Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. jún 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoCsp/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118200592
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4118200592.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Břeclav, Náměstí
T. G. Masaryka 2392/17, Česká republika, IČO: 043 55 211, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová,
advokátka so sídlom Bratislava, Majerníkova 3479/3A, proti žalovanej: V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N., A. XX, zastúpená: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., W. N. XX, o zaplatenie istiny 100 eur s
príslušenstvom a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28. novembra
2019, č. k. 9Csp/3/2018 - 76 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom z 28. novembra 2019, č. k. 9Csp/32018-76 žalobu žalobcu o
zaplatenie 100 eur s príslušenstvom zamietol a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi.

1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil podľa ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, §

40 ods. 1, 4 , § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 1 ods. 1, §
9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj podľa § 165 a
§ 295 Civilného sporového poriadku a výrok o náhrade trov konania odôvodnil podľa ustanovení § 255
ods. 1 a 2, § 265 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca žalobou požadoval, aby súd rozhodol,

že žalovaná je povinná zaplatiť mu istinu 100 eur, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo 100 eur od
26.02.2015 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 12 eur. Žalobu odôvodnil tým, že je právnickou osobou a
právnym nástupcom MINIHOTOVOSŤ, a.s. a žalovaná je fyzickou osobou. Žalovaná sa zaregistrovala
na webovej stránke www.minipozicka.sk, požiadala ho o poskytnutie úveru 100 eur, poskytla mu svoje
údaje a potvrdila, že súhlasí so zmluvou, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a poskytnuté
údaje sú správne.

2.2. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 460794 zo dňa 04.02.2015, uzatvorenej podľa
zákona č. 129/2010 Z. z., poskytol žalovanej úver 100 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť mu spolu s
nákladmi14eur,t.j.zaplatiťcelkovúčiastku114eur,atodo14dníodposkytnutiaúveru.Podľazmluvysú
celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou 14 eur. Pretože žalovaná záväzok riadne avčasnesplnila,stalsajejdlhsplatnýdňom18.02.2015.Podľačl.18všeobecnýchpodmienokposkytnutia
úveru bol oprávnený upozorniť žalovanú na jej omeškanie so splátkou a to emailom, sms správou
alebo písomne a požadovať od nej vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojených s

upomienkou vo výške 3 eurá za každú upomienku.

2.3. Žalovanú vyzýval na úhradu jej záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS-
správ alebo emailov. Na upomienky nereagovala, telefonicky sa žalobcovi nepodarilo so žalovanou
skontaktovať. Zaslal je 4 upomienky, a tak jej vznikla povinnosť zaplatiť mu 12 eur. Dňa 20.09.2017

bola žalovanej zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaná ku dňu vyhotovenia žaloby neuhradila
žiadnu platbu. K žalobe pripojil žalobca výpis z obchodného registra, zmluvu o úvere, rozhodcovskú
zmluvu, dohodu o zrážkach zo mzdy a všeobecné obchodné podmienky.

3. Súd vyzval dňa 22.02.2018 žalobcu, aby uviedol, či trvá na podanej žalobe v časti zmluvnej pokuty
a aby preukázal vyplatenie sumy 100 eur žalovanej a predložil žiadosť žalovanej o poskytnutie pôžičky.

Žalobca vzal následne žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 12 eur späť. Pretože k späťvzatiu
prišlo pred doručením žaloby žalovanej, súd podľa § 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku, konal
ďalej o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Súdu zaslal doklad
o prevode finančných prostriedkov na účet žalovanej.

4.1. Okresný súd Nitra vydal dňa 15.03.2018 platobný rozkaz č. k. 9Csp/3/2018-26. Žalovaná podala
proti nemu odpor, v ktorom uviedla, že nie je si vedomá toho, že by si u žalobcu brala pôžičku. Celú vec
oznámila aj na polícii, ktorá vec prešetruje.

