Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2020

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 62Cpr/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319201659
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Maškovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1319201659.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore Ž.: M.

Q., G.. XX.XX.XXXX, K. C. Č.. XXXX/XX, K., zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Ivan
Syrový, s.r.o. so sídlom Kadnárova č. 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: BIOMETRIC,
spol. s r. o. so sídlom Rovniankova č. 2/1658, Bratislava, IČO: 43 874 801, zastúpenému advokátom
JUDr. Ľubošom Jurčom, Pribinova č. 25, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomeružalovanýmzodňa18.01.2019,doručené
žalobcovi dňa 22.01.2019, ktorým mal byť okamžite skončený pracovný pomer medzi žalobcom a

žalovaným, založený pracovnou zmluvou zo dňa 17.04.2014 je neplatné, a pracovný pomer končí,
nakoľko nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 18.03.2019, sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia, že okamžité
skončenie pracovného pomeru žalovaným zo dňa 18.01.2019, doručené žalobcovi dňa 22.01.2019,

ktorým mal byť okamžite skončený pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným, založený pracovnou
zmluvou zo dňa 17.04.2014, je neplatné a pracovný pomer trvá, ako aj určenia, že okamžité skončenie
pracovného pomeru žalovaným zo dňa 12.02.2019, doručené žalobcovi toho istého dňa, ktorým mal
byť okamžite skončený pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným, založený pracovnou zmluvou
zo dňa 17.04.2014, je neplatné a pracovný pomer trvá. Žalobu odôvodnil vecne tým, že žalobca
dňa 17.04.2014 uzatvoril pracovnú zmluvu so žalovaným na funkciu obchodný zástupca a podľa
prvého okamžitého skončenia pracovného pomeru, vyhotoveného a podpísaného zamestnávateľom

dňa 18.01.2019, sa mal pracovný pomer skončiť dňom 18.01.2018, t. j. ešte predtým, ako bolo
prvé okamžité skončenie doručené zamestnancovi (22.01.2019) a dokonca ešte predtým, ako sa
zamestnávateľ údajne dozvedel o dôvode na jeho skončenie (15.01.2019), a preto keď pracovný pomer
nemôže skončiť skôr, než je písomnosť doručená, okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné z
formálnych dôvodov a žalobca trvá na ďalšom zamestnávaní. Zdôraznil, že formálne nedostatky prvého
okamžitého skončenia pracovného pomeru si uvedomil aj žalovaný, a preto dňa 12.02.2019 vyhotovil
a doručil žalobcovi druhé okamžité skončenie pracovného pomeru, čím potvrdil, že doručením prvého

okamžitého skončenia, t. j. dňa 22.01.2019 pracovný pomer neskončil a druhým okamžitým skončením
nemožno konvalidovať neplatnosť prvého okamžitého skončenia pracovného pomeru. Napriek tomu
žalovaný nevyplatil zamestnancovi mzdu za január, hoci mu poslal na účet nárokovú sumu za stravné
lístky za mesiac január, čím de facto uznal trvanie pracovného pomeru v januári.2. V druhom okamžitom skončení žalovaný uviedol, že dňa 15.01.2019 sa dozvedel z internetovej
stránky obchodného registra o tom, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu tým, že neoznámil

zamestnávateľovi, že je spoločníkom a konateľom spoločnosti e-Point communications Slovakia, s.r.o.,
IČO: 51 885 212, so sídlom Tolstého 5, Bratislava, ktorá vykonáva vo vzťahu k zamestnávateľovi
konkurenčnú činnosť. Žalobca považoval za účelové tvrdenie zamestnávateľa, že o podnikaní žalobcu
sa dozvedel dňa 15.01.2019, nakoľko vyššie uvedená spoločnosť vznikla dňa 23.08.2018, a preto
o podnikaní žalobcu sa mohol dozvedieť aj skôr, kedykoľvek od zápisu spoločnosti do obchodného

registra. Žalobca mal preto za to, že formulácia druhého okamžitého skončenia pre posúdenie, či
bola dodržaná subjektívna lehota pre skončenie pracovného pomeru, nie je dostatočne určitá. V tejto
súvislosti žalobca tiež namietol, že žalovaný neuviedol, kedy sa dozvedel o ním tvrdenej skutočnosti,
že spoločnosť e-Point communications Slovakia, s.r.o. uzatvorila s jeho klientom - spoločnosťou
HYDAC Electronic, s.r.o. zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie konkurenčného produktu.
Vzhľadom na uvedené, žalobca listom zo dňa 26.02.2019 oznámil žalovanému, že na zamestnávaní

trvá. Žalobca tiež vzhliadol špekulatívnosť v konaní žalovaného v tom, že ešte predtým, ako vyhotovil
prvé okamžité skončenie, navrhol žalobcovi skončenie pracovného pomeru dohodou s tým, že na druhý
deň uzatvoria zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej mala spoločnosť e-Point communications
Slovakia, s.r.o. ako sprostredkovateľ vyvíjať činnosť pre záujemcu - žalovaného, smerujúcu k obstaraniu
príležitosti v prospech záujemcu na uzatvorenie zmluvy o dielo. Z uvedeného mal žalobca za zrejmé,

že zamestnávateľ mal záujem o ďalšiu spoluprácu, ale keďže nedošlo k podpisu dohody o skončení
pracovného pomeru a zmluvy o sprostredkovaní, rozhodol sa radšej pracovný pomer jednostranne
skončiť. Svoje tvrdenia žalobca podporil dôkazne pracovnou zmluvou zo dňa 17.04.2014, okamžitým
skončením pracovného pomeru zo dňa 18.01.2019, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa
12.02.2019, výzvou žalobcu na zaplatenie dlžnej mzdy zo dňa 04.03.2019, vyjadrením k výpovedi zo

dňa 26.02.2019, návrhom zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 16.01.2019 a návrhom dohody o skončení
pracovného pomeru zo dňa 15.01.2019.

