Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. jún 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8Csp/178/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117226044
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5117226044.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu:

Platiť sa oplatí s.r.o. so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO 45 684 618, právne zastúpená: Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Michalská 14, Bratislava, proti žalovanej: V. K., N.. X.XX.XXXX,
C. A. A. XX, XXX XX Ž., Š. Y. B.R, právne zastúpená: STEHURA & partners, s.r.o., advokátskou
kanceláriou so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, o zaplatenie 476,97 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštnančného a druhoinštančného

konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu 30.8.2017 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by
žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 476,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 98,44 Eur od 4.9.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
94,98 eur od 4.10.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 94,98 eur od
4.11.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 94,98 eur od 4.12.2014
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 93,59 eur od 6.1.2015 do zaplatenia
a náhradu trov konania.

2. Svoj nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od
Slovak Telekom, a.s. Bratislava na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015
a odovzdávajúceho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 12.2.2016. Postúpenie pohľadávky bolo
žalovanému oznamované listom zo dňa 12.2.2016. Právny predchodca žalobcu a žalovaná sa na
základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov
dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanej poskytovať v nich vymedzené služby a

žalovaná bude uhrádzať odplatu za poskytované služby spojené s užívaním 2 kusov SIM kariet, ku ktorej
bolo pridelené telefónne číslo 902110700 a 911640839. Právny predchodca žalobu vystavil žalovanej
za poskytnuté služby faktúry, ktoré však žalovaná neuhradila riadne a včas. Právny predchodca žalobcu
žalovanému vystavil faktúru č. 7407811134 vo výške 98,44 Eur, splatnú dňa 3.9.2014, faktúru č.
7408765501 vo výške 94,98 Eur, splatnú dňa 3.10.2014, faktúru č. 7409728968 vo výške 94,98 Eur,
splatnú dňa 3.11.2014, faktúru č. 7410690750 vo výške 94,98 Eur, splatnú dňa 3.12.2014, faktúru č.
7411654594 vo výške 93,59 Eur, splatnú dňa 5.1.2015, uplatňuje výlučne odplatu za poskytnuté služby

s príslušným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, sp. zn. 8Csp/178/2017-27 zo dňa 20.11.2017, ktorým v plnom
rozsahu vyhovel žalobe žalobcu.4. V zákonnej lehote doručila dňa 8.12.2017 žalovaná súdu odpor proti platobnému rozkazu (č.l. 31), v
ktorom uviedla, že s právnym predchodcom žalobcu neuzatvárala žiadnu zmluvu ani dodatky k zmluve ,

a tak jej nemohli by odovzdané dve SIM karty a dva mobilné telefóny. Podpis na zmluve a dodatkoch
nepatrí žalovanej.

5. Súd následne platobný rozkaz uznesením zo dňa 5.3.2018 zrušil a žalobu vyzval na vyjadrenie k
odporužalovanej.Pozmenezákonnéhosudcu,súdžalobcuvyzval,abysohľadomnatvrdeniažalovanej

uviedol, či trvá na podanej žalobe. Žalobca na výzvu súdu nereagoval.

6. Súd následne vo veci nariadil termín pojednávania na 13.5.2019, na ktorom vec prejednal a rozhodol
tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Na základe odvolania žalovanej, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení Krajský súd v Žiline konštatoval, že žalovaná už v odpore

proti platobnému rozkazu uviedla, že s právnym predchodcom žalobcu zmluvy o poskytovaní služieb
neuzatvorila. Podpis na zmluvách, resp. predložených kópiách a dodatkoch nie je jej, taktiež neobdržala
žiadne SIM karty ani telefóny a nevyužívala žiadne služby v zmysle obsahu predmetných zmlúv. Podľa
nej došlo k zneužitiu osobných údajov a k sfalšovaniu podpisu. Odvolací súd zdôraznil, že dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje

z nich pre seba priaznivé právne následky. Listiny, ktoré majú preukazovať vznik právneho vzťahu,
sú v tomto prípade listinami súkromnými a pre posúdenie ako dôkazného prostriedku je významná
ich pravosť a pravdivosť. V tomto prípade pravosť listiny namietaná nebola. Nebolo spochybnené,
že právny predchodca žalobcu vyhotovil zmluvy s určitým obsahom a prípadne jeho zástupca ich
podpísal. V konaní teda nebola spochybňovaná pravdivosť súkromnej listiny. Popretá však bola jej

