Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. júl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720200246
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5720200246.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcov: 1/ U. D. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXXXX/XX, K., 2/ T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXXX/XX, K., proti
žalovaným: 1/ OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, 2/ Platiť
sa oplatí s. r. o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 45 684 618, o určenie neplatnosti právnych

úkonov, v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 1/
proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 21C/4/2020-99 zo dňa 18.02.2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a IVp o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému 1/
zdržať sa výkonu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach vo
vlastníctve žalobcov 1/ - 2/ vedených Okresným úradom Martin, katastrálny odbor pre okres K., obec
K., katastrálne územie N. na LV č. XXXX a to rodinný dom súp. č. XXXXX postavený na pozemku
registra C parcela č. 2019/5 zastavaná plocha a nádvorie a na LV č. XXXX pozemky registra C parcela
č. 2019/4 záhrada o výmere 293 m2, parcela č. 2019/5 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 134

m2, parcela č. 2019/6 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 194 m2, parcela č. 2019/7 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 3 m2, parcela č. 2019/8 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 23 m2,
parcela č. 2019/9 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8 m2, parcela č. 2019/10 zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 19 m2, parcela č. 2019/11 záhrada o výmere 26 m2 a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej (výrok I.). Ďalej žalovanému 2/ uložil povinnosť zdržať sa vykonávania
úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov 1/ - 2/

vedených Okresným úradom Martin, katastrálny odbor pre okres K., obec K. katastrálne územie N.
na LV č. XXXX a to rodinný dom súp. č. XXXXX postavený na pozemku registra C parcela č. 2019/5
zastavaná plocha a nádvorie a na LV č. XXXX pozemky registra C parcela č. 2019/4 záhrada o výmere
293 m2, parcela č. 2019/5 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 134 m2, parcela č. 2019/6 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 194 m2, parcela č. 2019/7 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3
m2, parcela č. 2019/8 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 23 m2, parcela č. 2019/9 zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 8 m2, parcela č. 2019/10 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2,
parcela č. 2019/11 záhrada o výmere 26 m2 a to až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej (výrok II.). Vo zvyšnej časti návrh žalobcov 1/ - 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol
(výrok III.). Rozhodnutie o trovách neodkladného opatrenia si súd prvej inštancie vyhradil na konečné
rozhodnutie vo veci samej (výrok IV.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 23.01.2020
podali horeuvedení žalobcovia žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k realizácii

výkonu záložného práva a o určenie neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej
dražby vedenej na podklade zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 28.11.2016(ďalej len „zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti“) a zmluvy „o otp REFINANC úvere na
bývanie č. 279/4006/16SU“ (ďalej len „zmluva o úvere“) uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným
1/, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov bližšie špecifikované v petite samotnej

žaloby (a vo výroku I. uznesenia okresného súdu - pozn. odvolacieho súdu). Žalobcovia tvrdia, že
právne úkony veriteľa smerujúce k výkonu záložného práva sú v rozpore so zákonom a priečia sa
dobrým mravom. Veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti
slúžiacej na bývanie, kde majú evidovaný aj trvalý pobyt spolu s maloletým synom, pričom iný spôsob
uspokojenia svojej pohľadávky napr. formou exekúcie neuplatnil, napriek tomu, že tento spôsob výkonu

záložného práva (formou dobrovoľnej dražby) má byť až krajným a posledným riešením pri uspokojovaní
pohľadávky. Ďalej namietajú, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou pri uzatváraní úverovej
zmluvy so žalobcami ako dlžníkmi, keď neskúmal ich bonitu a schopnosť splácať poskytnutý úver.
Uviedli tiež, že zmluva o splátkovom úvere, ktorej súčasťou je aj záložná zmluva, obsahuje neprijateľné
podmienky, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Z uvedených
dôvodov žalobcovia ako spotrebitelia považujú výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby

ich obydlia bez prieskumu úverovej, ako aj záložnej zmluvy súdom za neprípustný a protiústavný.
Napokon, namietajú aj to, že veriteľ nepreukázal pravosť, sumu a splatnosť pohľadávky. Spolu so
žalobou žalobcovia podali aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd
uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na nehnuteľnosti v ich
vlastníctve a zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby na tieto nehnuteľnosti,