3. Žalovaný sa dňa 30.04.2019 písomne vyjadril k žalobe s tým, že napriek tomu, že žalobca mal z
pracovnej zmluvy (článok VIII. bod 8.1 - 8.4), ale ja zo zákona zakázané zakladať obchodné spoločnosti

a pôsobiť v nich ako štatutárny orgán, tak tento zákaz porušil, keď založil obchodnú spoločnosť e-Point
communications Slovakia, s.r.o., v ktorej je od 23.08.2019 konateľom a spoločníkom, pričom spoločnosť
má konkurenčný charakter k žalovanému aj z dôvodu rovnakého predmetu činností. Namietol, že
žalobca nemal povolenie od zamestnávateľa, aby sa mohol stať spoločníkom a konateľom uvedenej
spoločnosti s tým, že žalobca nepoprel tvrdenia, že v čase trvania pracovného pomeru založil obchodnú

spoločnosť, hoci si bol vedomý, že takéto konanie je podľa pracovnej zmluvy možné považovať
za závažné porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Žalovaný uviedol, že skutočnosť žalobcom založenej spoločnosti zistil dňa 15.01.2019 z internetovej
stránky obchodného registra, keď žalovaného v uvedený deň upozornil jeho klient - spoločnosť HYDAC
Electronic, s.r.o., IČO: 36 400 955 prostredníctvom e-mailovej komunikácie na to, že žalobca s ním

uzatvoril zmluvu o dielo, teda bez vedomia žalovaného. Z e-mailovej správy od spoločnosti HYDAC
Electronic, s.r.o. sa žalovaný dozvedel, že po predchádzajúcom rokovaní medzi žalobcom a klientom
žalovaného (spoločnosťou HYDAC) vo veci montáže dochádzkového/stravovacieho systému žalobca
ponúkol klientovi, aby neuzatváral obchod so žalovaným, ale aby uzatvoril obchod so žalobcovou
spoločnosťou.Svojímúmyselnýmkonanímtakžalobcaspôsobilsvojmuzamestnávateľovi(žalovanému)

škodu v sume 6.089,59 €, keďže zmaril obchod medzi svojím zamestnávateľom a jeho klientom. Keď
sa žalovaný dozvedel o konaní svojho zamestnanca, kontaktoval ho za účelom vysvetlenia daných
skutočností.Zostranyžalovanéhomubolipredloženédvemožnostiďalšiehopostupu,atobuďokamžité
skončenie pracovného pomeru pre niekoľkonásobné závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo
možnosť ďalšej spolupráce vo forme zmluvy s jeho spoločnosťou e-Point communications Slovakia,

s.r.o. v prípade, že nahradí spôsobenú škodu vo forme dohody so spoločnosťou HYDAC Electronic,
s.r.o. Dňa 18.01.2019 žalobca prostredníctvom e-mailovej komunikácie potvrdil, že súhlasí s dohodou o
skončení pracovného pomeru a ďalšou spoluprácou so žalovaným vo forme zmluvy o sprostredkovaní,
na základe ktorej by nemohlo dôjsť zo strany žalobcu k zneužívaniu jeho postavenia ako obchodného
zástupcu - zamestnanca. Z dôvodu, že dňa 22.01.2019 žalobca na osobnom stretnutí zrazu uviedol,

že s ničím nesúhlasí a bude sa brániť súdnou cestou, žalovaný, ktorý stratil akúkoľvek dôveru v
osobe žalobcu, pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Neskôr však žalovaný zistil, že
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.01.2019 vykazuje chyby v písaní, pretože namiesto
dátumu 18.01.2019 uviedol dátum so starým rokom, a to 18.01.2018, preto uvedomujúc si svojuchybu, uznal neplatnosť prvého okamžitého skončenia pracovného pomeru a doručil v poradí druhé
okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré si žalobca prevzal osobne dňa 12.02.2019. Žalovaný bol
toho názoru, že v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 12.02.2019 dostatočne odôvodnil

žalobcomzávažnýmspôsobomporušenúpracovnúdisciplínu,apretopovažujúchozaprávneperfektné,
pracovný pomer skončil dňa 12.02.2019. Z uvedených dôvodov, zastávajúc názor, že žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno, žiadal žalobu zamietnuť.

