Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Silvia Tisová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 37P/77/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119204347
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5119204347.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
E. Q., nar. XX. 2. XXXX,
bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové
Mesto ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: X. Q. Q., nar. 5. 3. XXXX, trvale bytom W. XXX
a otec: F. Q., rod. V., nar. XX. 8. XXXX, trvale bytom W. XXX, t.č. Ubytovňa BARMO Žilina, Závodská
cesta 9, o zníženie a zvýšenie výživného na mal. dieťa, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
II. Návrh matky na zvýšenie výživného za m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1) Návrhom doručeným súdu 12.4.2019 sa otec domáhal zníženia výživného na sumu 80 € s poukazom
na to, že je od mája 2019 nezamestnaný, pričom ako kuchár v civilnom sektore zarobí 400 €, a nie 1.000
€ ako tomu bolo v služobnom pomere. Návrh doplnil 17. 11. 2019, že aktuálne jeho príjem činí 707 € v
hrubom a po zaplatení ubytovania 247 € mesačne žiadať znížiť výživné na sumu 60 € mesačne.
2) Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila, pretože výživné bola naposledy upravené pred
viac ako 7 rokmi, keď maloletá navštevovala materskú školu, pričom aktuálne je žiačkou 6. ročníka
základnej školy. S poukazom na nárast potrieb maloletej žiadala naopak výživné zvýšiť na sumu 220
€ mesačne.
3) S týmto návrhom otec nesúhlasil.
4) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
týkajúcimi sa príjmov, výdavkov a aktuálnych pomerov účastníkov konania a rozhodol podľa
nasledovných ustanovení zákona:
5) Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ZR) - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR - každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.Podľa § 62 ods. 4 ZR - pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZR - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 ZR - dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
6) Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nie je preukázaný žiadny dôvod na
zmenu výživného, ktoré bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 37P/36/2012-73
zo dňa 23.7.2012 tak, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 180 € mesačne
počnúc augustom 2012. Súd v tom čase vychádzal zo skutočnosti, že maloletá navštevovala materskú
školu, matka bola evidovaná nezamestnaná a otec bol zamestnaný s mesačným čistým 900 € ako
profesionálny vojak. Rodičia nemali žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Odvtedy k zásadnej zmene
pomerovnastraneúčastníkov,kuktorýmbysúdmoholprihliadať,sícedošlo,alevovzájomnejsúčinnosti
nebolo možné o zmene výživného rozhodnúť.
7) Súd v prvom rade zdôrazňuje, že za najdôležitejší parameter pre určenie výživného považuje bežný
príjem a majetkové pomery povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s potenciálom
povinného rodiča. Výživné je totiž určené povinnému rodičovi na základe jeho možností a schopností.
Je síce zrejmé, že deti majú zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, avšak samotná okolnosť, že rodič,
ktorému je dieťa zverené, má vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného
rodiča zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť (a
spravidla býva) totiž výsledkom lepšieho vzdelania, zvýšenej snahy pracovať alebo i pracovať na sebe
samom (viac pracovných aktivít a nadčasov, služobný postup na základe predchádzajúcich dobrých
výsledkov, neustále vzdelávanie a pod.). Preto by bolo nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha
a zvýšené úsilie jedného rodiča bola dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti druhého
rodiča (najmä ak tento osobnú snahu nevyvíja). Okrem toho rodič, ktorému je dieťa zverené, sa o dieťa
aj osobne stará a zabezpečuje mu bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť už plní naturálnym
spôsobom. V neposlednom rade je úplne bežné, že takýto rodič, ak má lepšie pomery, deťom dopraje
vyšší štandard bez ohľadu na to, aké výživné druhý rodič platí. V našej spoločnosti dokonca deväťdesiat
percent rodičov je ochotných sa uskromniť, aby mohli splniť potreby svojich detí.
8) Vzhľadom na vyššie uvedené súd neprihliadal k tomu, že u matky došlo k zvýšeniu príjmu. Matka je
zamestnaná v školskej jedálni od januára 202 do júna 2020 s priemerným mesačným čistým príjmom
500 €; predtým bola evidovaná nezamestnaná. Matka je zdravotne ťažko postihnutá, má problémy
s chrbticou a trpí na diabetes, pričom jej bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 138 € mesačne,
resp. od januára 2020 vo výške 142,60 mesačne. Matka je vlastníčkou rodinného domu, v ktorom
majú vecné bremeno jej rodičia. Medzičasom sa matka opätovne vydala, pričom jej manžel je aktuálne
práceneschopný a poberateľom čiastočného invalidného dôchodku.