a to všetko do právoplatného skončenia veci samej. Tento návrh odôvodnili tým, že žalovaný 1/ pristúpil
k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby k nehnuteľnosti a žalobcovia majú obavu, že k jej
predaju dôjde skôr, ako súd rozhodne o neplatnosti úkonov smerujúcich k dražbe a bude voči žalobcom
postupovať nezákonne. Nehnuteľnosť, ktorá má byť predmetom dražby, užívajú žalobcovia spolu so
svojím maloletým synom a v dôsledku prípadného predaja nehnuteľnosti na dražbe by stratili svoje

obydlie. Po oboznámení sa s obsahom či už podanej žaloby, ako aj návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a listinných dôkazov predložených žalobcami súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalobcovia dostatočným spôsobom osvedčili dôvodnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia.
Súd prvej inštancie mal za preukázané, že prebieha realizácia záložného práva k nehnuteľnostiam
vo vlastníctve žalobcov, a to formou dobrovoľnej dražby, ktorej vykonaním bol poverený žalovaný 2/.

Vykonaním dražby žalobcom reálne hrozí, že o svoju nehnuteľnosť prídu skôr, ako vo veci samej sa
uskutoční súdna kontrola uzavretých spotrebiteľských zmlúv a právnych úkonov smerujúcich k výkonu
záložného práva, na základe ktorých sa má dražba realizovať. Bolo teda osvedčené, že práva žalobcov,
konkrétne vlastnícke právo k ich nehnuteľnostiam, ale aj nemenej významné právo na obydlie, kde je zo
strany žalovaných 1/, 2/ bezprostredne ohrozené. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj z úradnej povinnosti

súdu vykonať kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, súd prvej
inštancie vyjadril v závere svojho rozhodnutia presvedčenie, že vydané neodkladné opatrenie považuje
za efektívny prostriedok ochrany do času, kým nevykoná kontrolu uzavretých zmlúv, ako aj vykonaných
úkonov zo strany žalovaného 1/ smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby z pohľadu ich súladu so
zákonnými ustanoveniami týkajúcimi sa ochrany spotrebiteľa. Dobrovoľná dražba je totiž typická tým,

že ju nesprevádza žiadna preventívna súdna kontrola. V konečnom dôsledku nariadené neodkladné
opatrenie má len dočasný charakter a platí do rozhodnutia súdu vo veci samej, a preto obmedzenia
žalovaných,kuktorýmdôjdevdôsledkujehovydania,označilokresnýsúdzaprimerané.Vozvyšnejčasti
návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol preto, lebo sa domáhali uloženia
povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva, ako aj úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej

dražby, tak voči žalovanému 1/ (veriteľ), ako aj voči žalovanému 2/ (dražobník). Žalovanému 1/ ako
veriteľovi zo zmluvy o úvere a záložnému veriteľovi bola výrokom I. uložená povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva, čo mu zamedzuje aj vykonávanie úkonov smerujúcich k uskutočneniu dražby, preto
ukladanie tejto povinnosti je nadbytočné. Žalovanému 2/ ako dražobníkovi, ktorý fakticky vykonáva
dražbu, nie je možné uložiť povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, keďže nie je záložným

veriteľom. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého si rozhodnutie o
trovách neodkladného opatrenia vyhradil na konečné rozhodnutie vo veci samej.

