Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. júl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314211379
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5314211379.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: C.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, právne zastúpený: JUDr. Anton Kupšo, advokát so sídlom v
S., Y. ul. č. XX, proti žalovanému: Bc. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XX, Y., právne zastúpený:
GARANT PARTNER legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Einsteinova č. 21, IČO: 36 856 380, o vydanie
bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca
č.k. 6C/255/2014-224 zo 16. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, potvrdzuje.

V ostatnej časti rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalobu v časti o zaplatenie 194,30 eur
z a m i e t a.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 194,30
eur (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Žalovanému voči žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 7,6 % (výrok III.). Žalobca si svoj nárok uplatnil titulom zaplatenia

podielu za výrub drevnej hmoty na parc. KNE č. 994, nachádzajúcej sa v k. ú. Y. za rok 2012, ktorej je
podielovým spoluvlastníkom. Tvrdil, že okrem jeho osoby sú spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti
aj členovia Združenia súkromných vlastníkov lesov Makov - Poľana, ktorého on členom nie je, avšak
žalovaný je predsedom tohto združenia a za uvedené združenie koná. Žalovaný mal vykonať výrub
drevnej hmoty bez právneho dôvodu, preto ho vyzval na úhradu za vyťaženú drevnú hmotu. Žalovaný
namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a tvrdil, že žalobca si má svoj nárok uplatňovať
voči spoluvlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej bol vykonaný výrub, nakoľko on spoluvlastníkom tejto

nehnuteľnosti nie je a z titulu pozície predsedu združenia bez právnej subjektivity mu takáto povinnosť
voči žalobcovi nevyplýva. Okresný súd k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného poukázal
na ustanovenie čl. VII Zmluvy o založení združenia podľa § 829 až 841 s názvom Združenie súkromných
vlastníkov lesnej a poľnohospodárskej pôdy Makov - Poľana so sídlom Makov 60, 023 56 Makov, s
cieľom prinavrátenia užívacích práv k lesnému a poľnohospodárskemu pôdnemu fondu podľa zák.
č. 229/1991 Zb. . Vychádzajúc z obsahu tohto článku, podľa ktorého predseda združenia zastupuje
vlastníkov pred súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní, dospel k záveru, že žalovaný ako

predseda združenia je pasívne vecne legitimovaný v súdenej veci (viď bod 20. napadnutého rozsudku).
Následne sa zaoberal posúdením dôvodnosti námietky premlčania vznesenej žalovaným. Nárok
uplatnený žalobcom vyhodnotil z právnej stránky ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
preto sa zaoberal posúdením premlčania podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ( ďalej „OZ“).Konštatoval, že žalobca si uplatnil v podanej žalobe voči žalovanému nárok na časť výnosu z ťažby
dreva, ktorá bola realizovaná v lete - júni 2012, vtedy sa o ťažbe dozvedel, nemal však ešte vedomosť
o konkrétnej výške bezdôvodného obohatenia, lebo mu nebolo známe, aký objem ťažby a v akej cene

bol realizovaný. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka začal podľa okresného súdu u žalobcu plynúť momentom, kedy mu bola žalovaným zaslaná
suma za ťažbu, ktorú odmietol 21.03.2013 prevziať. Nasledujúcim dňom začala u neho plynúť
subjektívna premlčacia doba, ktorá skončila 22.03.2015. Pokiaľ k výrubu drevnej hmoty došlo v mesiaci
jún 2012, objektívna premlčacia doba by uplynula najskôr 30.06.2015. Žalobca žalobu podal na súde

dňa 18.12.2014, t.j. pred uplynutím dvojročnej subjektívnej ako i trojročnej objektívnej premlčacej doby,
preto okresný súd námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil ako neopodstatnenú. Okresný
súd ďalej konštatoval, že z vykonaného dokazovania nemal preukázané tvrdenia žalobcu, koľko bolo
reálne drevnej hmoty vyťaženej. Nemohol vychádzať z posudku znalca Ing. Kozlíka, nakoľko tento
zisťoval stav ťažby k 10.03.2018, ktorý stav sa líšil od oznámenia odborného lesného hospodára, ktorý
viedol evidenciu v roku 2012 a ktorý údaj oznamoval lesnému úradu. Zo znaleckého posudku nebolo

