Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. júl 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117219057
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3117219057.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne H. M., bytom v W., F. W. XXX, právne
zastúpenej JUDr. Silviou Bartkovou, advokátkou v Trenčíne, Piaristická 6667, proti žalovanému F. M.,
bytom v W., F. Neporadza XXX, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária
JUDr. Juraj Klimčo s. r. o., so sídlom v Bobote 176, IČO: 51 123 592, za ktorú koná JUDr. Juraj Klimčo,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. februára 2020, č.k.21C/54/2017-153, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne

a žalovaného sa vyporiadava nasledovne :
Do výlučného vlastníctva žalovaného F. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom,
F. W. XXX s a p r i k a z u j e rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parcele č. XX/X, k. ú. F. W.,
obec Neporadza, okres Trenčín, zapísaný na LV č. XXX.
Žalobkyni a žalovanému s a p r i k a z u j e na úhradu pohľadávka spoločnosti Bencont Collection, a. s.
z Úverovej zmluvy č. 6356582287 uzavretej dňa 14. 3. 2012 s veriteľom Poštová banka, a.s. Bratislava,
každému v 1.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu na vyporiadanom bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov 25.150 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov strán sporu patrí: dom súpisné č. XXX, postavený na parcele č. XX/X, zapísaný na LV č. XXX,
pre k. ú. F. W. v podiele 1/1, zostatok pohľadávky Bencont Collection, a. s. vo výške istiny 18 592,92 eur,
z Úverovej zmluvy č. 6356582287, uzavretej dňa 14.03.2012 s veriteľom Poštová banka, a.s. Bratislava.
Výrokom II. do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal dom súpisné č. XXX, postavený na parcele č.

XX/X, zapísaný na LV č. XXX, pre k. ú. F. W. v podiele 1/1. Výrokom III. žalovaný nadobudol zostatok
pohľadávky Bencont Collection, a. s. vo výške istiny 18.592,92 eur, z Úverovej zmluvy č. 6356582287,
uzavretej dňa 14.3.2012 s veriteľom Poštová banka, a.s. Bratislava. Výrokom IV. žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni 15.853,54 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom V.
rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd vyporiadal jej bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov (BSM) so žalovaným. Uviedla, že do BSM nadobudli so žalobcom počas
trvania manželstva rodinný dom (dom súpisné č. XXX, postavený na parcele č. XX/X, zapísaný na LV
č. XXX, pre k. ú. F. Neporadza v podiele X/X) a doposiaľ majú nevysporiadaný spoločný úver v Poštovej
banke a. s. v zostatku k 15.11.2017 31.252,74 eur. Navrhla prikázať dom aj úver žalovanému zavýplatu 70.000,00 eur. Žalovaný súhlasil s tým, aby sa stal výlučným vlastníkom predmetného domu, je
vlastníkom parciel číslo XX,XX/X,XX/X,XX/X, na ktorých je dom postavený, dom obýva a nemá možnosť
iného bývania. Ohľadne nezaplateného úveru navrhol rozhodnúť tak, že nezaplatená čiastka úveru bude

rozdelená medzi neho a žalobkyňu. Zároveň žiadal, aby pri rozdelení platieb na úver boli započítané
všetky platby, ktoré zaplatil na tento úver po rozvode manželstva. Nesúhlasil s návrhom žalobkyne s
vyplatením sumy 70.000,00 eur na finančné vyporiadanie, pretože túto sumu považoval za príliš vysokú.
Navrhol, aby súd určil znalca z oboru oceňovania nehnuteľností, ktorý vypracuje znalecký posudok.
Žalobkyňa k tomu uviedla, že ak žalovaný zaplatil nejakú časť úveru, má to doložiť. Poukázala na to, že

ich manželstvo bolo rozvedené 31.10.2014, pre alkohol a agresívnu povahu žalovaného spolu nežili už
od 1.7.2013, bola nútená aj s deťmi odísť do nájmu, kde je doposiaľ, splátky nebola schopná splácať.
Žalovaný namietal, že platbu úveru nemôže zdokladovať, pretože banka mu nechce dať príslušné
podklady. K ich spolužitiu uviedol, že nemal zásadný problém z alkoholom, naopak, žalobkyňa mala
známosť s iným mužom, aj keď sa odsťahovala s oboma deťmi, syn sa po čase vrátil a býva s ním,
dcéra tiež býva samostatne. V priebehu konania predložila žalobkyňa odhad realitnej kancelárie na

cenu domu v sume 65.000,00 eur a potvrdenie Poštovej banky a. s. o zostatku úveru k 31.10.2014
v sume 18.592,92 eur. Žalovaný namietal hodnotu domu, nenamietal zostatok úveru k 31.10.2014.
Žalovaný predložil znalecký posudok č. 339/2018 Ing. Ľuboša Haviera zo dňa 5.11.2018, ktorý určil
všeobecnú hodnotu rodinného domu s. č. XXX na parc. č. XX/X sumou 50.300,00 eur. Závery tohto
znaleckého posudku namietala žalobkyňa, následne predložila znalecký posudok č. 198/2018 Ing. Petra