2. Proti uvedenému uzneseniu žalovaný 1/ (ďalej aj „odvolateľ“) podal odvolanie z dôvodov podľa §

365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP. Súdu prvej inštancie vytýkal, že nesprávnym procesným postupom mu
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces a tiež aj nesprávne právne posúdenie veci. V bližších podrobnostiach uviedol, že
podľa jeho presvedčenia zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalobcom poskytnutý úver na bývanie vsume 140.000,- eur zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, má všetky náležitosti požadované
zákonom, jej ustanovenia sú jasné, určité a zrozumiteľné. Neobsahujú žiadne neprijateľné podmienky.
Toho istého dňa, ako bola uzatvorená zmluva o úvere na bývanie, došlo aj k zriadeniu záložného práva,

na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zmluvy o úvere.
Keďže v zmysle uzatvorenej zmluvy o úvere žalobcovia riadne neuhrádzali splátky úveru, boli vyzvaní
na úhradu celej dlžnej sumy a následne listom zo dňa 25.04.2019 žalovaný 1/ vyhlásil úver zo zmluvy
za predčasne splatný s účinnosťou k 10-temu dňu po doručení výzvy. Podľa čl. V záložnej zmluvy
bolo okrem iného dojednané, že ak zabezpečovaná pohľadávka nebude riadne a včas splnená, môže

záložný veriteľ, t. j. žalovaný 1/ začať i výkon záložného práva. Tento k jeho realizácii aj pristúpil. V
rámci výkonu záložného práva záložný veriteľ môže uspokojiť svoju pohľadávku aj predajom zálohu na
dražbe. V kontexte uvedených udalostí žalovaný 1/ vyjadril presvedčenie, že pri výkone dojednaného
záložného práva postupoval v súlade so zmluvou a zákonom. Úvahy súdu prvej inštancie o ochrane
práv spotrebiteľa pred neprimeraným zásahom pri výkone dobrovoľnej dražby o potrebe ochrany
obydlia od dlžníka musia mať základ v právnych predpisoch, ktoré súd v spore aplikuje a interpretuje.

V danom prípade žalobcovia nepodali žalobu vo veci samej, žalobným návrhom spolu s návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia sa nedomáhajú určenia neplatnosti/neprijateľnosti zmluvných
podmienok. Zákonným rámcom pre realizáciu dobrovoľných dražieb je Zákon o dobrovoľných dražbách.
K otázkam ústavnosti a súladnosti tohto zákona s úpravou únijného práva v oblasti ochrany spotrebiteľa
sa vyjadril Súdny dvor Európskej únie vo veci C-34/13 a Ústavný súd v rozhodnutí PL. ÚS 23/14.

Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že postup veriteľa, ktorý uspokojuje svoj nárok cestou dobrovoľnej
dražby, nie je v rozpore so zásadami práva EÚ na ochranu spotrebiteľa, pokiaľ spotrebiteľ má možnosť
dovolávať sa ochrany svojich práv. Jediným limitujúcim kritériom upraveným priamo zákonom, pre ktoré
je vylúčené uspokojovanie pohľadávky veriteľa zo zálohu, ktorým je nehnuteľnosť, je výška pohľadávky
neprevyšujúca na istine sumu 2.000,- eur (§ 3 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách). Akékoľvek

iné obmedzenia, ktoré by sa mohli vzťahovať na záložného veriteľa pri uspokojovaní jeho pohľadávky
výkonom záložného práva, musia vždy vyplývať z konkrétnych okolností prípadu a nemôže sa jednať o
paušalizovanie založené na všeobecných tvrdeniach o zásahu do obydlia, či o ochrane slabšej strany
sporu. S poukazom na uvedené, žalovaný 1/ označil úvahy súdu, ktoré ho viedli k vydaniu neodkladného
opatrenia, za nesprávne právne posúdenie. Žalobcovia svojím podaním neosvedčili potrebu nariadenia

neodkladného opatrenia a skutočnosť, že dobrovoľnú dražbu nesprevádza žiadna preventívna súdna
kontrola, totiž nemá za následok potrebu bezodkladne upraviť pomery. Žalobcovia majú tiež možnosť
proti nezákonnej dražby brániť sa žalobou o určenie jej neplatnosti podľa § 21 ods. 1 Zákona o
dobrovoľnýchdražbách.Anivprípadezmenyvlastníctvakzálohunemôžeprípadnýnovývlastníkpriamo
a bezprostredne ohroziť právo žalobcov na obydlie, pretože jediným legálnym spôsobom, ako donútiť