pravosť, a to v tom zmysle, že právny vzťah v nej upravený nevznikol tak, aby zaväzoval v tomto konaní
označenú žalovanú. Tá tvrdí, že listiny nepodpísala. Takéto tvrdenie je preto dostatočne relevantné k
tomu, aby pravosť listiny vo vzťahu k nej musela byť dokazovaná. V tomto prípade bremeno tvrdenia i
bremeno dôkazné ohľadom pravosti listiny je na tom, kto z pravosti listiny pre seba odvodzuje priaznivé
právne následky. Ak teda žalobca tvrdí, že vstúpil do práv a povinností svojho právneho predchodcu

a má nárok na zaplatenie žalovanej sumy z toho dôvodu, že žalovaná uzatvorila zmluvu, avšak z nej
vyplývajúce povinnosti nesplnila, je na ňom, aby preukázal, pokiaľ žalovaná popiera pravosť listiny,
resp. svojho podpisu na uvedených zmluvách, že skutočne zmluvný vzťah uzatvoril s ním označenou
osobou (so žalovanou). Odvolací súd sa v tomto prípade stotožnil s odvolateľom, ktorý poukazoval
pri hodnotení dôkazov na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu. Hlavnou myšlienkou je téza, že negatívne

skutočnosti sa nedokazujú, nositeľom dôkazného bremena pri dôslednom uplatňovaní tejto zásady je
vždy procesná strana, ktorá tvrdí pozitívne skutočnosti. Z logiky potom vyplýva, že nemožno preukázať
trvajúcu negatívnu skutočnosť, ale rovnako ako inú negatívnu skutočnosť je možné ju preukázať inou
pozitívnou skutočnosťou, ktorá negatívnu skutočnosť vylúči. V tomto prípade žalovaná tvrdí, že zmluvu
nepodpísala, je teda na žalobcovi, aby pozitívne preukázal, že zmluva bola uzatvorená so žalovanou,

a preto sa na ňu vzťahuje aj obsah zmluvy a je povinná v prípade preukázania neplnenia si svojich
povinností za poskytnuté služby zaplatiť. Žalovaný v odvolaní poukázal na viaceré rozhodnutia súdov,
kde bola riešená otázka dôkazného bremena a dokazovania, avšak súd sa nie dostatočným spôsobom
v odôvodnení rozsudku vysporiadal s tým, prečo došlo k odklonu od výkladu jednotlivých právnych
ustanovení. Žalovaná v tomto prípade vôbec na obranu netvrdila, že jej bol odcudzený občiansky

preukaz a že týmto došlo k zneužitiu jej osobných údajov. Naopak, toto tvrdenie prezentoval žalobca,
avšak nijakým spôsobom to nepreukazuje, že žalovaná je tou osobou, ktorá mala uzatvoriť zmluvu
o poskytovaní telekomunikačných služieb. Na základe uvedeného tak odvolací súd uložil súdu prvej
inštancie vec opätovne prejednať a rozhodnúť s tým, že súd opätovne vyhodnotí jednotlivé dôkazy
s prihliadnutím na procesnú teóriu o dôkaznom bremene a až potom bude môcť dôjsť k záveru, či

žalobcom predložené dôkazy sú postačujúce k tomu, aby bol prijatý záver, že označená žalovaná je tou
osobou, ktorej vznikli práva a povinnosti vo vzťahu k žalobcovi z ním tvrdených dôvodov (že teda bola
účastníkom zmluvy, na základe ktorej sa zaviazala riadne vykonávať úhrady za poskytované služby).

7. Po doručení uznesenia odvolacieho súdu, súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na 23.3.2020,

ktoré na žiadosť žalobcu a z dôvodov opatrení súvisiacich so šírením koronavírusu odročil na 15.4.2020
a následne na 1.6.2020. Právny zástupca žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 19.3.2020 okrem
iného žiadal a poukázal tým aj na vyjadrenie zo dňa 7.5.2019, že ako postupník môže iba vychádzať z
podkladov, ktoré mu poskytol právny predchodca žalobcu, t.j. spoločnosť Slovak Telekom, a.s. Okremtoho uviedol, že u právneho predchodcu žalobcu preveroval tvrdenia žalovanej ohľadom pravosti
podpisunazmluve,načoprávnypredchodcanereagoval.Uvedenýdôkazžiadalvykonaťzostranysúdu.