4. K vyjadreniu žalovaného sa dňa 06.11.2019 písomne (replikou) vyjadril žalobca, poukazujúc na

účelovosť konania žalovaného, ktorý sám priznal, že žalobcovi ponúkol buď okamžité skončenie
pracovného pomeru alebo možnosť ďalšej spolupráce z titulu sprostredkovateľskej zmluvy, ku ktorej
však nedošlo. Žalobcovi nebolo zrejmé, prečo by zamestnávateľ ponúkal zamestnancovi ďalšiu
spoluprácu, pokiaľ jeho správanie považoval za natoľko závažné, že s ním okamžite skončil pracovný
pomer. Podľa názoru žalobcu tak išlo o značne neštandardné konanie zamestnávateľa, ktorým sa
chcel vyhnúť svojej povinnosti platiť za zamestnanca odvody. Ďalej zdôraznil, že žalovaný nepreukázal,

kedy sa dozvedel o údajnom konkurenčnom konaní žalobcu, pretože prosté tvrdenie že sa tak stalo
15.01.2019, nestačí. Mal za to, že formulácia druhého okamžitého skončenia nie je dostatočne jasná a
určitá pre posúdenie, či bola dodržaná subjektívna lehota pre skončenie pracovného pomeru podľa §
68 ods. 2 ZP. Napokon, vzhľadom na uznanlivý postoj žalovaného, považoval za nespornú skutočnosť,
že prvé okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.

5. K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný v duplike tak, že v súvislosti so škodou, ktorú si uplatňuje
v upomínacom konaní voči žalobcovi ako bývalému zamestnancovi, poukázal na tento fakt, aby súd
rozhodujúci tento spor, vedel o nekalých praktikách žalobcu voči žalovanému. Ďalej žalovaný poukázal
na hodnotenie porušenia pracovnej disciplíny z hľadiska plnenia základných povinností zamestnanca,

intezitu porušenia pracovnej disciplíny a právne následky pri zavinenom porušení pracovných povinností
v zmysle odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.04.2010, sp. zn. 5Cdo 95/2009.
Predkladajúc e-mailovú komunikáciu zo dňa 23.01.2019 a 25.01.2019 uviedol, že žalobca sa vôbec
nepokúsil danú situáciu vyriešiť rozumnou cestou a ďalšia spolupráca so žalovaným zlyhala kvôli jeho
neochote; žalovaný sa chcel stretnúť so žalobcom, a žalobca to odmietol, takže nie je pravdou, že

konanie žalovaného, ale práve konanie žalobcu bolo účelové. Považoval za nezakladajúce sa na pravde
tvrdenie žalobcu týkajúce sa neštandardného konania žalovaného, argumentujúc tým, že žalobca mal
priamo v pracovnej zmluve taxatívne uvedené konania, ktoré sú považované za závažné porušenie
pracovnej disciplíny a tieto ustanovenia naplnil tým, že bez súhlasu svojho zamestnávateľa si založil
obchodnú spoločnosť, s ktorou podnikal a obchádzal tak svojho zamestnávateľa. Žalobca zneužil svoje

pracovné postavenie a konal v rozpore so záujmami svojho zamestnávateľa aj tým, že neuzatváral
s klientmi žalovaného zmluvy pre svojho zamestnávateľa, ale zmluvy uzatváral pre svoju obchodnú
spoločnosť. Žalovaný bol preto povinný okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom. Namietol
pravdivosť tvrdenia, že pracovný pomer skončil so žalobcom z dôvodu neochoty platiť za neho odvody,
nakoľko žalovaný zamestnával žalobcu od roku 2014 a nikdy nemal problém s platením odvodov a v

súčasnosti zamestnáva na trvalý pracovný pomer viac ako 10 zamestnancov, za ktorých platí odvody.
Svoje tvrdenie, že o porušení pracovnej disciplíny žalobcom sa dozvedel dňa 15.01.2019, žalovaný
podporil e-mailovou komunikáciou medzi žalovaným a spoločnosťou HYDAC Electronic, s.r.o. zo dňa
15.01.2019. Vzhľadom na uvedené žalovaný bol presvedčený, že pracovný pomer okamžite skončil so
žalobcom tak v subjektívnej, ale aj objektívnej zákonnej lehote. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu,

že jeho obchodná spoločnosť má zapísané len všeobecné predmety podnikania, ako ktorákoľvek iná
spoločnosť, nakoľko podľa obchodného registra má spoločnosť žalobcu až päť predmetov činností
podnikania, ktoré sú rovnaké ako predmet podnikania žalovaného, a preto žalobca pri zakladaní
spoločnostivedel,žebudeposkytovaťrovnakéslužbyakojehozamestnávateľ.Kokamžitémuskončeniu
pracovného pomeru zo dňa 18.01.2019, ktorého neplatnosť uznal, uviedol, že je ochotný doplatiť

žalobcovi mzdu a odvody do skončenia jeho pracovného pomeru, ktoré nastalo dňa 12.02.2019.

6.Právnazástupkyňažalobcusaoboznámilasduplikoužalovanéhozodňa27.01.2020,doručenousúdu
dňa 05.03.2020, teda v deň nariadeného pojednávania, priamo na pojednávaní a zotrvala na skutkových
a právnych dôvodoch žalobcom uplatneného nároku.

7. Súd po zistení, že žalobca uplatnil svoj nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru včas
- v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť v súlade s ustanovením §
77 Zákonníka práce, prejednal pracovnoprávny spor na pojednávaní dňa 05.03.2020, vo veci vykonalkontradiktórnedokazovanielistinnýmidôkazmi,prednesomprávnychzástupcovstránazistilnasledovný
skutkový stav:

8. Žalovaný ako zamestnávateľ dňa 17.04.2014 uzatvoril so žalobcom ako zamestnancom pracovnú
zmluvu na dobu určitú (1 rok), na základe ktorej žalobca bol zamestnaný u žalovaného ako obchodný
zástupca, ktorá funkcia zahŕňala získavanie nových zákazníkov pre montáž a servis dochádzkových
systémov, kontaktovanie zákazníkov a získavanie ohlasov s používaním služieb, propagáciu a reklamu
produktov spoločnosti. Napriek uplynutiu dojednanej doby trvania pracovného pomeru strán, žalobca

naďalej vykonával prácu na pozícii obchodného zástupcu u žalovaného, preto sa ich písomne dohodnutý
pracovný pomer na dobu určitú zmenil na pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú.