žalobcu opustiť obydlie, je žaloba o vypratanie nehnuteľnosti. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcov
o tom, že už samotnou realizáciou dobrovoľnej dražby by bolo bezprostredne ohrozené ich vlastnícke
právo a právo na obydlie. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila
danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o nutnosti neodkladnej úpravy. Základnou podmienkou
nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu, vedúceho k jeho nariadeniu. Ide

o taký stav právnych, nielen faktických, vzťahov medzi stranami, ktoré bezpodmienečne vyžadujú
rýchlu súdnu úpravu. Súd musí skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné, vzhľadom na naliehavosť
situácie. Výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo k neoprávnenému zásahu do práv záložného
veriteľa a konaniu contra legem podľa Článku 13 Ústavy SR, podľa ktorého povinnosti možno ukladať
zákonom alebo len na základe zákona v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

Veriteľ môže byť obmedzovaný vo výkone záložného práva len v rozsahu, v ktorom bolo preukázané,
že jeho právo na realizáciu záložného práva neexistuje. V prejednávanej veci súd prvej inštancie
síce vo výroku rozhodnutia ukladajúceho povinnosť na zdržanie sa výkonu záložného práva uviedol,
že túto povinnosť ukladá do právoplatného skončenia vo veci samej, túto dočasnosť však žiadnym
spôsobom nevymedzil, čo je vecou samou, ak žalobcovia doposiaľ žiadnu žalobu nepodali. Predmetný

výrok rozhodnutia nespĺňa požiadavku zrozumiteľného, určitého, vykonateľného, a teda zákonného
výroku rozhodnutia, keď nie je individualizovaný ani vo väzbe na konkrétne dražobné konanie. V ďalšej
časti podaného odvolania žalovaný 1/ s poukazom na zákonné predpoklady nariadenia neodkladného
opatrenia vyslovil presvedčenie, že v danom spore súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, či
vydané neodkladné opatrenie je efektívne a spravodlivé z hľadiska princípu proporcionality. Uznesením

nariadil neodkladné opatrenie až do rozhodnutia vo veci samej, napriek skutočnosti, že záložná zmluva,
ako aj zmluva o úvere boli platne uzatvorené a jediným úmyslom žalobcov je vyhnúť plneniu sa zo
zmluvy o úvere. Okrem toho, ako už bolo uvedené, žalobcami požadovanú ochranu možno dosiahnuť
podaním žaloby o určenie neplatnosti dražby, a preto je nariadené neodkladné opatrenie v rozpores princípom efektívnosti (obdobne Krajský súd v Trenčíne uznesenie sp. zn. 19Co/27/2017 zo dňa
15.02.2017). Tiež Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. PL. ÚS 23/14 uviedol,
že záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj

bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci a vlastníkovi
veci (žalobcovi), potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.
Ak teda dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia zabraňujúceho uskutočnenie dobrovoľnej
dražby má byť len žalobcom tvrdené právo na obydlie, len táto skutočnosť sama osebe nemohla byť
dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia (viď uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. 17Co/393/2016 zo dňa 14.09.2016). Právne posúdenie okresným súdom je nesprávne aj
preto, lebo ak by platilo to, čo uviedol v dôvodoch svojho rozhodnutia, za hodnoverné osvedčenie
potrebybezodkladneupraviťpomerybysaautomatickypovažovalopodanieakejkoľvekžalobyourčenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žalobcovia okrem iného takú žalobu vo veci samej doposiaľ
nepodali. V závere podaného odvolania žalovaný 1/ bližšie objasnil, v čom vidí porušenie práva na
spravodlivý proces, a síce v tom, že rozhodnutie súdu mu nedáva jasne a zrozumiteľne odpoveď na

všetky právne a skutkové relevantné otázky v danom spore. Žalovaný 1/ nemal možnosť sa vyjadriť
k nariadeniu neodkladného opatrenia, v čom tiež videl porušenie jeho práva na spravodlivý proces.
Samotné žalobcove právo na obydlie nemôže byť jediným kritériom úspechu žalobcu pri nariadení
neodkladného opatrenia a takéto uznesenie je v rozpore s kritériami formálnej a právnej logiky,
nespĺňa minimálne požiadavky na presvedčivé, spravodlivé a nearbitrárne rozhodnutie, čím v konečnom

