov vyplývať z hmotného práva. Ak žalobcovia odvodzujú povinnosť žalovaných z titulu, že

na žalovaných prešla táto povinnosť na základe rozsudkov vydaných v konaniach vedených pod sp.
zn. 8C/141/2002 a sp. zn. 12Co/43/2010, tak potom ich nárok nemá oporu v hmotnom práve, pretože
rozsudkami táto povinnosť na žalovaných prejsť nemohla. Tvrdenie o opaku je v rozpore s hmotným
právom, ako aj civilným právom procesným. Účastníkom konania v uvedených súdnych konaniach
(8C/141/2002, 12Co/43/2010) bol právny predchodca žalovaných S.. D. V., nie žalovaní v tejto právnej

veci. Rozsudky vydané v týchto konaniach, boli vydané a konanie právoplatne skončené za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle ust. § 159 ods. 2 OSP je výrok právoplatného rozsudku
záväzný inter partes, teda len pre účastníkov konania. Žalovaní neboli účastníkmi konania, preto ich
predmetné rozsudky nezaväzujú. Tieto zaväzovali len právneho predchodcu žalovaných, a to S.. D. V..Žalobcoviadodnešnéhodňanepreukázalisvojetvrdenieoprechodepovinnostinazákladepredmetných
rozsudkov príslušným zákonným ustanovením, ktoré by tento ich názor potvrdilo.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 a 2 CSP a
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario odvolaním napadnutý medzitýmny
rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu voči žalovanému 3/ zamietol, podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP
zrušil.

12. Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

14. Podľa § 214 ods. 1 CMP, ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode
uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

15. Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe alebo o dôvode uplatneného nároku.
Základom predmetu konania budú všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, teda

všetky tie skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku. Dôvod
uplatneného procesného nároku predstavuje naopak právny dôvod vzniku subjektívneho materiálneho
práva, o ochranu ktorého žalobca žiada.

16. Medzitýmnym rozsudkom môže byť rozhodnuté iba o základe prejednávanej veci, nemôže byť

ním rozhodnuté o veci samej. Treba zdôrazniť, že je možné rozhodnúť iba kladným medzitýmnym
rozsudkom, t. j., že nárok je opodstatnený (daný). Do úvahy neprichádza záporný medzitýmny rozsudok.
Ak by prichádzal do úvahy záporný medzitýmny rozsudok, je potrebné žalobu zamietnuť, ale nie
medzitýmnym rozsudkom, ale konečným rozhodnutím vo veci.

17. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd druhým výrokom, ktorým žalobu voči
žalovanému 3/ zamietol, rozhodol vo vzťahu k žalovanému 3/ konečným rozhodnutím. Okresný súd tak v
tomto konkrétnom prípade vydal „hybridné“ rozhodnutie, ktoré je neprípustné. V danom prípade okresný
súd na vydanie takéhoto rozhodnutia nemal splnené podmienky.

18. Z vyššie uvedených dôvodov neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len medzitýmny rozsudok
okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým súd žalobu voči žalovanému 3/ zamietol,
podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť.

19. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude ďalej konať o podanej žalobe žalobcov 1/ a 2/ s tým,

že pokiaľ dospeje k záveru, že žaloba voči žalovanej 3/ nie je dôvodná, žalobu voči žalovanej 3/ môže
zamietnuť len konečným rozhodnutím, v ktorom zároveň rozhodne aj o trovách konania.

20. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej
vo veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 CSP aj o trovách

odvolacieho konania.

21. Na záver odvolací súd uvádza, že neušlo jeho pozornosti, že podaním zo dňa 04.03.2019 (č. l.
253 spisu) žalobcovia zobrali žalobu v celom rozsahu späť. Teda prvostupňový súd by mal o podanom
späťvzatí žaloby rozhodnúť postupom podľa § 145 a § 146 CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že v

danom prípade nedošlo k spätvzatiu žaloby po konečnom rozhodnutí vo veci súdom prvej inštancie a
preto na daný prípad nie je možné aplikovať ust. § 370 CSP.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2
veta druhá CSP)

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).