preukázané, aký stav ťažby bol realizovaný v roku 2012. Pokiaľ išlo o cenu vyťaženej drevnej hmoty
uviedol, že ostalo iba v rovine tvrdení bez bližšieho preukázania vyjadrenie žalobcu, že cena za ťažbu
dreva predstavovala 70 eur za m3. Okrem toho žalobca pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia
nezohľadnil vynaložené výdavky na ťažbu, nevychádzal z tzv. čistého výnosu ťažby. Okresný súd tak
na základe vykonaného dokazovania ustálil, že z vyúčtovania ťažby mal preukázané, že v roku 2012

bola realizovaná ťažba dreva o objeme 275,68 m3, čo predstavuje podiel žalobcu 5,065301 m3 a čistý
zisk po odpočítaní výdavkov predstavuje 194,30 eur. Toto plnenie nerozporoval ani samotný žalovaný,
preto v tomto rozsahu priznal žalobcovi nárok na zaplatenie a vo zvyšnej časti žalobu pre neunesenie
dôkazného bremena, čo do rozsahu reálnej ťažby ako i ceny za vyťaženú drevnú hmotu, zamietol. Vo
vzťahu k úrokom z omeškania uviedol, že žalovaný sa s plnením priznanej sumy do omeškania nedostal,

nakoľko túto sumu žalobcovi uhradil, ten ju však odmietol prevziať a preto nevidel miesto pre aplikáciu
ust. § 517 ods. 1,2 OZ. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej „CSP“) s tým, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu jeho úspechu
v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obe strany sporu. Žalobca
napadol výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bola čiastočne žaloba zamietnutá spolu s výrokom o
trovách konania. Navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil. Uviedol,
že s rozhodnutím okresného súdu nesúhlasí, pretože skutočne vykonaná ťažba bola v rozsahu 331,78
m3, nie v rozsahu 243 m3, ktorý vykazoval žalovaný. Okresný súd mal zobrať do úvahy závery

znaleckého posudku Ing. Kozlíka, ktorý objektívne zistil rozsah vykonanej ťažby. Súdu predložil dôkaz,
že cena dreva v roku 2012 bola 70 eur za m3, teda jeho vyčíslenie bolo správne. Objem drevnej
hmoty a výška podielu, ktorú vyčíslil je správny a neexistoval dôvod, aby bol súdom jeho nárok krátený,
pretože nebolo možné objektívne zistiť skutočné množstvo vyťaženej drevnej hmoty. Ďalej namietal, že
súd sa neoboznámil s vyšetrovacím spisom OO PZ Turzovka, ktorý navrhol pripojiť, pretože v tomto

spise bol objektívne zistený rozsah vykonanej ťažby ako aj výpoveď odborného lesného hospodára
a žalovaného, ktorí priznali, že rozsah ťažby bol v skutočnosti vyšší. Týmto dôkazom by preukázal
oprávnenosť uplatneného nároku.

3. Žalovaný napadol výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobe vyhovené a žiadal, aby

krajský súd rozsudok okresného súdu v tejto časti zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu nárok
na náhradu trov konania vo výške 100 %. Namietal, že rozhodnutie okresného súdu vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že nebola naplnená žiadna zo zákonných skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ súd dospel k záveru, že medzi ním a žalobcom má ísť o
právny vzťah vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, ide o nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol,

že žalobca, keďže nie je členom Združenia súkromných vlastníkov lesov Makov - Poľana nemôže sa
domáhať voči inému členovi tohto združenia alebo orgánom tohto združenia práva vyplývajúceho z
tejto zmluvy. Ťažba bola vykonaná „Združením“ na základe dohody s inými spoluvlastníkmi spornej
parcely,ktorístoutoťažbousúhlasili.„Združenie“,ktoréhojepredsedomtakrealizovaloťažbunazáklade
zmluvného vzťahu so spoluvlastníkmi tejto parcely. Poukazujúc na ust. § 139 ods. 1 OZ tvrdil, že každý

zo spoluvlastníkov môže ohľadom spoločnej veci uzatvoriť akúkoľvek zmluvu avšak zodpovedá za
prípadné následky ostatným spoluvlastníkom. Pokiaľ „ Združenie“ vyčíslilo podiel ťažby aj pre iných
spoluvlastníkov parcely než tých, ktorí sú zároveň jeho členmi, je to iba ich nadpráca a pomoc pre
spoluvlastníkov, aby mali informáciu pre vyporiadanie sa s inými spoluvlastníkmi. „Združenie“ zaslaložalobcovi sumu ako výplatok podielu na základe poverenia od ostatných spoluvlastníkov, aby sa peniaze
dostali k žalobcovi krátkou cestou. Žalobca však odmietol peniaze prevziať, čím dal najavo, že s ním nie
je v žiadnom právnom vzťahu a financie chce obdržať od ostatných spoluvlastníkov.

