Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. jún 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 22C/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119206487
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ágnes Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1119206487.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Ágnes Nagyovou v spore žalobcu: Q. H. X., K.. XX.XX.XXXX, O.

XXX XX W. Č.. XXX, právne zast.: JUDr. Lubomír Müller, Symfonická 1496/9, Praha 5, Česká republika,
proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Račianska 71, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy a sumu
1 243,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 243,72 eur od 06.05.2019
do zaplatenia titulom náhrady trov obhajoby, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 14.05.2019 doručil súdu žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3 267,- eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 06.05.2019 do zaplatenia. Predmetné konanie
bolo vedené pod sp. zn. 22C/21/2019. Toho istého dňa žalobca doručil súdu aj žalobu o náhradu škody
vo výške 1 243,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 06.05.2019 do zaplatenia,
pričomuvedenážalobabolavedenápodsp.zn.12C/23/2019.Súdvpriebehukonaniauznesenímsp.zn.

22C/21/2019 zo dňa 28.01.2020 spojil na spoločné konanie veci vedené na Okresnom súde Bratislava
I pod sp. zn. 22C/21/2019 a 12C/23/2019 tak, že sa ďalej viedli pod sp. zn. 22C/21/2019.

2. Žaloby boli odôvodnené na tom skutkovom základe, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo
dňa 15.12.1992 sp. zn. 4T/457/92 bol žalobca uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia civilnej
služby podľa § 272a Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a bol odsúdený na trest odňatia slobody v
trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Rozsudkom Okresného

súdu Michalovce zo dňa 27.07.1993 sp. zn. 4T/284/93 bol znova odsúdený z rovnakého dôvodu, a to
na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do I. nápravnovýchovnej
skupiny. V odvolacom konaní bol rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.09.1993 sp.
zn. 5To/237/93 zmenený uvedený trest na peňažný vo výške 3 000,- Sk. V dôsledku druhého
odsúdenia bol prvý - podmienečný trest premenený na nepodmienečný. Podľa žalôb bol žalobca vo
výkone trestu od 07.03.1994 do 14.06.1994, kedy bol podmienečne prepustený na základe uznesenia
Okresného súdu Košice I. sp. zn. PP 109/94. Následne uznesením Okresného súdu Michalovce z

09.01.2018 č. k. 4Nt/22/2017-20 bol zrušený rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T/284/93
z 27.07.1993 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5To/237/93 z 15.09.1993. V
dôsledku toho boli zrušené aj všetky nadväzujúce rozhodnutia. Rozsudkom Okresného súdu Michalovce
č. k. 4T/284/1993-63 z 17.04.2018 bol žalobca oslobodený spod obžaloby, pretože prokurátor nahlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby. Vzhľadom na uvedené si žalobca uplatnil nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 3 267,- eur titulom nezákonnej väzby, teda nezákonného obmedzenia
osobnej slobody za obdobie od 07.03.1994 do 14.06.1994 s poukazom na čl. 5 ods. 5 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd, a uplatnil si aj náhradu škody titulom trov obhajoby vo
výške 1 243,72 eur za konania, ktoré viedli k zrušeniu nezákonných rozhodnutí a oslobodeniu žalobcu
spod obžaloby.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Nárok uplatnený žalobcom v konaní vedenom pôvodne pod sp.

zn. 22C/21/2019 vyhodnotil ako nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č.
58/1969 Zb. s tým, že právnym titulom malo byť rozhodnutie o treste v zmysle § 6 tohto zákona,
teda rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T/284/93 z 27.07.1993 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5To/237/93 z 15.09.1993. Žalovaný vzniesol námietku premlčania
žalobcom uplatneného celého nároku, keď mal za to, že si žalobca svoj nárok neuplatnil v zmysle §
23 zákona č. 58/1969 Zb. v jednoročnej objektívnej premlčacej lehote vzhľadom na to, že rozsudok

