Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/159/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215203684
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2215203684.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31
383 408, adresa sídla Bratislava 26, Karadžičova 17, zastúpeného splnomocnencom: SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, adresa sídla Bratislava, Štefánikova 8, proti žalovanému: P. B.,
nar. X.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu M. G., C. XX, zastúpenému splnomocnencom: FORTITUDINE,
s.r.o., IČO: 47 257 067, adresa sídla Dunajská Streda, Ulica Svätej Alžbety 5772/19, o 1.200,00 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 6. mája 2019
č.k. 8C/134/2015-269 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Rozsudkom súd žalobu zamietol (výrok I.).

1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané:
Žalobca a žalovaný dňa 16.8.2012 uzavreli medzi sebou poistnú zmluvu - poistenie úrazu a

zodpovednosti s účinnosťou od 17.8.2012. Ku zmluve boli pripojené aj všeobecné poistné podmienky. Z
článku 12 bod 1. všeobecných poistných podmienok vyplýva, že úrazom sa rozumie telesné poškodenie,
ktoré bolo spôsobené nečakaným, náhlym a jednorazovým pôsobením vonkajších vplyvov. Z článku
15 bod 1. vyplýva, že ak doba nevyhnutého lekárskeho liečenia následkov úrazu, ktorý poistený utrpel
počas trvania tohto poistného rizika, dosiahne sedemdňovú karenčnú dobu, má poistený voči poistiteľovi
právo na výplatu denného odškodného po úraze vo výške poistnej sumy dohodnutej v poistnej zmluve
a to od prvého dňa nevyhnutného liečenia stanovenú lekárom, maximálne však po dobu uvedenú v

oceňovacej tabuľke poistiteľa pre denné odškodné po úraze a počas dlhodobej pracovnej neschopnosti.

1.2.2 Dňa 17.5.2013 bolo žalobcovi doručené vyplnené tlačivo „Oznámenie o liečení následkov úrazu“
zo dňa 14.5.2013, spolu s lekárskymi správami, v ktorých ošetrujúci lekár stanovil diagnózu zlomenina
rádia v typickom mieste bez dislokácie.

1.2.3 Žalobca dňa 10.6.2013 vyplatil žalovanému sumu 1.200 eur titulom plnenia denného odškodného

po úraze a sumu 5,00 eur, ktorú žalovaný zaplatil ako poplatok u lekára za vyplnenie tlačiva potrebného
k likvidácii poistnej udalosti.1.2.4 Následne žalobca získal lekársky nález - RTG popis zo dňa 7.3.2013, v ktorom lekár konštatuje,
že pravé zápästie žalovaného je bez známok fraktúry.

1.2.5 Listom zo dňa 19.5.2014 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie poskytnutého plnenia ako
bezdôvodného obohatenia. Nakoľko žalovaný poistné plnenie nevrátil, žalobca opätovne žiadal o
vrátenie plnenia listom zo dňa 11.9.2014.

1.2.6 Žalovaný poukázal na súdny spor vedený na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/33/2014, v ktorom ako

žalobca vystupuje síce iná poisťovňa, ale žalovaný je totožný a poistná udalosť taktiež a žiadal konanie
prerušiť. Žalobca s prerušením konania nesúhlasil, keď tvrdil, že ide o iných účastníkov, na základe
iných právnych vzťahov, ktoré sa riadia rozdielnymi poistnými podmienkami.

1.2.7 Zo znaleckého posudku č. 30/2016 znalca MUDr. Škodáčeka vyplýva, že znalec opakovane
žiadal nemocnicu o predloženie RTG snímku zo dňa 7.3.2013 ale neúspešne. Vychádzal preto z

predložených listín a RTG snímku vyhotoveného dňa 5.9.2016, ktorý dal znalec vyhotoviť počas
znaleckého vyšetrenia, pričom zistil, že na predozadnej projekcii vidno asi 2 cm od kĺbovej štrbiny
kostnú deformitu - cirkulárny periostálny výbežok, ktorý pravdepodobne zodpovedá zhojenej zlomenine
vretennej kosti vpravo na typickom mieste. Jedná sa pravdepodobne o periostálny kalus - známky
zhojenia kostnej zlomeniny s porušením okostice. Okrem toho na RTG snímke vidno skrátenie lakťovej

