Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. máj 2020

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 2T/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920010174
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ján Bodnár

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2020:6920010174.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v trestnej veci obžalovaného H. N., nar. XX.X.XXXX, pre zločin týrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, § 138 písm. b/
Tr. zák. a iné samosudcom Jánom Bodnárom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.5.2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný H. N., nar. XX.X.XXXX v F. Z., trvale bytom N. XX, okres F. Z., bez zamestnania, t.č. vo
väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica,

j e v i n n ý, ž e

od presne nezisteného času a dňa roku 2015 do 21.30 h 09.12.2019 v rodinnom dome č. XX v obci
N., okres F. Z., počas spolužitia so svojou družkou V. G., nar. XX.XX.XXXX v F. Z., trvalým bydliskom
N. XX, okres F. Z., jej opakovane pod vplyvom alkoholu, viackrát v mesiaci vynadal, fyzicky ju napádal
tak, že ju kopal do hlavy, škrtil ju, pľul na ňu, z postele ju hádzal o zem, odopieral jej viackrát spánok,
v jednom prípade jej priložil nôž ku krku s vyhrážkou, že ju zabije a naposledy 09.12.2019 okolo 21.30
h ju dvakrát bezdôvodne kopol do hlavy, čím svojej družke V. G. spôsobil podliatinu pod pravým okom,
čím jej spôsobil zranenie s dobou liečby do 7 dní a taktiež od presne nezisteného dňa viackrát proti vôli

svojej družky V. G. vykonal s ňou súlož a naposledy v presne nezistený deň v lete v roku 2019 v obci
N., okres F. Z. v rodinnom dome č. XX, stiahol svoju družku V. G. z postele na zem, roztrhol jej pyžamo,
zaľahol ju, pričom ju chytil za jej ruky a pohlavným údom vnikol do pohlavných organov poškodenej,
kde aj následne došlo k jeho vyvrcholeniu, čomu sa poškodená V. G. verbálne aj fyzicky bránila tým,
že sa ho snažila odstrčiť rukami aj nohami a vravela mu, aby to nerobil, pričom týmto svojim konaním
poškodenej nespôsobil žiadne zranenia,

t e d a

- blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a iným správaním, ktoré
ohrozilo jej fyzické a psychické zdravie a obmedzilo jej bezpečnosť a uvedený čin spáchal závažnejším
spôsobom konania, t. j. po dlhší čas,
- násilím donútil ženu k súloži a uvedený čin spáchal na chránenej osobe, t. j. na blízkej osobe,

t ý m s p á c h a l

- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného
zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona,
- zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a ustanovenie § 127 ods. 4 Tr. zákona.

Za to sao d s u d z u j e

podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j), l), n) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2,

3 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 5 (piatich) rokov.

Podľa§48ods.1,ods.2písm.a)Tr.zákonasúdobžalovanéhonavýkontrestuodňatiaslobodyzaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podala na Okresný súd Rimavská Sobota
obžalobu na obvineného H. N. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.

a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, § 138 písm. b/ Tr. zák. a zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2
písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a ustanovenie
§ 127 ods. 4 Tr. zákona na tom skutkovom základe ako je to uvedené v tejto obžalobe.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného H. N., ktorý podľa § 257

ods. 1 písm. b) Tr. poriadku dal vyhlásenie do zápisnice, že zo žalovaného skutku sa cíti byť vinný,
žalovaný skutok spáchal tak, ako je presne popísaný v obžalobe, svoje konanie ľutoval a pokiaľ sa týkalo
ďalších podrobností, zotrval na svojich výpovediach z prípravného konania.

Samosudca obžalovanému na hlavnom pojednávaní položil otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f),

g), h) Tr. poriadku a obžalovaný na všetky otázky odpovedal kladne.

Podľa § 257 ods. 5 Tr. poriadku samosudca poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine ako
aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a
v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.

c) Tr. poriadku.

Podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prokurátorka nemala námietky k vyhláseniu obžalovaného, že sa cíti byť
vinný zo žalovaného skutku a doporučila ho prijať.

Podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania
skutku, ktorý je presne popísaný v obžalobe a ďalej podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku súd vzhľadom na
prijaté vyhlásenie obžalovaného rozhodol tak, že sa vykoná dokazovanie len obmedzenom rozsahu na
hlavnom pojednávaní, a to len vo výroku o treste a o ochrannom opatrení.

Samosudca vykonal ďalšie dokazovanie na hlavnom pojednávaní prečítaním listinných dôkazov, a to
trestnéhorozkazusp.zn.11T/144/2014,hodnotení ÚVVaÚVTOSBanskáBystrica,správyzNemocnice
pre obvinených a odsúdených Trenčín, ďalej prečítal správy o povesti na obžalovaného, odpis registra
trestov, výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR.