4. Žalovaný sa vyjadril elektronickým podaním doručeným okresnému súdu dňa 20.01.2020 k odvolaniu
žalobcu. Uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie údajného bezdôvodného
obohatenia na jeho strane, najmä čo do kvality ťaženej drevnej hmoty a tomu zodpovedajúcej cene.
Znalecký posudok, na ktorý sa odvoláva určuje objem vyťaženej hmoty k dátumu 10.03.2018 a

nepreukazuje množstvo vyťaženej hmoty pri konkrétnej ťažbe v roku 2012, vo vzťahu ku ktorej si
žalobca uplatňuje svoj nárok. Pokiaľ žalobca tvrdí, že sa súd neoboznámil s vyšetrovacím spisom OO
PZ Turzovka, k tejto skutočnosti sa súd vyjadril v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 26. Aj keď
súdu bol označený spis pripojený , tento nemá vyšetrovaciu povinnosť a dôvod suplovať povinnosť za
žalobcu označiť konkrétne skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré majú byť zo spisu použité v dokazovaní.
Na záver uviedol, že naďalej zotrváva na právnom názore, ktorý prezentoval v podanom odvolaní.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov
podaných v odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) a po nariadení pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v

spojení s § 384 ods. 1 CSP a opakovaní dokazovania, krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku
I., ktorým čiastočne žalobe vyhovel, zmenil podľa § 388 CSP a vo výroku II., ktorým žalobu vo zvyšnej
časti zamietol, rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Žalobca v žalobe tvrdil, že je podielovým spoluvlastníkom lesného pozemku, parc. č. 994 - orná

pôda o výmere 63.717 m2 zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. Y. v podiele 127/6912. Z jeho
nasledujúcich vyjadrení vyplýva, že ďalší podieloví spoluvlastníci predmetného pozemku sú združení
v Združení súkromných vlastníkov lesov Makov - Poľana, ktoré je združenie bez právnej subjektivity a
predsedom tohto združenia je žalovaný. Ten v roku 2012 mal začať vykonávať výrub drevnej hmoty
na časti predmetného pozemku, hoci nebol oprávnený na takýto postup, pretože s predmetnou ťažbou

nesúhlasila nadpolovičná väčšina spoluvlastníkov tohto pozemku, vrátane žalobcu. Žalobca ďalej tvrdil,
že napriek tomu, žalovaný v mesiaci jún 2012 vykonával výrub drevnej hmoty a náhradu za jeho podiel
mu nevyplatil, hoci ho na vyplatenie vyzýval. Tým, že k výplate zo strany žalovaného nedošlo, tento sa
podľa žalobcu na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

8. Žalovaný skutočnosť, že je predsedom Združenia vlastníkov lesnej a poľnohospodárskej pôdy Makov
- Poľana vo svojom vyjadrení k žalobe potvrdil, rovnako potvrdil, že on sám nie je spoluvlastníkom
predmetného lesného pozemku. Rozporoval tvrdenie žalobcu, že vykonal ťažbu na tomto pozemku.
Namietal, že žalobca je oprávnený domáhať sa predmetného plnenia len vo vzťahu k ostatným
spoluvlastníkom uvedeného pozemku v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú

práva a povinnosti spoluvlastníkov k veci, ktorá je predmetom spoluvlastníctva. Títo uzatvorili právny
úkon s tretími osobami v súvislosti s nakladaním s predmetom vlastníctva.