kosti, jedná sa pravdepodobne o vrodenú vývojovú chybu a nesúvisí s úrazom. Zápästný kĺb je mierne
deformovaný, dolná kĺbová plocha vretennej kosti v zápästnom kĺbe je nerovná pod chrupavkou je
skleróza kosti, ktorá je prejavom degeneratívneho ochorenia a súvisí aj so skrátenou lakťovou kosťou.
Žalovaný uviedol, že zlomeninu pravého zápästia utrpel len jedenkrát a to v marci roku 2013 a preto
znalec uviedol, že predpokladá, že periostálna deformita je možná známka po zhojenej zlomenine

dolného konca vretennej kosti na typickom mieste z roku 2013. Uvedený periostálny lem nie je popísaný
radiológmi z Dunajskej Stredy, takže predpokladá, že vznikol počas hojenia zlomeniny. Znalec v závere
posudku konštatoval, že na základe tohto nálezu je pravdepodobné, že žalovaný dňa 7.3.2013 mohol
utrpieť prasklinu vretennej kosti vpravo bez posunu úlomkov. V danom prípade na RTG snímke chirurg
prasklinu kosti popísal, odborník rádiológ vyhodnotil snímky zápästia bez známok zlomeniny. Kontrolný

RTG snímok po sňatí sadry robený nebol. Neprevedenie RTG kontroly nemožno hodnotiť ako postup
nonlegeartis,lebodiagnózu,prasklinuvretennejkostichirurgstanovilaajliečil.Stavpacientasa klinicky
zlepšil, liečba bola vedená správne, lebo aj ťažká distorzia zápästia sa môže liečiť sadrou po dobu 4-5
týždňov. Na záver uviedol, že žalovaný mohol utrpieť prasklinu vretennej kosti bez posunu úlomkov
vpravo.

1.2.8 Žalobcom žiadaný RTG snímok zo dňa 7.3.2013 napriek opakovaným výzvam nebolo možné od
nemocnice zadovážiť (č.l. 187, 192, 215, 217, 219, 223, 227, 241 ), pričom uviedli (č.l. 193), že snímok
sa nenachádzajú v archívoch ich RTG pracoviska.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok oprávneného (toho, na úkor ktorého bolo získané bezdôvodné
obohatenie) na vydanie mu bezdôvodného obohatenia sa od osoby, ktorá sa na úkor oprávneného
obohatila podľa § 451 ods. 1 a 2, § 456 veta prvá, § 788 ods. 1 a ods. 3, § 790 písm. b) a c), § 797
ods. 1 a ods. 2 a § 799 ods. 2 a ods. 3 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho
neskorších zmien a doplnení) a článok 8 C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

v znení neskorších zmien a doplnení) a nárok veriteľa voči dlžníkovi na úrok z omeškania podľa § 517
ods. 1 veta prvá a ods. 2 O.z. a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a potrebe jej zamietnutia z
dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdených skutočností a to, že by sa
žalovaný na jeho úkor obohatil prijatím poistného plnenia od žalobcu bez právneho dôvodu.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že medzi stranami nie je sporné, že bola medzi nimi
uzavretá platná poistná zmluva účinná dňom 17.8.2012, že dňa 7.3.2013 žalovaný utrpel úraz, že
žalobca na základe listín, ktoré mu žalovaný spolu s oznámením o poistnej udalosti doručil, poskytol
žalovanému plnenie z poistnej zmluvy v sume 1.200,00 eur, že žalobca vyzval a to opakovane
žalovaného na vrátenie poskytnutého plnenia. Sporným medzi stranami sporu bolo, či plnenie, ktoré

žalobca žalovanému poskytol na základe platnej a účinnej poistnej zmluvy, je bezdôvodným obohatením
žalovaného na úkor žalobcu. Žalobca tvrdil, že áno, nakoľko pri poistnej udalosti (úraze) nedošlo ku
zlomenine pravého zápästia žalovaného tak, ako to tvrdil v predložených listinách žalovaný. Žalovaný
argumentoval všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvya tým, že nie je rozhodujúce, či bola alebo nebola zlomenina, ale to, či sa úraz stal. Súčasne tvrdil, že
žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že zlomeninu neutrpel.