8. Súd následne vyzval spoločnosť Slovak Telekom, a.s., t.j. právneho predchodcu žalobcu, aby súdu
oznámil okolnosti uzatvorenia zmlúv so žalovanou s ohľadom na to, že žalovaná poprela v konaní
pravosť jej podpisu na zmluvách. Dňa 6.4.2020 doručil právny predchodca žalobcu súdu odpoveď na
výzvu súdu (č.l. 168), v ktorej uvádza, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca odovzdala
všetky doklady a informácie ohľadom uvedeného zmluvného vzťahu žalobcovi. Odpoveď na výzvu súdu

súd zaslania právnemu zástupcovi žalobcu na vedomie.

9. Na pojednávaní dňa 1.6.2020 súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho
zástupcu a žalovanej. Žalobca ani jeho právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili.
Právny zástupca vo svojej záverečnej reči zotrval na predošlých vyjadreniach a konštatoval, že v danom
prípade dohody s právnym predchodcom žalobcu žalovaná nepodpísala a muselo dôjsť k zneužitiu a k

napodobeniu jej podpisu, čo je viditeľné aj voľným okom pri porovnaní jej podpisov. Mal za to, že žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal pravosť predmetných zmlúv a neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
vzniku právneho vzťahu, na základe ktorého boli vystavené faktúry, ktorých zaplatenia sa v tomto konaní
domáha a z tohto dôvodu preto žiadal, aby súd žalobcu zamietol a priznal žalovanej nárok na náhradu
trov konania voči žalobcov. Následne súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením listinných

dôkazov nachádzajúcich sa v spise a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

10. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

11. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

12. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

13. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len
„ZEK“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

14. Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b) ZEK, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej
faktúry.

15. Podľa ust. § 44 ods. 1 ZEK, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať
všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je
písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych
automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je

možnémeniťajinouakopísomnouformou,aksanatomzmluvnéstranydohodnú;toneplatíprezáväzky
účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

16. Podľa ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že podpisy na zmluvách ani dodatku nie sú jej
a došlo k zneužitiu jej osobných údajov. Sporná tak bola samotná pasívna legitimácia žalovanej v spore.Súd prvej inštancie, viazaný závermi rozhodnutia odvolacieho súdu, vec opätovne prejednal a rozhodol.
Opätovne súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej o nepravosti jej podpisu na zmluve
ako súkromnej listine. Pri posudzovaní žalobného nároku súd v zmysle usmernení odvolacieho súdu

vychádzal z tzv. „negatívnej dôkaznej teórie“. V prejednávanej veci súd preto vychádzal aj zo záverov
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/81/2010, podľa ktorého: „Samotná skutočnosť, či účastník
konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť
rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma

práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže
meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane
toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia
(niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo

žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.“

19. Na základe uvedeného dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, ktorý v konaní navrhol vykonať ako
dôkaz dopyt na jeho právneho predchodcu, t.j. spoločnosť Slovak Telekom, a.s. za účelom vyjadrenia sa
k okolnostiam uzatvorenia zmlúv so žalovanou s ohľadom na to, že žalovaná poprela pravosť podpisu

na zmluvách. Z vyjadrenia právneho predchodcu žalobcu doručenej na výzvu súdu nevyplývajú žiadne
konkrétne okolnosti týkajúce sa uzatvorenia zmlúv so žalovanou, ktoré sú predmetom tohto sporu. Z
uvedenéholistinnéhodôkazutaksúdnemalzapreukázanéodstránenierozporuvtvrdeniachstránsporu
ohľadom pravosti podpisu žalovanej na zmluve. Právny predchodca žalobcu sa nevyjadril k námietke
žalovanej o nepravosti jej podpisu na zmluvách, a tak žalobca, ktorý nenavrhol na preukázanie svojich

tvrdení, žiadne iné dôkazy, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že zmluvu uzatvorila s jeho
právnym predchodcom žalované, resp. že podpis na zmluvách ako súkromných listinách patrí žalovanej.
Na základe uvedeného súd konštatuje, že pasívna legitimácia žalovanej nebola preukázaná, a tak súd
žalobu bez ďalšieho v celom rozsahu zamietol.

20. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

21. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1, C.s.p.. Žalovaná
bola vo veci v plnom rozsahu úspešná, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov celého konania v
pomere 100 %, pričom súd zdôrazňuje, že nárok na náhradu trov konania zahŕňa trovy prvoinštančného
ako aj druhoinštačného konania, ktoré tvoria jeden celok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvola.nie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.