dôsledku porušuje základné práva a slobody. Okrem toho, že súd prvej inštancie rozhodol bez toho,
aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručil žalovanému 1/, rozhodol aj bez nariadenia
pojednávania a bez výsluchu žalovaného 1/. Záver súdu prvej inštancie o splnení podmienky na
nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúce v potrebe bezodkladne a trvale upraviť pomery medzi
stranami, považuje za nepresvedčivý, neodôvodnený a arbitrárny, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť

a ústavnú neudržateľnosť. Z uvádzaných dôvodov odvolací súd žiadal, aby napadnuté uznesenie
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. ho zmenil a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia žalobcov zamietol.

3. Žalobcovia sa k podanému odvolaniu žalovaného 1/ nevyjadrili.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP toto rozhodnutie v napadnutých výrokoch podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté.

5. Vychádzajúc z dôvodov napadnutého rozhodnutia a žalovaným 1/ prednesenej odvolacej
argumentácie, je predmetom prieskumu odvolacieho súdu posúdiť to, či skutkové okolnosti danej
veci odôvodňujú uložiť žalovaným 1/ a 2/ obmedzenia v súvislosti s výkonom záložného práva na
nehnuteľnosti bližšie špecifikované v petite žaloby, a teda, či boli splnené zákonné podmienky pre

vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP vyššie uvedeného znenia.

6. Odvolací prieskum je striktne vymedzený rozsahom a dôvodmi formulovanými v podanom opravnom
prostriedku. V danom prípade odvolateľ súdu prvej inštancie vytýkal, že mu nesprávnym procesným
postupomznemožnil,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniu

práva na spravodlivý proces a tiež aj nesprávne právne posúdenie veci.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené
a v podstatnej miere sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo
vzťahu k napadnutým výrokom. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre

posúdenie danej veci. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v bližších
podrobnostiach naň poukazuje krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní
obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Ustanovenie§325ods.1CSPupravujedvazákonnédôvodyprenariadenieneodkladnéhoopatrenia,

a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktoré sa
uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide oprovizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej,
či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.

10. Neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania
(o takýto prípad v preskúmavanej veci ide) alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva
dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť
pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia
zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho

nariadenie. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne
skúmať splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany
žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných
predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi
stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi

stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov
medzi stranami. Procesný inštitút neodkladného opatrenia totiž neslúži na to, aby sám osebe vyriešil
sporné vzťahy strán, hoc aj by takéto vzťahy mali pre obe či jednu stranu vážne následky, pretože ide
o potrebu dočasnej úpravy pomerov do doby konečného rozhodnutia vo veci samej, pričom súd pri
posúdení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nesmie takéto konečné rozhodnutie vyjadriť

(prejudikovať).

11. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.
Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri
rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z

hľadiska procesného a hmotného práva legitimuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného
neodkladného opatrenia. Žalobca je teda zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Dokazovanie v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom
konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na

rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri
riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu,
so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana

povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP
a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s
ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného
neodkladného opatrenia.

12. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§
329 ods. 2 CSP). Uvedené platí aj pre odvolací súd pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním
napadnutého rozhodnutia (viď str. 1119 Veľké Komentáre Civilný sporový poriadok Števček, Ficová,
Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.).

13. V zmysle § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán aj bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 330 ods. 1, 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po
určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol

totožný s výrokom vo veci samej.

15. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a
jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

16. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie
je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva, pričom v rámci výkonu
záložného práva záložný veriteľ môže sa uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohuna dražbe podľa osobitného zákona (ktorým je na základe poznámky č. 3e v Občianskom zákonníku
zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon č.
527/2002 Z. z.“), alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento

zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

17. Vyššie citovanými ustanoveniami je vymedzený obsah a základný rámec výkonu záložného
práva. Toto právo sa vyznačuje tým, že primárne plní zabezpečovaciu, za určitých okolností však
aj uhradzovaciu funkciu, a to tak, že okrem hrozby výkonu záložného práva donucuje dlžníka plniť

zabezpečovanú pohľadávku, umožňuje jeho držiteľovi buď sa priamo uspokojiť alebo požadovať
uspokojenie z predmetu, na ktorom záložné právo viazne, pokiaľ k splneniu zabezpečovanej pohľadávky
nepríde riadne a včas. Jednou zo zákonom výslovne predpokladaných foriem uspokojenia záložného
veriteľajepredajzálohunadražbepodľazákonač.527/2002Z.z.Takýtopredajmázanásledokprechod
vlastníckeho práva k zálohu na vydražiteľa udelením príklepu, tu však s podmienkou úhrady ceny
dosiahnutej vydražením v zákonom ustanovenej lehote.

18. K opísanému spôsobu výkonu záložného práva môže záložný veriteľ samozrejme pristúpiť len
vtedy, ak jeho záložné právo platne vzniklo a stále trvá. Podmienkou platného vzniku záložného práva
je platná zmluva o jej zriadení a zápis práva v príslušnej evidencii, ktorou je u nehnuteľností kataster
nehnuteľností. V danom prípade súd prvej inštancie postupoval správne, keď prioritne skúmal, či bola

osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že
žalobcovia sú spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV XXXX vedenom katastrálnym úradom
prek.ú.N.ktorébolizaťaženézmluvouozriadenízáložnéhopráva(viďč.l.45anasl.spisu)uzatvorenou
medzi nimi a žalovaným 1/ ako záložným veriteľom za účelom zabezpečenia pohľadávky, ktorá vznikla
na základe zmluvy o úvere (viď č. l. 14 a nasl. spisu). V konaní je tiež nesporné začatie výkonu

záložného práva formou predaja založených nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, o čom svedčí zápis
na predmetnom LV. Tiež je zrejmá i spornosť vzniku záložného práva na základe záložnej zmluvy,
keďže žalobcovia podali žalobu o určenie jej neplatnosti, z čoho možno vyvodiť i tvrdenú neexistenciu
záložného práva k založenej nehnuteľnosti. Aj podľa presvedčenia odvolacieho súdu v
danom štádiu sporového konania nie je možné bez riadne vykonaného dokazovania s určitosťou tvrdiť,

že nárok uplatňovaný žalobou vo veci samej „o určenie neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k
realizácii výkonu záložného práva a o určenie neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k realizácii
dobrovoľnej dražby“ je zjavne neopodstatnený. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočností uvádzaných
žalobcami (o „neprijateľných zmluvných podmienkach“ o tom, že záložný veriteľ „nekoná s
odbornou starostlivosťou“ a že „nepreukázal pravosť, sumu a splatnosť pohľadávky“) bude nevyhnutné

vykonať dokazovanie, a to i v súlade s osobitnými ustanovenia o spotrebiteľských sporoch, ktorým je
i daná právna vec, osobitne podľa § 295 CSP obstaraním a vykonaním aj dôkazov, ktoré spotrebitelia
nenavrhovali a následne bude potrebné celú vec skutkovo a právne vyhodnotiť.

19. V danom prípade bolo potrebné tiež zohľadniť ústavné garancie základných práv žalobcov, medzi

ktoré bezpochyby patrí právo vlastniť majetok, ako i právo na obydlie. Pod neoprávneným zasahovaním
do ústavných práv je treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje
ustanovený cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody, alebo
nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa. Výsledok posúdenia
vzťahu primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi závisí od zistenia,