1.5VtomtosmeresúdpoukázalnarozhodnutieOkresnéhosúduDunajskáStredač.k. 14C/136/2015-72
zo dňa 4.12.2015 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/203/2016-102 zo dňa
19.12.2017. Žalobca bol žalobcom aj v tom konaní. Žalovanou bola síce iná osoba, ale podstata sporu
bola rovnaká. Žalobca v tom konaní na základe poistnej udalosti plnil, neskôr žiadal plnenie vrátiť s tým,
že pri úraze nedošlo k zlomenine ľavého zápästia. Žaloba žalobcu v tom konaní bola ako nedôvodná

zamietnutá v spojitosti s rozhodnutím odvolacieho súdu na tom skutkovom a právnom závere, že
žalobca neuniesol svoje bremeno tvrdenia, že pri úraze nedošlo k zlomenine. Okrem toho bolo potrebné
poukázať aj na rozhodnutie tunajšieho súdu č.k. 6C/331/2014-134 zo dňa 6.3.2018, v ktorom konaní
bol síce iný žalobca, ale žalovaný bol totožný a predmet poistnej udalosti bol tiež totožný. Išlo o úraz,
ktorý žalovaný utrpel dňa 7.3.2013. Výsledkami znaleckého dokazovania v tom konaní bolo preukázané,
že k zlomenine pri tomto úraze mohlo dôjsť. Zo samotného záveru znaleckého posudku v tom konaní

vyplýva aj to, že z kontrolnej snímky ktorú dal urobiť v priebehu znaleckého dokazovania znalec MUDr.
Gustáv Škodáček vyplýva, že je pravdepodobné, že žalovaný mohol utrpieť prasklinu vretennej kosti
vpravo bez posunu úlomkov, pretože na RTG snímke na predozadnej projekcii vidno asi 2 cm od kĺbovej
štrbiny kostnú deformitu - cirkulárny periostálny výbežok ktorý pravdepodobne zodpovedá zlomenine
vretennej kosti vpravo na typickom mieste. Jedná sa pravdepodobne o periostálny kalus - známky

zhojenia kostnej zlomeniny s porušením okostnice. Výsledkami vykonaného dokazovania v tom konaní
mal za preukázané, že tvrdenia žalobcu neboli dôvodné v tom smere, že žalovaný neutrpel zlomeninu
a teda poistné plnenie prevzal bez právneho dôvodu, preto súd je toho názoru, že žalobca neuniesol v
konaní dôkazné bremeno a nepreukázal, že by sa žalovaný na jej ho úkor bezdôvodne obohatil.

1.6 Navyše súd poukazuje na samotnú poistnú zmluvu z ktorej nevyplýva, že žalovanému ako
poistenému by vznikol nárok na vyplatenie poistného plnenia iba v prípade zlomeniny, pretože
poistnou udalosťou môže byť akýkoľvek úraz a poškodenie zdravia, čo jednoznačne bolo preukázané,
že žalovaný dňa 7.3.2013 utrpel úraz pravého zápästia, následne bol práceneschopný a jeho
práceneschopnosť je potrebné považovať v zmysle výsledkov znaleckého dokazovania za primeranú aj

v prípade, ak by sa nejednalo o zlomeninu.

1.7 Žalobcom navrhované doplnenie zadovážením RTG snímku z nemocnice bolo neúspešné.
Nemocnica oznámila, že súdom žiadaný snímok sa im nepodarilo nájsť v archíve RTG pracoviska.
Žalovaný poprel, že by disponoval RTG snímkou. Žalobca navrhoval doplniť znalecké dokazovanie s

tým, aby sa znalec oboznámil s RTG snímkou zo dňa 7.3.2015. Keďže snímku nebolo možné zadovážiť,
súd nevyhovel žalobcovi o nariadenie znaleckého dokazovania a to aj z dôvodu hospodárnosti konania.
Ako už bolo uvedené vyššie, úraz bol predmetom znaleckého dokazovania v konaní vedenom na
tunajšom súde pod č.k. 6C/331/2014.