OkresnéhosúduMichalovcesp.zn.4T/284/1993z17.04.2018nadobudolprávoplatnosťdňa17.04.2018
a žalobca podal žalobu až dňa 14.05.2019. Tiež tvrdil, že premlčacia lehota vymedzená v § 23 zákona
č. 58/1969 Zb. má charakter objektívnej premlčacej lehoty, ktorá sa nepredlžuje ani o časový úsek
trvania predbežného prerokovania nároku. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že zákon
č. 58/1969 Zb. neumožňuje priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, rovnako Občiansky

zákonník, na ktorý uvedený zákon odkazuje, vo svojom ustanovení § 442 ods. 1 rieši náhradu skutočnej
škody a ušlého zisku. Okrem toho mal za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno, keď nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený úrok z omeškania
z nemajetkovej ujmy, žalovaný poukázal na judikát R45/2000 a mal za to, že nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy vzniká až momentom právoplatnosti rozhodnutia o jej priznaní, preto v rozhodnutí o

priznaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nie je možné žalovaného zaviazať na zaplatenie úroku
z omeškania z platenia tejto náhrady.

3.1 Vo vzťahu k nároku na náhradu škody žalovaný zastával názor, že rozsudok Okresného súdu
Michalovce sp. zn. 4T/284/1993 z 27.07.1993 nie je príčinou údajného vynaloženia peňažných

prostriedkov vo výške 1 243,72 eur zo strany žalobcu viac ako 24 rokov po vydaní tohto rozsudku,
preto nie je príčinou vzniku žalobcom deklarovanej škody. Žalovaný považoval iniciovanie konania o
povolenie obnovy trestného konanie vedeného voči žalobcovi po viac ako 24 rokoch od odsúdenia,
resp. viac ako 20 rokov po možnosti zahladenia odsúdenia žalobcu za bezpredmetný a bezúčelný
krok. V súvislosti s uvedeným poukázal na to, že jedným z kritérií posudzovania dôvodnosti nároku

na náhradu škody je účelnosť vynakladania peňažných prostriedkov v súvislosti s nezákonným
rozhodnutím/ nesprávnym úradným postupom, pričom v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti
s namietaným trestným stíhaním by mohla vzniknúť výlučne majetková škoda spočívajúca v trovách
povinnej obhajoby, a to iba v rozsahu trov za riadne preukázané a účelne realizované úkony právnej
služby. Žalovaný nerozporoval spôsob výpočtu odmeny advokáta, ani jednotlivé náhrady hotových

výdavkov v súvislosti so zastupovaním žalobcu v konaní o povolenie obnovy konania, nárok na náhradu
škody však považoval za právne neopodstatnený, teda za nedôvodný v celom rozsahu bez ohľadu
na správnosť numerického výpočtu výšky škody. Za účelom preverenia účasti žalobcu na verejnom
zasadnutí dňa 09.01.2018 a hlavnom pojednávaní dňa 17.04.2018 však žalovaný navrhol pripojiť
spis Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T/284/1993. Ďalej žalovaný namietal nepreukázanie vzniku

škody - skutočného úbytku majetkových hodnôt žalobcu, keď príjmový doklad č. 1/2018 z 26.06.2018
nepovažoval za relevantné potvrdenie o vzniku skutočnej škody, keďže bolo vyprodukované právnym
zástupcom žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

4. V duplike doručenej súdu dňa 30.07.2019 a dňa 30.09.2019 žalobca rozporoval tvrdenia žalovaného,

mal za to, že k premlčaniu nároku nedošlo, pretože sa premlčacia lehota predĺžila o dobu predbežného
prerokovania jeho nároku, pričom žalobu podal na súd 22 dní od dátumu 25.04.2019, kedy žalovaný
odmietoljehonárok.Ďalejtvrdil,ženároknanáhradunemajetkovejujmynevylučujeanizákonč.58/1969
Zb., za zásadné však považoval skutočnosť, že jeho nárok vyplýva priamo z ustanovenia čl. 5 ods. 5
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 9 ods. 5 a čl. 14 ods. 6 Medzinárodného

paktu o politických a občianskych právach. Vo vzťahu k náhrade trov obhajoby mal za to, že tu existuje
príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím, keďže k obnove konania by
nemuselo dôjsť, ak by nebolo vydané nezákonné odsudzujúce rozhodnutie v roku 1993. Okrem toho
uviedol, že k zahladeniu odsúdenia nedochádza automaticky, ale na základe rozhodnutia súdu, prípadneprezidenta republiky, pričom medzi zahladením odsúdenia a zrušením odsudzujúceho rozhodnutia je
kvalitatívny rozdiel. Nakoniec, pokiaľ ide o potvrdenie o úhrade nákladov na trovy obhajoby, žalobca mal
za to, že daný doklad môže „vyprodukovať“ len ten, kto poskytol právne služby, teda samotný právny