9. Podľa článku VIII. bod 8.1 pracovnej zmluvy, zamestnanec sa zaväzuje počas trvania pracovného
pomeru nevykonávať žiadnu inú činnosť alebo poskytovať služby pre tretích v dobrovoľnom, zmluvnom
alebo pracovnoprávnom vzťahu, ani nevykonávať žiadnu inú činnosť, ktorá je totožná alebo obdobná

s činnosťou zamestnávateľa. V ostatnom si vedľajšie činnosti vyžadujú súhlas zamestnávateľa.
Zamestnanec sa taktiež zaväzuje, že počas trvania tejto zmluvy nezaloží bez súhlasu zamestnávateľa
obchodnú spoločnosť, nezíska, nenadobudne obchodné podiely alebo akcie alebo sa priamo alebo
nepriamo nezúčastní na žiadnej spoločnosti, ktorá je v priamej alebo nepriamej konkurencii so
zamestnávateľom. Porušenie uvedeného sa bude považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny

s možnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

10. Podľa článku VIII. bod 8.3 pracovnej zmluvy, zamestnanec je povinný písomne informovať
zamestnávateľaoexistenciivýkonufunkciíštatutárnehoorgánu,resp.členaštatutárnehoorgánuačlena
dozornejradyinýchprávnickýchosôb.Zamestnanecsazaväzujetakétonovéfunkcieprijímaťvýlučneso

súhlasomzamestnávateľa.Porušeniepovinnostízostranyzamestnancajemožnéhodnotiťakozávažné
porušenie pracovnej disciplíny. Výkon menovaných funkcií pre konkurenčné osoby sa bude považovať
za závažné porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa.

11. Podľa článku VIII. bod 8.4 pracovnej zmluvy, zamestnanec tiež vyhlasuje, že v čase podpisu
tejto zmluvy nevykonáva osobne ani prostredníctvom tretích osôb žiadnu podnikateľskú činnosť.
Zamestnanec je oprávnený podnikať výlučne so súhlasom zamestnávateľa. Porušenie povinností zo
strany zamestnanca je možné hodnotiť ako porušenie pracovnej disciplíny. Podnikanie v obore totožnom
alebo podobnom činnosti zamestnávateľa bez jeho súhlasu sa bude považovať za závažné porušenie

pracovnej disciplíny s možnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

12. Podľa článku 1 návrhu zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 16.01.2019, obchodná spoločnosť
e-Point communications Slovakia, s.r.o., IČO: 51 885 212 so sídlom Tolstého č. 5, Bratislava,
zastúpená žalobcom (konateľom) sa mala ako sprostredkovateľ zaviazať, že bude vyvíjať činnosť

smerujúcu k obstaraniu príležitosti na uzavretie sprostredkovanej zmluvy o dielo (zmlúv) v prospech
žalovaného ako záujemcu, a to aj opakovane. Do predmetu záväzku sprostredkovateľa patrí získavanie
nových príležitostí pre uzavretie zmlúv o dielo pre záujemcu, pre montáž a servis dochádzkových a
prístupových systémov, stravovacích systémov a iných prác stanovených v predmete činnosti záujemcu;
kontaktovanie nových zákazníkov, získavanie ohlasov s používaním služieb a propagácia i reklama

produktov záujemcu.

13. Listom zo dňa 18.01.2019 žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom, uzatvorený
pracovnou zmluvou zo dňa 17.04.2014, z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, a to
ku dňu 18.01.2018. Okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré žalobca prevzal dňa 22.01.2019,

žalovaný skutkovo odôvodnil tak, že dňa 15.01.2019 sa dozvedel o skutočnostiach svedčiacich o
závažnom porušení podmienok zmluvy o pracovnom pomere, nakoľko žalobca neuviedol svojmu
zamestnávateľovi, že je spolumajiteľom spoločnosti e-Point communications Slovakia, s.r.o., čím hrubo
porušil ustanovenia čl. VIII Konkurenčná doložka pracovnej zmluvy. Ďalej dôvodil tým, že v uvedený
deň bol žalovaný upovedomený svojím zákazníkom - spoločnosťou HYDAC Electronic, s.r.o., IČO: 36

400 955, že žalobca ako obchodný zástupca žalovaného sprostredkoval obchod v prospech svojej
spoločnosti e-Point communications Slovakia, s.r.o. /zmluva č. 0209/2018/ na úkor žalovaného, čím
pripravil žalovaného o ušlý zisk z tejto zákazky vo výške najmenej 6.500,- €. Žalovaný súčasne dôrazneupozornil žalobcu, aby pri svojom podnikaní okamžite prestal s používaním obchodného know-how
žalovaného.

