Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2020

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 12C/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518204450
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2020:1518204450.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaVsudkyňouMgr.ZitouLeimbergerovouvsporežalobcu:MestskáčasťBratislava

- Staré Mesto, IČO: 00603147, so sídlom Vajanského nábr. 3, Bratislava proti žalovaným: 1. L.. M. Z.,
nar. XX.X.XXXX, bytom N. - A. a 2. A. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom S. A. X, Ž., o zaplatenie 211,65 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1 a 2 sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 211,65 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 30.4.2018 do zaplatenia.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.7.2018 domáhal voči žalovaným zaplatenia
sumy 211,65 eur spolu s príslušným zákonným ročným úrokom z omeškania z istiny odo dňa omeškania
až do úplného zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že žalovaní sú podielovými
spoluvlastníkmi garáže, súp. č. XXXX, postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X, zapísanej na LV č.
XXXX,nachádzajúcejsavk.ú.Z.O.,pričomspoluvlastníckypodielkaždéhoznichje1.Pozemoksparc.
č. XXXX/X je vo vlastníctve žalobcu. Žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 1.2.2008 nájomnú
zmluvu, ktorou žalobca odplatne prenechal žalovanému 1 do užívania na dobu neurčitú pozemok

parc. č. XXXX/X o výmere 17 m2, zapísaný na LV č. XX za účelom jeho užívania ako pozemku pod
uvedenou garážou. Vzhľadom na nepresne špecifikovanú parcelu v nájomnej zmluve, keď žalobca
namiesto pozemku parc. č. XXXX/X, na ktorom sa reálne garáž nachádza, prenajal iný pozemok vo
svojej správe, t. j. pozemok s parc. č. XXXX/X, ako aj s ohľadom na nesprávne označené súp. č. garáže,
možno nájomnú zmluvu vyhodnotiť v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako absolútne
neplatný právny úkon. Žalobca sa podanou žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia za
užívanie pozemku č. XXXX/X, na ktorom je postavená garáž vo vlastníctve žalovaných, a to vo výške

nájomného dohodnutého v čl. III nájomnej zmluvy, t. j. vo výške 169,32 eur ročne. Pohľadávka žalobcu
voči žalovaným za obdobie od 1.10.2016 do 31.12.2017 predstavuje sumu 211,65 eur. Ani napriek
zaslanej výzve, žalovaní nedoplatok neuhradili.
2. Tunajší súd dňa 27.8.2018 vydal platobný rozkaz č. k. 12C/26/2018-25, ktorým žalovaných zaviazal
povinnosťou uhradiť žalobcovi požadovanú istinu spolu s príslušenstvom a trovami konania, ktorý
následne zrušil pre nemožnosť doručiť ho žalovanému 1 do vlastných rúk.

3. Žaloba vrátane príloh, poučenia pre stranu sporu a výzvy na vyjadrenie bola žalovanému 1 doručená
v súlade s ust. § 116 Civilného sporového poriadku dňa 12.12.2018. Žalovaný 2 sa k žalobe vyjadril
podaním zo dňa 20.12.2018 vypracovaným neziskovou organizáciou DOMOV n.o., v ktorom uviedol, že
od 20.10.2003 je prijímateľom sociálnej služby v tomto zariadení, v ktorom sa táto služba zabezpečujeformou celoročného pobytu, a to na dobu neurčitú. Žalovaný 2 je poberateľom invalidného dôchodku
poukazovaného na účet zariadenia vo výške 417,60, z čoho suma 366,33 je úhrada za poskytnutú
sociálnu službu a z rozdielu vo výške 51,27 eur sú hradené lieky, náklady na prepravu do zdravotníckych

zariadení a pod. Keďže celková úhrada za poskytnutú sociálnu službu činí mesačne 443,10 eur,
žalovanému 2 vzniká voči tomuto zariadeniu záväzok vo výške 76,77 eur mesačne. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný 2 nemá finančné prostriedky na zaplatenie uplatneného nároku.

4. Súd s ohľadom na ust. § 297 CSP, keď predmet konania bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1.000

eur a ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a súčasne skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné, súd vo veci samej pojednávanie nenariadil a v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne
vyhlásil dňa 20.5.2020.