zástupca.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 12.06.2020, na ktoré sa dostavil len poverený
zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobcu požiadal súd o ospravedlnenie jeho neprítomnosti na
pojednávaní, pričom súhlasil s pojednávaním bez jeho prítomnosti. Poverený zástupca žalovaného

zotrval na písomných vyjadreniach žalovaného, žiadal žalobu zamietnuť, avšak pre prípad, že by súd
žalobe vyhovel, žiadal určiť 30-dňovú lehotu na splnenie povinnosti s odôvodnením administratívno-
časovej náročnosti úhrady a potrebou schvaľovacieho procesu úhrady u žalovanej.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov zo spisu Okresného súdu
Michalovce sp. zn. 4T/284/1993 (sp. zn. 4Nt/22/2017), konkrétne zápisnice o verejnom zasadnutí z

09.01.2018 a zápisnice o hlavnom pojednávaní z 17.04.2018, oboznámil sa ďalej s listinnými dôkazmi
predloženými stranami sporu, ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

6.1 Podľa potvrdenia Archívu Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 04.09.2018 o výkone väzby
a trestu odňatia slobody bol žalobca vo výkone trestu odňatia slobody v Košiciach od 07.03.1994 do

14.06.1994 na základe rozhodnutia Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T/457/92, prepustený bol
Okresným súdom Košice I (sp. zn. PP 109/94) s podmienkou na 1 rok.

6.2 Z návrhu na povolenie obnovy konania zo dňa 18.09.2017 adresovaného Okresnému súdu
Michalovce súd zistil, že žalobca navrhol povoliť obnovu konania vedeného na Okresnom súde

Michalovce pod sp. zn. 4T/284/93 a následne zrušiť rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn.
4T/284/93 z 27.07.1993 a ďalšie obsahovo nadväzujúce rozhodnutia z dôvodu porušenia zásady ne
bis in dem.

6.3 Zo zápisnice o verejnom zasadnutí na Okresnom súde Michalovce sp. zn. 4Nt/22/2017 z 09.01.2018

vyplýva, že predmetom konania bolo rozhodovanie o obnove konania v trestnej veci žalobcu. Na
verejnom zasadnutí bol prítomný obhajca žalobcu, ktorý predniesol záverečnú reč, a aj žalobca.

6.4 Uznesením Okresného súdu Michalovce č. k. 4Nt/22/2017-20 z 09.01.2018 bola na základe návrhu
žalobcu polená obnova konania v prospech odsúdeného - žalobcu a zároveň bol zrušený rozsudok

Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T/284/1993 z 27.07.1993 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 5To/237/93 z 15.09.1993.

6.5 Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Michalovce sp. zn. 4T/284/1993 z
17.04.2018 súd zistil, že predmetom bola trestná vec žalobcu pre trestný čin podľa § 272a Trestného

zákona účinného do 31.12.2005, pričom sa hlavného pojednávania zúčastnil žalobca, aj jeho obhajca.

6.6 Rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. 4T/284/1993-63 z 17.04.2018 bol žalobca oslobodený
spod obžaloby, pretože prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce na hlavnom pojednávaní ustúpil od
obžaloby podľa § 239 ods. 2 Trestného poriadku. Podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti uvedený

rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.04.2018.

6.7 Z vyúčtovania trov obhajoby súd zistil, že si právny zástupca žalobcu vyúčtoval titulom nákladov
právneho zastúpenia vo veci trestného činu podľa § 272a Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sumu vo
výške 1 243,72 eur. Uvedená suma pozostávala zo 4 úkonov právnej služby vo výške 300,26 eur (rok

2017 = 2x 65,08 eur + 2x 8,84 eur režijný paušál a rok 2018 = 2x 67,- eur + 2x 9,21 eur režijný paušál):
1./ prevzatie veci dňa 18.09.2017, 2./ návrh na povolenie obnovy konania dňa 18.09.2017, 3./ verejné
zasadnutie dňa 09.01.2018 a 4./ hlavné pojednávanie dňa 17.04.2018; a z cestovných náhrad vo výške
943,46 eur za cestu Prievidza - Michalovce - Prievidza (spolu 654 km x 2 - za deň 09.01.2018 a deň
17.04.2018) a náhrady za stratu času.