9. Žalobca vo svojich nasledujúcich vyjadreniach v rámci konania pred okresným súdom naďalej tvrdil,
že medzi spoluvlastníkmi predmetného lesného pozemku nebola dohoda o ťažbe drevnej hmoty , resp.

nebol udelený súhlas nadpolovičnej väčšiny spoluvlastníkov s touto ťažbou. Ním navrhované dôkazy,
ktoré označil sa týkali preukazovania týchto tvrdení. Žalovaný v rámci svojej obrany uviedol, že je
síce predsedom „Združenia“, avšak z titulu tejto funkcie ťažbu a ani rozdeľovanie výnosov z ťažby
nevykonával. Poukázal na to, že v rozhodnom období, za ktoré si žalobca uplatňuje žalovanú istinu
vykonával funkciu hospodára „Združenia“ Ing. L. V., ktorý bol členmi „Združenia“ poverený uvedenou

ťažbou . Na tieto tvrdenia žalovaného žalobca žiadnym kvalifikovaným spôsobom nereagoval.

10. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil listinné dôkazy, ktoré odvolací súd na
pojednávaní v rámci opakovania dokazovania podľa § 384 CSP vykonal. Z výpisu z listu vlastníctva
č. XXXX pre k. ú. Y. mal odvolací súd preukázané tvrdenie žalobcu, že je vedený ako podielový

spoluvlastník predmetného lesného pozemku, žalovaný ako spoluvlastník uvedeného pozemku na
tomto liste vlastníctva vedený nebol (skutočnosť, že žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom tohto
pozemku nakoniec medzi stranami ani sporná nebola). Žalobca ďalej preukazoval svoje tvrdenia o tom,
že žalovaného vyzýval na vyplatenie podielov z ťažby, a to žiadosťou z 11.12.2013, ktorú adresovalžalovanému. Z tejto žiadosti vyplýva, že žalobca vyzýval žalovaného, aby mu vyplatil finančnú náhradu
za jeho podiel na drevnej hmote za obdobie roku 2011. Združenie súkromných vlastníkov lesa Makov -
Poľana prostredníctvom žalovaného ako jeho predsedu na uvedenú výzvu žalobcu reagovalo listom z

13.01.2014, v ktorom mu oznamuje, že v roku 2011 nebolo známe, že je spoluvlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti. Jeho spoluvlastnícky podiel evidujú od roku 2012, za ktoré obdobie mu podiel na zisku
bude zaslaný poštovou poukážkou. Žalobca ďalej predložil na preukázanie svojich tvrdení uznesenie
Obvodného oddelenia PZ Turzovka z 22.03.2013, ČVS:ORP-266/TU-CA-2013. Z tohto uznesenia
vyplýva, že ním bola odmietnutá vec podozrenia z prečinu sprenevery, ktorého skutku sa mal dopustiť

žalovaný ako predseda lesného spoločenstva Poľana - Makov tým, že nevyplatil podiel spoluvlastníkovi,
žalobcovi, okrem iného aj na parcele EKN 994 za drevnú hmotu z ťažby, ktorú tam vykonávalo uvedené
spoločenstvovletnýchmesiacochvroku2011a2012,nakoľkoneboldôvodnazačatietrestnéhostíhania
alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

11. V súvislosti so svojimi tvrdeniami o tom, že nebol daný súhlas väčšiny spoluvlastníkov predmetného

lesného pozemku na ťažbu dreva, žalobca predložil zápisnicu Združenia súkromných vlastníkov lesa
Makov - Poľana z 09.06.2012 „z prejednania ťažby predaja dreva a vykonávanie všetkých činností
spojených s obnovou lesa spoluvlastníkov parc. EKN 994 v k. ú. Y., list „ Združenia“ adresovaný
žalobcovi z 12.02.2013 označený ako „Odpoveď na výzvu“ a oznámenie o zákaze vykonávania ťažby
z 02.06.2012 adresované Ing. L. V..

12. Odvolací súd opakoval dokazovanie aj týmito listinami. Zo zápisnice „Združenia“ z 09.06.2012
vyplýva, že pre nedorozumenia a manipuláciu spoluvlastníkov žalobcom považovali členovia za nutné
sa stretnúť s tým, že sa dohodli, že všetky práce spojené s ťažbou dreva, jeho predaja a ostatných prác,
bude riadiť Ing. L. V.. Zároveň sa spoluvlastníci dištancovali od listu žalobcu o zákaze vykonávania ťažby

na predmetnom pozemku. Oznámením o zákaze vykonávania ťažby na predmetnom lesnom pozemku
z 02.06.2012 zakázali tam podpísaní spoluvlastníci vykonávať ťažbu drevnej hmoty ako aj manipulovať
už s vyťaženou drevnou hmotou na tomto pozemku, oznámenie bolo adresované Ing. L. V.. Porovnaním
menoslovu osôb, ktoré podpísali oznámenie o zákaze vykonávania ťažby s menoslovom osôb, ktoré
podpísali zápisnicu z 09.06.2012, vyplýva, že na týchto dokumentoch boli uvedené rovnaké mená v

prípade T. X., V. F. a V. R..