5. Súd vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, a to najmä: Protokol
51/92 o zverení majetku hl. mesta SR Bratislavy do správy m. č. N. Z. O. zo dňa 21.12.1992, výpis z LV

č. XX, výpis z LV č. XXXX, Zmluva č. X/XXXX/XX o nájme pozemku zo dňa 1.2.2008, Stav účtovného
konta nájomcu ku dňu 11.4.2018, výzva na zaplatenie zo dňa 11.4.2018 a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca je mestskou časťou, ktorej na základe Protokolu zo dňa 21.12.1992 bol do správy zverený
majetok hlavného mesta SR Bratislavy, okrem iného aj nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XX.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi garáže so súp. č. XXXX na prac. č. XXXX/X, a to
každý v 1. Zmluvou zo dňa 1.2.2008 žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanému 1 ako nájomcovi
do užívania pozemok v zmluve špecifikovaný ako „pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 17 m2, ktorý je
evidovaný na LV č. XX Správy katastra ...................... sa nachádza trvalá stavba - garáž, súp. č. XXX.“
Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že nájomné bolo v zmysle čl. III bod 2 Zmluvy dohodnuté

vo výške 5.100,- Sk (169,28 eur) ročne.

7. Zo stavu účtovného konta nájomcu súd zistil, že žalovaní 1 ako nájomca uhradil dve úhrady
nájomného, poslednú dňa 24.11.2009. Žalobca sa titulom vydania bezdôvodného obohatenia domáha
voči žalovaným zaplatenia sumy 211,65 eur ako nedoplatku za užívanie pozemku za obdobie od

1.10.2016 do 31.12.2017. Sám žalobca poukazuje na neurčitosť a nezrozumiteľnosť Zmluvy o nájme
pozemku, ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu a sumu dlžného bezdôvodného
obohatenia odvodzuje od výšky nájomného dohodnutého v písomnej zmluve medzi ním a žalovaným 1.

8. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

9. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak

toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

10.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

11. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania, Výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. Posúdenie, či medzi účastníkmi ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov
skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 OZ. Týmito znakmi je jednak
skutočnosť, že obohatený získal majetkový prospech, t. j. že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu
aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných

okolností stalo a súčasne, že právny dôvod plnenia buď na jeho strane od začiatku neexistoval, alebo
dodatočne odpadol, či mu bolo plnené z neplatného právneho dôvodu alebo získal majetkový prospech
z nepoctivých zdrojov. Pri naplnení obidvoch týchto znakov mu vzniká povinnosť vydať to, o čo sa
bezdôvodne obohatil, a právo toho, na úkor ktorého k obohateniu došlo, požadovať vydanie tohtoplnenia (§ 456 OZ). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že
nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný
prospech vrátiť. V danom prípade uvedené znaky boli naplnené.

13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaní ako podieloví spoluvlastníci
garáže postavenej na pozemku žalobcu tento pozemok užívali v predmetnom období bez právneho titulu
a za jeho užívanie neplatili. Bezdôvodne sa tak obohatili na úkor žalobcu o žalovanú sumu, teda o sumu
vo výške 211,65 eur, čo predstavuje sumu bežného nájomného v danom období za obdobný pozemok v

danej lokalite, ktorú žalobca odvodzuje od výšky nájomného dohodnutého so žalovaným 1 pri uzatváraní
zmluvy. Suma ročného nájomného bola určená vo výške 169,28 eur, čo za obdobie od 1.10.2016 do
31.12.2017 (15 mesiacov x 14,11 eur) predstavuje žalovanú sumu. Obohatenie žalovaných spočíva v
tom, že ich majetok sa nezmenšil, hoci sa zmenšiť mal o sumu zodpovedajúcu žalovanej sume, ktorú
by bol žalobca v prípade existencie nájomného vzťahu oprávnený od nájomcu požadovať. Žalovaní
skutkovétvrdeniažalobcunerozporovali,súdichtaksohľadomnaust.§151CSPpovažujezanesporné.

Tvrdenia žalovaného 2 o nedostatku finančných prostriedkov na zaplatenie uplatneného nároku žalobcu
neboli spôsobilé odvrátiť rozhodnutie súdu. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné
ustanovenia súd žalobe ako dôvodne podanej vyhovel.

14. Na úhradu žalovanej sumy žalobca žalovaných vyzval písomnou výzvou zo dňa 11.4.2018 s tým,

že žalovaným poskytol lehotu na zaplatenie do 10 dní od jej doručenia. Výzvu prevzal žalovaný 1
osobne dňa 19.4.2018. 10-dňová lehota žalovaným uplynula dňa 29.4.2018, nasledujúcim dňom sa teda
žalovaní dostali do omeškania, čím žalobcovi vznikol aj nárok na úrok z omeškania v zmysle citovaných
zákonných ustanovení.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku
smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého
jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č.
233/1995 Z. z.).