6.8 Z príjmového dokladu č. 1/2018 vyplýva, že právny zástupca JUDr. Lubomír Müller prijal od žalobcu
dňa 26.06.2018 sumu 1 243,72 eur v hotovosti za právnu službu - pomoc pri zrušení nezákonného
odsúdenia.6.9 Podľa žiadosti žalobcu o odškodnenie a zadosťučinenie zo dňa 05.11.2018 adresovanej Ministerstvu
spravodlivosti SR si žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 3 267,- eur podľa čl.

5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a náhradu trov obhajoby vo výške 1
243,72 eur.

6.10 Z oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 25.04.2019 o výsledku predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody súd zistil, že žiadosti žalobcu nebolo vyhovené, keďže

ju ministerstvo vyhodnotilo ako nedôvodnú pre nepreukázanie kumulatívneho splnenia zákonných
predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci.

7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“) štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred

štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v
trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán
štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto
organizáciu prešli.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím

tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste
má voči štátu ten, na kom bol úplne alebo čiastočne vykonaný trest, ak v neskoršom konaní bol spod
obžaloby oslobodený alebo ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody má i ten, kto bol v neskoršom konaní
odsúdený na miernejší trest, než ktorý bol na ňom vykonaný na podklade zrušeného rozsudku.

Podľa § 8 zákona č. 58/1969 Zb. zodpovednosti podľa ustanovení § 5 a 6 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred
prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, ako aj v
konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo

spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak však ide o
rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, je týmto
orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov.

Podľa § 10 zákona č. 58/1969 Zb., ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich

mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.

Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb. pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené
v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu
škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho
rozhodnutia.

Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď
poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví.Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 58/1969 Zb., ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom
orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie

však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.

Podľa § 23 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy sa premlčí za
rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce
na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa článku 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý, kto bol obeťou zatknutia alebo
zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníka,účinnéhovčasevznikuzáväzkovoprávnehovzťahu,výškaúrokovzomeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca
bol rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T/457/92 zo dňa 15.12.1992 uznaný vinným z
trestného činu nenastúpenia civilnej služby podľa § 272a Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a bol
odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu

12 mesiacov. Rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T/284/93 zo dňa 27.07.1993 bol znova
odsúdený za ten istý skutok, a to na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne, pričom
rozsudkomKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.5To/237/93zodňa15.09.1993boluvedenýtrestzmenený
na peňažný vo výške 3 000,- Sk. Žalobca bol na základe potvrdenia Archívu Zboru väzenskej a justičnej
stráže vo výkone trestu od 07.03.1994 do 14.06.1994, t.j. 100 dní, kedy bol podmienečne prepustený

na základe uznesenia Okresného súdu Košice I. sp. zn. PP 109/94. Žalobca následne podal návrh na
povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 4T/284/93 a zrušenie
rozsudku sp. zn. 4T/284/93 z 27.07.1993 z dôvodu porušenia zásady „nie dvakrát o tej istej veci“.
Okresný súd Michalovce na základe daného návrhu uznesením č. k. 4Nt/22/2017-20 z 09.01.2018
zrušil rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T/284/93 z 27.07.1993 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5To/237/93 z 15.09.1993. Nakoniec bol žalobca rozsudkom č. k.
4T/284/1993-63 z 17.04.2018 oslobodený spod obžaloby (pre trestný čin nenastúpenia civilnej služby
podľa § 272a Trestného zákona účinného do 31.12.2005), pretože prokurátor na hlavnom pojednávaní
ustúpil od obžaloby. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.04.2018.

9. Podmienkou zodpovednostného vzťahu v zmysle zákona č. 58/1969Zb. je: 1. vykonanie trestu
celkom alebo sčasti, napriek tomu, že v neskoršom konaní došlo k oslobodeniu spod obžaloby alebo k
zastaveniu trestného stíhania, 2. vznik nemajetkovej ujmy a 3. príčinná súvislosť medzi podmienkami
1 a 2. Podmienka v bode 1. bola v predmetnom konaní naplnená, keďže žalobca bol vo výkone
trestu od 07.03.1994 do 14.06.1994 a nakoniec bol oslobodený spod obžaloby. V predmetnom konaní