13. Na podporu svojich tvrdení, že žalovaný je povinnou osobou na vyplatenie uplatneného nároku ,
žalobcapoukazovalnarozsudokOkresnéhosúduČadcavovecisp.zn.9C/225/2015z31.októbra2018.
Odvolací súd sa s týmto rozsudkom v rámci opakovania dokazovania oboznámil a zistil, že ním bola

žalovanému Ing. L. V. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi R. T. sumu 1.542,67 eur s príslušenstvom
titulom vyplatenia podielu na výnosoch z ťažby drevnej hmoty vykonanej v roku 2012. Okrem iného
sa v odôvodnení tohto rozhodnutia konštatuje, že žalovaný vykonával funkciu hospodára Združenia
vlastníkov lesnej a poľnohospodárskej pôdy Makov - Poľana. Podľa čl. IX. ods. 2 Zmluvy o založení
tohto združenia zo 07.12.2004 si splnil svoju povinnosť a rozdelil náklady a výnosy z ťažby z parcely

EKN č. 651 tak, že ich zaplatil vlastníkom tejto parcely, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX pre k. ú. Y..

14. Žalobca na preukázanie rozsahu a výšky uplatneného nároku predložil znalecký posudok č. 21/2018
vyhotovený znalcom Ing. Petrom Kozlíkom, cenovú ponuku spoločnosti Gasparík, s.r.o., Makov 332
z 15.03.2012 na odkúpenie drevnej hmoty v celých dĺžkach a písomné vyjadrenie Okresného úradu

Čadca, pozemkový a lesný odbor z 22.02.2019 vo veci predloženia listiny o objeme vykonanej ťažby s
prílohou - lesná a hospodárska evidencia za rok 2012.

15. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení o tom, že nie je v spore pasívne vecne legitimovaný
predložil Zmluvu o združení súkromných vlastníkov lesnej a poľnohospodárskej pôdy Makov - Poľana

zo 07.12.2004. Odvolací súd z tejto zmluvy zistil, že podľa čl. I sú účastníkmi zmluvy osoby, ktoré
sú vlastníkmi alebo dedičmi lesného a poľnohospodárskeho pôdneho fondu v katastrálnom území
obce, určené menom, priezviskom, titulom, dátumom narodenia, trvalým bydliskom, ktoré podpísali túto
zmluvu o združení. Meno a priezvisko účastníka zmluvy bolo na predloženej zmluve „vyčiernené“,
takže nemožno identifikovať konkrétnu osobu, ktorá predloženú zmluvu uzatvorila. Ďalšie ustanovenia

tejto zmluvy sa týkajú vymedzenia účelu združenia, majetkovej hodnoty, orgánov združenia. V čl. VI.
bod 9 sa hovorí o tom, že hospodár združenia vedie účtovnú a majetkovú evidenciu združenia. Článok
VII. zmluvy nazvaný „Splnomocnenie“ splnomocňuje predsedu združenia spoločne s hospodárom na
vykonávanie tam uvádzaných úkonov, medzi ktoré patrí aj splnomocnenie zastupovať vlastníkov predsúdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní ako aj oprávnenie na založenie a disponovanie s finančnými
účtami v peňažných ústavoch. V článku IX. nazvanom „Hospodárenie združenia“ sa v bode 2. uvádza,
že hospodáriť sa bude prostredníctvom hospodára. Nasledujúce články zmluvy sa upravujú výkon

spoločnej činnosti, práva a povinnosti účastníkov združenia.