4.2. Uznesením súdu č. k. 9Csp/3/2018-32 zo dňa 02.05.2018 bol platobný rozkaz zrušený a z dôvodu

prebiehajúceho trestného konania na OR PZ Nitra pod ČVS: ORP-673/NR-NR-2015, súd zisťoval
priebežne stav tohto konania a uznesením č. k. 9Csp/3/2018-43 zo dňa 25.01.2019 konanie prerušil do
právoplatného skončenia vedeného na OR PZ v Nitre pod ČVS: ORP-673/NR-NR-2015.
5. Zo strany OR PZ Nitra bolo súdu podaním zo dňa 17.05.2019 a zo dňa 03.10.2019 oznámené, že
v konaní bolo vydané uznesenie dňa 07.07.2016 podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko sa

nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. V predmetnej veci
nebolizistenéžiadnenovépoznatky,ktorébybolirelevantnékobjasneniuskutku,zdôvodučohonaďalej
trvajú dôvody prerušenia trestného stíhania.

6. Súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila žalovaná a jej zástupkyňa, právny zástupca žalobcu

svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal rozhodnúť na základe predložených dokladov.

7. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že so žalobou žalovaná nesúhlasí, pretože nikdy
nepožiadala o úver žalobcu, nikdy na jej účet, ktorý má vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., nebola
pripísaná suma 100 eur od žalobcu a túto sumu ani nikdy nečerpala. O žiadnej zmluve o úvere nemala

žalovaná vedomosť a nebola jej osobne doručená ani žiadna výzva. Žalovaná v čase, keď brigádovala v
roku 2015, poskytla cudzej osobe na prefotenie osobné doklady, ktoré boli zneužité za účelom požičania
peňazí. Žalovaná z dôvodu, že si nikdy úver nevybavovala, podala aj trestné oznámenie, ktoré bolo ale
prerušené. V prípade zamietnutia žaloby si žalovaná neuplatnila nárok na náhradu trov konania.

8. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je právnym nástupcom veriteľa
MINIHOTOVOSŤ, a.s., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, ktorá mala v predmete podnikania
poskytovanie úverov. Žalovaná je fyzická osoba. Žalobca predložil súdu zmluvu o úvere, v ktorej sa
veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej krátkodobý bezúčelový úver 100 eur najneskôr do 2 pracovných
dní odo dňa uzavretia zmluvy, a to v prospech jej účtu uvedeného v elektronickej žiadosti o poskytnutie

úveru a žalovaná ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s nákladmi
14 eur do 14 dní od poskytnutia úveru. Zmluva nie je podpísaná zmluvnými stranami. Žalobca v žalobe
tvrdil, že žalovanej úver poskytol, čo však nepreukázal. Žalovaná mu mala úver vrátiť do 18.02.2015, čo
však neurobila. Súčasťou zmluvy mali byť všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých čl. 18 je
uvedené, že veriteľ má právo upozorniť spotrebiteľa na jeho omeškanie a požadovať od neho vo forme

zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou 3 eur. Tieto všeobecné podmienky
poskytnutia úveru nie sú podpísané zmluvnými stranami. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovanú štyri krát
upomínal, čo však nepreukázal a žalobu vzal v priebehu konania v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vcelkovej výške 12 eur späť. RPMN bolo dohodnuté podľa zmluvy vo výške 2805,81 %, priemerná RPMN
bola v zmluve uvedená vo výške 11,31 %.

9. S poukazom na to, že došlo v trestnom konaní k prerušeniu trestného stíhania ,pretože sa nezistili
skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe, súd pokračoval v tomto spore.

10. Konštatoval, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu, nebola uzavretá písomnou
formou vo význame podpísaním konajúcimi osobami. Pokiaľ ide o písomnú formu elektronickými

prostriedkami, žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že by takáto komunikácia elektronickou formou
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným prebehla, ktorá by umožňovala zachytenie obsahu
zmluvy o úvere a hlavne určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Žalobca nepredložil žiadny doklad
o tom, že žalovaná s právnym predchodcom žalobcu ohľadom uzavretia zmluvy o úvere skutočne
elektronicky komunikovala. Nepredložil ani žiadosť žalovanej, pričom bol na to súdom osobitne vyzvaný,
a to aj v tom kontexte, aby bolo možné posúdiť, v prospech akého účtu boli peniaze poslané a či sa

tento účet zhoduje s účtom spotrebiteľa uvedeného v elektronickej žiadosti o poskytnutie úveru. V tejto
súvislosti teda súd vychádzal z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, ktorú
písomnú formu žalobca nepreukázal ani podpisom konajúcich osôb, ani elektronickou komunikáciou
stranami sporu, ktorá skutočnosť má za následok, že predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a v zmysle tohto ustanovenia

žalobca by mal nárok len na vrátenie poskytnutej sumy úveru.

11. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 100 eur,
žalobca k žalobe nepripojil žiadny doklad, ktorý by preukazoval, že na účet žalovanej boli poskytnuté
finančné prostriedky vo výške 100 eur. Až na základe výzvy súdu žalobca zaslal elektronickou formou

doklad, teda akúsi „vytlačenú stránku z počítača“, ktorá uvádza meno žalovanej s uvedením stavu, že
klient nespláca a zoznamom platieb klienta. Z predloženého dokladu nie je možné vôbec identifikovať,
či žalovaná suma bola poukázaná účet žalovanej a tiež možno konštatovať, že žalobcom predložený
doklad nemôže mať žiadnu dôkaznú hodnotu, keďže nie je jasné, o aký doklad ide (či napr. ide o
interný doklad žalobcu). Ak to tak malo byť, v tom prípade bolo potrebné, aby tento doklad obsahoval

dátum vyhotovenia dokladu, pečiatku a podpis oprávnenej osoby takýto doklad vyhotoviť. Tiež nie je
zrejmé, či by tento doklad mal byť výpisom z účtu žalobcu alebo jeho právneho predchodcu, keďže
v predloženom doklade sa nenachádzajú žiadne identifikačné údaje príslušnej banky, aby súd mohol
verifikovať okolnosť, že vôbec ide o nejaký doklad o poukázaní nejakých finančných prostriedkov v
prospech nejakej osoby. Keďže žalobca nepreukázal poukázanie finančných prostriedkov vo výške

100 eur titulom zmluvy o úvere žalovanej, nebolo možné mu priznať jeho nárok, ktorým si uplatňoval
zaplatenie tejto sumy voči žalovanej a samozrejme ani príslušenstvo tejto pohľadávky v súvislosti s
úrokom z omeškania.

12. Pokiaľ ide o ďalší, pôvodne uplatňovaný nárok žalobcu vo výške 12 eur titulom zmluvnej pokuty, v

tejto časti vzal žalobca žalobu späť ešte pred doručením žaloby žalovanej, preto konal súd o zvyšku
nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti (§145 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

13. Pretože súd nemal v spore preukázané, že by si žalobca splnil svoj záväzok zo zmluvy o úvere
a žalovanej poskytol úver 100 eur a žalovaná poskytnutie úveru v spore od počiatku aj popierala,

žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku, z dôvodu čoho súd žalobu
v zostávajúcej časti po čiastočnom späťvzatí žaloby zamietol, a to aj spolu s príslušnými úrokmi z
omeškania.

14. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

ale pretože v konaní úspešnej žalovanej, ktorá ani nezavinila čiastočné zastavenie konania, žiadne trovy
nevznikli a ani ich nežiadala žalovaná priznať, súd jej ich náhradu proti žalobcovi, ktorý nebol úspešný
a zavinil čiastočné zastavenie konania, nepriznal.

15. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie, majúc za to, že v

predmetnom sporovom konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) „súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam“ a napokon k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. h)
CSP „rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“16.1. Poukázal na to, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 04.02.2015 Zmluvu o úvere č. 4460794
na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol krátkodobý bezúčelový úver vo výške 100 EUR, ktorý

sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, ktoré predstavujú
sumu vo výške 14 EUR (ďalej len ,,Zmluva“). Žalovanému bol zo strany žalobcu na základe Zmluvy
poskytnutý úver vo výške 100 EUR na číslo bankového účtu Žalovaného: B pod variabilným symbolom:
XXXXXXXXXX (rodné číslo Žalovaného), dňa 04.022015.
Dôkaz: Výpis z účtu MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., dátum 28.02.2015