Hudeca zo dňa 10.12.2018, ktorý určil všeobecnú hodnotu rodinného domu s. č. XXX na parc. č. XX/
X sumou 65.000,00 eur. Na pojednávaní dňa 6.2.2020 žalovaný súdu predložil ďalšie listinné dôkazy,
stav pohľadávky pôvodne Poštovej banky, teraz spoločnosti Bencont Collection, a.s. podľa ktorej je
výška pohľadávky k 5.12.2018 34.320,02 eur, oznámenie o zostatku úveru od Štátneho fondu rozvoja
bývania, kde je zostatok k 7.11.2018 2.646,32 eur. Tento úver naďalej spláca žalovaný. Ďalej dve

darovacie zmluvy, z ktorých je zjavné, že žalovaný darom dostal od matky celkom 950 000,- Sk, ktoré boli
použité na stavbu predmetného rodinného domu, je to cca 30.000,00 eur, z čoho vyplýva, že predmetom
vyporiadania by mal byť zostatok hodnoty domu, čo je 20.000,00 eur. Vzhľadom na zostatky úverov aj
úveru Poštovej banky to vychádza tak, že žalovaný nemá žiadnu povinnosť vyplatiť žalobkyňu, naopak
žalobkyňa má povinnosť vyplatiť žalovaného polovicou zostatku úveru z Poštovej banky. Žalobkyňa

namietla vôbec existenciu darovacích zmlúv, ďalej postup žalovaného, ktorému nič nebránilo, aby tieto
predložil v priebehu konania, poukázala na sudcovskú koncentráciu pri dokazovaní. Navrhla, aby sa súd
týmito dôkazmi nezaoberal. Žalovaný v priebehu konania na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo v októbri
2018, síce nesúhlasil s hodnotnou domu tvrdenou žalobkyňou, ale nespomenul vôbec, že by obdržal
dar 30.000,00 eur, ktorý mal byť použitý pri stavbe domu. Na tomto pojednávaní rovnako bol predložený

zostatok úveru z Poštovej banky a podľa tejto správy zostatok istiny vo výške 18.592,92 eur nenamietal.
Pokiaľ ide o ďalší úver, ktorým by sa súd pri vyporiadaní mal zaoberať, o tomto predložil súdu návrh
žalovaný až po uplynutí 3 rokov od rozvodu manželstva. Podľa darovacej zmluvy zo dňa 15.3.1993
mal žalovaný obdržať od matky Y. M. dar 500 000,- Sk, podľa darovacej zmluvy zo dňa 2.5.1994 mal
žalovaný obdržať od matky Y. M. dar 450 000,- Sk, žalovaný upresnil, že finančné prostriedky mali

jeho rodičia získať predajom pekárne, k tomu predložil kúpnu zmluvu z 30.5.2008, podľa ktorej predali
pekáreňza35000000,-Sk.Ktejtoproblematikežalovanýnavrholvypočuťsvedkov,svojhobrata,švagra
a matku, ktorí by sa k daru vyjadrili. Tento dôkaz súd nepripustil a na predložené dôkazy o finančnom
dare neprihliadal podľa § 153 ods. 1 - 3 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého strany sú povinné
uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného

útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr,
ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak
by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení

rozhodnutia vo veci samej. Žalobkyňa uviedla, že manželstvo strán sporu bolo uzatvorené 30.10.1993 a
právoplatne rozvedené 31.10.2014, týmto dňom zaniklo BSM strán sporu, ktoré je potrebné vyporiadať.
Žalovaný ju takmer 3 roky uisťoval, že ju zo spoločného rodinného domu vyplatí a nie je potrebné túto
otázku riešiť súdnou cestou. Keď tak neurobil takmer 3 roky od zániku BSM, žalobkyňa dňa 16.10.2017
podala žalobu o vyporiadanie BSM. Žiadala vyporiadať najpodstatnejšie hodnoty, a to rodinný dom súp.