16. Na základe opakovaného dokazovania v odvolacom konaní dospel odvolací súd k záveru, že
súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým záverom, v dôsledku ktorých vec aj nesprávne
právneposúdil.Akoužbolokonštatovanépredmetomkonaniabolžalobcomtvrdenýneoprávnenýzásah

žalovaného do jeho vlastníckeho práva k predmetnému lesnému pozemku, ktorého sa mal dopustiť
žalovaný vykonaním neoprávnenej ťažby drevnej hmoty a následným nevyplatením zisku z tejto ťažby,
teda zadržaním finančných prostriedkov, ktoré prináležia žalobcovi.

17. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132
ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré boli uvedené

v žalobe ako aj v nasledujúcich vyjadreniach strany sporu. Poslednou možnosťou splnenia dôkaznej
povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti
tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne si
splnil svoju dôkaznú povinnosť. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v
spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti
navodzujúcežalovanéprávomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťou
žalovaného.

18. Žalobcove tvrdenia týkajúce sa vykonania neoprávnenej ťažby drevnej hmoty žalovaným boli
zo strany žalovaného rozporované (§ 151 ods. 2 CSP). Bolo preto potrebné, aby žalobca produkoval
dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia podporili. Žalobca predložil dôkazy - listiny, s ktorými sa oboznámil v
rámci opakovania dokazovania aj odvolací súd. Z týchto predložených listín možno ustáliť, že žalobca

je podielovým spoluvlastníkom lesného pozemku. Zo zhodných tvrdení žalobcu a žalovaného ďalej
vyplýva, že ďalšími spoluvlastníkmi tohto pozemku sú osoby, ktoré sú členmi združenia bez právnej
subjektivity vzniknutého na základe Zmluvy o združení. Predsedom tohto združenia je žalovaný s tým,
že nie je spoluvlastníkom pozemku, v súvislosti s ktorým sa domáha žalobca náhrady za výrub lesnej
hmoty. Podľa žalobcu však žalovaný z titulu pozície predsedu predmetného združenia vykonal výrub

drevnej hmoty, napriek tomu, že s ním nesúhlasila väčšina spoluvlastníkov sporného pozemku. Žalobca
s výrubom nesúhlasil a robil kroky, ktorými svoj nesúhlas prezentoval.

19. Podľa ust. § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých
vlastníkov.

20. Podľa § 139 ods. 2 OZ o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

21. Podľa § 829 ods. 1 OZ niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie
dojednaného účelu. Podľa ods. 2 cit. ust. združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.

22. Podľa § 835 ods. 2 OZ zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne a
nerozdielne.

23. Vzhľadom na zistený skutkový stav, odvolací súd dospel k záveru, že uvedenú vec je nutné
právne posúdiť podľa vyššie citovaných ustanovení OZ. V prvom rade, ide o vec (nehnuteľnosť) v
spoluvlastníctveviacerýchosôb(§136ods.1OZ).Rozhodovanieospôsobehospodáreniasospoločnou
vecou upravuje ust.§ 139 ods. 2 OZ, ktoré vychádza z tzv. princípu majorizácie, čo znamená, že

pre rozhodnutie o tom, ako sa bude hospodáriť so spoločnou vecou je potrebné, aby rozhodnutie
bolo prijaté spoluvlastníkmi, ktorí majú väčšinu podielov na spoločnej veci. Aktuálna právna úprava
v OZ neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo „správu“ spoločnej veci, ako jednu z
foriem hospodárenia so spoločnou vecou. Staršia judikatúra (R 54/1973) pripustila možnosť trvaléhozmluvnéhorežimuspoluvlastníkov,ktoríbysprávuveciavšetkyúkonysňousúvisiacevyhradilijednému,
poprípade viacerým spoluvlastníkom, zároveň však zdôraznila, že takáto dohoda nemá účinky voči
tretím osobám, ak im nie je obsah dohody známi.