14. Listom zo dňa 12.02.2019, žalovaný opätovne okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom,
uzatvorený pracovnou zmluvou zo dňa 17.04.2014, z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny,
a to z rovnakých skutkových dôvodov, ktoré uviedol v poradí prvom okamžitom skončení pracovného
pomeru, podporujúc ich dikciou príslušných zmluvných a zákonných ustanovení, ktorých porušenia
sa žalobca dopustil. Navyše dodal, že spoločnosť e-Point communications Slovakia, s.r.o., v ktorej je

žalobca spoluspoločníkom a konateľom, má konkurenčný charakter k žalovanému ako žalobcovmu
zamestnávateľovi v týchto činnostiach: kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi
(maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod); sprostredkovateľská činnosť v
oblasti obchodu, služieb, výroby; počítačové služby a služby súvisiace s počítačovým spracovaním
údajov. Napokon žalovaný upozornil aj na žalobcom nevyžiadaný písomný súhlas od zamestnávateľa
na inú zárobkovú činnosť. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobca prevzal dňa 12.02.2019.

15. Elektronickou správou zo dňa 15.01.2019 spoločnosť HYDAC Electronic, s.r.o. oznámila
žalovanému, že dňa 04.06.2018 požiadavkou č. 29393 uvedená spoločnosť požiadala o informácie o
Stravovacom systéme s tým, že dostal kontakt na žalobcu - firma e-Point communications Slovakia
s.r.o., ktorý navrhol spoločnosti riešenie a s tým, že predfaktúra je zaplatená + HW už je nainštalovaný.

Ďalej uviedla, že pred Vianocami volal do spoločnosti HYDAC Ing. Molnár od žalovaného a chcel
nastaviť BIOMETRIC, aby spolupracoval so Stravovacím systémom. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa
spoločnosť HYDAC dopytovala žalovaného, či je riešenie od e-Point ten Stravovací modul, ktorý ponúka
na web stránke žalovaný, podotýkajúc, že keď spoločnosť HYDAC používa BIOMETRIC Dochádzku,
logicky chce aj BIOMETRIC Stravovanie.

16. Prostredníctvom e-mailovej komunikácie žalovaný dňa 23.01.2019 zaslal žalobcovi návrh na
urovnanie vo veci spoločnosti HYDAC a následne dňa 25.01.2019 žalobca oznámil žalovanému, že
okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní.

17. Žalobca listom zo dňa 26.02.2019, doručeným žalovanému dňa 27.02.2019, oznámil, že tak
prvé ako i druhé okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom
zamestnávaní. Zároveň vyzval žalovaného na vyplatenie mzdy za mesiac január 2019. Na zaplatenie
dlžnej mzdy žalobca opätovne požiadal žalovaného výzvou zo dňa 04.03.2019, doručenou žalovanému
dňa 06.03.2019.

18. Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vložka č. 130882/B súd zistil,
že do predmetu činnosti obchodnej spoločnosti e-Point communications Slovakia, s.r.o., IČO: 51 885
212, ktorej konateľom je žalobca, okrem iného patrí: kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému
spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredkovateľská

činnosť v oblasti obchodu, služieb, výroby, počítačové služby a služby súvisiace s počítačovým
spracovaním údajov, projektovanie a konštruovanie elektrických zariadení, faktoring a fortfaiting,
reklamné služby.

19. Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vložka č. 49662/B súd zistil, že vyššie

špecifikovaný predmet činnosti obchodnej spoločnosti žalobcu sa zhoduje s predmetom podnikateľskej
činnosti žalovaného.

20. Podľa § 77 Zákonníka práce v znení účinnom v čase vzniku (ale i zániku vzhľadom na procesný
charakter tohto ustanovenia) pracovného pomeru strán, neplatnosť skončenia pracovného pomeru

výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec,
ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.

21. Podľa § 79 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú

výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak
zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný
pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.22. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

23. Podľa § 68 ods. 2, veta prvá Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite
skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

24. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné.
Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

25. Podľa § 71 ods. 2 Zákonníka práce, ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s

vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný
pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

26. Podľa § 83 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom
v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa

konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa
zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil.

27. V posudzovanom pracovnoprávnom spore boli nesporné skutkové tvrdenia strán, že dňa 17.04.2014
uzatvorili písomnú pracovnú zmluvu na dobu určitú (1 rok), pričom po uplynutí dohotnutej doby pracovný

pomer strán, založený touto pracovnou zmluvou, sa zmenil ich ústnym - konkludentným prejavom na
pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú. Medzi stranami bolo tiež nesporné, že v poradí prvé
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.01.2019, doručené žalobcovi dňa 22.01.2019, je
neplatné z dôvodu chyby v dátume, ktorým mal pracovný pomer strán skončiť. Z uvedeného dôvodu
sa stala nespornou a žalovaným uznanou aj skutočnosť, že žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie mzdy

za mesiac január 2019. Je potrebné zdôrazniť, že nesporným medzi stranami bol i fakt, že žalobca
počas trvania pracovného pomeru strán založil obchodnú spoločnosť e-Point communications Slovakia,
s.r.o. so sídlom Tolstého č. 5, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 885 212, ktorá podľa
výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vznikla dňa 23.08.2018; Súd považoval za
nesporné tiež skutkové tvrdenie žalovaného, že žalobca ho nepožiadal o súhlas s jeho podnikaním,

založením obchodnej spoločnosti a ani ho písomne neinformoval o funkcii štatutárneho orgánu vo svojej
spoločnosti. Žalobca v konaní nespochybnil, a teda súd určil ako nespornú i skutočnosť, že počas trvania
pracovného pomeru strán žalobca prostredníctvom obchodnej spoločnosti e-Point communications
Slovakia, s.r.o., ktorej je spoločníkom a konateľom, uzatvoril zmluvu o dielo s klientom žalovaného -
spoločnosťou HYDAC Electronic, s.r.o. Napokon súd považoval za nesporné, že žalovaný po tom, ako

samaldozvedieťodôvodochzávažnéhoporušeniapracovnejdisciplínyžalobcom,malzáujemnaďalejs
ním spolupracovať, a preto mu ponúkol alternatívny spôsob riešenia situácie buď okamžitým skončením
pracovného pomeru alebo skončením pracovného pomeru dohodu a následným uzatvorením zmluvy
o sprostredkovaní, na základe ktorej by žalobca, konajúc už v mene svojej obchodnej spoločnosti,
zastával pozíciu sprostredkovateľa voči žalovanému ako záujemcovi o obstaranie sprostredkovateľskej