č. 273, postavený na parcele XX/X k. ú. F. W.. Pokiaľ ide o postoj žalovaného, tento po celý čas sa
správal obštrukčne a účelovo, žiadny reálny návrh na výplatu žalobkyne nepredložil. Pasívum, spoločný
úver v Poštovej banke, bol k 31.10.2014 vo výške 18.592,92 eur, s ktorým zostatkom žalovaný na
pojednávanípredsúdomsúhlasil.Darovaciezmluvypovažovaladoslovazapodvrh,antidatovanéspätnea spochybnila, že by rodičia žalovaného v r. 1993 a 1994 vôbec disponovali s finančnými prostriedkami
vo výške 950 tis. Sk, ktoré by mohli údajne darovať žalovanému. Poukázala na konštantnú judikatúru,
ktorou sa riadi aj tunajší súd, aj Krajský súd v Trenčíne, a to rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/2206/2009 a

22Cdo/1112/2006 uverejnené aj v súbore civilných rozhodnutí a stanovísk NS, podľa ktorého je možné
vyporiadať majetok a záväzky, či iné hodnoty, ktoré tvoria BSM, ak to strany sporu navrhli do 3 rokov
od zániku BSM. Z toho dôvodu bola toho názoru, že ďalšie záväzky, ktoré žiada vyporiadať žalovaný
po tejto lehote, nie je možné vyporiadať a vzhľadom na koncentráciu konania nie je možné prihliadať
k dôkazom predloženým a navrhnutým po tejto lehote. Na základe toho navrhla, aby súd vyporiadal

BSM strán sporu tak, že do vlastníctva žalovaného sa prikazuje nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX,
pre k. ú. F. W., Obec Neporadza, okres Trenčín ako dom súp. č. XXX postavený na parcele č.XX/X,
žalovaný je povinný výlučne splatiť úver v Poštovej banke, čerpaný na základe Úverovej zmluvy č.
6356582287 zo dňa 14.3.2012. V súvislosti s vyporiadaním BSM je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni
na vyrovnanie jej podielu finančnú náhradu vo výške 23.203,54 eur. Žalovaný uviedol, že skutočnosť,
že žalobkyňa nežiada vyporiadať hnuteľné veci je výlučne v jej kompetencii. Pokiaľ žalobkyňa uviedla,

že žalovaný nepredložil žiadny reálny návrh na výplatu, je evidentné, že tak ani urobiť nemohol, keďže
predmet vyporiadania je predĺžený. Neakceptoval výšku úveru vo vzťahu k Poštovej banke, resp. t. č.
vo vzťahu k postupníkovi Bencont vo výške 18.000,00 eur, nakoľko obe sporové strany prevzali tento
dlh, prevzali peňažné prostriedky z tohto dlhu, spoločne ich minuli a spoločne sa ich zaviazali aj zaplatiť.
Pokiaľ tak nerobil ani jeden z nich, je viac než evidentné, že bude potrebné zaplatiť viac ako 34.000,00

eur. Namietal, že nie je dôležité kedy predloží ktorá strana aký dôkaz, či návrh na jeho vykonanie, a to
napriek zásade koncentrácie konania, nakoľko akýkoľvek dôkaz môže predložiť kedykoľvek v priebehu
prvostupňového konania, a to až do okamihu, kedy súd vyhlási dokazovanie za skončené. Nešlo by
potom o proces, ale išlo by o zneužitie chyby protistrany na vytváranie nespravodlivých záverov, napriek
tomu, že dôkazy sú evidentné. Žalovaný navrhol, aby súd v celom rozsahu žalobu zamietol, aby súd

rozhodol tak, že BSM vyporiadava tak, že prikazuje dotknutý dom do výlučného vlastníctva žalovaného
bez povinnosti vyplatiť žalobkyni akúkoľvek sumu, keďže predmet BSM je predlžený.

3. S prehĺbením dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich bezpodielové spoluvlastníctvo, a
to už po novele Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb., sa presadil názor, že manželia nemusia

pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva zvoliť jediný spôsob, ale môžu rôzne spôsoby
kumulovať, ohľadne časti majetku uzavrú dohodu, časť urobia predmetom konania o vyporiadanie BSM,
a zostávajúca časť bude vyporiadaná na základe zákonnej domnienky. Nie je preto možné vnucovať im
určitý spôsob vyporiadania, preto ak podajú návrh na vyporiadanie len časti spoločného majetku, je súd
týmtorozsahomviazaný(niejeviazanýspôsobomvyporiadania). Súdtakmôžedovyporiadaniazahrnúť

len ten majetok, ktorý účastníci urobili predmetom vyporiadania. (Z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22 Cdo
1112/2006.) Súd môže vyporiadať len ten majetok alebo hodnoty tvoriace BSM, ktoré účastníci konania
navrhli k vyporiadaniu súdnym rozhodnutím do troch rokov od zániku BSM. Predchádzajúca prax,
umožňujúca kedykoľvek v priebehu konania o vyporiadanie BSM navrhovať nové položky k vyporiadaniu
vychádzala z úpravy, že súd má úradnú povinnosť pátrať po majetku v BSM a má povinnosť vyporiadať

