Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. júl 2020

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36Cb/59/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1720201024
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2020:1720201024.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu V.. V. C., T..
XX.XX.XXXX, U. H. M. XXXX/XX, XXX XX G. zastúpený spoločnosťou Ostertag legal s.r.o., so sídlom
Lovinského 23, 811 04 Bratislava, IČO : 50 533 207 proti žalovanému I. C., G..M..B.., G. G. W.. T. XXXX/
XX, XXX XX C., V. : XX XXX XXX o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.500,-eur takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 18.06.2020 doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.06.2020 žalobca žiadal, aby súd
deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.500,-eur s príslušenstvom a
priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe dohody medzi

žalobcom a žalovaným dňa 08.01.2020 žalovaný pripravil pre žalobcu ponuku - nacenenie garážovej
brány, ktorú žalobca zaslal žalovanému e - mailom. Následne žalobca ako objednávateľ uzatvoril so
žalovaným ako zhotoviteľom dňa 31.01.2020 zmluvu o dielo č. ZoD XXX/XXXX, predmetom ktorej bol
záväzok žalovaného zhotoviť dielo - montáž garážovej Hörmann typ SPU F42 Plus na adrese ul. G..
O. XXXX/XX, G. s termínom montáže od 03.04.2020 do 10.04.2020. Cena za zhotovenie diela bola
dohodnutá vo výške 5.750,- eur s DPH a ako zálohu za zhotovenie diela vystavil žalovaný žalobcovi

dňa 31.01.2020 zálohovú faktúru XXX vo výške 4.500,- eur, ktorú žalobca dňa 31.01.2020 uhradil.
Napriek úhrade zálohy a pripravení staveniska, o čom žalobca žalovaného opakovane informoval, v
dohodnutom termíne od 03.04.2020 do 10.04.2020 žalovaný dielo nezrealizoval. Žalobca žalovaného
opakovane kontaktoval a vyzýval ho k realizácii diela, naposledy listom - Výzva zo dňa 28.04.2020, v
ktorom poskytol žalovanému primeranú lehotu na zhotovenie diela do 10.05.2020. Napriek poskytnutiu
tejto primeranej lehoty žalovaný dielo nevykonal. Keďže žalovaný nevykonal dielo ani v poskytnutej

primeranej lehote žalobca listom zo dňa 12.05.2020 od zmluvy o dielo odstúpil a zároveň vyzval
žalovaného k vráteniu poskytnutej zálohy vo výške 4.500,-eur. Žalovaný prevzal odstúpenie od zmluvy
dňa 15.05.2020, poskytnutú zálohu však žalobcovi nevrátil. Žalobca následne vyzval žalovaného aj
prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vráteniu poskytnutej zálohy listom - Posledný pokus o
zmier pred podaním žaloby zo dňa 26.05.2020, ktorý žalovaný prevzal dňa 05.06.2020, no poskytnutú
zálohu žalobcovi nevrátil. Dlh žalovaného voči žalobcovi tak predstavuje sumu vo výške 4.500,-eur. Úrok

z omeškania žiada v zákonnej výške.

2. Podaním zo dňa 23.06.2020 žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť,
čo odôvodnil tým, že žalovaný po podaní žaloby na súd dňa 22.06.2020 uhradil dlžnú sumu, náhradu
trov konania si neuplatňuje.

3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1
Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.4. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek
späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych

dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1
Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca písomne
zobral žalobu v celom rozsahu späť pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 a súčasne
pred pojednávaním, pričom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného

predpisu.

5. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
keďžalobcazobralžalobuspäťtvrdiaczaplateniedlžnejsumyzostranyžalovanéhoažpopodanížaloby.
Zavinenie sa neposudzuje z procesného hľadiska výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným
zavinením nie je bezprostredné spôsobenie výsledku - zastavenie súdneho konania t.j. zavinením

zastavenia konania nie je vykonanie úkonu, ktorý bezprostredne vyvolá rozhodnutie súdu o zastavení
konania, ale zavinením zastavenia konania sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda
zahŕňa konanie alebo nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj právne skutočnosti vytvorivšie všetky
okolnosti ovplyvňujúce konanie strany a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon
žalobcu-späťvzatiežaloby.UvedenývýkladplatínapriekobsahudôvodovejsprávyCivilnéhosporového

poriadku, podľa ktorej „navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady
procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby
pretrvávali závery procesnej teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe a
teda je odklonom od týchto teoretických základov. Uvedené je odôvodnené tým, že v zmysle zásady
zodpovednosti za zavinenia podľa procesného výsledku žalobca vždy (procesne) zaviní zastavenie

súdneho konania, keď zoberie žalobu späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo
výnimku (pôvodné ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku), avšak aktuálne obdoba
tohto ustanovenia chýba. Z uvedeného možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a z toho vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí stanovenú v čl. 2 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods.

2 O.s.p.) je odlišný od pojmu „zaviniť“ v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku). V opačnom prípade by výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku
vychádzajúci zo zásady zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku) bol v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom
materiálneho právneho štátu. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona

nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho
predstavou o navrhovanom pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom
nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný
orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov.

6. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
keď žaloby predchádzalo zaplatenie žalovanej sumy žalovaným žalobcovi, avšak žalobca neosvedčil
zaplatenie žalovanej sumy a už vôbec nie po podaní žaloby a rovnako neosvedčil ani poskytnutie
vecného plnenia po podaní žaloby. Vzhľadom na to možno konštatovať, že samotný žalobca zavinil
zastavenie konania, súd mu preto nárok na náhradu trov súdneho konania nepriznal. Súd nepriznal

náhradu trov súdneho konania ani žalovanému, keďže tieto zo spisu nevyplývali.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia
tohto uznesenia.
V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.