Samosudca podľa § 268 ods. 2 Tr.por. prečítal znalecký posudok č. 12/2020 MUDr. M. S. na
obžalovaného H. N. z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatrie a sexuológie a na záver
oboznámil s celým ďalším podstatným obsahom spisu sp.zn. 2T/30/2020 Okresného súdu Rimavská
Sobota a s obsahom pripojených spisov Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 11T/144/2014 a
3Tp/87/2019.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisleodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný H. N. od presne
nezisteného času a dňa roku 2015 do 21.30 h 09.12.2019 v rodinnom dome č. XX v obci N., okres
F. Z., počas spolužitia so svojou družkou V. G., nar. XX.XX.XXXX v F. Z., trvalým bydliskom N. XX,
okres F. Z., jej opakovane pod vplyvom alkoholu, viackrát v mesiaci vynadal, fyzicky ju napádal tak,
že ju kopal do hlavy, škrtil ju, pľul na ňu, z postele ju hádzal o zem, odopieral jej viackrát spánok, v
jednom prípade jej priložil nôž ku krku s vyhrážkou, že ju zabije a naposledy 09.12.2019 okolo 21.30 h

ju dvakrát bezdôvodne kopol do hlavy, čím svojej družke V. G. spôsobil podliatinu pod pravým okom,
čím jej spôsobil zranenie s dobou liečby do 7 dní a taktiež od presne nezisteného dňa viackrát proti vôli
svojej družky V. G. vykonal s ňou súlož a naposledy v presne nezistený deň v lete v roku 2019 v obci
N., okres F. Z. v rodinnom dome č. XX, stiahol svoju družku V. G. z postele na zem, roztrhol jej pyžamo,
zaľahol ju, pričom ju chytil za jej ruky a pohlavným údom vnikol do pohlavných organov poškodenej,

kde aj následne došlo k jeho vyvrcholeniu, čomu sa poškodená V. G. verbálne aj fyzicky bránila tým,
že sa ho snažila odstrčiť rukami aj nohami a vravela mu, aby to nerobil, pričom týmto svojim konaním
poškodenej nespôsobil žiadne zranenia.

Tieto skutočnosti boli preukázané trestným oznámením a doplnením trestného oznámenia poškodenej

V. G., zápisnicami o výpovedi svedkyne a zároveň poškodenej V. G. z prípravného konania, výpoveďami
svedkovzprípravnéhokonaniaN.Z.,F.G.,O.G.,V.G.aŽ.N.,znaleckýmposudkomč.12/2020zodboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie a sexuológie na obvineného H. N., znaleckým posudkom
č. 4/2020 z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychológie a klinickej psychológie dospelých na
poškodenú V. G., fotodokumentáciou ku zraneniam poškodenej V. G. z 10.12.2019, lekárskymi správami

z chirurgie a gynekológie na poškodenú V. G., výpisom z SMS hovorov z mobilného telefónu N. Z. pri jej
konverzácii s poškodenou V. G. z 09.12.2019, ostatnými listinnými dôkazmi, ako aj samotným doznaním
obžalovaného H. N., ktorý urobil ústne vyhlásenie do zápisnice o hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods.
1 písm. b) Tr. por., že sa cíti byť vinný zo žalovaného skutku, uvedený skutok spáchal tak ako je presne
popísaný v obžalobe, svoje konanie oľutoval.

Zo znaleckého posudku č. 12/2020 z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie a sexuológie
na obvineného H. N. vyplýva, že úroveň jeho kognitívnych schopností nie je defektná. Jeho intelektové
schopnosti sa pohybujú v pásme populačnej normy. Znalec u neho nezistil ani poruchu myslenia a
vnímania v zmysle psychickej poruchy v pravom zmysle sova, t. j. psychózy. Jedná sa o abnormne

štrukturovanú osobnosť, hlavne s rysmi impulzivity a nezdržanlivosti, čo je z psychiatrického hľadiska
považované za trvalú poruchu osobnosti neznižujúcu vo všeobecnosti ovládacie ani rozpoznávacie
schopnosti, nevyžadujúce liečbu. V čase posudzovanej trestnej činnosti znalec zistil u obvineného
javy simplexnej, prostej opitosti stredného stupňa, ktorá viedla k nepodstatnému zníženiu jeho
ovládacích schopností, pričom jeho rozpoznávacie schopnosti boli zachované. Znalec odporučil

uložiť obžalovanému H. N. ochrannú protialkoholickú liečbu ústavnou formou, keďže zistil u neho
závislosť od alkoholu, habituálny, návykový alkoholizmus. Závislosť od iných návykových látok znalec
u obžalovaného nezistil. Obžalovaný H. N. chápal zmysel a účel trestného konania. Motivácia konania
obžalovaného H. N. vychádzala z osobnostných rysov obžalovaného, ako aj zistenej závislosti od
alkoholu, simplexnej opitosti zistenej u neho v čase činu. Znalec u obžalovaného nezistil sklon ku

skresľovaniu výpovede, v danom prípade však nemožno vylúčiť účelové konanie obžalovaného. V
prípade úspešnej protialkoholickej ústavnej liečby je u H. N. dobrá prognóza jeho prevýchovy.