celú jeho masu. (Z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2881/2008). Súd sa stotožnil so závermi s
vyššie citovaných rozhodnutí a prejednal a vyporiadal len rodinný dom a úver pôvodne v Poštovej
banke a. s. . Ďalší úver od Štátneho fondu rozvoja bývania neprejednal, pretože bol navrhnutý dňa
6.2.2020,pričomstranysporuboliprávoplatnerozvedené31.10.2014,čomedzistranamispornénebolo.
Predmetný návrh bol teda podaný po viac ako troch rokoch po právoplatnosti rozvodu. Z dôvodov už

vyššie vysvetlených sa súd nezaoberal prípadným darom, resp. investíciou žalovaného do spoločného
majetku. Pri oceňovaní vecí, ktoré patria do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu veci ku dňu
zániku BSM, ale z jej ceny v dobe, kedy sa vykonáva vyporiaddanie BSM. Strany sporu predložili
dva rôzne znalecké posudky k hodnote domu súp. č. XXX, jeden s hodnotou 50.300,00 eur, druhý
s hodnotou 65.000,00 eur. Zhodné tvrdenia strán sporu boli do výšky 50.300,00 eur, z tejto hodnoty

domu súd vychádzal. Zhodné tvrdenia strán sporu boli aj do výšky zostatku úveru v Poštovej banke
a. s. z úveru č. 6356582287 zo dňa 14.3.2012 (dnes pohľadávka spoločnosti Bencont collection a. s.)
boli doložené aj listinným dôkazom. Strany sporu zhodne navrhli, aby dom súp. č. XXX bol prikázaný
do výlučného vlastníctva žalovaného, súd takýmto spôsobom aj rozhodol. Zároveň rozhodol o tom, že
žalovanýnadobúdaajzostatokpohľadávkyBencontCollection,a.s.vovýškeistiny18.592,92eur.Výšku

výplaty podielu žalobkyni súd určil nasledovne: 1 hodnoty domu 25.150,00 eur (z hodnoty 50.300,00
eur), 1 zostatku úveru 9.296,46 eur (z hodnoty 18.592,92 eur), 25.150,00 eur - 9.296,46 eur = 15.853,54
eur. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého akmala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný nadobúda zostatok pohľadávky Bencont Colection a.s. vo
výške istiny 18.592,92 eur s príslušenstvom, t.j. sumu vo výške 34.320,02 eur k 5.12.2018, z úverovej
zmluvy č. 6356582287 zo dňa 14.3.2012 uzavretej s Poštovou bankou a.s. Bratislava; žalovaný nie je
povinný zaplatiť žalobkyni žiadnu sumu; žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v plnej

výške. Poukázal na ust. § 121 ods.3 OZ, podľa ktorého sú príslušenstvom pohľadávky úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Dotknutou úverovou zmluvou
zo dňa 14.3.2012 sa zaviazali obe sporové strany spoločne a nerozdielne splatiť dlh z daného úveru
včítane jeho príslušenstva, ostatných nákladov s ním spojených a prípadnej zmluvnej pokuty. Žalobkyňa
podaním zo dňa 14.12.2017 doložila do spisu predmetnú úverovú zmluvu a sama konštatovala, že
zostatok úveru k 15.11.2017 činí 31.252,74 eur. Žalovaný na pojednávaní dňa 6.2.2020 doložil stav

úveru ku dňu 5.12.2018 vo výške 34.320,02 eur. Niet žiadneho skutkového, ani právneho dôvodu pre
ktorý súd prikázal žalovanému úver iba vo forme istiny bez príslušenstva, keď zo skutkovej aj právnej
situácie je evidentné, že tento bude musieť zaplatiť nielen istinu, ale aj príslušenstvo. Rozhodnutie súdu
tu nemá žiadnu oporu vo vykonaných dôkazoch, vo faktickom, ani v právnom stave. Súd preto zjavne
pochybil keď pri výpočte (bod 16 rozsudku) vychádzal zo sumy 18.592,92 eur a nie zo sumy 34.320,02

eur. Pochybil súd tiež v okolnosti, že neprihliadol na darovacie zmluvy a ostatné doklady doložené súdu
na pojednávaní dňa 6.2.2020. Podľa CSP sporové strany majú právo kedykoľvek až do vyhlásenia
dokazovania za skončené navrhovať a predkladať dôkazy. Podľa ust. § 153 ods.2 CSP na prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strany nepredložila včas, súd nemusí prihliadať, najmä ak
by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Je zrejmé, že

je tu rozdiel medzi návrhom na vykonanie dôkazu a predložením dôkazu. Žalovaný navrhol na podporu
daných listín vykonať ako dôkaz výsluch svedkov. Súd tento návrh zamietol. Nebol tu však a nie je žiaden
dôvod na neprihliadnutie na predložené listinné dôkazy - darovacie zmluvy a ostatné listiny. Nebolo s
oboznámením daných listinných dôkazov totiž spojené nariadenie ďalšieho pojednávania, či vykonanie
akýchkoľvekďalšíchúkonovsúdu.Vdanomsmeresajednáozjavnúsvojvôľusúdu,ktorúčlánok2,ods.2