24. V prejednávanej veci časť spoluvlastníkov predmetného pozemku uzatvorila „Zmluvu o združení“ ,
na základe ktorej si upravili výkon správy svojich spoluvlastníckych podielov. Spoluvlastníci si v nej ,
okrem iného upravili spôsob výkonu tejto správy prostredníctvom tam určených orgánov, medzi ktoré
patrí aj predseda združenia, ktorým je žalovaný. Zmluva upravuje spôsob hospodárenia s majetkom

členov združenia, ktorým sú (aj) spoluvlastnícke podiely na spornom pozemku. Žalobca tvrdil, že
žalovaný vykonal výrub drevnej hmoty bez súhlasu väčšiny členov „Združenia“, ktorého je predsedom.
V tom prípade by však táto skutočnosť nebola právne významná vo vzťahu k uplatnenému nároku
žalobcu,ibaúčastnícitejtozmluvybysivprípadeporušeniazmluvnýchpovinnostížalobcuakopredsedu
združenia, mohli z tohto titulu uplatňovať prípadné nároky . Vzhľadom na predmetné tvrdenie žalobcu,
odvolací súd mal za to, že je potrebné posúdiť možnú aplikáciu aj ust. § 835 ods. 2 OZ. Uvedené

ustanovenie upravuje vzťah a zodpovednosť členov združenia bez právnej subjektivity vo vzťahu k
tretím osobám. Túto zodpovednosť rieši tak, že zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci združenia
zaviazaní spoločne a nerozdielne. Je tomu tak vždy, ak niektorý z účastníkov združenia uskutočnil
úkon na dosiahnutie dojednaného účelu združenia a toto jeho konanie bolo tretej osobe známe. Z
vykonaného dokazovania však odvolací súd nemal preukázané, že žalovaný je členom „Združenia“,

ktorého je predsedom, potom ak aj by bol vykonaný výrub drevnej hmoty v rámci realizácie „správy“
časti spoluvlastníckych podielov prostredníctvom predmetného „Združenia“ , o pasívnej legitimácii
žalovaného by bolo možné uvažovať iba v prípade preukázanie, že je účastníkom predmetnej zmluvy
o združení, čo však v konaní žalobca nepreukázal.

25. Okresný súd odvodzoval pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného z ust. čl. VII. Zmluvy o združení,
v zmysle ktorého mal žalovaný ako predseda združenia, splnomocnenie vystupovať v mene ostatných
spoluvlastníkovzdruženýchnazákladeZmluvyozdruženívovzťahuksúdom.Zuvedenéhoustanovenia
zmluvy vyplýva, že predseda je splnomocniteľom konajúcim v mene vlastníkov, nie vo svojom mene. V
tejto súvislosti odvolací súd považuje za nutné uviesť, že občianskoprávna úprava zastúpenia umožňuje,

aby v mene zastúpeného konal niekto iný ako jeho zástupca. Úprava zastúpenia sleduje jednak sociálne
záujmy tých, ktorí musia byť zastúpení, pretože sami nie sú spôsobilí na právne úkony, a jednak záujmy
osôb, ktoré síce spôsobilosť na právne úkony majú, avšak z určitých dôvodov právny úkon, resp. úkony
neurobia samy, ale sa dajú zastúpiť nimi zvoleným zástupcom (splnomocnencom). Podľa právnych
účinkov zastúpenia pre zastúpeného sa rozlišuje: 1. nepriame zastúpenie (tzv. náhradníctvo), pri ktorom

zástupca vo vzťahu k tretej osobe uskutočňuje vlastné vyhlásenie vôle, vo svojom mene a na cudzí
účet; v dôsledku tejto skutočnosti nadobúda práva a povinnosti nepriamy zástupca (náhradník), ktorý
má podľa zmluvy so zastúpeným povinnosť previesť nadobudnuté práva na zastúpeného, 2. priame
zastúpenie,priktoromzástupcavovzťahuktretejosobeuskutočňujesvojevlastnévyhlásenievôle,atov
mene a na účet zastúpeného; v dôsledku toho pri priamom zastúpení vznikajú práva a povinnosti priamo

zastúpenému.Pripriamomzastúpenítedaprávnyúkonrobízástupca,aleúčinkyztohtoprávnehoúkonu
vznikajú priamo zastúpenému. Tým sa priamy zástupca odlišuje od tzv. nepriameho zástupcu, ktorý
sám koná a sám sa aj zaväzuje, aj keď s úmyslom ďalším právnym úkonom previesť neskôr vzniknuté
práva na toho, v prospech koho konal.