1.8 Žalobca navrhoval, aby žalovaný preukázal svoje tvrdenie, že pri úraze utrpel zlomeninu. V tomto
smere uviedol, že bremeno tvrdenia v danom prípade má žalobca, ktorý žalobu podal a ktorý tvrdí,
že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Žalovaný pri uplatnení nároku na poistné plnenie
z poistnej udalosti predložil všetky potrebné doklady, ktoré od neho žalobca požadoval. Uvedenému
svedčí to, že žalobca poistné plnenie žalovanému poskytol. Žalobca namietal, aby súd pri rozhodovaní

vychádzal z vyššie uvedených rozhodnutí s tým, že nimi nie je pri rozhodovaní viazaný. V tomto smere
súd uviedol, že rozhodovacia prax súdov v obdobných veciach by mala byť v zásade rovnaká z hľadiska
právnej istoty. Vyplýva to aj z čl. 2 ods. 2 C.s.p., v ktorom je definícia pojmu právnej istoty. Žalobca
predložil dodatočný popis RTG snímky, v ktorom sa konštatuje, že nedošlo ku zlomenine zápästia.
Uvedený dôkaz však sám o sebe jednoznačne nad akúkoľvek pochybnosť v kontexte s ostatnými

dôkazmi nevedie k záveru, že pri úraze nedošlo k zlomenine. V tomto kontexte je nutné poukázať ešte
na čl. 19 bod 1 až 3 všeobecných poistných podmienok, ktorý upravuje postup žalobcu pri nezhodách.
Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.9 O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov

konaniavrozsahu100%stým,žeovýškenáhradyrozhodnesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
rozsudku (výrok II.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a
vecnepotreboupriznaniažalovanémuplnejnáhradytrovkonaniavzhľadomnajehoplnýúspechvspore.2.1Rozsudoknapadolvcelomrozsahuodvolanímžalobcasnávrhomnajehozmenuúplnýmvyhovením
žalobe a priznaním žalobcovi plnej náhrady trov konania, viniac súd prvej inštancie, že tento sa dopustil
vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na základe vykonaných

dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1
písm. d), f), a písm. h) C.s.p.).

2.2 Nesprávny je záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní nároku žalobcu na vrátenie mu poistného
plnenia poskytnutého žalovanému za zlomeninu vretennej kosti, ktorú mal utrpieť dňa 7.3.2013.

2.3 Súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku číslo 30/2016, vypracovaného v MUDr.
Gustávom Škodáčkom, znalcom z odboru zdravotníctva farmácia, odvetvie chirurgia traumatológia v
konaní vedenom pod spisovou značkou 6C 33/2014. Z predmetného znaleckého posudku jednoznačne
vyplýva, že znalec nepotvrdil skutočnosť, či žalovaný utrpel dňa 7.3.2013 zlomeninu vretennej kosti,

keďže úvahy znalca, či došlo k zlomenine vretennej kosti, mali výlučne charakter domnienok a
špekulácií. Jednoznačný záver však v znaleckom posudku absentuje. Z podkladov, ktoré znalec
mal k dispozícii pri vypracovaní znaleckého posudku nie je možné zlomeninu verifikovať, čo je
zrejmé aj z formulácie znalca, ktorý hovorí len o pravdepodobnej zlomenine (strana 10 ZP), možnej
prekonanej zlomenine (strana 9 ZP), možnej praskline vretennej kosti bez posunu úlomkov (strana

13 ZP) výbežok, ktorý pravdepodobne zodpovedá zahojenej zlomenine vretennej kosti (strana 13
ZP). Znalec založil pravdepodobnosť zlomeniny na zistení - pravdepodobne periostálneho kalusu,
pričom tento môže vzniknúť nielen ako následok zlomeniny, ale môže byť aj následkom ťažkého
pohmoždenia, kedy pod okostnicou vzniká hematóm, ktorý zvápenatie, následnom čoho vzniká
periostálny výbežok. Túto skutočnosť, však znalec, napriek povinnosti zachovať objektivitu neuviedol.