Ústavy SR nepripúšťa. Naviac ust.§ 153 ods. 3 CSP ukladá súdu takýto svoj postup, v podstate skrátenie
práva sporovej strany na riadny a spravodlivý proces - náležite odôvodniť. Takýmto odôvodnením nie
je a nemôže byť iba opísanie zákonnej dikcie dotknutých ustanovení CSP, tak ako to urobil v bode
č.9 rozsudku súd. Jedná sa o evidentné porušenie ust. § 220 ods.2 CSP a nálezu Ústavného súdu
SR č. III.ÚS 36/2010. Podľa dotknutého nálezu nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má

uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny
rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a
nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny
proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť
dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (m. m. I. ÚS 243/07, obdobne IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04,

III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať
sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam
prerozhodnutie(Kraskac.Švajčiarskoz29.apríla1993,sériaA,č.254-B,s.49,§30).Rovnakopochybil
súd tiež v otázke priznania náhrady trov konania žalovanému. Svoje rozhodnutie v rozpore s ust. § 220
ods. 2 CSP a dotknutým nálezom ústavného súdu v podstate nijako neodôvodnil. Zo spisu vyplýva, že

žalobkyňa žalobou podanou dňa 16.10.2017 žiadala priznať na vyrovnanie jej podielu finančnú náhradu
vo výške 70.000 eur. Až na pojednávaní dňa 6.2.2020 znížila túto sumu na čiastku 23.203,54 eur. Ani
túto sumu jej však súd nepriznal. Je evidentné, že pokiaľ by súd vzal do úvahy reálnu výšku úveru aj s
príslušenstvom, mohlo jej na vyrovnanie jej podielu priznať iba sumu 7.990 eur. Za týchto okolnosti je tu
potom úspech žalovaného vo veci evidentný. Nestotožňuje sa však ani zo záverom, že žalovaný by mal

byť zaviazaný zaplatiť žalobkyni čo aj sumu 7.990 eur a to najmä s ohľadom na investície žalovaného do
danej nehnuteľnosti z ostatného jeho majetku, ako aj na okolnosť, že žalovaný sám splácal daný úver
po tom, čo žalobkyňa sa od neho odsťahovala ( čo ona v žalobe ani nepopiera ). Rozhodnutie súdu je
v napadnutej časti nedôvodné, nepresvedčivé a arbitrárne.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že považuje rozsudok súdu l. inštancie
za vecne správny a zákonný a odvolacie námietky žalovaného proti správnosti rozsudku za úplne
neopodstatnené. Súd I. inštancie správne, dostatočne a preukázateľne zistil skutkový stav veci potrebný
pre jeho rozhodnutie vo veci samej a tento správne právne posúdil a presvedčivo zdôvodnil a jehorozhodnutie vo veci samej žalobkyňa zároveň vníma a považuje za spravodlivé. Žalobkyňa uzatvorila
manželstvo so žalovaným dňa 30.10.1993 a ich manželstvo so žalovaným zaniklo rozvodom, na
základe rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/385/2013-28 zo dňa 20.10.2014, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 31.10.2014. Na základe uvedeného súd v predmetnom konaní vyporiadava veci,
práva a iné majetkové hodnoty, ktoré strany sporu nadobudli od 30.10.1993 do 31.10.2014, a to
podľa stavu ku dňu zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len "BSM"), t.j. ku dňu
3l.10.2014. Žalobkyňa sa najskôr po rozvode manželstva snažila so žalovaným dohodnúť o vyporiadaní
BSM. Žalovaný prejavil vôľu zostať žiť v ich spoločnom dome, s tým, že ju uisťoval, že ju vyplatí.

Keď k výplate zo strany žalovaného nedošlo takmer tri roky po rozvode manželstva, bola nútená dňa
16.10.2017 podať žalobu o vyporiadanie BSM, pričom žiadala vyporiadať len spoločnú nehnuteľnosť -
rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc.č. XX/X, zapísaný na LV č. XXX pre k.ú, F. W. a zostatok
úveru zo spoločného dlhu z Poštovej banky, a.s. Dňa 01.10.2018 sa na súde I. inštancie uskutočnilo
pojednávanie, kde presne špecifikovala a preukázala hodnotu spoločnej nehnuteľnosti, ako aj výšku
spoločného úveru ku dňu zániku BSM, t.j. ku dňu 31.10.2014, s tým, že navrhla, aby rodinný dom

pripadol do výlučného vlastníctva žalovaného a tento nadobudol aj zostatok pohľadávky z Poštovej
banky, a.s.. Žalovaný súhlasil s tým, aby rodinný dom nadobudol do svojho výlučného vlastníctva,
nesúhlasil však s hodnotou domu, ktorú uvádzala žalobkyňa. Pokiaľ ide o zostatok pohľadávky úveru
ku ňu zániku BSM vo výške 18.592,92 eur tento žalovaný nenamietal. Na preukázanie hodnoty domu
predložila odborné vyjadrenie k cene nehnuteľnosti, žalovaný predložil znalecký posudok Ing. Ľuboša