16.2. Uvedená skutočnosť vyplýva i z listinných dôkazov, ktoré Žalobca súdu prvej inštancie predložil
vo forme príloh k návrhu na začatie konania. Žalobca nesúhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že
žalobcaneuniesoldôkaznébremenotvrdeniaadôkaznébremenopripreukázanídôvoduuplatňovaného
nároku. Žalobca má za to, že ním uplatňovaný nárok bol dostatočne preukázaný a podložený listinnými
dôkazmi, priloženými k žalobe. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v tomto Odvolaní Žalobca žiada súd

druhej inštancie, aby vydal uznesenie, ktorým odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra.:, sp. zn.:
9Csp/3/2018-76 zo dňa 28.11.2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Zástupkyňa žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že jej dcéra V. mala založený účet v TB,
ale akonáhle ešte jej bývalý manžel zistil, že ten účet má otvorený, išiel ho s ňou zrušiť. Nikdy nemala

žiaden doklad ani kartu z účtu, takže nevedeli čo bolo alebo nebolo poslané na účet. Mrzí ju to, ale aj
tak nikoho neoprávňuje dať pôžičku niekomu cez internet bez vedomosti, či ju má z čoho splácať.

18. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej na odvolanie uviedol, že sa dostatočne vyjadril ku
všetkým relevantným skutočnostiam prostredníctvom svojich doterajších podaní a podaného odvolania,

na ktorých trvá v celom rozsahu. Nakoľko žalovaný vo svojom vyjadrení opätovne tie isté skutočnosti,
žalobca považuje obsah svojho odvolania za dostačujúci. Dodáva len toľko, že bankový účet žalovanej
bol overený a patrí žalovanej.

19. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením
(§ 219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej
inštancie ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

20.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20.2. Aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia,môžesa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

20.3. V ustanovení § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.21. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného

odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. V zmysle § 380 ods. 2
CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené.

22. Rozsah odvolania predstavujú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie, dôvody
odvolania sú námietky uvedené odvolateľom podľa ustanovení § 365 a 366 CSP. Odvolací súd je

tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie
zopakuje alebo doplní. Odvolací súd však nie je viazaný odvolacím návrhom, t.j. petitom odvolania.
Odvolací súd teda pri svojom rozhodovaní môže napríklad rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, aj
keď sa navrhuje jeho zmena, alebo ho zmeniť, keď sa navrhuje jeho zrušenie. Odvolací súd je vždy
viazaný kvantitatívnou stránkou odvolania (teda rozsahom a dôvodmi odvolania s výnimkami podľa §

379 CSP), nie je však viazaný kvalitatívnou stránkou odvolania (teda odvolacím petitom).

23. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

24. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu
žalobcu o zaplatenie sumy 100 eur s príslušenstvom zamietol, odvolací súd dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie ohľadne tohto výroku rozsudku správne zistil
skutkový stav veci, skutkové zistenia sú postačujúce aj pre odvolací súd, správne tiež aplikoval právne
predpisy a vo veci aj správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s
presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia rozsudku súdu prvej inštancie uvedenými
v jeho odôvodnení.

25. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo
svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na
spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia
však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie

povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr.
Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997).

26. Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces
nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby

reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný
za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba
z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).27. Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované právo na spravodlivé súdne konanie (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo

veciach sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 380/08, sp. zn. III. ÚS 172/2010, či
sp. zn. II. ÚS 537/2010).

28.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva,
že žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu neuviedol, na aký účet a v akej banke poskytol

žalovanej úver vo výške 100 eur a žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Nitra
zo dňa 15.03.2018, č. k. 9Csp/3/2018-26 uviedla, že si nie je vedomá, že by si brala od žalobcu pôžičku
a dodala, že na nej bol spáchaný trestný čin podvodu, čo aj oznámila na polícii v Nitre, pričom doložila
kópiu trestného oznámenia, výpis z účtu a lekárskeho vyšetrenia.

28.2. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 02.05.2018, č. k. 9Csp/3/2018-35 vyzval žalobcu, aby

v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia sa písomne vyjadril k odporu žalovanej, uviedol ďalšie
skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom ho poučil, že na neskôr predložené
a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť.