Súd napriek nejednoznačným znaleckým záverom považoval zlomeninu žalovaného za preukázanú.

2.4 Nesprávna je aj konštatácia súdu prvej inštancie, že žalovanému vznikol nárok na vyplatenie
poistného plnenia bez ohľadu na to, či by išlo o zlomeninu, nakoľko táto vyplýva z nesprávnej
interpretácie všeobecných poistných podmienok pre poistenie úrazu. Súd sa nevysporiadal s

Oceňovacou tabuľkou pre poistenie dennej dávky za dobu nevyhnutného liečenia úrazu, ktorá rigorózne
diferencuje jednotlivé druhy úrazov a ku každému z nich stanovuje osobitnú maximálnu dobu liečenia
(teda maximálny horný limit nároku na poistné plnenie). V zmysle článku 3 oceňovacej tabuľky je k
úrazom hornej končatiny zaradená zlomenina krčka alebo tela lopatky s maximálnou dobou liečenia do
55 dní (položka číslo 3.12); na základe, ktorej reálne došlo k vyplatenému poistnému plneniu zo strany

žalobcu, ako aj pomliaždenie končatiny alebo jej časti a natiahnutie svalov ťažkého stupňa s maximálnou
dobou liečenia 20 dní (položka číslo 3.112).

2.5Oznámeniepoistenéhooúrazemápriamyvplyvnielennaoprávnenosť,aleajnarozsahvyplateného
poistného plnenia podľa druhu úrazu, keďže nárok poistného je limitovaný zmluvne stanovenou

maximálnou dobou liečenia podľa oceňovacej tabuľky (in concreto nemožno stotožňovať zlomeninu
s pomliaždeninou). Súd sa však týmito skutočnosťami nezaoberal. Z oceňovacej tabuľky vyplýva, že
zlomenina sa spája s vyššou dobou denného odškodnenia ako pomliaždenie, pri ktorom sa odškodňuje
maximálne 20 dní poúrazovej liečby. To malo za následok nesprávne právne posúdenie veci súdom. S
takýmito argumentmi žalobcu sa súd v odôvodnení absolútne nevysporiadal.

2.6 V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie poukazuje a odvoláva sa na rozhodnutia v obdobných
veciach (14C/136/2015 až 6C/331/2014), v ktorých bol nárok žalobcu zamietnutý z dôvodu, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že pri úraze nedošlo k zlomenine a žalovaný sa na jeho úkor
bezdôvodne obohatil. Sám však jednoznačne nešpecifikoval z akých dôvodov žalobu v celom rozsahu

zamietol, obzvlášť, keď v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by skutočne došlo k zlomenine, čo
vkonečnomdôsledkupotvrdilajznaleckýposudok.Vzhľadomnavyššieuvedenéodôvodnenierozsudku
súdu prvej inštancie sa javí ako arbitrárne čo spôsobuje takzvanú inú vadu konania.

3. Žalovaný odvolací návrh nepodal a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C.s.p.), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 355 ods.1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, a h/ C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
ale nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219

ods. 3 C.s.p.), pričom žalobca bol na základe jeho žiadosti v danej lehote informovaný o mieste a čase
VVR aj elektronickými prostriedkami (§219 ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

5.1 Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 1.200 eur s 5,15% ročným úrokom z omeškania

počítaným zo sumy 1.200 eur od 21.7.2014 do zaplatenia, titulom nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa žalovaného získaného plnením žalobcu žalovanému bez právneho dôvodu a nárok
veriteľavočidlžníkovinaúrokyzomeškaniapeňažnéhodlhu.Súdprvejinštanciežalobuakonedôvodnú,
pre nepreukázanie vzniku uplatneného nároku žalobcu zamietol a žalovanému priznal plnú náhradu trov
konania.

5.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom
na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie sa dopustil takej
vady v konaní, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na základe vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil, v dôsledku

čoho žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1).

7. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Nakoľko tu však bol i nesúhlas
žalobcu s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a
podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie s ktorými sa nevysporiadal
súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 C.s.p.), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje

za potrebné doplniť nasledovné:

8. Pre odvolací súd je záväzný skutkový stav uvedený v bode 1.2.1 až 1.2.8 tohto rozhodnutia, ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

9.1 Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam o neunesení dôkazného bremena žalobcu preukázať skutočnosti
rozhodné pre preukázanie jeho nároku uplatneného v tomto konaní odvolací súd uvádza:

9.2 Podľa § 451 ods. 1 a 2 O.z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať

(1). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (2).

9.3 Charakteristickým znakom pre plnenie bez právneho dôvodu je skutočnosť, že niekomu bolo

niečo dané, alebo bolo v prospech niekoho konané, pričom touto činnosťou došlo k nadobudnutiu
majetkových hodnôt, prípadne nedošlo k zníženiu majetkových hodnôt obohateného, ku ktorému by inak
došlo, pričom išlo, napríklad o plnenie v omyle, alebo, ak šlo o plnenie neexistujúceho dlhu. Aktívne
legitimovaným na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho bolo
bezdôvodné obohatenia získané; jeho povinnosťou je preukázať, že je účastníkom hmotnoprávneho

vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

9.4 V prejednávanej veci bolo nesporným, že žalobca na základe poistnej zmluvy číslo 610/033738-8
zo 16.8.2012 v súvislosti s poistnou udalosťou na strane žalovaného (zlomeninou pravého zápästia), kuktorej došlo pri páde žalovaného dňa 7.3.2013, vyplatil žalovanému dňa 10.6.2013 titulom poistného
plnenia denného odškodného po úraze sumu 1.200 eur a sumu 5 eur, ktoré zaplatil žalovaný ako
poplatok u lekára za vyplnenie tlačiva potrebného k likvidácii poistnej udalosti. Podľa tvrdení žalobcu

uvedených v žalobe však žalovaný pri páde dňa 7.3.2013 neutrpel zlomeninu pravého zápästia a tak
žalobca plnil (vyplatil poistné plnenie v sume 1.200 eur) žalovanému bez právneho dôvodu a preto
vznikla žalovanému povinnosť takéto plnenie žalobcovi vydať. Na to, aby bol žalobca v spore úspešný
muselpreukázať,žejehoskutkovétvrdenieotom,žežalovanýpripádedňa7.3.2013neutrpelzlomeninu
pravého zápästia je pravdivé. Išlo totiž skutočnosť významnou podľa hmotného práva pre rozhodnutie

vo veci.

9.5 Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu, že pri páde dňa 7.3.2013 neutrpel zlomeninu pravého
zápästia účinne poprel (§ 151 ods. 2 C.s.p.) - žalobu žiadal zamietnuť ako nedôvodnú a na svoju
obranu uviedol, že podľa ním predložených lekárskych správ utrpel zlomeninu pravého zápästia,
čomu zodpovedal aj ošetrujúcim lekárom stanovený spôsob a dĺžka trvania jeho liečby. Žalobca

na preukázanie svojho skutkového tvrdenia v podstate predložil len lekársky nález MUDr. D. L.,
Nemocnica s poliklinikou Dunajská Streda, a.s., RTG oddelenie zo 7.3.2013, ktorá v popise RTG snímku
pravého zápästia žalovaného zo 7.3.2013 konštatuje, že toto je bez známok fraktúry. Samotnú RTG
snímku popisovanú touto lekárkou nebolo možné zabezpečiť (napriek návrhom žalobcu na vykonanie
dokazovania takouto snímkou), nakoľko táto sa stratila. Žalovaný svoju obranu zakladal na lekárskej

správe MUDr. X. V. chirurga zo 7.3.2013, ktorý konštatoval že žalovaný pri páde dňa 7.3.2013 utrpel
zlomeninu rádia v typickom mieste bez dislokácie a takéto poškodenie zdravia žalovaného liečil do
6.5.2013, keď bola liečba úspešne ukončená, ako aj na záveroch znaleckého posudku číslo 30/2016,
vypracovaného v MUDr. Gustávom Škodáčkom, znalcom z odboru zdravotníctva farmácia, odvetvie
chirurgia traumatológia v konaní vedenom Okresným súdom Dunajská Streda pod spisovou značkou