Haviera a ona následne predložila znalecký posudok Ing. Petra Hudeca. Na pojednávaní pred súdom
I. inštancie dňa 06.02.2020 žalovaný, po zmene právneho zástupcu, predložil dve darovacie zmluvy,
a to zo dňa 15.03.1993 a zo dňa 02.05.1994, na základe ktorých mal žalovaný údajne obdržať dar
od svojich rodičov vo výške 950.000,-Sk na stavbu ich rodinného domu. Takýto vysoký obnos peňazí
mali rodičia žalovaného údajne získať pri predaji pekárne. Žalovaný predložil aj kúpnu zmluvu a návrh

na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 30.05.2008, na základe ktorých rodičia
žalovaného previedli vlastnícke právo k pekárni súp.č. XXX a pozemkom v k.ú. L. za sumu 3.500.000,-
Sk. Predovšetkým spochybňuje uvedené darovacie zmluvy, tieto nikdy predtým nevidela, nemala o nich
vedomosť a žalovaný ich pred zmenou právneho zástupcu nikdy ani len nespomenul, nikdy v žiadnom
podaní svojho predchádzajúceho právneho zástupcu ani na predchádzajúcom pojednávaní nespomenul

akýkoľvek dar zo strany jeho rodičov. Tieto darovacie zmluvy považuje za podvrh, za zmluvy dodatočne
vyhotovené a antidatované. Zároveň poukazuje na to, že pekáreň rodičia žalovaného predali až v roku
2008 a nie je teda možné, aby z kúpnej ceny z pekárne poskytli žalovanému dar v roku 1993 a v roku
1994 vo výške 950.000,-Sk, ako tvrdí žalovaný. Tiež poukázala na to, že s výstavbou rodinného domu
začali až po ich svadbe, t.j. až po 30.10.1993, a to konkrétne v máji 1994 a do hotového rodinného domu

sa nasťahovali v roku 2000 a nie je teda možné, aby z výťažku z predaja pekárne rodičov financovali
výstavbu ich rodinného domu. Mimochodom obidva znalecké posudky, ako znalecký posudok Ing.
ĽubošaHaviera,takajznaleckýposudokIng.PetraHudecaobsahujúúdajotom,žestavbaboladanádo
užívania na základe kolaudačného rozhodnutia OÚ v Trenčíne, Odbor životného prostredia, vydaného
dňa 15.08.2001 pod číslom 2001l01633/ZVA. Po detailnom preštudovaní týchto darovacích zmlúv však

uvádza, že darovacia zmluva zo dňa 15.03.1993 je uzatvorená medzi Y. M. (matkou žalovaného) a F. M.
(žalovaným), pričom rodné čísla a čísla občianskych preukazov sú vymenené. Za omnoho závažnejšiu
skutočnosť považuje, že na tejto darovacej zmluve zo dňa 15.03.1993 žalovaný na svoju identifikáciu
uviedol číslo svojho občianskeho preukazu EB 667099, pričom toto číslo občianskeho preukazu v tej
dobe neexistovalo. A., F. M., r.č. XXXXXX/XXXX mal občiansky preukaz č. X vydaný až neskôr, pričom

občiansky preukaz má platnosť 10 rokov. Predkladá Zmluvu o úvere na bývanie s Poštovou bankou zo
dňa 14.03.2012, kde bol žalovaný identifikovaný v tejto banke práve občianskym preukazom č. X.. Z
uvedeného je úplne zrejmé, že dňa 15.03.1993 nemohol žalovaný do darovacej zmluvy uviesť takéto
číslo občianskeho preukazu, pretože takéto číslo občianskeho preukazu v roku 1993 neexistovalo a
okrem toho je vylúčené, aby mala fyzická osoba platný občiansky preukaz 19 rokov (občiansky preukaz

je platný 10 rokov). Je tak zrejmé, že žalovaný túto darovaciu zmluvu vyrobil dodatočne. Poukázala
na § 344 ods. 1 Trestného zákona a je toho názoru, že takéto správanie strany sporu, kedy predloží
dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný, by malo byť prešetrené orgánmi činnými v trestnom konaní, a preto
navrhovala, aby odvolací súd učinil takéto oznámenie orgánom činným v trestnom konaní. Ohľadom
výšky pohľadávky z ich spoločného dlhu z úveru v Poštovej banke zo dňa 14.03.2012 predložila