činnosti, ktorá sa prelínala s náplňou práce v zmysle stranami uzatvorenej pracovnej zmluvy. Zmluvu o
sprostredkovaní však strany neuzatvorili.

28. V konaní bolo medzi procesnými stranami sporné dodržanie zákonnej dvojmesačnej subjektívnej
lehoty stanovenej pre oprávnenie zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom,

nakoľko žalobca spochybnil okamih, kedy žalovaný nadobudol vedomosť o tom, že žalobca závažne
porušilpracovnúdisciplínu.Vtejtosúvislostižalobcasporilurčitosťajasnosťformulácievporadídruhého
okamžitého skončenia pracovného pomeru, významnej pre posúdenie, či bola táto dvojmesačná lehota
dodržaná. Za sporný možno medzi stranami považovať aj konkurenčný predmet podnikania žalobcu
a napokon právny význam správania žalovaného, ktoré žalobca označil za špekulatívne, keď pred

okamžitým skončením pracovného pomeru bol prístupný k ďalšej spolupráci s ním.

29. Namietajúc zachovanie dvojmesačnej subjektívnej lehoty pre okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa, žalobca založil svoju argumentáciu na tom, že žalovaný sa o jehopodnikaní mohol dozvedieť aj skôr ako dňa 15.01.2019, a síce kedykoľvek od 23.08.2018, teda od
zápisu spoločnosti e-Point communications Slovakia, s.r.o. do obchodného registra. Vzhľadom na
uvedené súd považuje za potrebné zdôrazniť, že samotná domnienka alebo predpoklad žalobcu o

určitej skutočnosti nie je bez ďalšieho spôsobilý založiť logický záver o správnosti, resp. pravdivosti
danej skutočnosti. Ak žalobca tvrdí, že žalovaný sa mohol dozvedieť o jeho podnikaní skôr, ako uviedol
žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru, a to na základe výpisu z obchodného registra
spoločnosti žalobcu, ide len o potenciálnu možnosť, ktorá však nijako nenasvedčuje tomu, že žalovaný
musel zistiť vznik obchodnej spoločnosti žalobcu jednoznačne skôr ako 15.01.2019. Žalovaný totiž

nemal žiadny podnet na to, aby pred dátumom 15.01.2019 lustroval podnikateľskú alebo inú obchodnú
činnosť žalobcu. Súd preto dospel k záveru, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal ním tvrdenú
skutočnosť, že žalovaný sa skutočne dozvedel o závažnom porušení pracovnej disciplíny (porušení
Konkurenčnej doložky pracovnej zmluvy) skôr; navyše žalobca v tomto smere neuniesol ani len svoju
procesnú povinnosť tvrdenia, keďže sám nebol presvedčený o ním namietanej skutočnosti a predostrel
ju iba ako do úvahy prichádzajúcu hypotézu.

30. Naopak vo vzťahu k žalovanému súd uvádza, že tento v priebehu konania riadne preukázal
skutočnosť tvrdenú vo svojom vyjadrení k žalobe, týkajúcu sa okamihu, keď sa dozvedel o konaní
žalobcu, zakladajúcom závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z e-mailovej komunikácie medzi
žalovaným a jeho klientom - spoločnosťou HYDAC Electronic, s.r.o. zo dňa 15.01.2019, mal súd

preukázané, že uvedená spoločnosť neuzatvorila zmluvu o dielo (ktorej predmetom bol žalovaným
poskytovaný produkt - stravovací systém) so žalovaným prostredníctvom jeho obchodného zástupcu
(žalobcu), ale obchod sa uskutočnil medzi spoločnosťou HYDAC Electronic, s.r.o. a spoločnosťou e-
Point communications Slovakia, s.r.o., ktorej konateľom je žalobca. V predmetnej e-mailovej komunikácii
spoločnosť HYDAC Electronic, s.r.o. vyjadrila neistotu v tom, či produkt od spoločnosti e-Point je

produktom ponúkaným na internetovej stránke žalovaným, nakoľko trvala na tom, aby tak dochádzkový
systém poskytnutý žalovaným, ako aj stravovací systém pochádzal od žalovaného. Vzhľadom na obsah
uvedenej komunikácie súd nemal žiadny dôvod pochybovať o tom, že žalovaný sa dozvedel o podnikaní
žalobcu (resp. o existencii jeho obchodnej spoločnosti) a súčasne o dôvodoch na okamžité skončenie
pracovného pomeru so žalobcom dňa 15.01.2019 tak, ako to aj uviedol v poradí prvom i druhom

okamžitom skončení pracovného pomeru.