6C 33/2014, ktorý jednoznačne nepotvrdil tvrdenie žalobcu podstatné pre rozhodnutie vo veci a to, že
žalovaný dňa 7.3.2013 pri páde neutrpel zlomeninu pravého zápästia, práve naopak znalec v znaleckom
posudku na záver uviedol, že žalovaný mohol utrpieť prasklinu vretennej kosti bez posunu úlomkov
vpravo.

9.6 Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou sporových strán. Sporová strana má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha
tú sporovú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a
sporovou stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú.

Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že v konaní
budú preukázané jej tvrdenia. Dôsledkom jeho neunesenia je procesný neúspech sporovej strany.
Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy
výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver, ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že

táto skutočnosť nenastala.

9.7 Pokiaľ teda vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno svojho tvrdenia o skutočnosti rozhodnej podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo
veci a to konkrétne, že žalovaný v prípade dňa 7.3.2013 neutrpel zlomeninu pravého zápästia, nakoľko

z vykonaného dokazovania takéto tvrdenie nebolo možné uznať / vyhodnotiť za pravdivé (pre poriadok je
potrebné dodať, že výsledky hodnotenia dôkazov neumožňovali prijať záver ani o jeho nepravdivosti, čo
však nebolo v prejednávanej veci podstatným, nakoľko dôkazné bremeno na preukázanie skutkového
tvrdenia na ktorom spočíval vznik nároku žalobcu uplatnený v tomto konaní - že žalovaný zlomeninu
neutrpel, spočíval práve na žalobcovi), jeho záver o neunesení dôkazného bremena žalobcu a s tým

spojeného procesného neúspechu žalobcu v konaní je potrebné považovať za vecne správny. Súd
prvej inštancie správne uzavrel, že len lekársky nález MUDr. D. L., Nemocnica s poliklinikou Dunajská
Streda, a.s., RTG oddelenie zo 7.3.2013, ktorá v popise RTG snímku pravého zápästia žalovaného
zo 7.3.2013 konštatuje, že toto je bez známok fraktúry bolo na preukázanie pravdivosti takýchto
skutkových tvrdení žalobcu nepostačujúce a v prospech žalobcu nevyznieva ani znalecký posudok

MUDr. Gustáva Škodáčka. Samotný žalobca vyhodnotil znalecký posudok použitý súdom prvej inštancie
ako nejednoznačný potvrdiť skutkové tvrdenia žalovaného, že pri jeho úraze došlo k zlomenine avšak
zo znaleckého posudku nemožno prijať ani ten jednoznačný záver, ktorý bol pre konanie rozhodujúci,
že ku zlomenine zápästia nedošlo.10. Neobstojí ani námietka žalobcu, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania (najmä
znaleckéhoposudku)dospelknesprávnemuzáveru,žežalovanýpripádedňa7.3.2013utrpelzlomeninu

pravého zápästia a to z dôvodu jej nepravdivosti. Z odôvodnenia odvolaním napádaného rozsudku totiž
takéto závery (ktoré sa odvolaciemu súdu snaží podsúvať žalovaný) nevyplývajú. Ako už bolo vyššie
uvedené, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenie podstatné
pre rozhodnutie vo veci a to, že žalovaný pri páde dňa 7.3.2013 neutrpel zlomeninu pravého zápästia a z
tohtodôvodupoistnéplneniemuposkytnutézatakútopoistnúudalosťboloplnenímžalobcužalovanému

bez právneho dôvodu a žalovanému tak vznikla zákonná povinnosť (§ 451 O.z.) na jeho vydanie.

11. S ostatnými námietkami žalobcu sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci
nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

12. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.
rozhodol i o náhrade trov konania.

13.1 Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a vznikol mu

nárok na náhradu trov konania.

13.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

13.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.)

14. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).