potvrdenietejtoinštitúcieovýškedlhukudňuzánikuBSM,t.j.kudňu31.10.2014.Mázato,žepotvrdenie
od spoločnosti Bencont Collection, a.s. ku dňu 05.12.2018 predlžené žalovaným na pojednávaní dňa
06.02.2020, ktoré obsahuje rôzne poplatky ako napr. aj rozhodcovské poplatky vo výške 1.012,08 eur
je úplne irelevantné. Súd je povinný zistiť a vyporiadať stav tejto pohľadávky ku dňu zániku BSM, t.j.ku dňu 31.10.2014. Na základe vyššie uvedeného považuje odvolanie žalovaného za úplne nedôvodné
a účelové, s cieľom oddialiť splnenie svojej povinnosti vyplatiť ju z BSM. Uvedené je plne v súlade s
doterajším postojom žalovaného, ktorý bol tiež jedným z dôvodov pre podanie žaloby, kedy ju žalovaný

opakovane ubezpečoval, že ju z BSM vyplatí, čo doteraz neurobil, práve naopak, robí všetko preto,
aby oddialil meritórne právoplatné rozhodnutie. Preto navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu l. inštancie na základe § 387 CSP v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a zároveň, aby
zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

6. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

7. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
8. Podľa § 149 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo,

vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia
povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie
nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané

rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom
každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti
výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v
podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o
ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak sa po vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v
rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.
9. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
10. S prehĺbením dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich bezpodielové spoluvlastníctvo, a
to už po novele Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb., sa presadil názor, že manželia nemusia

pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva zvoliť jediný spôsob, ale môžu rôzne spôsoby
kumulovať, ohľadne časti majetku uzavrú dohodu, časť urobia predmetom konania o vyporiadanie BSM,
a zostávajúca časť bude vyporiadaná na základe zákonnej domnienky. Nie je preto možné vnucovať im
určitý spôsob vyporiadania, preto ak podajú návrh na vyporiadanie len časti spoločného majetku, je súd
týmtorozsahomviazaný(niejeviazanýspôsobomvyporiadania). Súdtakmôžedovyporiadaniazahrnúť

len ten majetok, ktorý účastníci urobili predmetom vyporiadania. (Z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22 Cdo
1112/2006.) Súd môže vyporiadať len ten majetok alebo hodnoty tvoriace BSM, ktoré účastníci konania
navrhli k vyporiadaniu súdnym rozhodnutím do troch rokov od zániku BSM. Predchádzajúca prax,
umožňujúca kedykoľvek v priebehu konania o vyporiadanie BSM navrhovať nové položky k vyporiadaniu
vychádzala z úpravy, že súd má úradnú povinnosť pátrať po majetku v BSM a má povinnosť vyporiadať

celú jeho masu. (Z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2881/2008.)
11. Odvolací súd po preskúmaní predmetnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo
veci dostatočné dokazovanie a správne ustálil majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, teda správne určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patrí dom súpisné č.
XXX, postavený na parcele č. XX/X, zapísaný na LV č. XXX, pre k. ú. F. W. v podiele 1/1 a zostatok

pohľadávky Bencont Collection, a. s. z Úverovej zmluvy č. 6356582287, uzavretej dňa 14.03.2012
s veriteľom Poštová banka, a.s. Bratislava. Rovnako správne neprejednal ďalší úver od Štátneho
fondu rozvoja bývania, pretože bol navrhnutý dňa 6.2.2020, pričom strany sporu boli právoplatne
rozvedené 31.10.2014, čo medzi stranami sporné nebolo a teda predmetný návrh bol podaný poviac ako troch rokoch po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z týchto dôvodov sa súd
prvej inštancie správne ani nezaoberal prípadným darom, resp. investíciou žalovaného do spoločného
majetku, nakoľko rovnako tento návrh bol podaný po viac ako troch rokoch po zániku bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Teda nie z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania, ale ako už bolo
uvedené vyššie z dôvodu, že žalovaný žiadal vyporiadať prípadný jeho vnos z výlučného majetku na
spoločný majetok až po uplynutí troch rokov po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd
svojím rozhodnutím nemôže vyporiadať žiadnu vec, právo, majetkovú hodnotu alebo záväzok, ktoré
by patrili do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov a ktoré boli navrhnuté po troch rokoch po

zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Správne v tejto súvislosti vychádzal z rozhodnutí
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1112/2006, NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2881/2008. Ďalej
súd prvej inštancie správne uviedol, že pri oceňovaní vecí, ktoré patria do vyporiadavaného BSM sa
vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM, ale z jej ceny v dobe, kedy sa vykonáva vyporiaddanie
BSM. V prejednávanej veci strany sporu predložili dva rôzne znalecké posudky k hodnote domu súp.
č. XXX, jeden s hodnotou 50.300 eur, druhý s hodnotou 65.000 eur. Zhodné tvrdenia strán sporu boli

do výšky 50.300 eur, preto z tejto hodnoty domu súd prvej inštancie správne vychádzal. Nesprávne
však konštatoval, že zhodné tvrdenia strán sporu boli aj do výšky zostatku úveru v Poštovej banke a.
s. z úveru č. 6356582287 zo dňa 14.3.2012 (dnes pohľadávka spoločnosti Bencont collection a. s.),
ktoré boli doložené aj listinným dôkazom, nakoľko síce žalovaný na pojednávaní pred súdom prvej
inštancie uviedol, že súhlasí s výškou istiny úveru, avšak neuviedol, že len istina má byť predmetom

vyporiadania. Bez ohľadu na túto skutočnosť odvolací súd uvádza, že ak má byť predmetom širšieho
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoločný dlh, je ním tak istina tohto dlhu ako aj
jeho príslušenstvo, a to bez ohľadu na prípadné návrhy strán sporu. Pokiaľ ide o výšku spoločného dlhu
v tomto prípade, táto s ohľadom na spôsob vyporiadania spoločného dlhu ako je uvedený nižšie nebola
podstatná a preto nebolo potrebné za účelom jej zistenia vykonávať dokazovanie.

12. Čo sa týka konkrétneho spôsobu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z obsahu
spisu súdu prvej inštancie vyplynulo, že strany sporu zhodne navrhli, aby dom súp. č. XXX bol
prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného, a súd prvej inštancie takýmto spôsobom aj rozhodol.
S ohľadom na vôľu strán sporu nevidel ani odvolací súd žiadny dôvod takéto vyporiadanie meniť. Súd
prvej inštancie však nesprávne zároveň rozhodol o tom, že žalovaný nadobúda aj zostatok pohľadávky

BencontCollection,a.s.vovýškeistiny18.592,92eur.Zobsahuspisuvyplýva,žežalobkyňasapodaným
návrhom domáhala, aby rodinný dom bol prikázaný žalovanému a pôžička od Poštovej banky, aby bola
rozdelená medzi nich každému v 1, rovnako takto žiadal vyporiadať BSM aj žalovaný, preto odvolací súd
dospel k záveru, že v prejednávanej veci bude spravodlivé, aby spoločný dlh strán sporu - nesplatená
pohľadávka Bencont Collection, a.s. bola prikázaná obidvom, a to každému v 1. S ohľadom na takýto

spôsob vyporiadania nebolo potrebné zisťovať výšku spoločného dlhu, keď rovný diel oboch strán sporu
na tomto spoločnom dlhu sa nijako neprejaví pri výpočte vyrovnávacieho podielu na vyporiadavanom
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
13. V tejto súvislosti odvolací súd ešte konštatuje, že rozhodnutie alebo dohoda manželov o tom,
že spoločný dlh prevezme len jeden z manželov, je voči veriteľom neúčinná a tí sa môžu domáhať

splnenia dlhu od ktoréhokoľvek z bývalých manželov, pričom odvolací súd poukazuje aj na zhodnotenie
Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. Cpj 86/1971 (R 42/1972), že Občiansky zákonník nemá výslovné
ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s
ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa
ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka nepatria do BSM, takže sa na ne nevzťahuje ustanovenie §

149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba v zmysle §
853 Občianskeho zákonníka vychádzať z ustanovenie Občianskeho zákonníka obsahom a účelom k nim
najbližším a použiť ustanovenia § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka, Vyporiadanie týchto spoločných
práv a povinností sa však týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb,
ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie BSM a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva

a námietky.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd ustálil, že hodnota vecí (aktíva) v BSM strán sporu
je 50.300 eur, a keďže odvolací súd zostatok pohľadávky Bencont Collection, a. s. prikázal žalobkyni
aj žalovanému v 1, hodnota pasív sa do vyporiadania BSM nepremietla. Pri rovnosti podielov oboch
strán sporu na bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je hodnota podielu každého z nich 25.150 eur,

a keďže žalovaný nadobúda pri vyporiadaní všetok majetok v BSM v hodnote 50.300 eur, žalobkyni
patrí na vyrovnanie jej podielu suma 25.150 eur. Preto odvolací súd zaviazal žalovaného zaplatiť na
vyrovnanie podielu na vyporiadanom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov túto sumu žalobkyne
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

16. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa
§ 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).