31.Súdzároveňvreakciinažalobcomnapojednávanívznesenúnámietku,žedôkazvoformee-mailovej
komunikácie zo dňa 15.01.2019 žalovaný neuplatnil v súlade so zásadou sudcovskej koncentrácie
konania, uvádza, že táto námietka je nedôvodná, nakoľko skutkové tvrdenie o období, kedy sa dozvedel

žalovaný o podnikaní žalobcu, vyplýva zo samotného písomného vyhotovenia okamžitého skončenia
pracovného pomeru a žalovaný naň poukazoval už v prvom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.04.2019, v
ktorom zároveň poukázal i na existenciu predmetnej e-mailovej komunikácie zo dňa 15.01.2019. Fakt,
že tento listinný dôkaz predložil až v rámci svojej dupliky zo dňa 27.01.2020, nijako neoslabuje jeho
procesnú obozretnosť z hľadiska sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 Civilného sporového

poriadku. Sudcovská koncentrácia konania sa viaže na povinnosť strán uplatniť včas prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Vzhľadom na uvedené je nutné mať na zreteli, že
podľa § 149 Civilného sporového poriadku za prostriedok procesného útoku a procesnej obrany sa
považuje aj skutkové tvrdenie a návrh na vykonanie dôkazu, preto ak žalovaný simultánne so svojím
skutkovým tvrdením nepredložil i listinný dôkaz o svojom tvrdení, nemožno dospieť k záveru, že konal v

rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania; navyše ak žalovaný na daný dôkaz od začiatku
konania poukazoval a zakladal na ňom svoju procesnú obranu, nehovoriac o tom, že hodnovernosť
predmetného listinného dôkazu z hľadiska dátumu uskutočnenia komunikácie dotknutých subjektov a
jej prípadného antidatovania, nie je vzhľadom na e-mailovú formu komunikácie spochybniteľná.

32. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalovaný pristúpil k okamžitému skončeniu
pracovnéhopomeru,atovovzťahukobomposudzovanýmokamžitýmskončeniampracovnéhopomeru,
včas, v subjektívnej dvojmesačnej lehote v súlade s ustanovením § 68 ods. 2 v spojení s § 70 Zákonníka
práce. Uvedená lehota začala plynúť žalovanému dňa 15.01.2019 a uplynula dňa 15.03.2019, teda
počas jej plynutia žalovaný doručil žalobcovi tak v poradí prvé okamžité skončenie pracovného pomeru

(dňa 22.01.2019), ako aj v poradí druhé okamité skončenie pracovného pomeru (dňa 12.02.2019).

33. Súd len pre úplnosť uvádza, že ak by aj žalovaný nepreukázal skutočnosť určujúcu plynutie
jeho subjektívnej lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru, vzhľadom na to, že žalobcakontradiktórne nepreukázal, že žalovaný skutočne vedel o dôvodoch závažného porušenia pracovnej
disciplíny skôr ako dňa 15.01.2019, v konaní by bolo potrebné aplikovať jednoročnú objektívnu lehotu,
ktorá by začala plynúť odo dňa 23.08.2018 (deň vzniku obchodnej spoločnosti žalobcu) a skončila by

dňa 23.08.2019. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že aj v rámci objektívnej zákonnej lehoty by
žalovaný doručil okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi včas.

34. Súd považuje za nedôvodnú a tiež nelogickú námietku žalobcu, že formulácia v poradí druhého
okamžitého skončenia pracovného pomeru je nejasná a neurčitá pre posúdenie zachovania subjektívnej

lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, keďže žalovaný
už v úvode okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 12.02.2019 uviedol dátum, kedy sa
dozvedel o skutočnostiach svedčiacich o závažnom porušení pracovnej disciplíny žalobcom, a preto súd
zastáva názor, že z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru je zjavné a určité, odkedy začala
žalovanému plynúť subjektívna zákonná lehota vyžadovaná ustanovením § 68 ods. 2 Zákonníka práce.

35. Z obsahu v poradí prvého okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 18.01.2019,
doručeného žalobcovi dňa 22.01.2019, ktorého skutkové dôvody sú z hľadiska vecných i časových
súvislostí totožné s dôvodmi uvádzanými v poradí druhom okamžitom skončení pracovného pomeru,
je zrejmé, že pracovný pomer strán nemohol skončiť dňa 18.01.2018, teda jeden rok predtým, ako sa
žalovanýdozvedelozávažnomporušenípracovnejdisciplínyžalobcom.Vzhľadomnauvedenéformálne

vady v obsahu písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, majúce za následok
zmätočnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorého neplatnosť uznal aj sám žalovaný, súd
žalobe v časti týkajúcej sa okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 18.01.2019 vyhovel.

36. Pokiaľ ide o v poradí druhé okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 12.02.2019, doručené

žalobcovi toho istého dňa, súd považuje za bezpredmetnú námietku žalobcu, že žalovaný nepreukázal,
že dňa 15.01.2019 získal vedomosť o údajnom konkurenčnom konaní žalobcu. Odhliadnuc od súdom
vyššie konštatovaného záveru o zachovaní subjektívnej lehoty pre okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany žalovaného, súd považuje za potrebné uviesť, že konkurenčné konanie žalobcu, teda
jeho podnikanie v oblasti totožnej alebo podobnej ako je predmet činnosti žalovaného, predstavovalo

iba jedno z viacerých konaní zakladajúcich závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle článku
VIII. Konkurenčnej doložky pracovnej zmluvy. Súd zdôrazňuje, že už samotné založenie obchodnej
spoločnosti bez súhlasu zamestnávateľa (žalovaného), teda v konaní nesporná skutočnosť, je podľa
článku VIII. bod 8.1 pracovnej zmluvy kvalifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny s
možnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, o čom bol žalobca

ako zamestnanec uzrozumený. Rovnako podľa článku VIII. bod 8.4 veta druhá pracovnej zmluvy,
žalobca nebol oprávnený podnikať bez súhlasu žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že bez ohľadu
na predmet podnikateľskej činnosti žalobca nemohol bez súhlasu žalovaného podnikať vôbec, preto
neobstojí argumentácia žalobcu o tom že spoločnosť e-Point communications Slovakia, s.r.o. má v
obchodnom registri zapísané len všeobecné predmety podnikania. Odhliadnuc od uvedeného však