9) Čo sa týka dieťaťa, toto má okrem bežných nákladov na stravu, ošatenie a hygienu vo výške 150
€ mesačne ďalšie náklady spojené so vzdelávaním (strava v škole 23 €/mesiac, ZUŠ - 25 €/mesiac) a
so zhoršeným zdravotným stavom (lieky na pohybový aparát a astmu spolu v sume 20 € mesačne). So
vzdelávaním a mimoškolskými aktivitami sú spojené náklady na mobilitu cca 120 € mesačne. Dieťa je
umelecky talentované, chcela by sa venovať herectvu alebo muzikálovému spevu.
10) Čo sa týka otca, tento bol do 30. 4. 2019 zamestnaný ako profesionálny vojak - kuchár s mesačným
čistým príjmom 1.145 € (za obdobie 5/2018 - 4/2019). Nakoľko nezískal dostatočne dobré ohodnotenie,
nebol s ním predĺžený služobný pomer (na tzv. stály pomer) a otec bol prepustený, pričom mu bolo
vyplatené odchodné vo výške 7.254 €, ktoré po zdanení činilo 5.876 €. Zároveň bol otcovi počnúc 1.
5. 2019 priznaný výsluhový príspevok v sume 271 €, ktorý po zdanení činí 220 € mesačne. Výsluhový
príspevok bude poberať počas obdobia troch rokov. Od 1. 6. 2019 sa otec znovu zamestnal u vojska,
vykonáva tú istú prácu na tom istom pracovisku, avšak jeho príjem činí 717 € brutto (557 € netto za
obdobie 6/2019 - 10/2019). Otec žije v ubytovni, kde náklady na bývanie predstavujú 247 €.11)Podľavykonanéhodokazovaniazmenapotenciáluuotcavtakomsmere,žebymubránilavykonávať
prácu, nenastala. Nezamestnanosť, na ktorú otec poukazoval, bola len krátkodobá (1 mesiac), a preto
má súd za to, že nemôže mať vplyv na určenie výšky výživného. Navyše otec z vyplateného odstupného
mohol doplniť svoj príjem do pôvodnej výšky, (kedy sa výživné upravovalo naposledy) aspoň najbližšie
štyri roky - po započítaní výsluhového dôchodku 220 € je celkový príjem otca 777 €, takže do výšky 900
€, z ktorej súd vychádzal pri poslednom určení výživného, stačilo doplniť 123 € za mesiac; odchodné by
tak postačovalo na viac ako 47 mesiacov. Preto k zníženiu príjmu u otca súd nemohol prihliadať. Zároveň
je predpoklad, že časom sa otcovi opätovne bude služobný plat zvyšovať. Taktiež otec, ktorý nemá iné
povinnosti,môžesiprípadnesvojpríjemzlepšiťbrigádou,ktorúakosámuvádzal,užajvykonávalnapíle.
12) Otec uviedol, že odchodné použil na kúpu pozemku, kde má v pláne postaviť chatku a bývať v
nej. Použitie odchodného na takýto výdavok, ktorý mal slúžiť práve na preklenutie dočasného zníženia
príjmu, nie je možné akceptovať, keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami. Otec sa správa
úplne opačne, práve v čase dobrého príjmu mal si vytvárať úspory a myslieť na svoju sociálnu situáciu v
budúcnosti, či sa už týka práce alebo bývania. Životný postoj otca, keď v minulosti svoju situáciu neriešil
a pokiaľ mal dobrý príjem, žiadnu nehnuteľnosť si nezabezpečil, ale stále býval na vojenskej ubytovni,
považujesúdzafinančnenezodpovednýadostatočnenepredvídavý,apretoktomunemoholprihliadnuť
na úkor maloletého dieťaťa. Otec má teda aj naďalej rovnaké náklady na bývanie ako pri poslednom
určení výživného.
13) Keďže naproti tomu sa podstatným spôsobom zvýšili potreby maloletej, súd musel návrh na zníženie
výživného zamietnuť.
14) Na strane druhej, aj keď došlo k určeniu výživného pred viac ako siedmimi rokmi a k zvýšeniu potrieb
maloletej, aktuálna vyššie opísaná sociálna situácia na strane otca zvýšenie výživného nedovoľuje.
Vzhľadom k uvedenému súd zamietol i návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca.
15) Po vyhlásení rozsudku sa matka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku,
na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
-vakomrozsahusarozhodnutienapáda;rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.