tak bola naplnená podmienka existencie rozhodnutia o treste (rozsudok Okresného súdu Michalovce
sp. zn. 4T/284/93 zo dňa 27.07.1993 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
5To/237/93 zo dňa 15.09.1993) s tým, že žalobca na základe tohto rozhodnutia vykonal trest (100 dní
vo výkone trestu odňatia slobody) a v neskoršom konaní bolo rozhodnutie o treste zrušené (uznesenie
č. k. 4Nt/22/2017-20 z 09.01.2018) a žalobca bol spod obžaloby oslobodený (rozsudok Okresného

súdu Michalovce č. k. 4T/284/1993-63 z 17.04.2018). Rozhodujúc o nároku žalobcu na náhradu
nemajetkovej ujmy súd v prvom rade posúdil, či bol nárok žalobcu uplatnený na súde včas, keďže
žalovaný vzniesol námietku premlčania s poukazom na ustanovenie § 23 zákona č. 58/1969 Zb. Súd
tak zistil, že žalobca vykonal trest odňatia slobody v období od 07.03.1994 do 14.06.1994 na základeodsudzujúceho rozsudku zo dňa 27.07.1993, teda v čase, kedy už bola Slovenská republika ako jeden
z nástupníckych štátov ČSFR viazaná Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho
Protokolmiod18.3.1992,tedabolazodpovednázavšetkyskutkyzaobdobieod18.3.1992.Zuvedeného

dôvodu potom súd na žalobcom uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy aplikoval čl. 5 ods. 5
Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd,podľaktoréhomákaždýnároknaodškodnenie,
kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto článku. Podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva sa totiž škodou v zmysle čl. 5 ods. 5 Dohovoru rozumie škoda
materiálna, ale i nemateriálna. Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že nárok žalobcu

na náhradu nemajetkovej ujmy nie je premlčaný, pretože sa tento nárok premlčuje vo všeobecnej 3-
ročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu
Michalovce č. k. 4T/284/1993-63 z 17.04.2018 nadobudol právoplatnosť dňa 17.04.2018 a žaloba bola
súdu doručená dňa 14.05.2019, t.j. v 3-ročnej premlčacej lehote. Súd pri určení premlčacej lehoty
vychádzal aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/142/2017 z 31.07.2018,
podľa ktorého „osobitná právna úprava premlčania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej

nezákonnou väzbou nie je upravená v zákone č. 58/1969 Zb. a neupravuje ju ani Dohovor. Preto sa ako
nevyhnutné javí (§ 20 zákona č. 58/1969 Zb.) subsidiárne použitie § 101 Občianskeho zákonníka, ktorý
je zároveň podľa ustanovenia § 853 subsidiárnym predpisom na občianskoprávne vzťahy, pokiaľ tieto
nie sú osobitne upravené ani týmto, ani iným zákonom, pričom tieto sa spravujú ustanoveniami tohto
zákona, ktoré upravujú tieto vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie“.

9.1 Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru o zodpovednosti štátu za nemajetkovú ujmu spôsobenú
žalobcovi rozhodnutím o treste, keď žalobca bol preukázateľne v ústave na výkon trestu od 07.03.1994
do 14.06.1994 a nakoniec bolo rozhodnutie o treste zrušené a žalobca oslobodený spod obžaloby,
posúdil žalobcom uplatnenú výšku požadovanej náhrady. Súd mal za to, že žalobcovi jednoznačne

vznikla nemajetková ujma v súvislosti s nezákonným obmedzením jeho osobnej slobody, došlo k
obmedzeniu jeho súkromného a rodinného života, k odčleneniu od jeho najbližších a táto skutočnosť
neodvratne zasiahla aj do jeho osobného a spoločenského života. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch je dať do vzťahu mieru ujmy na hodnotách ľudskej osobnosti s konkrétnym finančným
vyjadrením náhrady takejto nemajetkovej ujmy, ktorá žalobcovi vznikla. Je nepochybné, že výkon trestu

odňatia slobody, v dôsledku ktorého sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy, predstavuje vážny
zásah do osobnej slobody jednotlivca a vyvoláva aj ďalšie negatívne dopady na jeho osobný život,
zasahujú do súkromného života, do jeho cti a dobrej povesti a je spôsobilý okrem porušenia práva
na osobnú slobodu garantovaného článkom 17 ods. 1 Ústavy SR obmedziť, či porušiť aj jeho právo
na rešpektovanie a ochranu súkromného a rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti

tak, ako to zaručuje článok 19 ods. 1 a 2 Ústavy SR. V konaní bolo preukázané, že výkon trestu
odňatia slobody trval celkom 100 dní, súd tak mal za nepochybné, že žalobca má nárok na odškodnenie
nemateriálnej ujmy. Žalobcom požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3 267,- eur však súd
nepovažoval za dôvodnú, nesúhlasil s ňou, a to vzhľadom na obdobie 24 rokov, ktoré uplynulo od výkonu
trestu do vydania rozhodnutia o zrušení rozsudku, ktorým bol žalobca odsúdený, a oslobodzujúceho

rozsudku, taktiež na minimálnu mzdu v roku 1994 na Slovensku, ktorá bola vo výške 81,- eur. Súd tak
za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy považoval priznanú sumu vo výške 1 000,- eur, ktorú určil ako
násobok počtu dní vykonaného trestu (100) a sumy vo výške 10,- eur/deň.

9.2 Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania z požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy. V zmysle

konštantnej judikatúry však povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na
základesúdnehorozhodnutia,vktoromjeurčenádobaplnenia,pretožeažuplynutímtaktourčenejlehoty
splnenia sa dlžník dostáva do omeškania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/185/2011),
preto z priznaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy súd žalobcovi nepriznal úroky z omeškania.
Súd tak žalobu nad sumu 1 000,- eur spolu s požadovaným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne

zo sumy 3 267,- eur od 06.05.2019 do zaplatenia zamietol.

10. Okrem náhrady nemajetkovej ujmy si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu škody titulom trov
obhajoby, ktoré mu vznikli v súvislosti s trestným konaním - konaním o povolenie obnovy konania
a následným konaním, v rámci ktorého došlo k oslobodeniu žalobcu spod obžaloby. Za skutočnú

škodu sa považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení, v znížení či
inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného. Už zo samotného vymedzenia škody je
zrejmé, že škodou môžu byť tiež stranou sporu skutočne vynaložené náklady na konanie, pretože
nimi dochádza k zmenšeniu existujúceho majetku. Z vykonaného dokazovania (bod 6.8 rozsudku)mal súd za preukázané, že žalobca dňa 26.06.2018 uhradil svojmu právnemu zástupcovi sumu 1
243,72 eur za právne služby označené ako pomoc pri zrušení nezákonného odsúdenia. Pokiaľ však
ide o naplnenie ďalšej podmienky - príčinnej súvislosti, jednotlivé úkony právnej služby vykonané

právnym zástupcom žalobcu musia byť uskutočnené v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti
s konaním, v ktorom došlo k zastaveniu trestného stíhania žalobcu, t.j. procesné úkony by museli
smerovať k odstráneniu pre neho nežiaducich právnych dôsledkov, ktoré by v prípade neexistencie
uvedeného nezákonného postupu/rozhodnutia štátu neboli potrebné. Súd mal za to, že úkonmi právnej
služby - 1./ prevzatie veci dňa 18.09.2017, 2./ návrh na povolenie obnovy konania dňa 18.09.2017,

3./ verejné zasadnutie dňa 09.01.2018 a 4./ hlavné pojednávanie dňa 17.04.2018, bola vyvolaná
zákonná podmienka vzniku nároku na náhradu škody, pretože na základe týchto úkonov právnej
služby žalobca dosiahol zrušenie rozhodnutia o vine a treste a následne oslobodenie spod obžaloby.
Vzhľadom na uvedené preto súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby aj v tejto časti, keď uvedené
vykonané a vyúčtované úkony právnej služby boli účelné vo vzťahu k povoleniu obnovy konania a
priamo viedli k oslobodeniu žalobcu spod obžaloby. Hoci aj pri tomto nároku žalovaný vzniesol námietku

premlčania s poukazom na ustanovenie § 23 zákona č. 58/1969 Zb., súd vychádzal z ustanovenia
§ 22 tohto zákona, keď mal za to, že takto uplatnený nárok na náhradu škody vznikol v súvislosti s
nezákonným rozhodnutím podľa § 4 zákona č. 58/1969 Zb., o zrušenie ktorého sa žalobca snažil, a
nie v súvislosti s rozhodnutím o treste, za ktorý si žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy. Podľa § 22 zákona č. 58/1969 Zb. je potom premlčacia doba 3-ročná a plynie odo dňa doručenia

(oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia, za ktoré sa podľa judikatúry považuje oslobodzujúci rozsudok.
Podľa nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 395/2016-26 z 14.9.2016 totiž v prípade, ak sa uplatňuje
nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania, ktoré bolo zastavené alebo došlo
k oslobodeniu spod obžaloby, sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti začatia trestného stíhania je neskorší výsledok

trestnéhokonania.RozsudokOkresnéhosúduMichalovceč.k.4T/284/1993-63z17.04.2018nadobudol
právoplatnosť dňa 17.04.2018, teda žalobcovi začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota dňa 18.04.2018,
a žalobu podal dňa 14.05.2019, t.j. pred uplynutím premlčacej lehoty. Pokiaľ ide o výšku náhrady
škody, žalovaný nesporoval spôsob výpočtu odmeny advokáta, ani jednotlivé náhrady hotových
výdavkov v súvislosti so zastupovaním žalobcu v konaní o povolenie obnovy konania a následnom

konaní, ktoré vyústilo do oslobodenia žalobcu spod obžaloby, za nepreukázané však považoval vznik
škody, skutočného úbytku majetkových hodnôt žalobcu, keď príjmový doklad č. 1/2018 z 26.06.2018
nepovažoval za relevantné potvrdenie. Súd dospel k záveru, a to aj vzhľadom na nespornú výšku
uplatnenej škody, že žalobcom uplatnená výška náhrady škody bola správna, keď právny zástupca
žalobcu účtoval 4 úkony právnej služby vo výške 300,26 eur a cestovné náhrady vo výške 943,46 eur

(bod 6.7 rozsudku). Za preukázané tak mal súd aj účasť právneho zástupcu na verejnom zasadnutí na
Okresnom súde Michalovce dňa 09.01.2018 a hlavnom pojednávaní dňa 17.04.2018. V neposlednom
rade mal súd za preukázané aj zmenšenie majetku žalobcu o sumu 1 243,72 eur, keďže súd považoval
za preukázanú úhradu tejto sumy žalobcom priamo jeho právnemu zástupcovi.

10.1 Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením náhrady škody vo výške 1 243,72 eur, súd
žalobcovi priznal aj úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 5,00 % ročne, a to z priznanej sumy
náhrady trov obhajoby vo výške 1 243,72 eur od 06.05.2019, t.j. odo dňa, kedy žalovanému uplynula
lehota na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody (žiadosť o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody bola Ministerstvu spravodlivosti SR doručená dňa 05.11.2018 a 6-mesačná lehota
na prerokovanie nároku uplynula podľa § 10 zákona č. 58/1969 Zb. dňa 05.05.2019), až do zaplatenia.
Výška úrokovej sadzby úroku z omeškania k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku
dňu 06.05.2019, predstavovala 5,00 % ročne.

11. Súd podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) určil
žalovanému lehotu na plnenie 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pretože žalovaný žiadal v
prípade úspechu žalobcu v konaní o určenie 30-dňovej lehoty na splnenie povinnosti s odôvodnením
administratívno-časovej náročnosti úhrady a potrebou schvaľovacieho procesu úhrady u žalovanej. Súd
na základe žiadosti žalovaného uložil mu dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti (30 dní), keď túto

považoval za primeranú vzhľadom na dôvody uvádzané žalovanou.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalobca bol
v predmetnom konaní úspešný. Aj keď žaloba bola sčasti zamietnutá, predmetnom zamietnutia bol
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorého výška plnenia závisela len od úvahy súdu, preto súd
aplikoval zásadu úspechu vo veci. Keďže žalobca mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy a náhradu škody a súčasne výška plnenia v časti náhrady nemajetkovej

ujmy závisela výlučne od úvahy súdu, bolo potrebné žalobcu považovať za plne procesne úspešného
(viďnapr.rozsudokKrajskéhosúduvTrnavesp.zn.10Co/191/2017,rozsudokKrajskéhosúduvPrešove
sp. zn. 2Co/141/2018). Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené v poslednej výrokovej
vete tohto rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania potom rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku, pričom pri určení výšky náhrady trov konania bude vychádzať z prisúdenej istiny.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.