28.3. Žalobca na výzvu súdu prvej inštancie nereagoval a ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní

nariadenom prvoinštančným súdom na deň 28.11.2019 o 10:00 hod. z dôvodu hospodárnosti konania
a zároveň žiadal o rozhodnutie v predmetnej veci na základe doteraz predložených dôkazov v jeho
neprítomnosti. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní 28.11.2019 navrhla žalobu zamietnuť, pretože
žalovaná nikdy nepožiadala žalobcu o úver a na jej účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. nebola zo
strany žalobcu pripísaná suma 100 eur a dodala, že žalovaná o žiadnej zmluve o úvere so žalobcom

nemá vedomosť. Nikdy jej nebolo doručené žiadne upozornenie alebo výzva na splatenie úveru. Súd
prvej inštancie v zmysle § 181 ods. 2 CSP uviedol predbežné právne posúdenie veci, konštatujúc, že
žaloba sa javí súdu ako nedôvodná, pretože nie je zo strany žalobcu preukázané, že by plnil povinnosti
tak ako to uvádzal a napriek tomu, že bol vyzvaný na predloženie dokladu o vyplatení sumy žalovanej,
takýto dôkaz nepredložil a predložil len akýsi interný doklad, z ktorého nie je možné identifikovať, že

suma bola poukázaná žalovanej a tento doklad nemá žiadnu dôkaznú hodnotu.

29. Podľa § 132 ods. 1 až 3 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností , onačenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.

30.1. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

30.2. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

30.3. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

30.4. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým s dokazovanie končí.

31. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolacom konaní použiť len vtedy, ak a/ sa
týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má
byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

32.1. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému.
Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany - pozri § 373 ods. 4) použiťv odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené (Števček, M.,Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:

C.H.Beck, 2016, 1243 s.).

32.2. Podstatou koncentrácie je, že strana sporu nemôže účinne uplatniť prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany kedykoľvek počas konania, ale iba v určitom časovom úseku konania.
Tento konkrétny časový úsek konania vymedzuje buď zákon (zákonná koncentrácia) alebo na základe

zákona sudca (sudcovská koncentrácia). Ak procesný úkon, ktorý podlieha koncentrácii, nie je vykonaný
včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky. Súd teda na takýto oneskorene vykonaný úkon fakultatívne
alebo obligatórne neprihliada.

33.1. V preskúmavanej veci žalobca až v podanom odvolaní tvrdil a výpisom z účtu MINIHOTOVOSŤ,
s.r.o. z 28.02.2015 preukazoval, že žalovanej bol zo strany žalobcu na základe Zmluvy poskytnutý

úver vo výške 100 EUR na číslo bankového účtu žalovanej: SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, pod
variabilným symbolom: XXXXXXXXXX (rodné číslo žalovanej), dňa 04.02.2015. Žalobca nesúhlasil
s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno pri preukázaní dôvodu uplatňovaného nároku a mal za to, že ním uplatňovaný nárok bol
dostatočne preukázaný a podložený listinnými dôkazmi priloženými k žalobe, čo však nie je celkom

pravdivé tvrdenie, pretože k žalobe vôbec nepreukázal, kedy a na aký účet zaslal žalovanej na základ
uzavretej zmluvy zo dňa 04.02.2015 sumu 100 EUR a túto skutočnosť preukázal až v podanom
odvolaní, pričom ale nijako neodôvodnil, prečo tento dôkaz nemohol použiť bez svojej viny v doterajšom
priebehu konania pred prvoinštančným súdom, preto na túto novotu nemohol odvolací súd prihliadnuť.
Na diskvalifikáciu novoty totiž postačuje aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbalosti.

33.2. Pretože v odvolacom konaní nie sú spravidla prípustné tie prostriedky procesného útoku,
ktoré žalobcom neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, odvolací súd vychádzajúc z uvedených
skutočností zastáva právny názor, že napadnuté rozhodnutie vo veci samej i v časti výroku o náhrade
trov konania je dostatočne a v súlade so zákonom odôvodnené, pretože prvoinštančný súd vysvetlil,

akým spôsobom a z akých dôvodov dospel k vyneseniu napadnutého rozhodnutia, a preto odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania ako

procesne úspešnej strane v odvolacom konaní, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jejzamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).