žalovaný odkazom na výpis z obchodného registra obchodnej spoločnosti žalobcu preukázal zhodu v
predmete podnikania žalobcu a žalovaného až v piatich podnikateľských činnostiach.

37. V neposlednom rade súd považuje za nutné zdôrazniť nepochybný fakt, že žalobca bez vedomia
žalovaného uzatvoril kontrakt (zmluvu o dielo) s klientom žalovaného, konajúc prostredníctvom svojej

obchodnej spoločnosti založenej bez súhlasu žalovaného počas trvania pracovného pomeru so
žalovaným, ktorý bol dobromyseľný v tom, že žalobca koná s klientom (spoločnosťu HYDAC Electronic,
s.r.o.) ako jeho zamestnanec - obchodný zástupca. Uvedené svedčí o úmysle žalobcu obchádzať svojho
zamesnávateľa a obohatiť sa na jeho úkor.

38. V súvislosti s názorom žalobcu, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
žalovaného bolo účelové, súd uvádza, že pretrvávajúci záujem žalovaného pokračovať v spolupráci
so žalobcom založením sprostredkovateľského vzťahu formou zmluvy o sprostredkovaní i napriek
závažnému porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom, nevyvracia existenciu dôvodov, z ktorých
žalovaný okamžite skončil pracovný pomer. Žalobcom prezentovaná argumentácia tak nie je nijako

spôsobilá zneplatniť okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 12.02.2019, v ktorom žalovaný
riadne skutkovo vymedzil dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré sú nezameniteľné
s inými dôvodmi. Navyše existencia dôvodov závažného porušenia pracovnej disciplíny, okrem
žalobcom spochyňovaného zhodného predmetu jeho podnikateľskej činnosti s predmetom podnikaniažalovaného, bola v konaní medzi stranami nesporná. So zreteľom na žalovaným ponúknuté
alternatívyriešeniazávažnéhoporušeniapracovnejdisciplíny(zmluvaosprostredkovaníalebookamžité
skončenie pracovného pomeru) a ochotu spolupracovať so žalobcom nie ako so zamestnancom, ale

sprostredkovateľom, nie je možné jeho konanie považovať za špekulatívne, nakoľko žalovaný bol
zjavne spokojný s výkonom jeho práce a v snahe vyriešenia situácie, ktorú žalobca nepochybne zavinil
porušením Konkurenčnej doložky pracovnej zmluvy (čl. VIII bod 8.1, 8.3 a 8.4), hľadal legálny spôsob,
ako by mohol so žalobcom naďalej spolupracovať. Vzhľadom na zrejmú motiváciu žalovaného, ktorá ho
primäla ponúknuť žalobcovi možnosť výberu z dvoch spôsobov skončenia ich pracovného pomeru, je

neopodstatnená a účelová námietka žalobcu, že takýmto neštandardným konaním sa žalovaný snažil
vyhnúť svojej povinnosti platiť odvody za zamestnanca. V nadväznosti na to žalovaný správne podotkol,
že od roku 2014 počas takmer piatich rokov trvania pracovného pomeru nemal nikdy problém s platením
odvodov za žalobcu a okrem toho zamestnáva i ďalších zamestnancov, voči ktorým si riadne plní svoju
odvodovú povinnosť zamestnávateľa.

39. Vo svetle všetkých zistených skutočností majúcich právny význam k posudzovanému sporu, súd má
za to, že jedinou a skutočnou príčinou okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného
bolo zavinené konanie žalobcu, keď bez vedomia a vyžiadania si súhlasu svojho zamestnávateľa, začal
podnikať,založilsiobchodnúspoločnosť,ktorejjespoločníkomakonateľomaaninásledneneinformoval
žalovaného, že je štatutárnym orgánom v ním založenej spoločnosti, pričom svojou podnikateľskou

činnosťou zhodnou s predmetom podnikania žalovaného mu úmyselne spôsobil majetkovú škodu.
Svojím konaním sa žalobca dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny, preto žalovaný právne
dôvodne a zákonom predpísaným spôsobom okamžite skončil s ním pracovným pomer ku dňu
12.02.2019.

40. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti, týkajúcej sa platnosti v poradí druhého okamžitého
skončenia pracovného pomeru, ako nedôvodnú zamietol a rozhodol, že pracovný pomer končí, nakoľko
od žalovaného, vzhľadom na právne perfektné okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
12.02.2019, nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával.

41. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe princípu
pomeru úspechu strán v konaní tak, že vzhľadom na čiastočný procesný úspech žalobcu (v časti nároku
o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 18.01.2019) a čiastočný úspech

žalovaného (v časti nároku o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa
12.02.2019), nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.