26. Občiansky zákonník v tretej hlave nazvanej Zastúpenie upravuje iba priame zastúpenie. Povahu
nepriameho zastúpenia majú niektoré zmluvné typy upravené mimo rámca ustanovení o zastúpení,
zmluva o združení však medzi ne nepatrí. Z obsahu čl. VII. predmetnej zmluvy, z ktorého vychádzal súd
nevyplýva, že žalovanému bolo udelené nepriame splnomocnenie na zastupovanie členov „Združenia“,
t.j., že bude konať vo vlastnom mene a ich účet, naopak z neho jednoznačne vyplýva priame zastúpenie.

Žalovaný tak nemohol byť z titulu splnomocneného zástupcu vlastníkov, zaviazaný na plnenie uplatnené
v žalobe.

27. Okrem toho, ak by odvolací súd vychádzal expresis verbis z tvrdenia žalobcu v žalobe, že
výrub drevnej hmoty vykonal žalovaný, bolo nutné aby tieto tvrdenia preukázal. Z celého vykonaného

dokazovania však skutočnosť, že výrub realizoval žalovaný, preukázaná nebola. Naviac nebolo ani
preukázané, že by si drevnú hmotu ponechal žalovaný, resp. že žalovaný za túto drevnú hmotu prijal
plnenie, ktoré by prináležalo priamo žalobcovi.28. Na základe týchto záverov preto odvolací súd po opakovaní dokazovania a opätovnom ustálení
skutkového stavu a po právnom posúdení veci dospel k záveru, že nárok žalobcu vo vzťahu k
žalovanému nebol preukázaný. Vychádzajúc z týchto zistení dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie

námietky žalovaného týkajúce sa nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie boli opodstatnené.

29. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok žalobcu tieto smerovali k nesprávnosti skutkových záverov
okresného súdu o preukázaní rozsahu a výšky uplatneného peňažného nároku. Žalobca v odvolaní
bez bližšej argumentácie iba zopakoval svoje konštatovanie, že bola vykonaná ťažba dreva v ňom

tvrdenom rozsahu, pričom cena jedného metra kubického vyťaženého dreva zodpovedá sume 70 eur
za m3. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku však odôvodnil svoje závery, na základe
ktorých ustálil, že žalobca tieto svoje tvrdenia dostatočným spôsobom nepreukázal. Odvolací súd sa
s týmito závermi okresného súdu v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne v zmysle ust.
§ 387 ods. 2 CSP poukazuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, že nebolo vykonané ním
navrhované dokazovanie a z toho dôvodu dospel okresný súd vo vzťahu k rozsahu a výške jeho nároku

k nesprávnym záverom, odvolací súd uvádza, že tieto námietky nie sú opodstatnené. Okresný súd
poukázal na to, že žalobca neurobil kvalifikovaný návrh na doplnenie dokazovania oboznámením sa s
príslušným spisom OO PZ, neuviedol, ktoré konkrétne časti tohto spisu a na preukázanie ktorých jeho
konkrétnych tvrdení majú byť oboznámené. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že
nie je povinnosťou súdu oboznamovať sa s obsahom celého spisu bez toho, aby strana sporu, ktorá

dôkaz jeho oboznámením navrhla, neuviedla, s ktorými časťami tohto spisu sa má súd oboznámiť.
Naviac ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 12.03.2019, právny zástupca žalobcu pri
výzve konajúcej sudkyne, či žiada niečo oboznámiť zo spisového materiálu OO PZ v Turzovke, ktorý bol
aj súčasťou spisu uviedol, že z tohto spisu nežiada oboznamovať nič. Preto okresný súd tak postupoval
správne, keď tento dôkaz nevykonal.

30. Krajský súd preto rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobe vyhovel, na základe podaného
odvolania žalovaného, ktoré považoval za dôvodné, zmenil a v tejto časti žalobu zamietol. Pokiaľ ide
o výrok rozsudku, ktorým bola vo zvyšku žaloba zamietnutá a ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu,
jeho odvolanie nepovažoval za opodstatnené, rozsudok okresného súdu v tejto časti považoval za vecne

správny, a preto ho potvrdil.

31. Vzhľadom na zmenu rozsudku okresného súdu odvolací súd opätovne rozhodol aj o trovách celého
(prvoinštančného ako aj odvolacieho konania) v zmysle § 396 ods. 2 CSP. Keďže žaloba bola v celom
rozsahuzamietnutápodľa§386ods.1vspojenís§255ods.1CSPvovecibolvcelomrozsahuúspešný

žalovaný, ktorému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

32. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)