či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch. Vychádzajúc z toho, čo bolo zatiaľ v
konaní osvedčené, a síce, že žalovaný 1/ na podklade uzatvorenej zmluvy o zriadení záložného práva
reálne pristúpil k jeho výkonu, a teda, že žalobcom bezprostredne hrozí strata vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam slúžiacim na ich bývanie spolu s maloletým synom, odvolací súd dospel k záveru,
že v danom prípade bol naplnený zákonný predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia. Ide

teda o takú naliehavú situáciu, ktorá si vyžaduje bezprostrednú úpravu. V prípade, ak by odvolací
súd akceptoval odvolaciu argumentáciu žalovaného 1/ o možnosti žalobcov domáhať sa po skončení
dražby jej neplatnosti podanou žalobou podľa osobitného predpisu, krajský súd uvádza, že aj v prípade
konečného úspechu žalobcov v takomto konaní - „o neplatnosť dražby“, ktoré môže trvať dlhší čas, by
už bol predchádzajúci zásah, znamenajúci stratu vlastníckeho práva, ťažko napraviteľný. Rovnako tak

sa mu javí nehospodárne a neefektívne také konanie, ktoré by viedlo najskôr k strate vlastníckeho práva
žalobcov, a títo by museli následne obnovovať právny stav prípadnou žalobou o neplatnosť dražby, resp.
museli by sa reparácie domáhať žalobou o náhradu škody. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval na
rozdiel od žalovaného 1/ za primerané tie obmedzenia, ktoré mu uložil už súd prvej inštancie, t. j. do dobydefinitívneho skončenia veci, zdržať sa výkonu záložného práva, keď navyše žalovaný 1/ je i obchodnou
spoločnosťou, ktorá má v predmete činnosti i prijímanie vkladov od sporiteľov, poskytovanie úverov,
obchodovanie na vlastný účet a podobne, a teda odloženie danej dražby mu nemôže spôsobiť až takú

neprimeranú ujmu, hoc to tvrdil v odvolaní, aká v opačnom prípade môže byť spôsobená žalobcom. Na
podporu správnosti svojej argumentácie odvolací súd poukazuje na rozhodnutia iných krajských súdov
v obdobnej veci (viď napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove z 21. novembra 2017, sp. zn. 20Co
128/2017, uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 29. júla 2016, sp. zn. 9Co 344/2016, uznesenie
Krajského súdu v Trnave z 25. októbra 2017, sp. zn. 25Co 203/2017).

20. Pokiaľ žalovaný 1/ namietal aj to, že súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcov na nariadenie
neodkladného opatrenia bez nariadenia pojednávania, bez toho, aby ho vo veci vypočul a doručil
mu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v čom videl porušenie svojich procesných práv,
odvolací súd k predmetnému uvádza, že v zmysle ustanovenia § 329 ods. 1 CSP môže
súd rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a

bez nariadenia pojednávania a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa doručuje protistrane
až súčasne s rozhodnutím súdu (§ 331 ods. 1 veta prvá CSP). V danom prípade obsah spisu v
žiadnom prípade nedáva podklad pre prijatie záveru o porušení procesných práv žalovaného 1/, pretože
súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu žalobcov rozhodoval dôsledne v súlade s citovanými
ustanoveniami CSP, keď rozhodol bez nariadenia pojednávania a návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia doručil žalovanému 1/ až súčasne s napadnutým uznesením (viď písomným pokyn sudcu na
č. l. 102 spisu a doručenka žalovaného 1/). Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou o
nedostatočnom odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie. Niet pochybností, že obsahom základného
práva na spravodlivý proces je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Toto základné
právo však nemožno interpretovať ako právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom

úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami. Povinnosťou okresného súdu tiež nie
je dať argument na každú námietku strany, ale vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam, ktoré sú pre
rozhodnutie vo veci zásadné, čo v danom prípade bolo dodržané. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia
musí spĺňať kvalitatívne kritériá, ktoré sú definované v ustanovení § 220 CSP. Napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie podľa presvedčenia odvolacieho súdu tieto kritériá spĺňa. Okresný súd logicky

a zrozumiteľne odôvodnil, prečo návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, v
čom videl nutnosť bezprostredného zásahu súdu, pričom súčasne dostatočne vo výroku I. vymedzil, že
neodkladné opatrenie trvá až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko v prípade odvolaním

napadnutého uznesenia nejde o konečné rozhodnutie vo veci. O nároku na náhradu trov odvolacieho
konania bude rozhodnuté v rámci rozhodovania prvoinštančného súdu vo veci samej.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)