Súd konanie obžalovaného H. N. právne kvalifikoval vychádzajúc z daného záveru ako zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona,

s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona, lebo blízkej osobe spôsobil fyzické
utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a iným správaním, ktoré ohrozilo jej fyzické a
psychické zdravie a obmedzilo jej bezpečnosť a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t.j. po dlhší čas a takto v plnom rozsahu svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty
uvedeného zločinu.

Ďalej súd konanie obžalovaného H. N. právne kvalifikoval ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods.
2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a ustanovenie
§ 127 ods. 4 Tr. zákona, lebo násilím donútil ženu k súloži a uvedený čin spáchal na chránenej osobe,
t. j. na blízkej osobe a takto v plnom rozsahu svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty uvedeného zločinu.

Obžalovaný H. N. v mieste svojho trvalého bydliska v obci N. ako aj v obci N. požíva dobrú povesť,
je bez zamestnania. V priestupkovom konaní nebol stíhaný za priestupky. Zo správy Ústavu na výkon
väzby a ÚVTOS Banská Bystrica vyplýva, že počas výkonu väzby je hodnotený kladne a jeho správanie
a vystupovanie bolo slušné a disciplinované. Disciplinárne nebol odmenený ani potrestaný.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný doteraz bol dvakrát súdne trestaný, naposledy trestným
rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 11T/144/2014 zo dňa 30.9.2014, právoplatným dňa
30.10.2014 pre prečin výtržníctva spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 364 ods. 1 písm.
a/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov. V skúšobnej dobe sa 31.10.2017 osvedčil a hľadí sa na neho

akoby nebol odsúdený.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následkov, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 Tr. zákona súd zistil u obžalovaného tri poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. j)Tr.
zákona, že pred spáchaním trestného činu žil riadnym životom, podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, že sa
priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, že
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona súd zistil u obžalovaného aj jednu priťažujúcu okolnosť, že
spáchal viac trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona súd pri určení druhu trestu a jeho výmery musí prihliadnuť na pomer a

mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa§39ods.3písm.d)Trestnéhozákonapriukladanítrestupodzákonomustanovenútrestnúsadzbu
však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona
dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.

V danom prípade súd zistil, že u obžalovaného je pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 3:1.

Súd sa uvedenými základnými zásadami pri ukladaní trestu riadil a obžalovanému uložil na jeho
prevýchovu a nápravu úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 (piatich) rokov t.j.
pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, lebo zákon umožňoval vrámci tejto trestnejsadzby uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere od 7 (siedmich) rokov do 15 (pätnástich)
rokov. Súd vzhľadom na doterajší spôsob života obžalovaného zistil, že uloženie takého prísneho
nepodmienečného trestu odňatia slobody by bol pre neho neprimerane prísny, a preto mu na jeho

prevýchovu uložil za použitia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona úhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, a to úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 5 rokov, ktorý považuje za dostatočne primeraný na jeho prevýchovu a nápravu. Pre výkon trestu
odňatia slobody súd obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, lebo tento v posledných desiatich rokoch pred

spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.

Súd podľa § 73 ods. 2 písm. c) , písm. d) Tr. zákona obžalovanému zároveň uložil aj ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou ako to vyplýva zo znaleckého posudku a takúto formu
ochranného liečenia odporúčal uložiť obžalovanému aj znalec vo svojom znaleckom posudku.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd prišiel k záveru, že tento úhrnný nepodmienečný trest
odňatiaslobodyspoluajsochrannýmopatrenímdávajúdostatočnúzáruku,žepovedúkúčinnejochrane
spoločnosti pred páchateľmi takejto trestnej činnosti.
- blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán,

ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a iným správaním, ktoré
ohrozilo jej fyzické a psychické zdravie a obmedzilo jej bezpečnosť a uvedený čin spáchal závažnejším
spôsobom konania, t. j. po dlhší čas,
- násilím donútil ženu k súloži a uvedený čin spáchal na chránenej osobe, t. j. na blízkej osobe,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.